Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sa/21/2017 z 11. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. marca 2018, sp. zn. 14Sa/21/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3017200461.1 Krajský súd Trenčín | 14Sa/21/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:3017200461.1 | 2018-03-11 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36548c8c-4fcf-49f6-a990-4875ca9b374e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3017200461.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/21/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200461
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200461.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobkyne P. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul.
29. augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.
októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa, Bratislava č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 10. októbra 2017 zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená
v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 10.10.2017, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 20.06.2017, že podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 o sociálnom
poistení, tak že žalobkyni bol od 23.08.2017 priznaný invalidný dôchodok v sume 149,40 eur.

2. Žalobkyňa nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím, čo do dátumu vzniku invalidity a žiadala, aby
bol ako rozhodujúci dátum určený deň 21.12.2016, teda deň, kedy si podala žiadosť o priznanie
invalidného dôchodku. Uviedla, že o prehodnotenie svojho zdravotného stavu požiadala po viac
ako ročnej práceneschopnosti. Rozhodnutím prvého stupňa bola jej žiadosť o priznanie invalidného
dôchodku zamietnutá s odôvodnením, že posudková lekárka stanovila mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 35%, ktorú odmietla navýšiť o 10% za iné ochorenia žalobkyne. Na
základe podaného odvolania bol opätovne preskúmaný zdravotný stav žalobkyne, následkom čoho bola
žalobkyni stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45% a žalobkyni
bol priznaný invalidný dôchodok od 23.08.2017. So stanoveným dátumom vzniku invalidity žalobkyňa
nesúhlasí a požaduje, aby došlo k spätnej výplate priznaného dôchodku odo dňa podania žiadosti o
jeho priznanie. Záverom poukázala na svoju nepriaznivú ekonomickú situáciu.

3. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 04.01.2018. Uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva a žiada, aby krajský súd žalobu zamietol. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného,
ústredie so sídlom v Trenčíne určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odo dňa
23.08.2017, na 45% v porovnaní so zdravou osobou, pričom žalobkyňa pred posudkovým lekárom
vyhlásila, že je s posúdením zdravotného stavu spokojná. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych
dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného a trvá na jeho správnosti a zákonnosti.



4. V predmetnej veci správny súd vec rozhodol po oboznámení sa so správnou žalobou, napadnutým
rozhodnutím žalovaného, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 20.06.2017, s odborným
posudkom o invalidite zo dňa 30.05.2017, s lekárskou správou Sociálnej poisťovne ústredie a odborným
lekárskym posudkom zo dňa 23.08.2017, s písomným vyjadrením žalovaného, a po oboznámení sa s
podstatným obsahom spisovej dokumentácie žalovaného, posudkovým a dávkovým spisom na základe
čoho dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo zaťažené vadou nepreskúmateľnosti. Vzhľadom
na uvedené súd o žalobe rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

5. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 21.12.2016 žiadosť o
priznanie invalidného dôchodku, a to cestou ošetrujúceho lekára. Dňa 30.05.2017 sa uskutočnilo
posúdenie jej invalidity. Ako vyplýva z lekárskej správy z uvedeného dňa posudkový lekár ako
rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne ustanovil postihnutie zaradené do Kapitoly XV- Choroby
podporného a pohybového aparátu, oddielu E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách písm. b) - s miernym
funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu,
obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vo výške 35%. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným
postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár percentuálnu
mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti nenavýšil.

6. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.06.2017 žiadosť
žalobkyne zamietla s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne Považská Bystrica zo dňa 30.05.2017 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nakoľko nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

7. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 20.06.2017 podala
žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
rozhodnutím č.k. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení rozhodol tak, že mení napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne , ústredie tak,
že podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dg a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni od 23.08.2017
priznal invalidný dôchodok v sume 149,40 eur mesačne. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí
uviedol, že žalobkyni bola v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu potvrdená
invalidita odo dňa 23.08.2017 so zvýšenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
na 45 %. Na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne dňa 23.08.2017 žalovaný
prijal záver, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníčky sú degeneratívne zmeny na chrbtici
a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového
dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Medicínsky sa jedná
o viacetážové deneneratívne zmeny chrbtice, ktoré sa prejavujú poruchou statodynamiky a bolesťou
v rámci senzitívneho radikulárneho syndrómu. Nie sú prítomné parézy periférnych nervov, takémuto
stavu zodpovedá posúdenie na hornej hranici zákonom stanoveného rozmedzia od 20 do 35% podľa
kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Z ostatných ochorení
je najdôležitejšia novozistená porucha pamäti s výraznou dekoncentráciou a zmätenými odpoveďami a
s ťažkým hľadaním slov. Vzhľadom na klinický stav účastníčky je odôvodnené zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10% v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z..

8. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.



9. Podľa § 71 ods. 4 , 5 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

10. V zmysle prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení upravujúcom percentuálnu mieru
poklesu zárobkovej činnosti kapitola XV, oddiel E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia, spondylopaia
stanovuje v položke 3 písm. b), Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s
miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia percentuálnu mieru
poklesu zárobkovej činnosti 20 -35 %. Zároveň stanovuje všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého
sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch
chrbtice, potvrdených rtg. diagnostikou chrbtice.

11. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré
je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

12. Podľa § 71 ods. 10 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

13. Podľa § 109 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na nemocenskú dávku,
dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej
len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť
a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné
poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v
nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na
dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

14. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

15. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podkladom na rozhodnutie sú
najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

16. Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia
účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a
potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.



17. Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účastník konania je povinný navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov
sa vykonajú.

18. Podľa § 209 ods. 1,4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok správny súd rozsudkom
zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

20. Súd konštatuje, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok musí byť rozhodnutie
správneho orgánu založené na takých podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie
skutočného stavu veci. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok musí byť posúdený tak, aby
umožňoval vysloviť záver, že sú splnené medicínske podmienky pre priznanie invalidnej dávky.
Organizačná zložka žalovaného, ktorá rozhoduje vo veci, je povinná zadovážiť si potrebné podklady pre
rozhodnutie v súlade s ust. § 195 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj vykonať dokazovania podľa
§ 196 tohto zákona. Dôkazom je pritom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpoveď účastníka, odborné posudky, ktoré majú v konaní tohto druhu, vzhľadom
na potrebu skúmania medicínskych podmienok poberateľa dávky osobitný význam. Okrem dôkazov,
ktorých vykonanie účastník navrhol, je žalovaný povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania
nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

21. Ako bolo uvedené vyššie, rozhodnutie žalovaného musí vychádzať jednak z dostatočne zisteného
skutkového stavu a súčasne musí byť aj riadne odôvodnené. Riadne odôvodnenie pritom znamená, že
správny orgán sa vysporiada s jednotlivými zistenými skutočnosťami a dôkazmi, pričom svoje závery
jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodní. Je jeho povinnosťou uviesť na základe akých skutkových
zistení, z akých dôvodov a na akom právnom základe rozhodol. Z odôvodnenia rozhodnutia musí bez
pochybností vyplynúť, akými úvahami sa správny orgán pri posudzovaní uplatneného nároku riadil.

22. Z vykonaného dokazovania ako bolo uvedené vyššie jednoznačne vyplýva, že jedinou skutočnosťou,
ktorú žalobkyňa napadnutému rozhodnutiu vytýka je dátum vzniku invalidity, ktorý žiada prehodnotiť.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skutočne nekonkretizuje dôvody, pre ktoré ako dátum vzniku
invalidity žalobkyne určil dátum opakovaného preskúmania zdravotného stavu žalobkyne a nie niektorý
zo skorších relevantných dátumov, ako dátum podania žiadosti o invalidný dôchodok, resp. dátum
diagnostikovania relevantného ochorenia žalobkyne odborným lekárom v niektorej zo správ, ktoré boli
podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že
požadované vysvetlenia žalovaný čiastočne uviedol až vo vyjadrení k správnej žalobe, takýto postup
však nepovažuje za dostačujúci, nakoľko uvedenie dôvodov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá je
esenciálnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, a v prípade jeho absencie zakladá vadu rozhodnutia
spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného je podľa súdu nepreskúmateľné, bolo potrebné
toto rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) zák.č. 162/2015 Z.z. a vec vrátiť správnemu orgánu
na ďalšie konanie, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní je potrebné,
aby žalovaný o veci opätovne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a objasnil.

24. O náhrade trov súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, správny súd mu prizná voči žalovanému právo
na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalobca mal v konaní úspech v
celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v
Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).