{"guid": "11381c45-7dd1-4032-8bf3-ddb39771fbfe:a87fed77-bf13-4487-8362-3698e9b8f1a6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2314204162.1", "spisova_znacka": "23Co/429/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/429/2017 z 18. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. novembra 2018, sp. zn. 23Co/429/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2314204162.1", "identifikacne_cislo": "2314204162", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bundzelová", "sudca_id": 847, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bundzelova-847", "datum_vydania": "2018-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a87fed77-bf13-4487-8362-3698e9b8f1a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2314204162.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2314204162.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2314204162.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/429/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314204162
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314204162.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcov: 1/ V. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX E. M. XX a 2/ O. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. M. XX, obaja zastúpení:
JUDr. Juraj Sobotovič, advokát so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1/ Ing. W. J., rod.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX K., a 2/ J. H., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/
XX, XXX XX N., Česká republika, zastúpený: JUDr. Jozef Urban, advokát so sídlom Komenského 24,
921 01 Piešťany, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta,
č. k. 15C/86/2014 - 167 zo dňa 29. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie  sa   p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal plnú
náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou ust. § 137 písm. c), § 78 ods. 1 a 2 CSP. Vecne
tým, že keďže žalobcovia si svoj nárok uplatnili v spore určovacou žalobou bolo primárnou úlohou
súdu skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na takomto určení. Právny záujem,
ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP (v čase
podania žaloby § 80 písm. c/ OSP), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne



vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).

3. V danom prípade zaujal súd stanovisko, že žalobcovia svoju žalobu formulovali tak, že žiadali
určiť, že žalované nie sú spoluvlastníčkami nehnuteľností. Výsledkom rozhodnutia sporu spôsobom
požadovaným žalobcami by však nedošlo k odstráneniu ich právnej neistoty, pretože jeho výsledkom
by bol iba výmaz vlastníckeho práva žalovaných. Po rozhodnutí vo veci by naďalej zotrval stav, kedy by
bol v príslušnom liste vlastníctva vedený ako spoluvlastník V. H., ktorého žalobcovia v spore neoznačili
za stranu sporu. Odôvodnenie, že uvedený spoluvlastník výlučné vlastníctvo žalobcov nespochybňuje
nie je podľa názoru súdu dôvodom, pre ktorý by tento spoluvlastník nemal byť stranou sporu, pretože
každé rozhodnutie vo veci musí mať vplyv na jeho práva a povinnosti a musí spôsobiť zmenu jeho
právneho postavenia. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že aj zápis vlastníctva žalobcov na LV č.
XXXX obsahuje poznámku, že ide o duplicitu ich vlastníctva a hodnovernosť údajov o vlastníckom práve
v katastri nehnuteľností bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. sa takéto údaje
nesmú používať. Rozhodnutím súdu, tak ako to požadujú žalobcovia nedôjde k tomu, že bude bezosporu
preukázaná hodnovernosť zápisu vlastníckeho práva žalobcov a nedôjde k výmazu uvedenej poznámky.

4. Na základe vyššie uvedeného je preto podľa názoru súdu potrebné konštatovať, že žaloba, tak
ako ju formulovali žalobcovia, nespĺňa požiadavku existencie naliehavého právneho záujmu, pretože
nie je vhodným a účinným procesným nástrojom na ochranu ich práv a nedôjde ňou k odstráneniu
spornosti žalovaného práva. Výsledkom rozhodnutia, tak ako ho požadujú žalobcovia preto bude
nesporne vznik potreby ďalšieho konania v ktorom dôjde k odstráneniu pochybností o vlastníctve
žalobcov. Najefektívnejším prostriedkom obrany práva tvrdeného žalobcami bude pritom žaloba, ktorou
si žalobcovia uplatnia určenie, že sú výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností. Takéto rozhodnutie,
ktorým súd vysloví, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností bude potom tvoriť právny titul na
zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a bude podkladom pre odstránenie pochybností
o hodnovernosti zápisu v katastri nehnuteľností.

5. Súd aplikoval podporne na prejednávaný spor aj zákonné ustanovenie § 78 ods. 1 a 2 CSP, ktoré
síce nebolo účinné v čase podania žaloby avšak úzko súvisí z vyššie rozobratou otázkou naliehavého
právneho záujmu. Účastníkmi konania o určenie vlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci evidovaní
ku dňu podania žaloby v katastri nehnuteľností, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov
konania. Ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní
nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie
vyplývajúcej z hmotného práva. Z uvedeného dôvodu musí konanie o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zásadne prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov
nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho
záujmu na strane žalobcov a ostatnou argumentáciou strán sporu sa z uvedeného dôvodu pri hodnotení
dokazovania nezaoberal.

6. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal súd žalovaným, ako procesne úspešným účastníkom sporu
plnú náhradu trov konania o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti rozhodnutiu súdu I. inštancie podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedli, že v LV č. XXXX kat. úz. E. M. sú ako spoluvlastníci zapísaných nehnuteľností
evidovaní v celosti a napriek tomu sú tam ako spoluvlastníčky vedené aj každá zo žalovaných v rozsahu
60/576-ín. V katastri je zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov o tom, že sú spoluvlastníčkami
uvedených nehnuteľnosti aj žalované 1/ a 2/ bola vyvrátená. Ak napriek tomu podali návrh, aby bolo
súdom určené, že spoluvlastníčkami týchto nehnuteľnosti nie sú, urobili tak preto, že vedeli, že žalované
(najmä žalovaná l/) si napriek tomu robia nároky a tvrdia, že im takýto spoluvlastnícky podiel na týchto
nehnuteľností patrí. (to sa ukázalo aj v priebehu tohto konania). Ak by dosiahli vydanie rozsudku, že
žalované 1/ a 2/ nie sú spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností, malo by to za následok, že by z tohto
LV ako spoluvlastníčky boli vymazané. Nevideli dôvod zaťahovať do tohto súdneho konania ďalšieho
evidovaného Ing. V. H., nakoľko ten si žiadne nároky na tieto nehnuteľnosti neuplatňuje. Ten by aj po
vydaní nimi navrhovaného rozhodnutia ostal evidovaný ako ich spoluvlastník v rozsahu 60/576-ín a s
ním by v budúcnosti doriešili záležitosť dohodou. Vydaním nimi navrhovaného rozhodnutia by dosiahli
to, že by žalované 1/ a 2/ nemohli v budúcnosti tvrdiť, že im z nehnuteľností niečo patrí. Teraz tvrdia opak
a to je príčinou, že sa právom domáhajú vydania rozsudku, že spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností



žalované 1/ a 2/ nie sú. V tom je daný naliehavý právny záujem na nimi navrhovanom vyriešení veci. V
prípade, že tomuto návrhu bude odvolacím súdom vyhovené žiadajú, aby im bola priznaná plná náhrada
trov tohto konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367
ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom I. inštancie bez potreby zopakovania
či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

9.  Pretože odvolací súd preberá súdom I. inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i
jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom
na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné,
správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu I. inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa
iba nasledovné:

10. Z obsahu spisu je nesporné, že k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie
E. M. ako parc. reg. „C“ č. 1268/2 - záhrady o výmere 207 m2, parc. reg. „C“ č. 1268/3 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 543 m2, parc. reg. „C“ č. 1268/5 - záhrady o výmere 642 m2 a parc. reg. „C“ č.
1268/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2 je vedené duplicitné vlastníctvo tak v prospech
žalobcov, ako aj žalovaných a V. H.. Každá zo strán tvrdí, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti na
základe nimi uvádzaného nadobúdacieho titulu. Je teda nesporné, že medzi stranami konania k dohode
o vlastníctve k predmetnej nehnuteľnosti nedošlo.

11. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c/ OSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

12. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie).

13. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. januára 2007 sp. zn. 3Sžo KS 50/2006 vyplýva,
že vzniknutý problém duplicitného vlastníctva je v zmysle § 36a Katastrálneho zákona riešiteľný iba
dohodou duplicitných vlastníkov, prípadne žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá
však patrí do právomoci súdov prejednávajúcich občianskoprávne veci.

14. Z uvedeného je teda nesporné, že v danom prípade bolo možné otázku duplicitného vlastníctva k
tej istej nehnuteľnosti riešiť len podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva.



15. Preukázanie naliehavého právneho záujmu je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý
právny záujem vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa domáha súdnym rozhodnutím ten, kto má v
konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu proti osobe, kto je v požadovanom určení pasívne
vecne legitimovaný. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo tvrdené v žalobe, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Naliehavý
právny záujem na požadovanom určení je daný len vtedy, ak je (objektívne vzaté) takéto konanie
spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva. Ak navrhuje žalobca
určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo iného práva, ktoré sa zapisuje do katastra
nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie
zaznamenané do katastra nehnuteľnosti.

16. Určovacou žalobou sa žalobca zásadne domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý
právny vzťah alebo právo tu je a takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy ak je na tom
naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia
ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v
právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri
určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 60/1998, publikovaný pod č.
Rc 8/2000). V danom prípade žaloba žalobcov znela, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú spoluvlastníkmi vyššie
uvedených nehnuteľností. V zásade takáto žaloba je prípustná, avšak vzhľadom k tomu, že V. H. je
zapísaný ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti a nie je stranou v spore na strane žalovaných,
nevyriešila by sa otázka sporu. Podmienka procesnej prípustnosti určovacej žaloby, teda naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, preto nebol daný, keďže rozsudok vyhovujúci žalobe by nebol
spôsobilý privodiť odstránenie spornosti vlastníckeho práva žalobcov. Je pritom irelevantné, že V. H.
vlastnícke právo žalobcov nepopiera pokiaľ i v prípade rozhodnutia súdu, by bol i naďalej zapísaný ako
vlastník spornej nehnuteľnosti.

17. Z dôvodu, že žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázali,
predstavoval nedostatok naliehavého právneho záujmu už samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý
určovacia žaloba nemohla obstáť a ktorý bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006).

18. Súd v každom štádiu konania musí mať preukázanú existenciu takéhoto záujmu (bez skúmania
vecnej stránky žaloby), inak musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma
súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Uvedené sa vzťahuje pre súd I. inštancie, ako aj pre súd odvolací.
Pre posúdenie súdu preto netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaná strana
vôbec urobila. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie
k zamietnutiu určovacej žaloby (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/783/2015).

19. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie, z vyššie uvedeného právneho dôvodu,
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

20.  O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie.

21.  Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd I.
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).



Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/86/2014", "guid": "68df5286-0aea-4145-b119-0898c95c4d96:94a78417-7b81-4fd2-9f4d-b3c38eeaaf46", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "d3a42d9f-c379-4c32-9e89-b12ecabfde4d:38e1ffa9-fd7c-4c71-b3a3-3652c1dd1be2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2508899985.2", "spisova_znacka": "23Co/783/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/783/2015 z 12. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-02-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2508899985.2"}], "citovane_v": []}