Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/185/2016 z 22. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. novembra 2017, sp. zn. 9Co/185/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1213241799.3 Krajský súd Bratislava | 9Co/185/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1213241799.3 | 2017-11-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f66f3d7-bc19-4d33-b319-4d656c7e3bcb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1213241799.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/185/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213241799
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213241799.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní vo veciach výživného plnoletých osôb v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény
Florekovej vo veci navrhovateľa: H. Q., K.. XX. XX. XXXX, I. O. Y. XX, O., zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Matúš Meheš, s.r.o., Bratislava Nevädzova 6C, IČO : 36 855 430 za účasti oprávnenej
osoby: J. Q. , K.. XX. XX. XXXX, I. O. Ž. XX, O., zastúpená opatrovníčkou: Q.. G. Q., K.. X.X.XXXX, I.
O. Ž. XX, O., zastúpená Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Poľnohospodárska
10,I ČO : 36 858 510, o zrušenie vyživovacej povinnosti a o vzájomnom návrhu oprávnenej na zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa na sumu 300,- € mesačne, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/335/2013 - 136 zo dňa 25.januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach z m e ň u j e tak, že vzájomný
návrh oprávnenej na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa o zníženie výživného na sumu 70,-€ mesačne z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Návrh o zrušenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči oprávnenej určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k.
25P/2/2007-79 zo dňa 11. 06. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k.
11Cop/309/2008-105 zo dňa 28. 04. 2009 zamietol; II. Zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
oprávnenej zo sumy 4.000,-Sk ( 132,77 €) mesačne na sumu 230,-€ mesačne, ktorú je navrhovateľ
povinný uhrádzať k rukám opatrovníčky oprávnenej Q.. G. Q., K.. XX. XX. XXXX, O. Ž. XX, O. vždy
do 15. dňa v mesiaci počnúc 07. 05. 2014; III. Zročné výživné za obdobie od 07. 05. 2014 do 31. 01.
2016 vo výške 2.019,87 je navrhovateľ povinný uhradiť k rukám opatrovníčky oprávnenej Q.. G. Q., K..
XX. XX. XXXX, O. Ž. XX, O. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; IV. Týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/2/2007-79 zo dňa 11.06.2008 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Bratislava č. k. 11Cop/309/2008-105 zo dňa 28. 04. 2009; V. Vo zvyšnej časti uplatňovaného
návrhu na zvýšenie výživného súd žalobu zamietol; VI. Navrhovateľ je povinný zaplatiť oprávnenej
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.103,95 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že navrhovateľ je
otcom oprávnenej. Vyživovacia povinnosť otca ( navrhovateľ) voči plnoletej dcére ( oprávnená) bola
naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 11. 06. 2008 č. k.
25P/2/2007-79, právoplatným dňa 25. 05. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 28. 04. 2009 č. k. 11CoP/309/2008-105, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči oprávnenej zo sumy 2.200,- Sk mesačne na sumu 4.000,- € mesačne od 11.06.2008. V tom čase



mala oprávnená 16 rokov. Navrhovateľ bol v tom čase zamestnaný ako kuchár s príjmom 7.014,-Sk,
pričom okrem oprávnenej mal vyživovaciu povinnosť k bratovi oprávnenej vo výške 1.800,-Sk ( po
úprave 3.000,-Sk). Matka oprávnenej bola zamestnaná a jej mesačný príjem bol v roku 2008 ( mesiac
február až máj ) vo výške 12.082,-Sk. V súčasnosti má oprávnená 24 rokov. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II č.k. 28Ps/3/2014-31 zo dňa 21.10.2014 bola oprávnená pozbavená spôsobilosti na
právne úkony a zároveň jej bola za opatrovníčku ustanovená jej matka Q.. G. Q.Á., ktorá je oprávnená
ju zastupovať pri všetkých právnych úkonoch. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že oprávnená je ťažko
zdravotne postihnutá už od detstva, kedy jej bolo diagnostikované ochorenie Atypický autizmus a
tuberózna skleróza. V konaní vedenom na OS BA II pod č. k. 28Ps/3/2014 bol vyhotovený znalecký
posudok Q.. F. Z. znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácia - odvetvie psychiatra. Podľa tohto
znaleckého posudku trpí oprávnená závažnou duševnou poruchou trvalého charakteru, Atypickým
autizmom so zaostávaním vývinu intelektových funkcií. V dôsledku tohto ochorenia nie je schopná
robiť samostatne žiadne právne úkony. Oprávnená je pre svoju duševnú poruchu úplne sociálne
nesamostatná, nevie sa prispôsobovať nárokom bežných životných situácií, samostatne si plánovať a
realizovať ani zabezpečovanie základných životných potrieb bez pomoci inej osoby. Vôbec nechápe
význam ani obsah právnych úkonov. Oprávnená taktiež nie je schopná posúdiť reálny dopad svojho
konania, čo je v plnej miere podmienené jej duševnou poruchou. V dôsledku duševnej poruchy nie
je schopná prakticky využívať ani vedomosti, ktoré získala pri špeciálnom vzdelávaní. Taktiež nie je
schopná uvažovať o logických súvislostiach svojho správania a diania v okolí, príčinách a následkoch,
nedokáže samostatne posudzovať dianie v jednoduchých sociálnych situáciách a prispôsobovať im
svoje konanie.
1.2. Ďalej uviedol, že otec oprávnenej ( navrhovateľ) je zamestnaný v spoločnosti Gastro Manta s.r.o.
na pozícii kuchár, pričom jeho mzda je vo výške 330,-€ mesačne. Z mzdových listov navrhovateľa
predložených súdu za obdobie 1/2015 až 4/2015 vyplýva, že priemerná čistá mzda navrhovateľa je vo
výške 339,09 €. Mesačné výdavky navrhovateľa sú podľa predložených dokladov v celkovej výške 523,-
€ ( výživné na dve deti spolu 240,-€, splátka hypotéky 100,-€, elektrika 13,38 €, SIPO 110,57 €, životná
poistka 56,-€). Matka oprávnenej a zároveň jej opatrovníčka je riadne zamestnaná na G. Š. W. T..Č..X,
O.. Jej priemerný mesačný príjem je za 12 mesiacov vo výške 716,-€ mesačne. Mesačné výdavky
opatrovníčky oprávnenej sú spolu vo výške 894,16 € ( poplatky spojené s bývaním resp. nájomné 346,40
€, sociálna starostlivosť o oprávnenú 74,17 €, potraviny 244,93 €, drogéria 22,90 €, oblečenie 106,-€,
benzín 130,68 €, záľuby oprávnenej 30,42 €, lieky 12,68 €). V konaní bolo preukázané, že opatrovníčka
oprávnenej nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Na základe rozsudku OS BA IV zo dňa
11.06.2008 č. k. 25P/2/2007-79 je otec povinný uhrádzať k rukám opatrovníčky oprávnenej výživné na
syna Jakuba vo výške 3.000,-Sk mesačne (99,58 €). Oprávnená je na základe Rozhodnutia Sociálnej
poisťovne zo dňa 15. 04. 2010 poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý je jej od 01. 01. 2014 vyplácaný
vo výške 313,10 €. Okrem invalidného dôchodku poberá oprávnená zo Sociálnej poisťovne mesačne
peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním
šatstva vo výške 18,39 € a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 33,90 €.
1.3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 163 ods. 1
O. s. p., ustanoveniami § 62 ods. 1,2 ,4, 5, § 75 ods. 1 § 77 ods. 1 vety prvej a druhej, § 78 ods.
1 Zákona o rodine keď v konaní mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného v roku 2008
sa zmenili pomery u oprávnenej, ktorá bola rozhodnutím OS BA II č. k. 28Ps/3/2014-31 zo dňa 21.
10. 2014 pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Zo záveru znaleckého posudku vypracovaného
v konaní vedenom na OS BA II pod sp. zn. 28 Ps/3/2014 jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav
oprávnenej nepredpokladá také zlepšenie , ktoré by predpokladalo v budúcnosti schopnosť oprávnenej
samej sa živiť. Nakoľko oprávnená trpí závažnou duševnou poruchou bola rozhodnutím súdu pozbavená
spôsobilosti na právne úkony. Vyššie uvedené skutočnosti teda jednoznačne odôvodňujú nevyhnutnosť
starostlivosti o oprávnenú nielen osobnou starostlivosťou, ale aj finančnou. Z vyššie uvedených dôvodov
súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči oprávnenej zamietol.
1.4. K vzájomnému návrhu, ktorým sa oprávnená domáhala od navrhovateľa zvýšenia výživného zo
sumy 132,78 € mesačne na sumu 300,-€ mesačne súd prvej inštancie uviedol, že hmotnoprávnou
podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí
len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného
treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového



rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže
byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane
oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zák. o rodine.
Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania ( súd je povinný skúmať príčiny)
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a
podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej
dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade , ak má súd preukázané, že sa
pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Vzhľadom na
zistený skutočný stav a citované zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že v
danom prípade sú splnené zákonné podmienky na primerané zvýšenie výživného predovšetkým z
dôvodu, že u oprávnenej došlo k podstatným a trvalým zmenám jej pomerov odôvodňujúcich zmenu
doterajšieho rozhodnutia o výživnom. Pod odôvodnenými potrebami oprávnenej je nutné rozumieť
potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky
za lekársku starostlivosť, náklady spojené s dopravou, ako aj záľuby oprávnenej. Každý z rodičov
je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená
osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania alebo stravovania. Tretou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb
dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ( bývanie , strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. V danej veci súd prvej inštancie zdôraznil, že oprávnená ako osoba s ťažkou duševnou
poruchou potrebuje neustálu osobnú starostlivosť, ktorú v prevažujúcej miere zabezpečuje matka
oprávnenej. U oprávnenej ide o náklady , ktoré sú reálne vynakladané nielen na základné životné potreby
oprávnenej aj na starostlivosť o oprávnenú, ktorá je podmienená jej ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa názoru súdu má navrhovateľ ako otec oprávnenej povinnosť si zabezpečiť taký príjem, aby
zvýšil životnú úroveň nielen sebe, ale aj svojím deťom. Oprávnená ako plnoleté dieťa zjavne nebude
schopná sama sa živiť. Navrhovateľ je muž v produktívnom veku, zdravý, ktorý má podľa názoru
súdu možnosť pracovať. Opak navrhovateľ nepreukázal. Nakoľko jeho dcéra má od detstva zdravotné
problémy nie je možné akceptovať uspokojenie sa navrhovateľa s jeho doterajším príjmom, ktorý sa
od poslednej úpravy výživného nezvýšil. Navrhovateľ má podľa názoru súdu možnosti a schopnosti
zabezpečiť si prípadne ďalší príjem, napríklad brigádnickou činnosťou. V neposlednom rade súd pri
rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na tú skutočnosť, že syn navrhovateľa je už plnoletý,
zdravý pričom sám navrhovateľ uviedol, že je zamestnaný a mieni podať návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti voči synovi. Matka oprávnenej v podstatnej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť
k oprávnenej v peniazoch tým, že uspokojuje potreby oprávnenej najmä jej osobnou starostlivosťou,
pričom od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa jej výrazne nezmenili tak osobné, majetkové
ani príjmové pomery. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného pri skúmaní
možností navrhovateľa nebral do úvahy jeho výdavky spojené s platením životnej poistky, keďže nejde
o nevyhnutné životné náklady. Podstatnou skutočnosťou pri rozhodnutí súdu o zvýšení výživného bola
skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného k oprávnenej prešlo 7 rokov, zdravotný stav oprávnenej
sa nezlepšuje a otec oprávnenej ( navrhovateľ) nevynaložil žiadnu snahu o zlepšenie svojej životnej
úrovne ako aj životnej úrovne svojich detí. V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných
ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že suma výživného 230,- € mesačne zodpovedá odôvodneným
potrebám oprávnenej, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa. Vzhľadom na
vyššie uvedené rozhodol sú o zvýšení výživného zo sumy 132,78 € na sumu 230,-€ a vo zvyšnej časti
uplatňovaného výživného súd vzájomný návrh zamietol.
1.5. V súlade s § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine súd prvej inštancie priznal oprávnenej
zvýšené výživné odo dňa podania vzájomného návrhu na zvýšenie výživného na súd, teda od
07.05.2014. Zvýšením výživného zo sumy 132,78, € mesačne na sumu 230,- € mesačne ( o 97,20 €
mesačne) od 07. 05. 2014 do dňa 31. 01. 2016, vzniklo zročné výživné 2.019,87 € /za 24 dní v mesiaci
máj 2014 v sume 75,26 € ( 97,20 € x 12 mesiacov = 1166,40 € ročne : 365 dní = 3,19 € denne ) + dvanásť
mesiacov roku 2015 (1166,40 € ) + za mesiac január 2016 v sume 97,20 €, /, ktoré je navrhovateľ
povinný zaplatiť opatrovníčke oprávnenej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.6. O náhrade trov konania v konaní o vzájomnom návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného rozhodol
súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Oprávnená mala v tomto konaní úspech len čiastočný, no napriek tomu
jej súd priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko jej neúspech v konaní bol len v nepatrnej časti. Trovy



právneho zastúpenia tak ako si ich uplatnil právny zástupca oprávnenej a ktoré boli priznané oprávnenej
pozostávajú zo šiestich úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 200,85 € , vychádzajúc z hodnoty
veci 5.832,- € (§ 10 ods. 3 vyhlášky) prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 07. 01. 2014 , písomné
vyjadrenie na súd zo dňa 14. 01. 2014, písomné podanie na súd označené ako vzájomný návrh zo dňa
03. 04. 2014, účasť na pojednávaní dňa 18. 05. 2015 , 25. 09. 2015 , 25. 01. 2016; režijný paušál -
3 x 8,04 € ( za rok 2014), 2 x 8,39€ ( za rok 2015), 1 x 8,59 € (za rok2016) . Náhrada trov právneho
zastúpenia priznaná právnemu zástupcovi oprávnenej predstavuje sumu vo výške 1.103,95 €.
2. Proti tomuto rozsudku okrem výroku V. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Vo
svojom odvolaní namietal, že súdom prvej inštancie nebola zohľadnená závažnejšia zmena pomerov
v prospech oprávnenej, a to poberanie invalidného dôchodku a priznanie kompenzačných príspevkov.
Skutočnosť, že oprávnená nadobudla plnoletosť a poberá invalidný dôchodok vo výške 313,10,- €
mesačne, predstavuje zmenu pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákon o rodine, nakoľko
v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom bola oprávnená neplnoletá a nemala žiaden
príjem a teda nepoberala ani invalidný dôchodok a ani žiadne kompenzačné príspevky. Z uvedeného
dôvodu možno považovať Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za odôvodnený, keďže nepochybne
prišlo na strane oprávnenej k značnému zvýšeniu príjmov, ktoré oprávnenej v čase posledného
rozhodnutia priznané neboli. S ohľadom na skutočnosť, že oprávnená poberá invalidný dôchodok
vo výške 313,10,- € mesačne sa v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v platnom znení nepovažuje za nezaopatrené dieťa. Invalidný dôchodok
vo výške 313,10,- € mesačne predstavuje vlastný príjem oprávnenej. Uviedol, že je zrejmé, že
oprávnená nebude môcť v blízkej budúcnosti uspokojovať všetky svoje potreby príjmom z pracovnej
činnosti, avšak mal za to, že v tomto prípade poberanie invalidného dôchodku vo výške 313,10,- €
mesačne, čo je približne suma rovnajúca sa jeho mzde, resp. suma, ktorá približne predstavuje platnými
právnymi predpismi ustanovenú minimálnu mzda, predstavuje adekvátne zabezpečenie výživy a potrieb
oprávnenej. Priznaním invalidného dôchodku je oprávnenej kompenzovaná skutočnosť, že zrejme nie
je schopná vlastným príjmom uspokojiť všetky svoje potreby. Okrem vyššie uvedeného je oprávnená
ďalej poberateľkou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou
alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39,- € za mesiac a
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla vo výške 33,09,- € za mesiac. Z uvedeného vyplýva, že mesačný príjem
oprávnenej predstavuje v najmenšom sumu vo výške 364,58,- €.
2.1. Navrhovateľ rozporoval vyčíslené náklady matkou oprávnenej, ktoré považoval za nadhodnotené.
Výdavky na bývanie vo výške 346,40,- € mesačne - potvrdzujú, že životná úroveň a kvalita života
v Rakúsku je vyššia ako na Slovensku, s čím nepochybne súvisia zvýšené náklady na domácnosť.
V spoločnej domácnosti sa však okrem oprávnenej, matky oprávnenej nachádza podľa informácií
navrhovateľa, taktiež brat oprávnenej Jakub zamestnaný na trvalý pracovný pomer, čiže celková suma
predstavujúca výdavky na bývanie má byť prinajmenšom rozdelená medzi tri osoby, za predpokladu, že
sa v domácnosti nenachádza ďalšia osoba. Výdavky na stravu vo výške 244,93,- € mesačne - považoval
za nesprávne vyčíslené, nakoľko oprávnená sa denne stravuje v domove sociálnych služieb pre deti a
dospelých (náklad na stravu v tomto zariadení je 42,78,- € mesačne, čo však oprávnená nezohľadnila
pri vyčíslení výdavkov na stravu). Výdavky na benzín vo výške 130,68,- € mesačne - mal za to, že na
týchto výdavkoch by sa mala spravodlivo podieľať matka oprávnenej, nakoľko taktiež denne cestuje
spolu s oprávnenou do Bratislavy. Výdavky na textil vo výške 106,15,- € za mesiac - nemožno považovať
za každomesačný náklad, ktorý je zjavne nadhodnotený a ničím nepreukázaný, keď v tejto sume
nie je zohľadnený kompenzačný príspevok poskytovaný oprávnenej vo výške 18,39,- € mesačne. S
ohľadom na výšku súm jednotlivých položiek, nemožno výdavky oprávnenej považovať za odôvodnené
a opodstatnené a predložený prehľad výdavkov objektívne nezachytáva potreby. Súd prvej inštancie sa
s vyčíslenými výdavkami na oprávnenú žiadnym spôsobom nevysporiadal počas súdneho konania, a
taktiež sa k týmto výdavkom nevyjadril ani len v odôvodnení rozsudku.
2.2. Navrhovateľ namietal, že z jeho strany navrhované dôkazy ( dopyt na Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, v akom rozsahu bola a v súčasnosti je oprávnenej poskytovaná osobná asistencia, kto
oprávnenej poskytuje osobnú asistenciu a aká je výška peňažného príspevku na osobnú starostlivosť,
ktorá bola doteraz poskytovaná, výsluch matky oprávnenej, dožiadanie príslušných rakúskych orgánov,
či matka oprávnenej a/alebo oprávnená poberajú rodinné prídavky v Rakúsku ) neboli vykonané,
pričom súd neodôvodnil v rozsudku z akého dôvodu nepovažoval za potrebné navrhnuté dôkazy
vykonať. Navrhované dôkazy mali preukázať skutočný príjem oprávnenej, ďalej výsluchom matky mali
byť ozrejmené vyčíslené náklady oprávnenej, ktoré zo strany matky oprávnenej neboli preukázané a
zároveň objektívne nezachytávajú potreby oprávnenej. Ďalej navrhovateľ uviedol, že pre určenie výšky



vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Je zrejmé, že tak jednoznačne
pozitívne ovplyvňuje životnú úroveň majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Navrhovateľ si je vedomý, že
rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s
ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu považoval za bezpredmetné
tvrdenie súdu, že nevynaložil žiadnu snahu o zlepšenie svojej životnej úrovne ako aj životnej úrovne
svojich detí, keď zdôraznil, že v zmysle právnej doktríny pokiaľ je životná úroveň rodiča alebo obidvoch
rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť
ich takejto úrovni. Mal za to, že v danom prípade neplatí, že by oprávnená žila s tým rodičom (t.j.
matkou oprávnenej), ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia ako životná úroveň navrhovateľa, a
preto nie je opodstatnené, aby bol on zaviazaný na plnenie všetkých potrieb dieťaťa (t.j. oprávnenej),
tak ako to navrhuje oprávnená, pričom s ohľadom na jestvujúce skutočnosti, a to že je oprávnenej
priznaný invalidný dôchodok a ďalšie kompenzačné príspevky, nie je dôvodné aby znášal všetky náklady
oprávnenej.
2.3. Navrhovateľ považoval výživné vo výške 230,- €, ktoré súd v zmysle výrokovej časti priznal
oprávnenej v rozpore s dobrými mravmi. Priznané výživné vo výške 230,- € v spojení s doteraz zisteným
príjmom oprávnenej vo výške 364,58,- € (spolu výživné a invalidný dôchodok, kompenzačné príspevky
by prestavovali sumu vo výške 594,58€) považoval za nedôvodné a neprimerané, a to vzhľadom na
skutočnosť, že súd nezistil skutočný príjem oprávnenej, ďalej náklady vyčíslené na oprávnenú, ktoré
považoval za nesprávne, nezohľadňujúce skutočné potreby oprávnenej a tým pádom nie sú nevyhnutne
vynaložené a odôvodnené, vzal súd výlučne v celom rozsahu do úvahy pri rozhodovaní o výške
výživného v prospech oprávnenej a taktiež sa žiadnym spôsobom nezaoberal majetkovou úrovňou
oprávnenej. Navrhovateľ tiež namietal, že nedisponuje finančnými prostriedkami v takej výške, ktoré by
mu umožňovali zaplatiť oprávnenej jednorázovo zročné výživné v lehote určenej súdom a preto výrok
rozsudku v časti zaplatenia zročného výživného vo výške 2.019,87,- € za obdobie od 07.05.2014 do
31.01.2016 v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia žiadal v celom rozsahu zrušiť, a
to s poukazom na doposiaľ uvedené skutočnosti. V prípade, ak by z akéhokoľvek dôvodu, súd nezrušil
dotknutú časť výroku žiadal, aby mu zročné výživné bolo umožnené s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p.
splácať mesačne v splátkach vo výške 50,-€ s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
2.4. Navrhovateľ poukazoval na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 143 ods. 3 O.s.p. pri rozhodovaní o
trovách konania, keď nesúhlasil s odôvodneným rozsudku v časti trov konania, nakoľko nie je pravdou,
že neúspech oprávnenej v tomto súdnom konaní bol len v nepatrnej časti. Uviedol, že súd rozhodujúci o
priznaní náhrady trov konania v zmysle § 142 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť či nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 150 O.s.p.. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať
na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a taktiež všímať
si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Mal zato,
že vzhľadom na všetky okolnosti konania, s poukazom na skutočnosť, že konanie bolo prerušené z
dôvodu začatia konania o pozbavení spôsobilosti oprávnenej na právne úkony a s ohľadom na jeho
majetkovú situácia malo byť aplikované ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.. K vyčísleným úkonom právnych
služieb uviedol, že náhradu trov konania uplatnenú a vyčíslenú zo strany právneho zástupcu oprávnenej
považujeme za neúčelnú a nesprávnu, keď písomné vyjadrenie na súd zo dňa 14.01.2014, ktoré si
uplatnil právny zástupca oprávnenej nie je možné považovať za písomné podanie na súd alebo iný orgán
vo veci samej v zmysle § 13a odseku 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb a účasť na pojednávaní dňa 25.09.2015 vo výške 1/4,
ktorú si uplatnil právny zástupca oprávnenej považoval za neúčelnú, nakoľko ako vyplýva taktiež zo
samotného znenia zápisnice o pojednávaní dňa 25.09.2015 toto bolo odročené z dôvodu konania/resp.
nekonania oprávnenej, nakoľko pre krátkosť času (čo bolo spôsobené nedodržaním lehoty na doručenie
listín zo strany oprávnenej), súd tieto listiny navrhovateľovi nedoručoval pred pojednávaním, ale krátkou
cestou dňa 25.09.2015, pričom následne odročil termín pojednávania.
2.5. Záverom vo svojom odvolaní navrhovateľ žiadal v zmysle Občianskeho súdneho poriadku o zmenu
návrhu na začatie konania, a to znížiť vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej zo sumy vo výške 132,77€
mesačne na sumu vo výške 70,- € mesačne, vzhľadom na okolnosti, ktoré navrhovateľovi v čase
podania tohto návrhu neboli zrejmé. Žiadal teda pripustiť zmenu návrh v nasledujúcom znení : „Súd
mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/2/2007 - 79 zo dňa 11. júna 2008 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11Cop/309/2008 zo dňa 28.04.2009 vo výroku o
výživnom tak, že mení výšku výživného zo strany otca H. Q. na P.U. J. Q. tak, že sumu vo výške 132,77,-
€ mesačne znižuje na 70,- € mesačne, a to odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia“.



2.6. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ žiadal aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že vzájomný návrh oprávnenej na zvýšenie výživného zamietne; zmení výšku
výživného zo strany otca H. Q. na P. J. Q. tak, že sumu vo výške 132,77€ mesačne znižuje na 70,- €
mesačne, a to odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia alternatívne žiadal aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila oprávnená cestou svojho právneho zástupcu, ktorá
žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mala zato, že navrhovateľ v odvolaní prakticky
opakuje svoje procesné podania s ktorými sa súd dopodrobna a detailne oboznámil, pričom ale zachádza
do úplnej absurdity a to tým, že priamo v odvolaní mení žalobný petit, čo vlastne preukazuje, že pôvodný
žalobný petit je neudržateľný a že súd rozhodol správne ak ho zamietol. To, že oprávnená je autistka
vie jej otec - navrhovateľ už viac ako osemnásť rokov. Do dnes sa s tým nevysporiadal, o čom svedčí
aj jeho návrh zrušiť vyživovaciu. O tom, oprávnená je zbavená spôsobilosti na právne úkony vie
navrhovateľ už dva roky, t.z. dva roky mal na to aby zmenil svoj petit. Neurobil tak a do poslednej chvíle
tvrdil, že je potrebné výživné zrušiť. Jeho zmena petitu je tak priznaním si nesprávneho procesného
postupu. Vo vzťahu k neúnosnosti vyživovacej povinnosti otca, uviedla, že povinnosť platiť výživné sa
otcovi paradoxne, zvýšením výživného nezvýšila ani o cent. Počas tohto konania totiž došlo k zrušeniu
vyživovacej povinnosti otca na jeho syna, brata oprávnenej a to presne o tú istú sumu, t.z. 100,- €. Z
uvedeného vyplýva, že pre navrhovateľa sa zvýšením výživného nemení nič, stále platí rovnako ako
platil posledných cca osem rokov. K nevykonaniu dôkazov, ktoré navrhovateľ navrhoval uviedla, že je
vecou súdu, ktoré dôkazy vykoná a je povinnosťou strán uniesť dôkazné bremeno. Navrhovateľ sa
celé konanie pokúšal preniesť svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno na oprávnenú a na súd, čomu
súd odolal. Navrhovateľ svoje tvrdenia ničím nepodložil, preto neuniesol dôkazné bremeno. Záverom
dodala , že nie je oprávnením navrhovateľa kde má žiť, najmä ak ju celý život odpísal ako ľudskú bytosť
a absolútne sa o ňu nezaujíma a nestará. Nie je vôbec pozoruhodné, že od momentu, kedy súd vydal
rozsudok navrhovateľ neprejavil žiadny záujem o svoju dcéru, je to správanie pre navrhovateľa typické.
4. K vyjadreniu oprávnenej podal repliku navrhovateľ, v ktorej poukázal na nepravdivé tvrdenie, keď
predložil SMS komunikáciu medzi matkou oprávnenej a ním, ktorá preukazuje, že sa s oprávnenou
pravidelne stretáva a prejavuje o oprávnenú skutočný záujem. Uvedené bolo pred prvoinštančným
súdom niekoľkokrát z jeho strany deklarované, navyše bola táto skutočnosť potvrdená zo strany matky
oprávnenej. Preto nie je zrejmé z akého dôvodu právny zástupca oprávnenej sústavne zavádza súd
tvrdením, že údajne neprejavuje žiaden záujem o oprávnenú. K ďalším nepravdivým vyjadreniam
oprávnenej, ktoré sa nezakladajú na pravde, sa nevyjadroval, považoval ich však v celom rozsahu za
neopodstatnené a nedôvodné.
5. V duplike oprávnená uviedla, len toľko, že z uvedeného výpisu SMS správ jasne vyplýva, že
naposledy prejavil otec o ňu záujem v prvom marcovom týždni, potom už nie. V čase písania vyjadrenia
k odvolaniu ju tak otec už viac ako dva mesiace nevidel a teda je zrejmé, že o ňu záujem reálne nemá.
Samotná skutočnosť, že podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči nej jasne dokazuje ako
veľmi mu na nej záleží a má ju rád, najmä ak sa vezme do porovnania skutočnosť, že voči svojmu
dospelému, zdravému synovi, ktorý už pracoval na trvalý pomer návrh iniciatívne nepodal. Stalo sa tak
až počas konania, kedy sa na túto nemorálnosť dopytoval súd.
6. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok platného a účinného od
1.7.2016 / ďalej len „C.m.p.“/ na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Odvolací súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 21.9.2017 v zmysle § 64 C.m.p. pripustil
zmenu návrhu v znení : „Súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/2/2007 - 79 zo
dňa 11. júna 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11Cop/309/2008 zo dňa
28.04.2009 vo výroku o výživnom tak, že mení výšku výživného zo strany otca H. Q. na dieťa J. Q. tak,
že sumu vo výške 132,77,- € mesačne znižuje na 70,- € mesačne, a to odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia“.
9. Následne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu
podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. na ktorom doplnil
dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 2 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to Odpoveďou
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.6.2017, Potvrdením navrhovateľovho zamestnávateľa



GASTRO MANTA, s.r.o. zo dňa 26.7.2017 a DAWN MEATS zo dňa 29.8.2017, Osvedčením o mzde,
daniach, sociálneho poistenia, univerzálneho sociálneho poplatku a miestnej dane z nehnuteľnosti ku
31.12.2016, Nájomnou zmluvou, Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 11 C 375/2015-28 zo
dňa 28.1.2016 , Podaním oprávnenej zo dňa 9.10.2017, Zmluvou o poskytovaní sociálnej služby
zo dňa 28.12.2016, Čestným prehlásenie X. Q. G. P. X.XX.XXXX, Rozhodnutím Bratislavského
samosprávneho kraja č. 103274/2013-SP3 zo dňa 16.7.2013, Posudkom Úradu Bratislavského
samosprávneho kraja o odkázanosti na sociálnu službu č. XXXXXX/XXXX-W. zo dňa 16.7.2013,
Potvrdením o poberaní invalidného dôchodku oprávnenej za rok 2016 a 2017, Potvrdením o
príjmoch matky oprávnenej za rok 2016 a 2017, Potvrdením o zdravotnom stave oprávnenej zo dňa
14.7.2017, Odpoveďou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 17.10.2017, Potvrdením o
poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu za rok 2017 a 2016 a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je sčasti dôvodné.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
16. Predmetom konania v súdenej veci je po pripustenej zmene návrhu návrh navrhovateľa na
zníženie výživného na oprávnenú a jej vzájomný návrh na zvýšenie výživného. V zmysle citovaného
zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zmene výživného vykonáva
porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, ako v dobe pôvodného, tak i terajšieho
rozhodovania. Predpokladom úspechu návrhu, resp. vzájomného v prejednávanej veci teda bolo, aby
došlo v porovnaní s časom poslednej úpravy výšky výživného k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zníženie, resp. zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletej oprávnenej.
17. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie vychádzal z tohto, že naposledy bola vyživovacia
povinnosť otca ( navrhovateľ) voči plnoletej dcére ( oprávnená) určená rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV v Bratislave zo dňa 11. 06. 2008 č. k. 25P/2/2007-79, právoplatným dňa 25. 05. 2009
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 04. 2009 č. k. 11CoP/309/2008-105,
ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej zo sumy 2.200,- Sk ( 73,03€)
mesačne na sumu 4.000,- Sk( 132,78€) mesačne od 11.06.2008. V tom čase mala oprávnená 16 rokov.
Navrhovateľ bol v tom čase zamestnaný ako kuchár s príjmom 7.014,-Sk ( 232,82€), pričom okrem
oprávnenej mal vyživovaciu povinnosť k bratovi oprávnenej vo výške 1.800,-Sk ( 59,75€) a po úprave
3.000,-Sk ( 99,58€). Matka oprávnenej bola zamestnaná a jej mesačný príjem bol v roku 2008 ( mesiac
február až máj ) vo výške 12.082,-Sk( 401,05€).
18. Pri porovnaní zmeny pomerov súd prvej inštancie vychádzal z toho, že Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II č.k. 28Ps/3/2014-31 zo dňa 21.10.2014 bola oprávnená pozbavená spôsobilosti na
právne úkony a zároveň jej bola za opatrovníčku ustanovená jej matka Q.. G. Q., ktorá je oprávnená
ju zastupovať pri všetkých právnych úkonoch. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že oprávnená je
ťažko zdravotne postihnutá už od detstva, kedy jej bolo diagnostikované ochorenie Atypický autizmus
a tuberózna skleróza. Oprávnená trpí závažnou duševnou poruchou trvalého charakteru, Atypickým
autizmom so zaostávaním vývinu intelektových funkcií. V dôsledku tohto ochorenia nie je schopná
robiť samostatne žiadne právne úkony. Oprávnená je pre svoju duševnú poruchu úplne sociálne
nesamostatná, nevie sa prispôsobovať nárokom bežných životných situácií, samostatne si plánovať a
realizovať ani zabezpečovanie základných životných potrieb bez pomoci inej osoby. Oprávnená je na
základe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 15. 04. 2010 poberateľkou invalidného dôchodku vo
výške 280,06€, ktorý je od 01. 01. 2014 vyplácaný vo výške 313,10 €. Okrem invalidného dôchodku
poberá zo Sociálnej poisťovne mesačne peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov



súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva vo výške 18,39 € a peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla vo výške 33,90 €. Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti Gastro Manta s.r.o. na pozícii
kuchár, pričom jeho mzda je vo výške 330,-€ mesačne, jeho mesačné výdavky sú podľa predložených
dokladov v celkovej výške 523,-€ ( výživné na dve deti spolu 240,-€, splátka hypotéky 100,-€, elektrika
13,38 €, SIPO 110,57 €, životná poistka 56,-€). Na základe rozsudku OS BA IV zo dňa 11.06.2008 č.
k. 25P/2/2007-79 je navrhovateľ povinný uhrádzať k rukám opatrovníčky oprávnenej výživné na syna
Jakuba vo výške 3.000,-Sk mesačne (99,58 €). Matka oprávnenej a zároveň jej opatrovníčka je riadne
zamestnaná na Základnej škole Sokolíkova ul.č.2, Bratislava. Jej priemerný mesačný príjem je vo výške
716,-€ mesačne, keď mesačné výdavky opatrovníčky oprávnenej sú spolu vo výške 894,16 € ( poplatky
spojené s bývaním resp. nájomné 346,40 €, sociálna starostlivosť o oprávnenú 74,17 €, potraviny 244,93
€, drogéria 22,90 €, oblečenie 106,-€, benzín 130,68 €, záľuby oprávnenej 30,42 €, lieky 12,68 €).
19. Odvolací súd doplnil dokazovanie na zistenie, či nedošlo k podstatnej zmene pomerov od vyhlásenie
napadnutého rozsudku ( január 2016 ) a doplneným dokazovaním zistil, že oprávnená je naďalej
poberateľkou invalidného dôchodku za rok 2016 vo výške 319,40€ mesačne, za rok 2017 vo výške
326,50€; poberateľkou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s
hygienou alebo s opotrebovaním šatstva za rok 2016 vo výške 18,39€ mesačne, od júla 2017 vo
výške 18,52€, poberateľkou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla za rok 2016 vo výške 33,09 € mesačne, od
júla 2017 vo výške 33,32€; poberateľkou peňažného príspevku na osobnú asistenciu, ktorý je vyplácaný
matke oprávnenej za rok 2016 vo výške 138,40€ mesačne a januára do októbra 2017 vo výške 165,60€
mesačne. Celkov teda oprávnená okrem výživného od navrhovateľa mala za rok 2016 príjem 509,28€, za
rok 2017 príjem 543,58€. Oprávnená je od roku 2013 odkázaná na sociálnu službu v domove sociálnych
služieb a od 1.1.2017 sa nachádza v Domove sociálnych služieb „ Drahuška a my...“, kde sa jej poskytuje
sociálna služba vo forme celoročného pobytu, kde uhrádza mesačne za poskytované služby sumu
400,-€ ( stravovanie 106,90€, pomoc pri odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby 112,80€, ubytovanie
21,77€, pracovná - práce v dielňach a poľnohospodárstve 45,-€, animoterapia 45,-€, upratovanie,
pranie, žehlenie, údržba bielizne a šatstva 68,93€). Odvolací súd ďalej zistil, že navrhovateľ bol do júna
2016 stále zamestnaný spoločnosti Gastro Manta s.r.o. jeho priemerný čistým mesačný príjme bol v
období január jún 2016 vo výške 356,70€, od 5.7.2016 pracuje v Írsku na pozícii Mäsiar v spoločnosti
DAWN MEATS; v období od 05.07.2016 do 31.12.2016 bol čistý mesačný príjem v priemere 1.677,50 €;
za obdobie od 01.01.2017 do 27.08.2017, bol čistý mesačný príjem v priemere 1.564,87 €. Navrhovateľ
podľa Nájomnej zmluvy platí nájomné za byt v Írsku vo výške 170,-€ mesačne, osobitne platí poplatky za
telefón, elektrinu, televíziu a za vykurovacie oleje. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II Bratislava
II č.k. 11 C 375/2015-28 zo dňa 28.1.2016 bola s účinnosťou od 1.9.2015 zrušená navrhovateľovi
vyživovacia povinnosť k synovi X. Q., K.. XX.X.XXXX. Čo sa týka matky oprávnenej táto je naďalej
zamestnaná na G. Š. W. T..Č..X, O., jej priemerný mesačný príjem bol za rok 2016 bol vo výške 773,87€,
za obdobie január - august 2017 bol vo výške 760,94,-€ mesačne, rovnako u matky oprávnenej došlo
k zániku vyživovacej povinnosti k synovi X. Q..
20. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie ako aj doplneného dokazovania odvolacím
súdom bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného v roku 2008 došlo k zmene pomerov na
stane oprávnenej, navrhovateľa ako aj matky oprávnenej. , Na strane oprávnenej spočívajú zmeny v
tom, že dosiahla plnoletosť, vzhľadom na pretrvávajúci zdravotný stav bola pozbavené spôsobilosti
na právne úkony, bol jej priznaný invalidný dôchodok, je poberateľkou ďalších peňažných príspevkov
a od roku 2013 je odkázaná na sociálnu službu v domove sociálnych služieb, kde sa uhrádzajú
pravidelne mesačné náklady. Na strane navrhovateľa došlo k zmene čo sa týka jeho zárobkových
pomerov, výraznejšie hlavne od júla 2016, kedy začal pracovať v Írsku, kde aj prechodne býva. U matky
oprávnenej tak isto došlo od poslednej úpravy k zmene jej zárobkových pomerov. U obidvoch rodičov
došlo k zániku ich vyživiacej povinnosti k synovi X. Q..
21. Odvolací súd zastáva názor, že tieto zmeny samé o sebe neumožňujú samotnú zmenu výživného.
V prejednávanej veci je nesporné, že oprávnená vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie,
ktoré viedlo až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony aj po dosiahnutí plnoletosti nie je schopná
sama sa živiť a priznanie sociálnych dávok samo o sebe neznamená zánik vyživovacej povinnosti
rodičov. Rovnako odvolací súd nespochybňuje, že oprávnená vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje
osobnú starostlivosť, ktorú prevažujúcej miere cez víkendy, resp. dovolenku zabezpečuje jej matka. Pri
posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať ale na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného a odvolací súd práve vzhľadom na všetky okolnosti dospel k záveru, že nie je dôvod
na zníženie ani na zvýšenie výživného. Zvýšenie výživného by prichádzal do úvahy vzhľadom na zmenu



zárobkových pomerov navrhovateľa, len v prípade keby nedošlo aj k zmene zárobkových pomerov
aj matky oprávnenej a hlavne keby neprišlo k zmene pomerov aj na strane oprávnenej čo sa týka
priznanie invalidného dôchodku a peňažných príspevkov a jej umiestnenia v domove sociálnych služieb.
Ako už bolo uvedené podstatná zmena pomerov nastala u navrhovateľa od septembra 2015 čo sa
týka zániku ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorá zmena nastala aj u matky oprávnenej a zárobkových
pomerov u navrhovateľa nastala od júla 2016, kedy začal pracovať v Írsku. Navrhovateľ má vzhľadom
na prechodný pobyt aj ďalšie náklady spojené s bývaním, okrem nákladov ktoré má v súvislosti s
bytom na území Slovenskej republiky, na ktoré odvolací súd neprihliadol, keď rovnako neprihliadol,
ani na výdavky, ktoré má matka oprávnenej v súvislosti s bývaním, keďže výživné má prednosť pred
týmito inými výdavkami. V tomto období t.j. v období zmeny zárobkových pomerov navrhovateľa, už
ale oprávnená bola poberateľkou invalidného dôchodku a ďalších peňažných príspevkov za rok 2016
v celkovej výške 509,28€, do októbra 2017 vo výške 543,58€. Oprávnená bola tiež od roku 2013
umiestnená v Domove sociálnych služieb a to do 31.12.2016 v domove sociálnych služieb, ktorý
poskytoval celodennú starostlivosť, kde boli mesačné náklady 74,17€. Od 1.1.2017 sa jej poskytuje
sociálna služba vo forme celoročného pobytu, kde uhrádza mesačne za poskytované služby sumu 400,-
€, ktorú sumu reálne môže uhradiť z invalidného dôchodku a ďalších peňažných príspevkov. Zvyšná
časť invalidného dôchodku a peňažných príspevkov spolu s výživným, ktoré navrhovateľ je povinný
platiť vo výške 132,78€ na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 11. 06.
2008 č. k. 25P/2/2007-79, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 04. 2009 č. k.
11CoP/309/2008-105 môže slúžiť na uspokojenie ďalších jej potrieb ( vreckové, hygiena, kultúra, lieky
oblečenie). V tomto smere je potrebné prihliadnuť aj na vyživovaciu povinnosť matky, ktorá ale vzhľadom
nato, že oprávnená je už väčšiu časť mesiaca umiestnená v domove sociálnych službe, nie je v plnom
rozsahu plnená formou osobnej starostlivosti. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené subjektívne ako
aj objektívne skutočnosti na strane všetkých zúčastnených, t.j. oprávnenej ako aj rodičov oprávnenej,
nedošlo k takej výraznej zmene pomerov ako má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine,
ktorá by odôvodňovala zmenu t.j. zníženie ani zvýšenie už priznanej výšky výživného.
22. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil
tak, že vzájomný návrh oprávnenej na zvýšenie výživného zamietol a zároveň pripustený zmenený
návrh navrhovateľa o zníženie výživného na sumu 70,-€ mesačne ako nedôvodný zamietol.
23. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p.,
keď vzhľadom na rovnaký úspech aj neúspech navrhovateľa, oprávnenej v konaní, nie je spravodlivé
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania priznať a preto už o výške náhrady trov konania v
zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).