Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoP/4/2014 z 10. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. februára 2014, sp. zn. 17CoP/4/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8713215478.1 Krajský súd Prešov | 17CoP/4/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8713215478.1 | 2014-02-10 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/45f74940-ec4f-449b-b4a0-a1fe37e8b44d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8713215478.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713215478
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713215478.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci starostlivosti súdu o maloletého X. M., nar. XX.XX.XXXX, maloletú H. M.,
nar. XX.XX.XXXX a maloletého X. M., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom u otca, deti rodičov matky X. M.,
nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom C. XXX/XX, XXX XX H. N. a otca X. M., nr. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX,
v konaní začatom na návrh otca o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 10P/232/2013-11 zo dňa 04.11.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd tak rozhodol po tom, čo skúmal podmienky, za ktorých môže vo veci konať podľa §
103 O. s. p. Zistil, že v prejednávanej veci podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. existuje taký nedostatok
podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, a preto aplikujúc ust. § 83 O. s. p. konanie zastavil.

Prvostupňový súd zistil, že otec maloletých detí v prejednávanej veci podal návrh na úpravu práv a
povinností k trom maloletým deťom, ktoré pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí spolu nežijú. Návrh
bol podaný na Okresný súd Poprad dňa 22.10.2013 o 13.28 hodine. Lustráciou prvostupňový súd zistil,
že tomuto konaniu predchádza skôr začaté iné konanie na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k trom maloletým deťom, ktorý návrh došiel na Okresný súd Poprad dňa 22.10.2013
o 11.18 hodine a je evidovaný pod sp. zn. 15P/230/2013. Keďže v konaní o tejto veci bráni prekážka
litispendencie, prvostupňový súd konanie o návrhu otca ako o návrhu, ktorý došiel v poradí druhý,
zastavil.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý uviedol,
že návrh na začatie konania podal z dôvodu, že jeho manželka X. M. nemá stály príjem, nežije s ňou
v spoločnej domácnosti a deti žijú v spoločnej domácnosti s otcom. Matka nemá prostriedky na to, aby
mohla sa postarať o maloleté deti, nemá ubytovanie, kde by mohla s maloletými deťmi žiť a zaopatriť
ich v plnej výške.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá potvrdila, že je žiadateľkou o invalidný
dôchodok a momentálne žije u svojho otca v H. N.. Deťom sa snaží zabezpečiť nevyhnuté veci, dokonca
im zabezpečila aj darčeky na Vianoce. O maloleté deti, s ktorými je v telefonickom kontakte, sa starajú



starí rodičia, pretože otec maloletých detí je v D., s čím nesúhlasila. Za tejto situácie je momentálne
vďačná svojim svokrovcom, že sa starajú o deti, ale ako matka sa chce o deti starať sama.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.
s. p. a zistil, že odvolanie otca maloletých detí je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že skutočne otec maloletých detí podal návrh na zverenie
maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany matky vo výške 30 %
životného minima dňa 22.10.2013, ktorý návrh bol doručený prvostupňovému súdu o 13.28 hodine.
Návrh je evidovaný pod sp. zn. 10P/232/2013.

Pred týmto úkonom otca, v ten istý deň, dňa 22.10.2013 o 11.10 hodine, matka maloletých detí podala
návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, kde návrh je evidovaný pod sp.zn. 15P/230/2013.

Obe konania smerujú k úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu,
pretože prvostupňový súd zistil, že v prejednávanej veci prebieha konanie o rozvod manželstva pod
sp.zn. 10P/217/2013 na návrh X. M..

Prvostupňový súd správne skúmal, či má splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať podľa §
103 O. s. p. Správne posúdil aj okolnosť, že litispendencia je prekážka, ktorá bráni súdu pokračovať
v neskôr začatom konaní. Prvostupňový súd však prekážku litispendencie vo vzťahu k návrhu otca na
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom neposúdil správne.

O prekážke litispendencie podľa § 83 O. s. p. je možné hovoriť len vtedy, ak súčasne prebieha konanie
o tej istej veci na súde. Totožnosť veci je daná tzv. totožnosťou subjektov a tzv. totožnosťou predmetu
konania vyplývajúceho z rovnakého skutku. Totožnosť subjektov znamená totožnosť účastníkov konania
bez ohľadu na to, či vystupujú v rovnakých alebo rozdielnych procesných pozíciách. Totožnosť
predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja.
Predmet konania je vždy vymedzený petitom návrhu na začatie konania. Základ je určený skutkovými
okolnosťami, ktorými je petit návrhu odôvodnený.

Z obsahu spisového materiálu súdu prvého stupňa je možné zistiť, že vo veci sp. zn. 10P/232/2013
prebieha konanie na návrh otca o zverenie všetkých troch maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti
a určenie výživného zo strany matky, pretože rodičia spolu nežijú.

Prvostupňový súd si nepripojil spis sp. zn. 15P/230/2013, avšak z úradných záznamov, ktoré sa
nachádzajú v spise je možné vyvodiť, že v tomto konaní sa koná o návrhu matky na úpravu práv a
povinností k maloletým deťom, pričom je možné len predpokladať, že skutkový stav je totožný, že rodičia
maloletých detí spolu nežijú. Je možné predpokladať, že matka maloletých detí žiada zveriť maloleté
deti do jej osobnej starostlivosti, čo nakoniec vyplýva z jej vyjadrenia, ktoré podala k odvolaniu otca
maloletých detí.

Z uvedeného preto vyplýva, že petit uplatnených nárokov v týchto veciach je rozdielny aj keď účastníci
konania a zrejme aj skutkový dej je totožný. Preto nie je možné v tejto situácii hovoriť o prekážke
začatého konania podľa § 83 O. s. p., ktorá spôsobuje zastavenie neskoršieho konania. Táto prekážka,
vzhľadom na rozdielny uplatnený nárok navrhovateľov nenastala. Obe konania sú konania o právach a
povinnostiach rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré môže začať aj bez návrhu, kde prvostupňový
súd nie je viazaný petitom návrhu. Táto okolnosť je však len dôsledkom špeciálneho konania vo vzťahu
k maloletým deťom a nemôže byť dôvodom na aplikáciu ust. § 83 O. s. p.



Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. zrušil,
pretože dôvody, pre ktoré bolo vydané uznesenie, neexistovali.

V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového súdu o návrhu otca maloletých detí riadne konať. Pokiaľ
sú súbežne vedené dve konania o právach a povinnostiach k maloletým deťom, o dvoch návrhoch
rodičov, je na prvostupňovom súde, aby zvážil, či v danej veci nie sú v rámci hospodárnosti konania,
splnené podmienky na spojenie týchto dvoch vecí podľa § 112 O. s. p. Spojenie vecí však nie je
podmienkou, preto súd môže prerokovať návrh otca aj samostatne od návrhu matky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.