Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/385/2011 z 29. 4. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. apríla 2012, sp. zn. 6Co/385/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011897393.1
Krajský súd Žilina | 6Co/385/2011 | ECLI:SK:KSZA:2012:5011897393.1 | 2012-04-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61b04fcb-814f-4c4e-b7fe-cd2f670a89f7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011897393.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/385/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111206103
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897393.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci
navrhovateľa: X. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XXX, okres C., t.č. bytom XX Y. E., N., N X EJ,
Anglicko, zastúpený JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom v K., M. N. X, proti odporcom:
1/ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. XXX/XX, 2/ U. Z., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K., B. XXX/
XX, o zníženie výživného, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
4C/52/2001-71 zo dňa 13. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Odporcom v rade 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zníženia výživného voči
odporcom 1/ a 2/ ako plnoletým deťom, zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal.

V rozsiahlom odôvodnení, v ktorom najskôr opísal argumenty sporových strán a obsah vykonaných
dôkazov, ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného dňa 2.3.2011 (ktorý
deň sa začalo súdne konanie), ku tomuto dňu, najneskôr ku dňu rozhodovania súdu posudzoval, či
došlo alebo nedošlo na strane účastníkov konania k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zmeniť posledné rozhodnutie o výživnom. V konaní mal preukázané, že u navrhovateľa sa pomery
zmenili v tom smere, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to voči maloletému synovi X.
Z., nar. XX.X.XXXX. K zmene pomerov došlo aj u odporcu 1/, ktorý začal medzičasom študovať na
vysokej škole, v súvislosti s ktorou skutočnosťou sa jeho náklady podstatne zvýšili najmä čo sa týka
stravného, cestovného a nákladov vynakladaných na nákup študijnej literatúry. U odporkyne 2/ sa
pomery v čase od posledného rozhodnutia o výživnom síce nezmenili, súd však dal do pozornosti, že
vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči označenej odporkyni bola posledným rozhodnutím zvyšovaná
po 12. rokoch od poslednej úpravy výživného. V ďalšej časti odôvodnenia poukázal na to, že konanie o
prejednávanej veci je svojím charakterom konaním sporovým, v ktorom sa uplatňuje prejednacia zásada
a zásada kontradiktórnosti. Tvrdiť rozhodné skutočnosti, navrhovať o nich dôkazy, uvádzať tvrdenia
na preukázanie dôvodnosti nároku uplatneného návrhom na začatie konania (zo strany navrhovateľa)
a uvádzať tvrdenia na svoju obranu (zo strany odporcu) je zásadne vecou účastníkov konania,
ktorí nesú procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok konania pre účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a
ktorý súdu nepredložil také dôkazné prostriedky, ktorými by boli preukázané ním tvrdené skutočnosti.
Dôkaznú povinnosť preukázať, že nárok na zníženie výživného uplatnený návrhom na začatie konania



je dôvodný, mal navrhovateľ. Na pojednávaní konanom dňa 24.6.2011 bola navrhovateľovi uložená
povinnosť predložiť súdu listinné dôkazy preukazujúce jeho príjem v roku 2011, a to najmä potvrdenia
zamestnávateľov a ďalšie doklady preukazujúce vynakladanie výdavkov spojených s narodením mal.
X., resp. vynakladaných v domácnosti navrhovateľa. Za tým účelom bolo pojednávanie odročené na deň
13.7.2011. Navrhovateľ si dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, pričom na pojednávaní konanom
dňa 24.6.2011 uviedol, že listinné dôkazy ohľadne svojich príjmov môže získať z internet bankingu, z
čoho pre súd vyplynulo, že so zabezpečením týchto dôkazov nebude mať navrhovateľ žiadny problém
a dokazovanie sa týmto spôsobom vykoná. Dôkazy, ktoré navrhovateľ v konaní predkladal, neboli pre
posúdenie dôvodnosti jeho návrhu rozhodujúce, keďže sa tieto vzťahovali k obdobiu do marca 2011,
pričom deň, ku ktorému súd posudzoval v konaní okolnosť zmeny pomerov na strane účastníkov, bol deň
2.3.2011, kedy bolo konanie vo veci zníženia výživného začaté. Na základe týchto skutočností dospel
k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by na strane navrhovateľa ako povinného rodiča nastala
taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúcich súdnych rozhodnutí o výživnom
na odporcov 1/, 2/. Naopak zmena pomerov nastala práve u odporcu 1/, ktorý sa pripravuje na budúce
povolanie formou denného štúdia na vysokej škole. Odporcom náhradu trov konania nepriznal i keď mali
podľa zásady úspechu právo na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnili.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zmeniť tak, aby sa znížila jeho vyživovacia
povinnosť na každého z odporcov na sumu 55,- eur mesačne.

V dôvodoch uviedol, že v konaní pred prvostupňovým súdom predložil dostatok dôkazov, ktorými
preukázal, že mu dňom 16.9.2010 vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. X. Z., že jeho
manželka prišla o príjem zo zamestnania, nakoľko zostala na materskej dovolenke s mal. X., že v
spoločnej domácnosti s ním žije aj 9-ročná dcéra jeho manželky, ktorá má rovnako ako všetky deti svoje
odôvodnené životné potreby, že matka jeho manželky nežije s nimi v spoločnej domácnosti od 1.11.2010
a tak sa nemôže podieľať na spoločných nákladoch na domácnosť, že bez svojho zavinenia prišiel o
časť mesačného príjmu, a to znížením rozsahu pracovného času zo strany zamestnávateľov, že so
svojou rodinou v Anglicku je považovaný za osobu v hmotnej núdzi, v dôsledku čoho je mu priznaná
dávka v hmotnej núdzi v sume 30 libier týždenne a že matke odporcov dal k dispozícii platobnú kartu ku
svojmu účtu, z ktorého si mohla vyberať peniaze potrebné na výživu detí. Na pojednávanie dňa 13.7.2011
priniesol aj požadované výplatné pásky od zamestnávateľov, avšak k jeho nepochopeniu okresný súd
konštatoval, že listinné dôkazy na svoje tvrdenia nezabezpečil a vôbec nebol k tomu na pojednávaní
vyzvaný. Výplatné pásky predložil k odvolaniu.

Odporcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žijú v spoločnej domácnosti s matkou  a nesúhlasia
so znížením výživného, nakoľko ich finančná situácia sa vôbec nezlepšila. Čo sa týka používania
platobnej karty navrhovateľa, túto od 1. marca 2010 nemajú k dispozícii z dôvodu, že vyberané finančné
prostriedky platobnou kartou neboli využívané len v ich prospech, ale v prípade vybratia niektorých
finančných prostriedkov tieto poukazovali na základe pokynu otca pre jeho známych a rodinu na
Slovensku.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p), podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.



Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

Námietku, ktorou poukazoval na skutočnosť, že od 16.9.2010 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
(k mal. X.) vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko zo spisového materiálu nepochybne
vyplýva, že približne od rovnakého obdobia došlo k zvýšeniu nákladov na odporcu 1/, ktorý od 1.9.2010
začal študovať na vysokej škole. Naviac zo zárobku, ktorý navrhovateľ dosahoval v období mesiacov
december 2010 až marec 2011 a ktorý sám deklaroval v liste pod názvom „Príjmy domácnosti v období
marec 2010 až marec 2011“ (č.l. 44 spisu) a z ktorého vychádza priemerný mesačný zárobok 1.180 libier,
čo sa rovná približne 1.370,- eur mesačne, nevyplýva skutočnosť, že by sa navrhovateľovi znížil zárobok
oproti obdobiu, kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom na odporcov 1/, 2/ (z odôvodnenia rozsudku
č.k. 21P/358/2009 zo dňa 1.3.2010 vyplýva, že súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku
navrhovateľa vo výške 956 libier, podľa odôvodnenia rozsudku č.k. 8C/227/2009 zo dňa 1.3.2010
dokonca len zo zárobku 600 libier mesačne). V tomto smere potom neobstojí ani námietka navrhovateľa,
že sa znížil jeho zárobok oproti obdobiu, kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom na odporcov
1/, 2/. Pokiaľ navrhovateľ v rámci odvolacieho konania predložil výplatné listiny za obdobie apríl až
jún 2011 (ktoré by eventuálne preukazovali zníženie jeho zárobku oproti obdobiu, kedy sa naposledy
rozhodovalo o výživnom na odporcov 1/, 2/), odvolací súd s poukazom na ust. § 205a ods. 1 O.s.p.
nemohol na tieto dôkazy prihliadnuť, nakoľko zo spisového materiálu nevyplýva skutočnosť, že by
tieto dôkazy nemohol predložiť v rámci prvostupňového konania. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
24.6.2011 mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ na tomto pojednávaní uviedol, že výplatné listiny
môže súdu doručiť a aj za tým účelom bolo pojednávanie odročené na deň 13.7.2011. Na označenom
pojednávaní však navrhovateľ ním tvrdené dôkazy nepredložil a aj napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4
O.s.p. ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neuviedol. Za danej situácie potom nebolo povinnosťou
prvostupňového súdu, aby navrhovateľa na predloženie ním označených a tvrdených dôkazov osobitne
vyzýval. Naopak, ak navrhovateľ mal výplatné listiny na pojednávaní konanom dňa 13.7.2011 u seba,
bolo jeho povinnosťou (vzhľadom na skutočnosť, že nešlo o vec podľa § 120 ods. 2 O.s.p., t.j. vec, v
ktorej možno začať konanie aj bez návrhu), tieto súdu na pojednávaní dňa 13.7.2011 i bez vyzvania
predložiť.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zároveň konštatujúc, že stavu veci a zákonu
zodpovedá i výrok o náhrade trov konania, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď mali v ňom plný úspech vo veci,
nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 veta prvá v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.