{"guid": "11280751-677b-4cf3-abff-5f4baef11529:a80447a4-a609-477a-ade2-138e1c92eebd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1104139523.12", "spisova_znacka": "5Co/62/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/62/2019 z 28. 3. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. marca 2019, sp. zn. 5Co/62/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1104139523.12", "identifikacne_cislo": "1104139523", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Milan Chalupka", "sudca_id": 1311, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-chalupka-1311", "datum_vydania": "2019-03-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a80447a4-a609-477a-ade2-138e1c92eebd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1104139523.12", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1104139523.12", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1104139523.12/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/62/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104139523
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1104139523.12

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej vo veci žalobcu: Y. X., B.. X.XX.XXXX, X.: O. X,
X., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Erik Šablatúra, so sídlom: Holíčska 13, Bratislava, proti
žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom: Olejkárska 1, Bratislava,
o zaplatenie 9 958,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu voči uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I, č.k. 18C/377/2014-867 zo dňa 21.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa   p r i z n á v a   náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 256 ods. 1, § 262 1, 2, § 470 ods. 1, 2,
§ 144, § 145 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2004 domáhal
(v znení jej neskorších zmien) priznania nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,- eur s príslušenstvom
z dôvodu diskriminácie zo strany žalovaného pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, pre
ponižujúce, zastrašujúce a nepriateľské zaobchádzanie a konanie žalovaného v rozpore s dobrými
mravmi, to všetko v zmysle ustanovenia § 13 Zákonníka práce.

3. Súd v predmetnej veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 18C/377/2004-146 zo dňa 19.6.2007 tak, že
žalobu zamietol a vo zvyšku konanie zastavil. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením č.
k. 2Co/331/2008-189 zo dňa 31.7.2009 rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Následne v poradí druhým rozsudkom č.k. 18C/377/2004-588 zo dňa 28.11.2014 súd žalobcovi priznal
sumu vo výške 3.000,- eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č.
k. 2Co/227/2015-664 zo dňa 31.5.2016 rozsudok súdu prvej inštancie opäť zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

4. Na pojednávaní nariadenom na deň 21.1.2019 žalobca zobral žalobu v predmetnej veci späť v
plnom rozsahu. Uvedené odôvodnil skutočnosťou, že sa dané konanie vedie už 14 rokov a nevidí tu
už predpoklad na zmysluplné rozhodnutie. Prvý rozsudok v predmetnej veci považoval za neodborný,
pre neho ponižujúci a jednostranný v prospech žalovaného, keď rozsudok bol vyhlásený bez vykonania
dokazovania. Poukázal tiež na to, že sa jeho sťažnosťou na prieťahy v tomto konaní zaoberal Ústavný
súd SR už dvakrát, bola mu tiež priznaná satisfakcia za prieťahy. Skutočnosť, že súdny proces trvá
14 rokov, považoval za neprijateľnú a v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Mal za to, že hoci ide o jednoduchý pracovnoprávny spor, spravodlivosť nebola



vykonaná v primeranom čase, cíti sa preto ako osoba zjavne poškodená súdom. Takéto konanie označil
za nedôstojné a ponižujúce.

5. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že
na prejednaní svojej žaloby celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho
žalobe (celkom alebo sčasti) nebude súdom meritórne rozhodnuté. Jeho účinky nastávajú v okamihu,
keď sa dostane do dispozície adresáta, teda súdu. Takýto jednostranný procesný úkon je limitovaný len
súhlasom žalovaného, ktorý na nesúhlas so späťvzatím žaloby musí mať vážny dôvod.

6. V predmetnej veci žalobca využil svoje dispozičné právo a žalobu zobral späť v celom rozsahu z
dôvodu dlhotrvajúceho sporu, ktorý pre neho stratil význam a opodstatnenosť, uviedol, že sa cíti byť
poškodený súdom. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo až po začatí  pojednávania, teda po tom, ako v
uvedenej veci už bol dvakrát vyhlásený rozsudok a ten bol dvakrát zrušený odvolacím súdom, bolo
potrebné vyžiadať si od žalovaného súhlas so späťvzatím žaloby žalobcom. Žalovaný na pojednávaní
dňa 21.1.2019 súhlasil so späťvzatím žaloby, zároveň si však uplatnil trovy konania.

7. Keďže žalobca zobral späť žalobu v plnom rozsahu a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd
rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia a konanie zastavil.

8. Súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania. Pri
rozhodovaní o trovách zastaveného konania je podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP potrebné skúmať
procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, pričom náhrada trov konania patrí protistrane strany,
ktorá zastavenie konania zavinila. Zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje
z procesného hľadiska a nie z hľadiska hmotného práva. Preto ak dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel zobrať žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce
napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

9. V prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené, pretože žalobca vzal žalobu späť, avšak ako
dôvod uviedol neprimeranú dĺžku tohto konania, teda dôvod, ktorý nespočíval v konaní alebo nekonaní
žalovaného. Z procesného hľadiska preto žalobca bol tou stranou sporu, ktorá zavinila, že konanie
muselo byť zastavené.

10. S poukazom na uvedené a tiež z dôvodu, že si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania,
súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací
súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvej
inštancie s tým, že zavinil zastavenie konania. Žalobca namieta, že dĺžkou konania bolo porušené
jeho ústavou garantované právo a uvádza, že podľa zákona č. 514/2003 má nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

12. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.



14. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobca v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne také
skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s  § 255 ods. 1 C.
s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie úspešnému
žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení  niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou



a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "11280751-677b-4cf3-abff-5f4baef11529:4ce18ea9-ccaa-46e6-b35d-bd0208559630", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1104139523.12", "spisova_znacka": "5Co/62/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/62/2019 z 28. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1104139523.12"}]}