Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5CoE/1/2014 z 20. 10. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. októbra 2014, sp. zn. 5CoE/1/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6110202488.1 Krajský súd Banská Bystrica | 5CoE/1/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6110202488.1 | 2014-10-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/869359f7-08cc-4556-9eb2-387f837ef548 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6110202488.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110202488
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6110202488.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Sberbank Slovensko,
a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti povinnému V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: Tr. B. 7, XXX XX A. A., podnikajúci pod obchodným menom V. V.- MACO, s miestom podnikania
Tr. SNP 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 256 652, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Martinom
Hermanovským, so sídlom Exekútorského úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava, pod sp.zn. EX
52/10, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1863,16-Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/183/2010-18 z 14.01.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č.233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný
poriadok“) v prvom výroku exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a zastavil. V druhom výroku
uznesenia podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie
súdneho exekútora vo výške 83,74-Eur. V treťom výroku uznesenia oprávnenému náhradu trov exekúcie
nepriznal.
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je
notárska zápisnica č. N 188/2007, Nz 28688/2007, NCRIs 28684/2007 zo dňa 23.07.2007, spísaná
notárom JUDr. Ľubomírom Spodniakom, so sídlom Čsl. Armády 597, Krupina. V notárskej zápisnici
povinný vyhlásil, že dňom napísania predmetnej notárskej zápisnice, t.j. dňa 23.07.2007 uzavrel s
oprávneným (v tom čase s obchodným menom ĽUDOVÁ BANKA, a.s. so sídlom Vysoká 9, 810 00
Bratislava, IČO: 17 321 123) zmluvu o kontokorentnom úvere č.XXXXXXXXXX, ktorou zmluvou sa
zaviazal vrátiť oprávnenému poskytnuté peňažné prostriedky vo forme kontokorentu, ktoré sa oprávnený
povinnému zaviazal poskytnúť do troch dní po splnení odkladacích podmienok uvedených v čl. II. zmluvy
o úvere tak, že na účte povinnej osoby povolí debetný zostatok v čiastkach do výšky 39 832,70-Eur
(1200000,- Sk) a do výšky 92942,97 Eur (2800000,-Sk). Kontokorent bol
povinný oprávnený opakovane používať a splácať do výšky uvedenej v bode 4.1. čl. IV. zmluvy o úvere,
a to najneskôr do dňa konečnej splatnosti kontokorentu, t.j. do dňa 20.07. 2008. V notárskej zápisnici
si účastníci dohodli aj úrokové podmienky. Pohľadávka z kontokorentu mala byť splácaná priebežne,
kreditnými obratmi na účte s tým, že povinný bol povinný zabezpečiť na svojom účte taký stav, aby
bola splnená podmienka postupného znižovania povoleného debetu, a to v splátkach tam určených,
pričom zostatok úveru spolu s príslušenstvom mal povinný uhradiť ku dňu konečnej splatnosti úveru, t.j.
k 20.07.2008. Povinný sa zároveň zaviazal platiť oprávnenému poplatky vo výške uvedenej v zmluve
o úvere a v sadzobníku. Oprávnený a povinný sa zároveň dohodli, ktoré skutočnosti sa považujú za
porušenie podmienok zmluvy o úvere. V prípade, ak nastal akýkoľvek prípad porušenia podmienok
zmluvy o úvere, oprávnený má právo písomne vyhlásiť predčasnú splatnosť pohľadávky alebo jej časti s
právom požadovať zaplatenie pohľadávky pred dňom konečnej splatnosti. Povinný je povinný vrátiť celú



pohľadávku v lehote, určenej oprávnenou osobou v písomnom oznámení, ktoré je účinné dňom jeho
doručenia povinnému, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Povinný zároveň vyhlásil, že súhlasí stým, aby táto
notárska zápisnica v rozsahu uvedenom v jej bode 2) bola titulom pre exekúciu. Povinný ďalej vyhlásil,
že uznáva svoj dlh zo zmluvy o úvere v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“).
Uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka ako aj pri uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka
je jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch ide v
oboch prípadoch o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Treba mať za to, že medzi
inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a uznaním záväzku podľa § 323 ods.
1 Obchodného zákonníka niet podstatného rozdielu. Právny úkon uznania dlhu podľa Občianskeho
zákonníka musí okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony spĺňať aj ďalšie požiadavky - písomná
forma, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená
výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za
podstatnú náležitosť uznania dlhu považuje jeho „určitosť", pričom tento pojem treba chápať tak, že
nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška dlhu. Obchodný zákonník
(ďalej aj ako „OBZ“) za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Aby
uznanie záväzku bolo účinné, taktiež je potrebné splniť zákonom stanovené požiadavky, a to písomnú
formu právneho úkonu, musí ísť o uznanie určitého záväzku s tým, že uznať možno len existujúci
záväzok. Ustanovenie § 323 Obchodného zákonníka zvýrazňuje „určitosť" záväzku, pričom predmetný
pojem nešpecifikuje, je možné ho však chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky
sú jednak dôvod (kauza) vzniku a jednak presne určená výška záväzku (dlhu). Uznanie záväzku
(dlhu) je však možné urobiť až po tom, čo záväzok (dlh) vznikol, spravidla, keď sa stal splatným.
Rozdiel medzi uznaním záväzku (dlhu) podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou
právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch
náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny
úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem, toho notárska zápisnica
musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako
exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je
spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
Vyhlásenie povinného o uznaní „dlhu" v notárskej zápisnici však vzniklo súčasne (v ten istý deň) s
uzavretím zmluvy o úvere, v ktorej sa oprávnený ešte len zaviazal povinnému poskytnúť peňažné
prostriedky do troch dní po splnení odkladacích podmienok tak, že na jeho účte povolí debetný
zostatok v čiastkach do výšky 39 832,70-Eur (1200000,- Sk) a do výšky 92942,97-Eur (2800000,-Sk),
a teda vyhlásenie povinného vzniklo ešte v čase, keď žiadny dlh neexistoval (existoval len záväzok
oprávneného povinnému po splnení podmienok úver poskytnúť a záväzok povinného v stanovenej
lehote úverovú pohľadávku splatiť). Do budúcna bolo preto možné len predpokladať, že by mohol tento
dlh vzniknúť (v prípade, ak by povinná osoba po uplynutí dohodnutej doby úverovú pohľadávku -
poskytnuté finančné prostriedky s príslušenstvom -nevrátila), nebolo však určité či vznikne (či povinný
vôbec splní stanovené podmienky) a ak vznikne, v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej
zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo
tento „dlh" uznať. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice,
ktorej predmetom nie je zmluva o úvere, pretože tá bola medzi účastníkmi dohodnutá v samostatnom
písomnom dokumente, ale jej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu, o ktorom v čase uznania
nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, a ak vznikne, tak nebolo určité ani určiteľné, v akej výške skutočne
vznikne.
Pokiaľ v čase napísania notárskej zápisnice nedošlo ešte k poskytnutiu finančných prostriedkov
povinnému zo strany oprávneného, a teda neexistoval žiadny „dlh", ale existoval len záväzok
oprávneného po splnení podmienok stanovených v čl. II zmluvy o úvere poskytnúť povinnému
kontokorentný úver tak, že na jeho účte povolí debetný zostatok v čiastkach do výšky 39832,70-Eur
(1200000,- Sk) a do výšky 92942,97 Eur (2800000,- Sk) a záväzok povinného po uplynutí dohodnutej
doby úverovú pohľadávku splatiť s tým, že povinný bol oprávnený čerpať úverové prostriedky až po
splnení podmienok, záväzok povinného v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený
v notárskej zápisnici, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase napísania notárskej zápisnice nebolo
zrejmé, či vôbec a v akej výške vznikne záväzok povinného, a či bude povinný s jeho splnením v
omeškaní. Predmet plnenia bol neurčitý a zároveň dokonca neurčiteľný, pretože ak by aj vznikol, mohol
vzniknúť v akejkoľvek výške. Preto právny úkon uznania „dlhu" obsiahnutý v notárskej zápisnici je
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nespĺňa
požiadavku určitosti právneho úkonu, preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej



forme - notárskej zápisnice. Zároveň, ak právny úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti- je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
potom povinný nemohol svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať „dlh", ale ani súhlasiť
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Preto notárska zápisnica, ktorej obsahom je takýto právny úkon,
je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekučného konania- absencia relevantného exekučného titulu, súd
podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
vzniknuté trovy exekúcie vo výške 83,74-Eur.
Taktiež z vyššie uvedených dôvodov súd o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní
rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že:
- prezentovaný názor exekučného súdu- domnelá materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu-
notárskej zápisnice- nakoľko právny záväzok v notárskej zápisnici exekučný súd nepovažuje za
dostatočne určitý a určiteľný- je v hrubom rozpore so znením § 558 OZ a § 323 OBZ, v zmysle ktorých
je pre uznanie dlhu relevantná iba existencia zmluvného alebo mimozmluvného záväzku, ktorý je určitý
alebo dostatočne určiteľný. Uznať možno aj nesplatný záväzok, a to aj v deň uzatvorenia zmluvy, z ktorej
tento záväzok vyplýva,
- pojem „právny záväzok" nemožno ani krajne extenzívnym výkladom interpretovať zužujúco, t.j. výlučne
ako záväzok splatný. Dlžník preto môže do textu notárskej zápisnice poňať akýkoľvek svoj záväzok
(splatný aj nesplatný), pričom reštriktívny prístup nemá v tomto smere žiadnu normatívnu oporu.
Identifikácia záväzku musí byť vyjadrená tak, aby bol záväzok objektívne určiteľný alebo odvoditeľný,
nemusí byť úplne prevzatý do textu notárskej zápisnice. Záväzok, ktorého sa uznanie týka, je možné
konkretizovať napr. uvedením dôvodu, odkazom na listinu, v ktorej je špecifikovaný a pod. Určitosť
záväzku tak nemožno stotožňovať s jeho výškou, ktorá má význam iba pre vymedzenie rozsahu účinkov
predvídaných ustanovením § 323 ods. 1 OBZ a contrario. Určitosť uznaného peňažného záväzku nie
je daná uvedením jeho výšky,
- v posudzovanom prípade bol do textu notárskej zápisnice inkorporovaný záväzok povinného vrátiť
poskytnutý úver. Tento záväzok vznikol momentom uzatvorenia úverovej zmluvy a v čase spísania
notárskej zápisnice už platne existoval. Úverová zmluva je na rozdiel od zmluvy o pôžičke zmluvou
konsenzuálnou, t.j. zaväzovacie účinky nastávajú už súhlasne prejavenou vôľou kontrahentov o jej
obsahu, minimálne v rozsahu esenciálnych zákonom ustanovených častí. Reálne čerpanie úveru
dlžníkom sa na vznik záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy nevyžaduje,
- uznať záväzok podľa § 323 ods. 1 OBZ v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej
vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné v súlade so
zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo k plneniu zo zmluvy o
úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 ObZ je konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky
vznikajú dňom jej uzavretia,
- s poukazom na konsenzuálny charakter úverovej zmluvy je zrejmé, že v čase, kedy povinný svoj
záväzok uznal, tento už existoval, a to napriek tomu, že k faktickému poskytnutiu peňažných prostriedkov
v danom okamihu ešte nedošlo. Skutočnosť, že záväzok nebol vtom čase ešte splatný, v zásade nebráni
jeho uznaniu,
- dlžník nie je zbavený možnosti uplatňovať v súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo
výšky (rozsahu) nároku veriteľa. Skutočnosť, že sa povinná osoba (dlžník) v notárskej zápisnici zaviazala
poskytnúť oprávnenej
osobe (veriteľ) určité plnenie a s jej vykonateľnosťou súhlasila nevylučuje, aby sa povinná osoba
domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť, eventuálne sa bránila v exekučnom konaní
námietkami proti exekúcii podľa § 50 EP a pod.,
- aj s uznaním neexistujúceho záväzku sú spojené účinky predpokladané v § 558 OZ a § 323 OBZ.
Za daných okolností nemožno ustáliť, že by sa dlžník uznaním záväzku, hoci aj (ešte) neexistujúceho v
čase učinenia tohto úkonu, vopred vzdal svojho práva namietať dôvod alebo výšku uznaného záväzku.
Ustanovenie § 574 ods. 2 OZ (vzdanie sa práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti), na ktorý sa
odvoláva provstupnový súd, sa vzťahuje na dohody, a nie na jednostranné právne úkony, akým je
notárska zápisnica spísaná povinným v prejednávanej veci,
- je absurdné a v materiálnom právnom štáte neakceptovateľné, aby súd excesne bez ďalšieho chránil
povinného, ktorý svoj záväzok nesplnil.
V závere odvolania navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.



Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v plnom rozsahu vyhovieť
(§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.1,
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v
napadnutom uznesení okresného súdu, na ktoré poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na
relevantné námietky v odvolaní.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica č.
N 188/2007, NZ 28688/2007, NCRls 28684/2007, spísaná dňa 23.07.2007 notárom JUDr. Ľubomírom
Spodniakom, so sídlom ul. Čsl. armády č.597, Krupina, v ktorej povinný ako dlžník vyhlásil, že dňa
23.07.2007 uzatvoril s oprávneným (v tom čase vystupujúcim pod obchodným menom ĽUDOVÁ
BANKA, a.s. so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123) ako veriteľom zmluvu o
kontokorentnom úvere č.XXXXXXXXXX (tvoriacou prílohu notárskej zápisnice), ktorou zmluvou sa
zaviazal vrátiť oprávnenému poskytnuté peňažné prostriedky vo forme kontokorentu, ktoré sa oprávnený
povinnému zaviazal poskytnúť do troch dní po splnení odkladacích podmienok uvedených v čl. II. zmluvy
o úvere tak, že na účte povinnej osoby povolí debetný zostatok v sumách do výšky 39832,70-Eur
(1200000,- Sk) a do výšky 92942,97 Eur (2800000,-Sk). Ďalej z obsahu notárskej zápisnice vyplýva,
že kontokorent bol povinný oprávnený opakovane používať a splácať do výšky uvedenej v bode 4.1.
čl. IV. zmluvy o úvere, a to najneskôr do dňa konečnej splatnosti kontokorentu, t.j. do dňa 20.07.2008.
V notárskej zápisnici si účastníci dohodli aj úrokové podmienky. Pohľadávka z kontokorentu mala byť
splácaná priebežne, kreditnými obratmi na účte s tým, že povinný bol povinný zabezpečiť na svojom účte
taký stav, aby bola splnená podmienka postupného znižovania povoleného debetu, a to v splátkach tam
určených, pričom zostatok úveru spolu s príslušenstvom mal povinný uhradiť ku dňu konečnej splatnosti
úveru, t.j. k 20.07.2008. Povinný sa zároveň zaviazal platiť oprávnenému poplatky vo výške uvedenej v
zmluve o úvere a v sadzobníku. Oprávnený a povinný sa zároveň dohodli, ktoré skutočnosti sa považujú
za porušenie podmienok zmluvy o úvere. V prípade, ak nastal akýkoľvek prípad porušenia podmienok
zmluvy o úvere, oprávnený má právo písomne vyhlásiť predčasnú splatnosť pohľadávky alebo jej časti
s právom požadovať zaplatenie pohľadávky pred dňom konečnej splatnosti. Povinný je povinný vrátiť
celú pohľadávku v lehote, určenej oprávnenou osobou v písomnom oznámení, ktoré je účinné dňom
jeho doručenia povinnému, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Povinný zároveň v notárskej zápisnici vyhlásil,
že súhlasí s tým, v rozsahu uvedenom v jej bode 2) bola titulom pre exekúciu. Povinný ďalej vyhlásil, že
uznáva svoj dlh zo zmluvy o úvere v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka.
Oprávnený (vystupujúci pod obchodným menom ĽUDOVÁ BANKA, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava,
IČO: 17 321 123) a povinný uzatvorili dňa 23.07.2007 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 428 006 7418
(ďalej aj ako „zmluva o úvere“ alebo „zmluva o kontokorentnom úvere“), v ktorej sa oprávnený ako
veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako klientovi kontokorent do troch dní po splnení odkladacích
podmienok (uvedených v čl. II. zmluvy o úvere) tak, že na účte dlžníka povolí debetný zostatok v
sumách do výšky 39 832,70-Eur (1200000,- Sk) a do výšky 92942,97-Eur (2800000,-Sk). Prvé použitie
kontokorentu bol dlžník oprávnený realizovať najskôr v deň jeho poskytnutia. V zmysle bodu bodu 4.3.
zmluvy o úvere- kontokorent je dlžník oprávnený opakovane používať a splácať do výšky 39832,70-Eur
a 92942,97-Eur, a to najneskôr do dňa konečnej splatnosti kontokorentu, t.j. do dňa 20.07.2008.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti
na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných
rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna
stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice
tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých
obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že podobne
ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej
notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným
spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu



oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah
plnenia.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému názoru ako okresný súd v tom, že vyhlásenie
povinného o uznaní dlhu, ktoré je obsahom notárskej zápisnice, je absolútne neplatný právny úkon
pre jeho neurčitosť. Dlh v čase spísania vyhlásenia o jeho uznaní povinným neexistoval, teda povinný
nemohol ani realizovať vyhlásenie o jeho uznaní a poskytnúť súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu pre výkon rozhodnutia.
Notárska zápisnica v danom prípade nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Krajský súd k
veci uvádza, že uznaním dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa rozumie jednostranný právny
úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania
existoval. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy teda až potom ako
dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo
uvedené plnenie od dlžníka požadovať, t.j. keď sa stal záväzok splatným. Podstatnou náležitosťou, ktorá
charakterizuje uznanie dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu ako aj do jeho výšky, čo vyhlásenie
dlžníka obsiahnuté v notárskej zápisnici neobsahuje, a z logiky veci ani nemôže obsahovať. Je totiž
potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom“, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho
vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na
druhej strane kategóriou „dlhu“, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť
druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie. V prípade dlhu sa teda
jedná sa o užší termín, resp. o konkrétny záväzok. Samotný záväzok vrátiť poskytnutý úver (peňažné
prostriedky) veriteľovi totiž dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu (okamihom
uzatvorenia zmluvy o úvere), kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak
urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh je teda
právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu že vôbec vznikol)
môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti. Ak
v danej veci bola zmluva o úvere uzavretá v rovnaký deň ako bola spísaná notárska zápisnica, ktorá
obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v zmysle § 558 OZ a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, nejde o spôsobilý exekučný
titul, pretože nespĺňa podmienku materiálnej vykonateľnosti. Treba súhlasiť s názorom okresného súdu,
že v čase vyhlásenia povinného o uznaní dlhu, žiadny konkrétny dlh ešte neexistoval. V tom čase
(ku dňu spísania notárskej zápisnice k 23.07.2007) existoval len záväzok povinného, ktorý na seba
prevzal v zmluve o úvere, t.j. záväzok v stanovenej lehote úverovú pohľadávku splatiť (v zmysle
bodu 4.3. zmluvy o kontokorentnom úvere - kontokorent je dlžník oprávnený opakovane používať a
splácať do výšky uvedenej v bode 4.1. tohto článku (39832,70-Eur a 92942,97-Eur), a to najneskôr
do dňa konečnej splatnosti kontokorentu, t.j. do dňa 20.07.2008). Povinný v notárskej zápisnici uznal
svoj „dlh“ vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vo forme kontokorentu (ktoré sa oprávnený zaviazal
poskytnúť povinnému do 3 dní po splnení odkladacích podmienok tak, že na účte povinného povolí
debetný zostatok v sumách do výšky 39 832,70-Eur (1200000,- Sk) a do výšky 92942,97-Eur
(2800000,-Sk) ) v dohodnutom čase oprávnenému. Konkrétna povinnosť dlžníka (povinného) poskytnúť
veriteľovi (oprávnenému) požadované plnenie, t.j. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi spolu
s príslušenstvom mu však vznikla najneskôr k 20.07.2008. Preto vyhlásenie dlžníka v notárskej zápisnici
nemožno prijať ako uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky k 23.07.2007, pretože ide o uznanie budúceho
dlhu, ktorý v tom čase nevznikol, pričom jeho uznanie záviselo od okolností, ktoré mohli nastať (ale aj
nemuseli) až v budúcnosti (po 20.07.2008).
Podľa § 574 Občianskeho zákonníka nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť
až v budúcnosti, preto uznanie dlhu povinným je absolútne neplatný právny úkon. Výklad ustanovenia
§ 558 Občianskeho zákonníka oprávneným je nesprávny, pretože pri jeho akceptovaní by povinnému v
čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, bolo odňaté právo namietať
výšku „uznaného“ dlhu v čase jeho uznania, čo by mohlo viesť k neprimeranému zvýhodneniu veriteľa
(oprávneného), ktorý by nebol viazaný dobrovoľnosťou povinného uznať dlh tým spôsobom, ako mu
to umožňuje zákonné ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Tento záver odvolací súd považoval
za správny, pretože vychádza z ústavne konformného výkladu ustanovení Exekučného poriadku aj
Občianskeho zákonníka, čo napokon konštatoval vo viacerých prípadoch aj Ústavný súd Slovenskej
republiky (IV. ÚS 245/2011-16, IV. ÚS 256/2011-15). Možno teda zhrnúť, že uznaním „dlhu“ v rámci
predmetnej notárskej zápisnice sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý
vznikne či nevznikne v budúcnosti, čím mu bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a
konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného dlhu“ v čase uznania, pretože



neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či
vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú.

Odvolací súd súhlasí s názorom oprávneného, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej už
dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické
poskytnutie úverových prostriedkov (resp. reálne čerpanie úveru dlžníkom). Uzatvorením zmluvy o úvere
sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky (záväzok
veriteľa) a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť.
Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky síce existuje od momentu
uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť len po tom, ako veriteľ peňažné
prostriedky poskytne. Ak peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne,
pretože druhý účastník zmluvy nemá aké peňažné prostriedky vrátiť.

V danom prípade povinný v notárskej zápisnici uznal svoj „dlh“ zo zmluvy o úvere podľa § 558 OZ, preto
s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje námietky oprávneného uvedené v odvolaní, že
uznať záväzok podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného
titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je
možné a v súlade so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo k
plneniu zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 OBZ je konsenzuálnym kontraktom,
z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia možno považovať za irelevantné.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokmi č. II a III. napadnutého uznesenia okresného súdu, nakoľko
oprávnený vo svojom odvolaní povinnosť úhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ani ich výšku, ani
nepriznanie uplatnených trov nijakým spôsobom nenamietal.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.