{"guid": "112ebd8e-fcb4-4542-b9ed-7f09bbcec6e6:ca11a9b6-a15d-4351-87dc-680bde852c47", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200390.2", "spisova_znacka": "8S/23/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/23/2018 z 22. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 22. augusta 2018, sp. zn. 8S/23/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7018200390.2", "identifikacne_cislo": "7018200390", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2018-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca11a9b6-a15d-4351-87dc-680bde852c47", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200390.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200390.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200390.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200390
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200390.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr.
Pavla Naďa a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu L. Y. R. V. D. L. G., W. Y. XX, zastúpeného
advokátkou JUDr. Evou Szikorovou, Hollého 1854/9, Šaľa, proti žalovanému Národnému inšpektorátu
práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/6273 zo dňa
29.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I./ Žalobu   z a m i e t a.

II./ Účastníkom právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 16.03.2018  podanou na poštovú prepravu dňa 26.03.2018 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/6273, ktorým žalovaný podľa § 59 ods.2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 281/17/O zo dňa 02.10.2017.

2. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods.2 písm.a/ bod 1 zákona č.
125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) uložená pokuta 10.000,- eur za porušenie povinností
stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm.a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce, a to ustanovenie
§ 3 ods.2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods.2 písm.a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Porušenie týchto povinností spočívalo
v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 31.03.2017
o 15.10 hod. využíval závislú prácu fyzických  osôb (Š. Š.A., S. N., H. T.,  V. T. V. V. U.), ktorí pre neho
vykonávali pomocné práce na pracovisku Zoologická záhrada, Mlynská dolina, Bratislava a nemal s nimi
založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného právneho predpisu zákon č. 311/2011 Z.z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia  správny orgán prvého stupňa konštatoval, že  dňa 31.03.2017 podľa
§ 7 ods.3 písm.a/ zákona o inšpekcii práce vykonal inšpekciu  práce u žalobcu ako zamestnávateľa, pri
ktorej zistil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré
upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Toto porušenie je uvedené v protokole o výsledku inšpekcie
práce zo dňa 29.05.2017 a v dodatku č. 1 zo dňa 21.06.2017. Konštatoval obsah vyjadrení uvedených
osôb nachádzajúcich sa na pracovisku, ktorí zhodne uviedli, že prácu na tomto pracovisku vykonávajú
prvý deň od 07.00 hod., pričom na práci sa dohodli so žalobcom,  nič nemajú podpísané, nevedia



odmenu za prácu, robia pomocné práce, pričom ich na pracovisko doviezol žalobca. Žalobca, ktorý bol
prítomný v čase výkonu inšpekcie práce na predmetnom pracovisku v zápisnici o podaní informácie
zo dňa 31.03.2017 uviedol, že jeho zamestnancami sú iba H. T. V. V. U.. Dohodu s nimi ešte nemá
podpísanú, pričom ostatné tri osoby Š., N. V. V. T. sú dohodnutí  s obchodnou spoločnosťou HeMa, s.r.o.
a žalobca mal objednávku od p. C..

4. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca nereagoval na oznámenie o začatí správneho
konania a podal vyjadrenie ku  protokolu o výsledku inšpekcie práce, v ktorom uviedol, že jeho
zamestnancami sú iba V. U. V. V. T., ktorí pre rodinné problémy účtovníčky boli prihlásení do Sociálnej
poisťovne až po vykonaní inšpekcie práce, pričom Š. Š., S. N. V. H. T. sú zamestnancami firmy HeMa
s.r.o. K uvedenému vyjadreniu žalobcu správny orgán prvého stupňa  zaujal stanovisko. Konštatoval, že
pri príchode inšpektorov práce na predmetné pracovisko  vykonávalo vyrovnávanie  a úpravu chodníkov
a iné pomocné práce už päť uvedených fyzických osôb, pričom všetky tieto osoby v zápisniciach o podaní
informácie dňa 31.03.2017 uviedli, že na tejto práce sa dohodli so žalobcom, nikto z nich neuviedol,
že patrí k inému zamestnávateľovi. Žalobca v zápisnici priamo na mieste uviedol, že má objednávku
od p. O. C., túto však inšpektorom  práce nepredložil. Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán
prvého stupňa zohľadňoval všetky kritéria stanovené  zákonom o inšpekcii práce, pričom pokutu uložil v
spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby.  Vzhľadom k vyššiemu počtu nelegálne zamestnávaných
osôb sa  správny orgán prvého stupňa domnieva, že nie je možné uložiť pokutu úplne v minimálnej
možnej výške. Podľa jeho názoru je nutné rozlišovať, či došlo k nelegálnemu zamestnávaniu práve
dvoch, resp. viacerých osôb. Uloženie pokuty za uvedený správny delikt je obligatórne, pričom podľa §
19 ods.2 písm.a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo fyzickej
osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak
ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.

5. Na odvolanie žalobcu žalovaný po zamietnutí odvolania potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, pričom sa stotožnil so  skutkovými zisteniami a ich právnym hodnotením správnym orgánom
prvého stupňa. Konštatoval, že  z podkladov pre vydanie  prvostupňového správneho rozhodnutia
(hlavne  so zápisníc o podaní informácie zo dňa 31.03.2017 už uvedenými fyzickými osobami, zo
zápisnice o podaní informácie žalobcom zo dňa 30.03.2017 a z protokolu o výsledku inšpekcie
práce) vyplýva jednoznačný právny záver, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Z
predložených zápisníc vyplýva, že všetky fyzické osoby pracujú na uvedenom pracovisku prvý deň
od 07.00 hod., vykonávajú pomocné práce, na tejto práci sa dohodli so žalobcom, ktorý ich zároveň
na pracovisko doviezol. Zároveň uviedli, že nemajú podpísaný žiaden doklad.  Z vysvetlení podaných
do predmetných zápisníc všetkými piatimi dopytovanými fyzickými osobami nevyplýva, že by títo
zamestnanci vykonávali pomocné práce pre iný subjekt v čase príchodu inšpektorov práce. Už samotný
výkon pomocných prác predpokladá priame pokyny zo strany osoby alebo osôb, pre ktorých tieto
pomocné práce zamestnanec práve vykonáva a dopytované fyzické osoby jednoznačne označili v tomto
prípade žalobcu, s ktorým sa na tieto práce dohodli a žiadna z dopytovaných fyzických osôb neoznačila,
že na výkone pomocných prác sa dohodla s iným subjektom, čo preukazuje, že výkon pomocných prác
bol realizovaný pre žalobcu.  Navyše žalovaný dodal, že vysvetlenia o dôvode prítomnosti dotknutých
osôb na pracovisku zachytené v zápisniciach sú jedinečným dôkazom, pretože kontrolované osoby ich
podali bezprostredne počas inšpekcie práce, z čoho možno predpokladať, že tieto informácie nemohli
byť vopred pripravené s vedomím, že účastníkovi konania - žalobcovi hrozí uloženie sankcie a taktiež
dopytované osoby boli poučené o následkoch  podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o
následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Obsah zápisníc na znak jej pravdivosti a hodnovernosti
potvrdili svojimi podpismi.

6. Žalovaný  reagoval na tvrdenie žalobcu, že má objednávku od spoločnosti HeMa, s.r.o.  Túto však
počas inšpekcie a ani počas správneho konania nepredložil. Taktiež súčasťou odvolacieho spisu nie je
ani emailová správa s objednávkou, o ktorej žalobca tvrdil, že  bola dňa 04.07.2017 ako príloha k emailu
zaslaná zamestnankyni Inšpektorátu práce Košice. Takýto dôkaz neobsahuje ani podané odvolanie
žalobcom. V rozpore s ustanovením § 34 ods.1 až 5 Správneho poriadku žalobca v začatom správnom
konaní ostal nečinný a svoje procesné práva nevyužil. Až k podanému odvolaniu priložil vyjadrenie
spoločnosti HeMa, s.r.o. k protokolu o výsledku inšpekcie práce opatrené pečiatkou spoločnosti HeMa,
s.r.o. a podpisom, obsah ktorého však nespochybňuje vysvetlenia podané uvedenými zamestnancami
do priložených zápisníc a nepreukazujú, že zamestnanci Š. Š., S. N. V. H. T. vykonávali pomocné práce
na pracovisku v čase priebehu príchodu inšpektorov práce pre túto spoločnosť.



7. Žalovaný reagoval aj na odvolaciu námietku žalobcov, podľa ktorej z registračných listov
zamestnancov Š. Š., S. N. V. H. T. vyplýva, že títo zamestnanci boli v čase výkonu inšpekcie práce
prihlásení do sociálnej poisťovne spoločnosťou HeMa, s.r.o. Táto skutočnosť nevylučuje zistenia na
mieste výkonu inšpekcie práce. Zamestnanec môže mať založených aj niekoľko   pracovnoprávnych
vzťahov popri sebe a žalobca, resp.  spoločnosť HeMa, s.r.o. nepreukázali tvrdenie, že títo zamestnanci
vykonávali pomocné práce v rozhodujúcom čase pre spoločnosť HeMa, s.r.o., čím by spochybnili
tvrdenia podané samotnými kontrolovanými osobami.  Žalovaný napokon dodal, že pri tomto správnom
delikte ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť za jeho spáchanie, kedy sa zavinenie úmyselne
alebo z nedbanlivosti neskúma. právna úprava nepozná ani  liberačné dôvody,  na základe ktorých by
sa mohol účastník konania zbaviť tejto zodpovednosti. Účastník konania  počas inšpekcie práce a ani v
priebehu správneho konania nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že správny delikt nespáchal.

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému vytýkal
nepresné a neúplné zistenie skutočného stavu veci. Konštatoval, že počas správneho konania uviedol
a na tom tvrdení aj zotrváva, že pre neho vykonávali závislú prácu na základe dohody o pracovnej
činnosti iba dve z kontrolovaných fyzických osôb, a to konkrétne V. T. V. V. U.. Po nástupe týchto osôb
do práce podal prihlášky týchto osôb do Sociálnej poisťovne, pričom omeškanie  spočívajúce v ich
neprihlásení deň vopred nevyvolalo žiadne  negatívne účinky v sfére  zamestnanca, ani vo verejných
poistných systémoch. Za vykonanú prácu im bola riadne vyplatená odmena a počnúc začatím výkonu
práce, t.j. aj za deň 31.03.2017 si žalobca splnil všetky zákonné odvodové povinnosti za týchto dvoch
zamestnancov. Pokiaľ ide o zvyšné tri fyzické osoby, ktoré boli kontrolované na pracovisku, menovite Š.
Š., S. N. V. H. T., tieto osoby boli v čase výkonu kontroly zamestnancami obchodnej spoločnosti HeMa,
s.r.o. Všetky tieto tri vymenované osoby boli do Sociálnej poisťovne svojim zamestnávateľom HeMa,
s.r.o. prihlásené dňa 31.03.2017 ešte v čase, kedy sa kontrola u žalobcu nezačala. Namietal tvrdenie
žalovaného, že žalobca nedoložil v správnom konaní objednávku od p. O. C.. Táto objednávka bola
zaslaná 04.07.2017 ako príloha emailu účtovníčku žalobcu na email zamestnankyne inšpektorátu práce.

9. Žalobca  vytkol žalovanému nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vidí v aplikovaní nesprávnej
právnej normy, keď žalovaný  zhodne s prvostupňovým správnym  orgánom porušenie zákona zdôvodnil
ustanovením § 2 ods.2 písm.a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, hoci z okolností
prípadu je zrejmé, že išlo len čiastočne - čo do dvoch zamestnancov o porušenie ustanovenia §
2 ods.2 písm.b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca nemal založený
pracovnoprávny  vzťah s fyzickými osobami Š. Š., S. N. V. H. T., lebo bolo preukázané, že tieto osoby
mali založený pracovnoprávny vzťah so spoločnosťou HeMa, s.r.o. a ešte pred začatím výkonu kontroly
boli prihlásení do systému sociálneho poistenia. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, podľa
ktorej zamestnanec môže mať založených niekoľko pracovnoprávnych vzťahov, pretože by správny
orgán v tomto konkrétnom prípade musel vyvodiť záver, že za jednu prácu by mali dostať zaplatené
od dvoch zamestnávateľov. Žalobca mal založený pracovnoprávny vzťah s fyzickými osobami V. T.
V. V. U., ale tieto neboli do systému sociálneho poistenia prihlásené do času začiatku kontroly. Teda
žalobca sa vo vzťahu k týmto dvom fyzickým osobám dopustil spáchania správneho deliktu na základe
porušenia § 2 ods.2 písm.b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na zmenu právnej úpravy s účinnosťou od 01.01.2018, keď v zmysle novelizovaného
znenia ustanovenia § 2 ods.2 písm.b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je naplnená
skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania až márnym uplynutím lehoty 7 dní
na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania v správnom konaní nevyplynulo, že by žalobca nelegálne
zamestnával päť fyzických osôb, pričom ďalšie tri osoby boli v čase kontroly zamestnancami spoločnosti
HeMa, s.r.o. Z toho dôvodu pokuta za tieto tri osoby, ktoré boli v čase kontroly v pracovnoprávnom vzťahu
spoločnosti HeMa, s.r.o. ( 3x 2.000,- eur) je nedôvodná. Žalobca namietal, že v čase rozhodovania
žalovaného o jeho odvolaní už bola zmenená právna norma - ustanovenie § 2 ods.2 písm.b/ zákona
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a žalobca mal posúdiť jeho konanie podľa zmenenej
právnej úpravy. Zákonodarca už v čase vydania druhostupňového rozhodnutia nepovažoval predmetné
konanie žalobcu za konanie delikvenčné. Žalovaný mal aplikovať pravidlo stanovené v článku 50 ods.6
Ústavy SR, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak  je to pre páchateľa priaznivejšie.  Žalovaný



mal pri aplikácii právnej úpravy rešpektovať ústavnokomformný prístup v súlade s článkom 152 ods.4
Ústavy SR.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25.05.2018 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených
v jeho napadnutom rozhodnutí. Zopakoval skutkové zistenia z vykonaného správneho konania. Uviedol,
že pri výkone inšpekcie sa na pracovisku žalobcu nachádzali fyzické osoby legitimované ako Š. Š., S.
N., H. T., V. T., V. U., ktoré vykonávali pracovnú činnosť spočívajúcu vo vyrovnávaní a úprave chodníkov
a iné pomocné práce. Do zápisníc inšpektorom práce tieto osoby uviedli, že pracujú na tomto pracovisku
prvý deň od 07.00 hod., vykonávajú pomocné práci, na tejto práci sa dohodli so žalobcom, ktorý ich
zároveň na pracovisko doviezol. Zhodne uviedli, že nemali podpísaný žiaden doklad. Z vysvetlení
podaných do zápisníc všetkými piatimi dopytovanými fyzickými osobami nevyplýva, žeby tieto osoby
vykonávali pomocné práce pre iný subjekt v čase príchodu inšpektorov práce. K tvrdeniu žalobcu, že
má objednávku so spoločnosťou HeMa, s. r. o., uviedol, že túto objednávku počas inšpekcie ani počas
správneho konania žalobca nepredložil. Súčasťou administratívneho spisu nie je ani e-mailová správa
s objednávkou, o ktorej žalobca tvrdí, že bola dňa 04. 07. 2017 zaslaná ako príloha e-mailu na adresu
inšpektorky práce. Takýto dôkaz nepredložil žalobca ani v správnom konaní a ani v podanej žalobe.

11. K námietke žalobcu, že žalobca prihlásil ostatných dvoch svojich zamestnancov do registra Sociálnej
poisťovne s omeškaním a s poukazom na novelu zákona o nelegálnej práci účinnej od 01. 01. 2018
sa nedopustil zákazu nelegálneho zamestnávania, žalovaný uviedol, že zákon o nelegálnej práci
odlišuje niekoľko skutkových podstát nelegálneho zamestnávania a predmetom prejednávanej veci je
nedodržiavanie zákazu zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a/
zákona o nelegálnej práci spočívajúcej vo vykonávaní závislej práce bez založenia pracovnoprávneho
vzťahu podľa Zákonníka práce, a nie porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. §
3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci. Pracovný pomer
sa podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce zakladá výlučne písomnou pracovnou zmluvou. V prípade
založenia pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej
činnosti,  tento sa zakladá podľa ustanovení Zákonníka práce taktiež písomne, pričom Zákonník práce
nedodržanie písomnej formy postihuje pri týchto dohodách neplatnosťou. Pri pracovnej zmluve musí
ísť o písomnú formu, hoci v Zákonníku práce absentuje doložka neplatnosti právneho úkonu, ak sa
nedodrží jej písomná forma. Teda v prípade, že sa pracovný pomer dohodne ústne, takéto konanie nie je
sankcionované neplatnosťou ústnej pracovnej zmluvy, a to z dôvodu ochrany plnenia pre zamestnanca,
ktorý už vykonával prácu. Zákonník práce tak nedodržanie formy písomnej pracovnej zmluvy nepostihuje
neplatnosťou z dôvodu právnej istoty a ochrany zamestnanca, ktorý je takýmto spôsobom chránený
zákonom pre prípad, ak pre zamestnávateľa vykonáva prácu, ktorá má znaky závislej práce, ale nemá s
ním uzavretú pracovnú zmluvu tak, ako to ustanovuje § 42 ods. 1 Zákonníka práce. V prípade tvrdenia
o ústnom založení pracovnoprávneho vzťahu ide o porušenie Zákonníka práce, a to nie v spojení
so skúmaním platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu (ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce), ale v
nadväznosti na skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania tak, ako je upravená v § 3 ods. 2 v
nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci.

12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

13. Do zápisníc o podaní informácií už  predtým uvedených 5 fyzických osôb zhodne uviedlo, že sú prvý
deň v práci od 07.00 hod., vykonávajú pomocné práce na základe dohody so žalobcom, ktorý ich na toto
pracovisko doviezol. Výšku odmeny za prácu nevedia, pričom nepodpísali žiaden dokument. Žalobca
prítomný v čase výkonu inšpekcie práce na predmetnom pracovisku do zápisnice o podaní informácie
zo dňa 31. 03. 2017 uviedol, že jeho zamestnancami sú odo dňa 31. 03. 2017 H. T. V. V. U., s ktorými
ešte nemá podpísanú dohodu. Ostatné tri fyzické osoby Š., N. V. V. T. sú dohodnutí s HeMa, s. r. o., a
žalobca má objednávku od pána O. C..

14. V administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa sa nachádza vyjadrenie konateľa
obchodnej spoločnosti HeMa, s. r. o., O. C. k protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 29. 05.
2017. V tomto vyjadrení konateľ uvedenej obchodnej spoločnosti potvrdil, že dňa 31. 03. 2017 ešte pred
výkonom inšpekcie práce uzavrel dohodu o vykonaní práce s pracovníkmi Š., N. V. T., pričom ich ešte



pred výkonom inšpekcie práce prihlásil do poistenia v Sociálnej poisťovni. Preto vyslovil presvedčenie,
že sa nedopustil protiprávneho konania.

15. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce Inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 €
do 200.000 €, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých fyzických osôb súčasne, najmenej
5.000 €.

16. Podľa § 3 ods. 2 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická osoba,
ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

17. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo
štátnozamestnanecký vzťah podľa osobitného predpisu (pozn. pod čiarou - zák. č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe).

18. Z dôvodovej správy k zákonu o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vyplýva, že pod pojmom
„založenie pracovnoprávneho vzťahu“ mal zákonodarca na mysli písomnú formu pracovnej zmluvy
alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Vo všeobecnej časti dôvodovej
správy k tomuto zákonu sa konštatuje: „Sprievodným javom nezamestnanosti je nelegálna práca,
ktorá spočíva v tom, že pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, ktorá
vykonáva závislú prácu, nie je založený písomnou pracovnou zmluvou, ani dohodou...“. V osobitnej časti
dôvodovej správy k ust. § 2 sa uvádza: „Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov, je využívanie ich práce bez riadne
uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej
práci študentov...“.

19. Správny súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný postupovali v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami. Správny orgán prvého stupňa pred vydaním svojho rozhodnutia
spoľahlivo zistil stav veci (§ 46 zákona o správnom konaní), pričom z vykonaného dokazovania vyvodil
aj správne právne závery, pokiaľ ide o naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19
ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce. To isté konštatuje správny súd aj vo vzťahu k
rozhodnutiu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pri výkone inšpekcie práce na už uvedenom
pracovisku 5 prítomných fyzických osôb zhodne potvrdilo, že vykonávali závislú prácu pre žalobcu.
Žiaden z nich netvrdil, že ide o výkon závislej práce v prospech iného zamestnávateľa. Správny súd
zhodne so žalovaným konštatuje, že vysvetlenia o dôvode prítomných fyzických osôb na pracovisku
zachytené v zápisniciach zo dňa 31. 03. 2017 majú charakter jedinečného dôkazu, dotknuté fyzické
osoby objektívnym a logickým spôsobom zdôvodnili svoju prítomnosť na predmetnom pracovisku. Aj
napriek tvrdeniu žalobcu, ktoré uviedol do zápisnice o podaní informácie, že z piatich prítomných
osôb sú jeho zamestnancami iba dve osoby, správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný správne
mali za preukázané na základe podaných vysvetlení dotknutých osôb, že všetkých 5 prítomných osôb
vykonávalo závislú prácu pre žalobcu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Skutočnosť, že s
troma osobami už v čase inšpekcie práce mal uzavretý pracovnoprávny vzťah aj iný zamestnávateľ,
nevylučuje, že aj tieto tri osoby (Š. Š., S. N. V. H. T.) vykonávali závislú prácu pre žalobcu. Nebolo
povinnosťou žalovaného skúmať, či tieto tri osoby mali, resp. mohli mať duplicitne zaplatenú mzdu
za deň 31. 03. 2017 aj iným zamestnávateľom. Vzhľadom na skutkovú podstatu predmetného
deliktu (využívanie závislej práce fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávneho vzťahu právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom) nemalo právny význam v odvolacom konaní
zaoberať sa odvolacími námietkami žalobcu (omeškanie s prihlásením dvoch zamestnancov do systému
sociálneho poistenia, ktoré nevyvolávalo žiadne negatívne účinky vo sfére zamestnanca ani vo verejných
poistných systémoch, riadne vyplatenie odmeny za vykonanú prácu, ďalšie plnenie všetkých zákonných
odvodových povinností za týchto dvoch zamestnancov). Žalobca namietal konštatovanie žalovaného
v odôvodnení rozhodnutia, podľa ktorého žalobca nedoložil objednávku od pána O. C., konateľa
spoločnosti HeMa, s.r.o. Žalobca tvrdil, že túto objednávku zaslal dňa 04. 07. 2017 ako prílohu e-
mailu svojej účtovníčky, ktorý bol zaslaný na e-mailovú adresu zamestnankyne Inšpektorátu práce. Je
nesporné, že žalobcovi nič nebránilo predmetnú objednávku ako dôkaz predložiť v priebehu správneho



konania, pretože ju mal k dispozícii, ak ju zasielal správnemu orgánu prvého stupňa ako prílohu
elektronického podania. Existenciu takejto objednávky nepotvrdil ani konateľ obchodnej spoločnosti
HeMa, s.r.o., vo svojom vyjadrení k protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktoré sa nachádza v
administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd k tejto žalobnej námietke
poznamenáva, že žalobca neuviedol, ako tento ním tvrdený dôkaz mohol vplývať na záver obidvoch
správnych orgánov o tom, že žalobca sa dopustil predmetného správneho deliktu.

20. Žalobca videl nesprávne právne posúdenie veci v tom, že žalovaný rovnako ako správny orgán
prvého stupňa svoje skutkové zistenia pri výkone inšpekcie práce dňa 31. 03. 2017 kvalifikoval ako
naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnom
zamestnávaní, pretože podľa žalobcu mal žalovaný posúdiť výsledky vykonanej inšpekcie práce dňa
31. 03. 2017 ako správny delikt podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a aj to iba vo vzťahu k dvom fyzickým osobám (V. T. V. V. U.), s ktorými mal založený
pracovnoprávny vzťah. Uznal, že vo vzťahu k týmto dvom fyzickým osobám sa dopustil spáchania
správneho deliktu na základe porušenia ust. § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Vzhľadom na zmenu tohto ustanovenia s účinnosťou 01. 01. 2018 sa však mala vec
posudzovať v odvolacom konaní so záverom, že žalobca sa nedopustil ani porušenia ust. § 2 ods. 2
písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom od 01. 01. 2018.

21. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdiť, či sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa
§ 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce tým, že ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
využíval závislú prácu piatich fyzických osôb bez toho, aby mal s nimi založený pracovnoprávny
vzťah. V konaní správny súd dospel k záveru, že žalobca sa predmetného správneho deliktu dopustil.
Inšpektoráty práce ako správne orgány prvého stupňa okrem iného rozhodujú o uložení pokuty podľa §
19 zákona o inšpekcii práce (§ 7 ods. 3 písm. i/, ods. 11 zákona o inšpekcii práce), pričom odvolacím
orgánom v týchto veciach je Národný inšpektorát práce (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona o inšpekcii
práce). Zákon teda zveruje právomoc inšpektorátom práce, Národnému inšpektorátu práce rozhodovať
o uložení pokuty za správny delikt podľa § 19 zákona o inšpekcii práce. Preto správny súd nie je
oprávnený sa vyjadrovať k tomu, či inšpektorát práce, resp. Národný inšpektorát práce mali posúdiť
výsledky inšpekcie práce ako naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Preto správny súd
hodnotí žalobnú námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci v uvedenom význame ako
nedôvodnú.

22. Pretože správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, zamietol ju podľa § 190 SSP.

23. Pretože žalobca vo veci nemal úspech, správny súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania
(§ 167 ods. 1 SSP). Žalovanému súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody
pre jej priznanie v zmysle § 168 SSP.

24. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).



Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}