Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/327/2017 z 22. 1. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 22. januára 2018, sp. zn. 7CoE/327/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7814211190.1 Krajský súd Košice | 7CoE/327/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7814211190.1 | 2018-01-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8239600-93c5-48ac-8bfa-67620e909b9f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7814211190.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/327/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211190
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814211190.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej
a členov senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Agnesy Hricovej v exekučnej veci oprávneného:
F. I. G. D., so sídlom XX T. X., P., P. XU., Q. W., IČO: 09 252 000, právne zastúpeného
Mgr. Michalom Jendrulekom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Cintorínska 9, Bratislava, proti
povinnému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Č.. XXXX/XX, H., v konaní o vymoženie 1 104,87 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.01.2017,
č. k. 10Er/1107/2014-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a vyslovil, že žiadnej zo strán
nepriznáva náhradu trov exekúcie.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že poverením č. 5808 057791
zo dňa 06.02.2015 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie proti povinnému na vymoženie
1 104,87 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku
Okresného súdu Rožňava č. k. 12C/91/2014 - 23 zo dňa 18.08.2014. Pôvodne oprávneným v
predmetnom exekučnom konaní bola spoločnosť I. I. s.r.o., IČO: 26 429 705, so sídlom F. Q. XXXX/XX,
XXX XX F. X - A. P., Č. H..

3. Súdny exekútor dňa 27.01.2016 predložil súdu podanie oprávneného, obsahom ktorého bolo
Oznámenie o zmene oprávneného, keďže na základe Rámcovej zmluvy o postúpení judikovaných
pohľadávok zo dňa 23.12.2015 nadobudol pohľadávku s príslušenstvom voči povinnému, a zároveň
vyjadril výslovný súhlas so svojím vstupom do predmetného exekučného konania. Súčasne predložil
Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti. Súd prvej inštancie preto uznesením č. k. 10Er/1107/2014 - 27 zo dňa
25.02.2016 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že namiesto dovtedajšieho
oprávneného I. I. s.r.o., vstúpil do konania nový oprávnený F. I. G. D..

4. V podaní zo dňa 20.01.2016 spoločnosť F. I. G. D. uviedla, že nemá žiadny vlastný vzťah s povinným,
nie je pôvodným (ani následným) majiteľom zmenky, nie je ani indosátorom zmenky v zmysle §
39 ods. 4 Exekučného poriadku, pričom právna úprava určuje v súvislosti s návrhom na vykonanie
exekúcie a dôkazným bremenom povinnosti iba týmto subjektom. Preto mal za to, že na predmetné
exekučné konanie sa § 243f a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nevzťahujú. Napriek tomu sa však z
opatrnosti vyjadril k povinnosti uloženej § 243f a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, pričom opätovne
zdôraznil, že nemá žiadny vlastný vzťah s povinným podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového



a šekového, pričom svoje právo preukazuje vykonateľným súdnym rozhodnutím a Rámcovou zmluvou
o postúpení pohľadávok a jej Prílohou, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Ďalej uviedol, že je výlučne
v pozícii veriteľa, a to na základe nadobudnutia judikovanej pohľadávky, ktorá mu bola prevedená
po vydaní vykonateľného súdneho rozhodnutia príslušným všeobecným súdom. Súdne rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo podľa jeho názoru vydané v zákonne a spravodlivo
vedenom európskom konaní s nízkou hodnotou sporu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Záverom opätovne vyjadril názor, že na toto exekučné konanie sa nevzťahuje § 243f
Exekučného poriadku, a teda exekučný titul nemožno podrobiť skúmaniu zo strany súdu podľa § 243f
ods. 6 Exekučného poriadku, pričom exekučné konanie z rovnakého dôvodu nie je možné ani odložiť
podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku či zastaviť podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. pre
prípad, že by konajúci súd pripisoval § 243f Exekučného poriadku účinky, žiadal, aby súd rozhodol o
pokračovaní exekúcie.

5. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 36 ods. 2, § 243f ods. 1 až 6, § 39 ods. 4, § 37 ods. 1,
3, 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný
poriadok), ust. § 37 ods. 1, § 39, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a uviedol, že
v danom prípade sa jedná o exekučné konanie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, následkom
čoho bolo povinnosťou oprávneného do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., t.j. od
23. decembra 2015 (t.j. najneskôr do 22.01.2016), doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39
ods. 4 Exekučného poriadku, a to opisom rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s
povinným a súčasne pripojením dôkazov osvedčujúcich tieto skutočnosti. Návrh na vykonanie exekúcie
podala spoločnosť I. I. s.r.o. a v tejto procesnej pozícii vystupovala aj ku dňu 23.12.2015, kedy nadobudla
účinnosť novelizácia Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 438/2015 Z. z. Povinnosť doplniť
návrh na vykonanie exekúcie sa preto vzťahuje na spoločnosť I. I. s.r.o., pričom skutočnosť, že podaním
datovaným dňa 20.01.2016 následne došlo k podaniu návrhu na zmenu oprávneného, na uvedené
nemôže mať vplyv, nakoľko k zmene procesnoprávneho účastníctva dochádza až rozhodnutím súdu
o pripustení zmeny na strane účastníka. To znamená, že pokiaľ o návrhu na zmenu oprávneného súd
právoplatne nerozhodne, zostáva okruh účastníkov konania nezmenený. Podaním spoločnosti F. I. G.
D., ktoré malo byť podľa svojho obsahu aj doplnením návrhu na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku, preto podľa názoru súdu nemohla byť splnená povinnosť uložená
týmto zákonným ustanovením. Nešlo totiž o podanie subjektu, ktorý v čase jeho uskutočnenia vystupoval
v konaní ako oprávnený a ktorý ako jediný môže disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie,
a to vrátane jeho doplnenia. Súd konštatoval, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v lehote do
22.01.2016 doplnený v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, keďže nebol doplnený
spoločnosťou I. I. s.r.o. ako subjektom majúcim v čase plynutia zákonom určenej lehoty na splnenie
uvedenej povinnosti postavenie oprávneného v predmetnom exekučnom konaní. V danom prípade
preto došlo k naplneniu dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 2 v spojení s
ustanovením § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

6. Súd prvej inštancie zároveň doplnil, že aj ak by v danom prípade pripustil, že podanie oprávneného
(spoločnosti F. I. G. D.) zo dňa 20.01.2016 možno považovať za splnenie povinnosti doplniť návrh na
vykonanie exekúcie, uloženej ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, tvrdenia oprávneného,
uvádzané v jeho podaní zo dňa 20.01.2016, v časti Doplnenie návrhu, ani ním pripojené listiny,
by nebolo možné, vzhľadom na ich obsah, považovať za opisujúce a osvedčujúce skutočnosti,
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku. Exekučný poriadok totiž nezbavuje oprávneného povinnosti doplniť návrh na vykonanie
exekúcie o náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekučným titulom
rozhodnutie všeobecného súdu, ale túto povinnosť ukladá každému, kto sa ako oprávnený svojím
návrhom domáha vykonania exekúcie na základe (akéhokoľvek) rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok
zo zmenky. Skutočnosť, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, bol v danom prípade
judikovaný súdnym rozhodnutím, nemá podľa názoru súdu žiaden vplyv na jeho povinnosť uviesť
rozhodujúce skutočnosti a pripojiť príslušné dôkazy na ozrejmenie a preukázanie povahy právneho
vzťahu, za účelom zabezpečenia / splnenia nárokov z ktorého bola zmenka, na základe ktorej sa v
súdnom konaní vydaným exekučným titulom priznal nárok, vystavená. Oprávnený sa pritom predmetnej
povinnosti nemôže zbaviť ani poukazom na to, že sám nemá žiadny vlastný vzťah s povinným, nakoľko
nadobudol už judikované právo, keďže povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného



vzťahu s povinným, zaťažuje v zmysle právnej úpravy aj oprávneného, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov, a teda o to skôr aj oprávneného, ktorý pohľadávku, hoci aj judikovanú,
nadobudol v rámci inštitútu postúpenia. Nakoľko Zmluva o postúpení bola uzavretá dňa 23.12.2015 a
podľa právnej úpravy, vyžadujúcej od subjektu domáhajúceho sa výkonu rozhodnutia, priznávajúceho
nárok zo zmenky, v rámci exekučného konania aj uvedenie a preukázanie rozhodujúcich skutočností,
týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, uvedenej právnej povinnosti si spoločnosť F. I. G. D.,
navyše konajúca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, musela byť vedomá už pri nadobúdaní
predmetnej pohľadávky. Preto pokiaľ spoločnosť F. I. G. D., sama majúca za to, že už uzavretím Zmluvy o
postúpení nadobudla postavenie oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, chcela urobiť zadosť
zákonnej povinnosti uloženej ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku subjektom, vystupujúcim
v exekučných konaniach v postavení oprávnených, mala možnosť si za tým účelom od svojho právneho
predchodcu (právnych predchodcov) zabezpečiť podklady pre splnenie predmetnej zákonnej povinnosti
pri napĺňaní obsahových náležitostí doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Napriek uvedenému ani
spoločnosť F. I. G. D. ako postupník povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
nesplnila. S ohľadom na uvedené by súd prvej inštancie nemohol ani v tomto prípade rozhodnúť inak,
než exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 v spojení s ustanovením § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku zastaviť, keďže podanie, ktoré malo byť doplnením návrhu na vykonanie exekúcie, nespĺňa
zákonom vyžadované náležitosti, keď oprávnený (spoločnosť F. I. G. D.) v ňom v rozpore s ustanovením
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku neopísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným, ani k nemu za účelom ich osvedčenia nepripojil žiadne dôkazy.

7. Napokon súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že po oboznámení sa so spisovým
materiálom zistil, že v danej veci je zároveň daný dôvod na zastavenie exekúcie aj podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

8. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a § 203 ods. 1
Exekučného poriadku. tak, že žiadnej zo strán exekučného konania náhradu trov nepriznal.

9. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie. Napadnuté uznesenie považoval za
zmätočné, pretože Rámcovou dohodou o postúpení pohľadávok z 23.12.2015 nedošlo k nadobudnutiu
zmenky zo strany F. I. G. D., ale len k nadobudnutiu práva /pohľadávky/ pôvodného oprávneného novým
oprávneným singulárnou sukcesiou bez zmeny majiteľa zmenky a bez prevodu práva zo zmenky. Tvrdil,
že nemá vlastné vzťahy s povinným a že svoje právo nepreukazuje nepretržitým radom indosamentov,
čo spôsobuje nemožnosť zastavenia exekučného konania podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku. Zdôraznil, že Exekučný poriadok neustanovuje, že návrh nemôže doplniť oprávnený v
zmysle hmotného práva a že na splnenie danej povinnosti je nevyhnutné rozhodnutie súdu o zmene
oprávneného. V súlade s ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku preukázal prostredníctvom zmluvy
o postúpení pohľadávok, že na neho prešli povinnosti a práva z exekučného titulu. Na oprávneného
prešlo právo priznané exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných
pohľadávok. Nedošlo k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky,
a preto logicky nemá práva zo zmenky. V prípade, ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená možno
túto pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť.
Je teda zrejmé, že v prípade ak by prechod práva z exekučného titulu bol na základe rubopisu, bol
by oprávnený preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky k dlžníkovi. V danom
prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pritom zmenku nenadobudol, teda logicky
neuplatňuje právo zo zmenky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Oboer 426/2014 zo dňa 20.10.2015. Zastával názor, že v danom prípade neboli naplnené dôvody
na zastavenie exekúcie, pretože nový oprávnený nemal povinnosť svoj návrh doplniť, pretože nie je
oprávneným, ktorému by bolo priznané právo zo zmenky rozhodnutím súdu a ktorý by súčasne
mal vlastné vzťahy s povinným a zároveň nepreukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

10. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.



12. Právny predchodca oprávneného (spoločnosť I. I. s.r.o.) sa návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1 104,87 Eur s príslušenstvom, a to na
podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C 91/2014 zo dňa
18.08.2014. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 06.02.2015. Podaním zo dňa 20.01.2016
spoločnosť F. I. G. D. oznámila zmenu na strane oprávneného a doplnila návrh na vykonanie exekúcie v
zmysle ust. §243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z.,
ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok. Uznesením č.k. 10Er 1107/2014-27 súd pripustil
zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že namiesto doterajšieho oprávneného I. I. s.r.o.
vstúpil do konania F. I. G. D..

13. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že povinnosť opísať
rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným si mal splniť pôvodný oprávnený
- spoločnosť I. I. s.r.o., keďže v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorou bola
vykonaná novela Exekučného poriadku bola v právnej pozícii oprávneného práve spoločnosť I. I. s.r.o.
a nie súčasný oprávnený (F. I. G. D.).

14. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

15. Podľa § 243f ods. 1, 4, 5 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

16. Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

17. Podľa ust. § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z
exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní
exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu
o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

18. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v
ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na
vykonanie exekúcie. Z obsahu spisu však vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil pôvodný
oprávnený - spoločnosť I. I. s.r.o., ale až spoločnosť F. I. G. D., ktorá na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.12.2015 nadobudla od oprávneného vymáhanú pohľadávku a právoplatnosťou
uznesenia Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er 1107/2014-27 zo dňa 25.02.2016 vstúpila do práv
oprávneného. V čase doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa ust. § 243f Exekučného poriadku
však spoločnosť F. I. G. D. nebola účastníkom konania, pretože v zmysle citovaného ust. § 37 ods.
3 Exekučného poriadku sa na zmenu účastníka exekučného konania, ku ktorej došlo po začatí



exekučného konania vyžaduje uznesenie súdu o pripustení resp. nepripustení zmeny účastníka na
strane oprávneného. Spoločnosť F. I. G. D. (súčasný oprávnený) teda nebola oprávnená doplniť návrh
na vykonanie exekúcie, ale bol povinný tak učiniť pôvodný oprávnený - spoločnosť I. I. s.r.o.. Nesplnenie
si uvedenej povinnosti má za následok zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku
ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

19. Súčasne je však nutné prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že aj v prípade, ak by súd pripustil,
že takéto doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie by bol oprávnený učiniť aj súčasný oprávnený
t.j. F. I. G. D., jeho doplnenie návrhu zo dňa 20.01.2016 nemožno považovať za splnenie povinnosti
vyžadovanej ust. § 243f Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným. Teda aj v tomto prípade by boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa
ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

20. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. V danom prípade súd prvej inštancie teda správne zastavil exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5
Exekučného poriadku, preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech, a povinnému žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).