Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/115/2018 z 12. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2019, sp. zn. 4Cob/115/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1415214191.1 Krajský súd Bratislava | 4Cob/115/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1415214191.1 | 2019-06-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 344 ObZ, § 387 ods. 2 CSP, § 345 ods. 1 ObZ, § 345 ods. 2 ObZ, § 387 ods. 1 CSP, § 151o OZ, § 151n OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5aefe66-21ac-4993-9a9c-3f1912f26b04 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1415214191.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/115/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415214191
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415214191.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek
senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ASIR, spol. s
r.o., Planckova 1, 851 01 Bratislava, IČO: 35 693 657, právne zastúpený: Mgr. Antónia Džupinová,
advokátka, Konventná 9, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: SG Shopping s. r. o., Staré Grunty 24,
841 04 Bratislava, IČO: 43 896 375, právne zastúpený: NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska
kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 874 465, o určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy o zriadení vecného bremena na pozemok zo dňa 25.03.2015, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/442/2015-62 zo dňa 28.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/442/2015-62 zo dňa
28.03.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.03.2015, ktorým
žalovaný odstúpil od Zmluvy o zriadení vecného bremena na pozemok zo dňa 23.08.2010 je neplatné.
Súd zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2015 domáhal,
aby súd určil, že Odstúpenie od zmluvy zo dňa 25.03.2015, ktorým žalovaný odstúpil od Zmluvy o
zriadení vecného bremena na pozemok zo dňa 23.08.2010, je neplatné. Poukázal na to, že za celú
dobu zmluvného vzťahu žalovaný ani raz nevystavil faktúru za prevádzkové náklady, čím porušil svoju
zmluvnú povinnosť, a preto žalobca nemôže byť v omeškaní s úhradou prevádzkových nákladov.
Uviedol, že zmluvné strany si nedohodli obmedzenú dobu účinnosti predmetnej zmluvy a zo žiadnych
jej ustanovení nevyplýva povinnosť žalobcu v nejakom termíne dokončiť stavbu alebo spustiť prevádzku
hotela. Napriek uvedenému poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím príslušného stavebného úradu
zo dňa 22.11.2013, bola stanovená lehota dokončenia stavby hotela do 31.12.2016. Mal preto za to,
že neexistuje dôvod pre odstúpenie od zmluvy podľa § 345 ods. 1 ani § 356 ods. 1 Obchodného
zákonníka a zmluvný vzťah naďalej trvá. Naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti odstúpenia od
zmluvy odôvodnil tým, že bez určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy súdom, by boli práva žalobcu
vyplývajúce z predmetnej zmluvy vážne ohrozené a súčasne neexistuje žiadny iný prostriedok účelného
bránenia práv žalobcu.
Na pojednávaní žalobca uviedol, že mu po podaní žaloby bola vystavená faktúra za údržbu pozemku č.
XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti 05/2016, ktorú obratom uhradil a následne za rok 2017 faktúra v
sume 180 eur, ktorú taktiež uhradil. Podľa žalobcu nie je pravdou, že by došlo k zmareniu účelu zmluvy.
Uviedol, že platne vydané stavebné povolenie je stále platné na isté obdobie, uvedené obdobie sa
vzhľadom k nedostatku financií vždy žalobca snaží predĺžiť podaním príslušnej žiadosti na okresný úrad.



Ďalej uviedol, že bez zriadenia vecného bremena, by nemohol začať stavať hotel, nakoľko by nemal
prístup z jeho pozemku. Poukázal na to, že pri výstavbe projektu žalovaného, tento využíval pozemky
žalobcu v podstate bezodplatne ako stavenisko a z toho dôvodu aj uzavreli zmluvu o zriadení vecného
bremena na pozemok žalovaného, ktorý je prístupovým pozemkom k žalobcovmu.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí, napriek tomu, že dodatočne boli
vyfakturované prevádzkové náklady, ktoré boli aj uhradené. Mal za to, že stále existuje zákonný dôvod
odstúpenia od zmluvy, zmarenie účelu zmluvy, nakoľko hotel stále nie je v prevádzke a práve za tým
účelom výstavby a prevádzky hotela bola uzavretá predmetná zmluva o zriadení vecného bremena, čo
možno odvodiť od samotného vecného bremena. Poukázal na rozhodnutie MČ W. P., kde bolo uvedené
že termín dokončenia stavby sa posúva na 31.12.2016, avšak, aj napriek tejto skutočnosti, hotel nebol
stále v prevádzke, chýbajú na ňom okná a je zrejmé, že sa to ani nepriblížilo k tomu, že by predmetná
stavba bola dokončená. Uviedol, že aj napriek tomu, že v predmetnej zmluve nie je priamo uvedené, že
táto je viazaná na výstavbu hotela, podľa jeho právneho názoru je odstúpenie od zmluvy platné a účinné.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca ako oprávnený z vecného
bremena a žalovaný ako povinný z vecného bremena, uzavreli dňa 23.08.2010 Zmluvu o zriadení
vecného bremena na pozemok, na základe ktorej zriadili na pozemku parc. č. XXXX/XX, zapísanom na
LV č. XXXX, v k.ú. W. P., vecné bremeno v prospech vlastníka pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX,
zapísaných na LV č. XXXX, v k.ú. W. P., a to právo prechodu peši, právo prejazdu zásobovacími vozidlami
vlastníka pozemkov a tretími osobami určenými vlastníkom pozemkov a právo prejazdu vozidlami
vlastníka pozemkov a klientmi vlastníka pozemkov. Žalovaný dňa 25.03.2015 oznámil, že odstupuje od
zmluvy, a to z dôvodu jej podstatného porušenia pre omeškanie s úhradou dohodnutých prevádzkových
nákladov na údržbu zaťaženého pozemku a z dôvodu zmarenia základného účelu zmluvy, ktorým bolo
zriadenie prístupu k hotelu žalobcu, nakoľko do dňa odstúpenia predmetný hotel nebol dokončený, ani
nebola spustená jeho prevádzka. Žalobca považoval odstúpenie za neplatné z dôvodu, že prevádzkové
náklady neuhradil, keďže žalovaný ich v zmysle ustanovení zmluvy nevyfakturoval a zároveň preto, že
v zmluve nebola uvedená povinnosť v určitom termíne dokončiť stavbu hotela.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 344, § 345 ods. 1 až 3, § 356 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 137 ods. 1 písm. c), § 255 ods. 1, § 262 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k zver, že žaloba bola
žalobcom podaná dôvodne.
Súd konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatného odstúpenia
od zmluvy. K tvrdeniu žalovaného, že zo strany žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, z
dôvodu omeškania s úhradou dohodnutých prevádzkových nákladov na údržbu zaťaženého pozemku,
súd uviedol, že žalobca síce neuhradil do podania žaloby poplatok za prevádzkové náklady, avšak tieto
mu žalovaný podľa zmluvy nevyfakturoval, a tak žalobca nemal na základe čoho úhradu uskutočniť.
Dodal, že po podaní žaloby žalovaný vystavil žalobcovi faktúry č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX za
prevádzkové náklady, ktoré žalobca riadne uhradil. Ohľadom druhého dôvodu odstúpenia od zmluvy,
a to k zmareniu základného účelu zmluvy, mal súd za to, že v zmluve nie je zakotvené, že by sa toto
vecné bremeno zriaďovalo na určité časové obdobie alebo na obdobie do sprevádzkovania hotela alebo
obdobia do ukončenia stavebného konania, či kolaudácie a nie je tam ani žiadna zmienka o výstavbe
hotela, či inej stavby. Súd uviedol, že predmetom zmluvy je zriadenie vecného bremena, bez ohľadu na
to, či na uvedenom pozemku bude postavená nejaká stavba, alebo ostane tento pozemok nezastavaný.
Poukázal na skutočnosť, že toto vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne s výnimkou platieb za údržbu
pozemku, čiže žalovaný by nemohol odstúpenie odôvodňovať ani v zmysle § 356 ods. 1 OBZ, keďže k
žiadnemu zmareniu účelu zo strany žalobcu nedošlo. Keďže súd mal za to, že ani jeden zo žalovaným
uvádzaných dôvodov pre odstúpenie od Zmluvy zo dňa 25.03.2015 nebol naplnený, súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie
odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Uviedol, že základným účelom zriadenia vecného bremena bolo zabezpečiť prístup žalobcu, jeho
dodávateľov a klientov do hotela, ktorý mal byť postavený na pozemkoch žalobcu, teda zabezpečiť
pre žalobcu možnosť výstavby a následne spustenie prevádzky hotela. Napriek tomu, že tento účel
nie je výslovne a priamo uvedený v zmluve, žalobcovi musel byť známy. Poukázal na skutočnosť, že
vzhľadom na to, že žalobca už disponoval stavebným povolením, žalovaný v dobrom úmysle súhlasil so
zriadením vecného bremena, a to len za účelom realizácie výstavby hotela a jeho následnej prevádzky,



pričom iný účel, pre ktorý by žalovaný pristúpil k uzavretiu zmluvy neexistuje. Ďalej uviedol, že napriek
tomu, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená v roku 2008, žalobca do dnešného
dňa výstavbu hotelu nedokončil a nedodržal lehotu stanovenú rozhodnutím Mestskej časti X. - W. P. zo
dňa 22.11.2013, v ktorom sa uvádza, že hotel bude dokončený do 31.12.2016, pričom žalovaný nemal
potvrdené, že by žalobca požiadal o opätovné predĺženie lehoty. Mal za to, že žalobca nepreukázal
tvrdenie, že podal žiadosť o predĺženie lehoty na dokončenie hotela a že je presvedčený, že v krátkej
dobe mu bude poskytnutý úver z banky. Uviedol, že ak by mal vedomosť o tom, že žalobca v priebehu
toľkých rokov hotel nedokončí a nedá do prevádzky, predmetnú zmluvu by nikdy neuzavrel. Poukázal na
to, že aktuálny stav hotela má tiež nepriaznivý vplyv na podnikateľskú činnosť žalovaného. S ohľadom
na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu
a priznáva žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č. k. 10Cb/442/2015-62 zo dňa 28.03.2018 je potrebné potvrdiť
ako vecne správny.

4. Podľa § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje
postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

5. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

6. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

7. Podľa § 344 OBZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento
alebo iný zákon.

8. Podľa § 345 ods. 1 OBZ, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné
porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane
v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

9. Podľa § 345 ods. 2 OBZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca
zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na
účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá
strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

10. Podľa § 356 ods. 1 OBZ, ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne
vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá
zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.



12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/442/2015-62 zo dňa 28.03.2018, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali
za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

14. Súd prvej inštancie správne právne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na
určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, nakoľko bez určenia neplatnosti súdom, by boli práva žalobcu
vyplývajúce zo zmluvy vážne ohrozené, pričom neexistuje iný prostriedok účelného bránenia jeho práva
zo zmluvy. Podľa čl. III. ods. 3.2. zmluvy „Vlastník Pozemkov sa zaväzuje plniť Povinnému 150 eur
ročne za údržbu Zaťaženého pozemku, najmä na údržbu a opravy komunikácií a odstavných plôch,
čistenie komunikácií a odstavných plôch, odpratávanie snehu a technické servisné služby (ďalej len
„Prevádzkové náklady“).“ Zároveň podľa čl. III. ods. 3 Zmluvy „Povinný vykoná fakturáciu Prevádzkových
nákladov raz ročne a to vždy k 1.3. príslušného roka.“ Na základe citovaných ustanovení zmluvy
neobstojí argumentácia žalovaného, že zo strany žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, z
dôvodu omeškania s úhradou dohodnutých prevádzkových nákladov na údržbu zaťaženého pozemku.
Je síce pravdou, že žalobca do podania žaloby poplatok za prevádzkové náklady neuhradil, avšak je
potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako povinný nefakturoval prevádzkové náklady tak, ako bolo dohodnuté
v čl. III. ods. 3 zmluvy. Keďže žalovaný nevystavil žalobcovi žiadnu faktúru za prevádzkové náklady,
žalobca potom nemal na základe čoho uskutočniť úhradu podľa čl. III. ods. 2 zmluvy. Okrem toho po
podaní žaloby, vystavil žalovaný žalobcovi faktúry č. XXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX za prevádzkové
náklady, ktoré žalobca preukázateľne uhradil v lehote splatnosti (č.l. 55 - 58 súdneho spisu). Na základe
uvedeného odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že nebol naplnený prvý dôvod
odstúpenia od zmluvy žalovaným podľa § 345 OBZ.

15. Žalovaný svoje odstúpenie od zmluvy odôvodnil ďalej tým, že došlo k zmareniu základného
účelu zmluvy, ktorým bolo zriadenie prístupu k hotelu žalobcu, nakoľko do dňa odstúpenia predmetný
hotel nebol dokončený, ani nebola spustená jeho prevádzka. V odvolaní žalovaný navyše uviedol,
že napriek tomu, že základný účel zmluvy, t.j. zabezpečiť pre žalobcu možnosť výstavby a následne
spustenie prevádzky hotela, nebol výslovne a priamo uvedený v zmluve, z okolností za ktorých bola
zmluva uzavretá, musel byť žalobcovi známy. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 151o ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je jedným z právnych dôvodov vzniku vecného bremena
písomná zmluva, preto ak zmluvné strany chceli obmedziť časové obdobie, či konkrétny účel, na ktorý
bolo vecné bremeno zriadené, mali to v zmluve výslovne uviesť. Žalobca a žalovaný však v Zmluve
o zriadení vecného bremena na pozemok zo dňa 23.08.2010 žiadnym spôsobom neuviedli, že by sa
toto vecné bremeno zriaďovalo len na určité časové obdobie, resp. na obdobie do sprevádzkovania
hotela a i. Naopak, po preskúmaní Zmluvy o zriadení vecného bremena na pozemok zo dňa 23.08.2010
mal odvolací súd za to, že predmetom zmluvy bolo právo prechodu peši, právo prejazdu zásobovacími
vozidlami vlastníka pozemkov a tretími osobami určenými vlastníkom pozemkov a právo prejazdu
vozidlami vlastníka pozemkov a klientmi vlastníka pozemkov, a to bez ohľadu na to, či na uvedenom
pozemku bude postavený hotel, iná stavba, alebo tento pozemok zostane nezastavaný. Podľa § 356
ods. 1 Obchodného zákonníka od zmluvy je možné odstúpiť za predpokladu, že základný účel zmluvy,
ktorý bol zmarený, je výslovne vyjadrený v zmluve. Keďže písomná zmluva dojednanie o časovom
obmedzení zriadenia vecného bremena, resp. účel zriadenia vecného bremena neobsahovala, nemohlo
dôjsť k porušeniu žalovaným tvrdeného základného účelu zmluvy v zmysle § 356 ods. 1 OBZ. Odvolací
súd preto na tieto námietky žalovaného neprihliadal. V zmysle uvedeného odvolací súd považoval za
nedôvodnú námietku žalovaného, že žalobca do dnešného dňa výstavbu hotela nedokončil, a to z
dôvodu, že dokončenie hotela nemá na existencia a trvanie práv a povinností z vecného bremena
vplyv, žalovaný je povinný strpieť prechod vlastníka pozemkov a prejazd zásobovacích vozidiel vlastníka
pozemkov ako aj jeho dodávateľov cez zaťažený pozemok na pozemky, ako aj jeho klientov do
podzemných garáží cez zaťažený pozemok na pozemky, a to v súlade so zásadou pacta sunt servanda.
Rovnako bez právneho významu je potom tvrdenie žalovaného, že ak by mal vedomosť o tom, že



žalobca v priebehu toľkých rokov hotel nedokončí a nedá do prevádzky, predmetnú zmluvu by nikdy
neuzavrel. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že ani druhý dôvod na odstúpenie žalovaného
od zmluvy nebol naplnený. Nakoľko žalovaný nepreukázal ani jeden z tvrdených dôvodov na odstúpenie
od zmluvy, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
10Cb/442/2015-62 zo dňa 28.03.2018 potvrdil ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).