Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/11/2018 z 13. 2. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. februára 2018, sp. zn. 3To/11/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6317010138.3
Krajský súd Banská Bystrica | 3To/11/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6317010138.3 | 2018-02-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: § 319 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a49092c4-3173-4b20-8a70-664d00421ccf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6317010138.3

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/11/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317010138
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317010138.3

Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 14. februára 2018, prejednal
odvolanie obžalovaného W. N., proti rozsudku Okresného súdu Brezno z 04.09.2017 sp.zn. 3T/62/2017,
doplneného rozsudkom z 11.12.2017 o výrok o ochrannom dohľade podľa § 78 ods. 1 Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W. N.  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného W. N. za vinného zo spolupáchateľstva
obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, formou spolupáchateľstva podľa § 172 ods. 1 písm. b),
c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., § 20 Tr. zák., ktorého sa dopustil viacerými čiastkovými konaniami od
mesiaca máj roku 2016 do 20.11.2016 na tom skutkovom základe ako je bližšie popísaný v napadnutom
rozsudku, a to v spolupáchateľstve s už odsúdeným M. P., ktorého rozsudok nadobudol právoplatnosť
04.09.2017.
Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2,3, § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 39 ods. 1,3 písm.
c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. b), § 48 ods. 4 Tr. zák.
bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, pritom podľa
§ 60 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený
ochranný dohľad, kde dĺžka trvania tohto ochranného dohľadu bola upresnená doplňujúcim rozsudkom
z 11.12.2017 na jeden rok. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené ochranné opatrenie v
zmysle ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to len do výroku o
treste v tej časti, kde bol zaradený pre výkon trestu odňatia slobody v zmysle § 48 Tr. zák. do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a domáhal sa v tejto časti zmeny tak, že
by bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
V odvolaní opätovne uznáva svoju vinu, poukazuje na túto skutočnosť, že spáchanie trestnej činnosti
na hlavnom pojednávaní doznal, spáchanie trestnej činnosti aj oľutoval, na druhej strane však súd
prvého stupňa dostatočne neprihliadol na tú skutočnosť, že okrem priznania a oľutovania trestnej činnosti
z jeho strany nejde o osobu narušenú. Súd prvého stupňa neskúmal, či vzhľadom na konkrétnosti
tohto prípadu nie sú splnené podmienky na jeho zaradenie do inej nápravnovýchovnej skupiny, teda
miernejšej, on je toho názoru, že spĺňa všetky zákonné podmienky pre takýto postup, pretože on pre
spoločnosť v podstate nie je osobou nebezpečnou a ani v samotnom konaní nebolo produkované
jeho zavinenie žiadnym priamym alebo nepriamym dôkazom z pohľadu, že by ju skutočne predával
alebo iným spôsobom šíril, túto potreboval pre vlastnú potrebu, pretože s marihuanou aj pestovateľsky
experimentoval. Tieto všetky skutočnosti vrátane kvalifikácie predmetného skutku však nie sú prekážkou
pre jeho zaradenie do výkonu trestu odňatia slobody s najmiernejším stupňom stráženia, na verejnom
zasadnutí ako dôvod tejto požiadavky uvádza skutočnosť, že pre prípad zaradenia do ústavu s



minimálnym stupňom stráženia by mohol dostávať návštevy, byť viacej v kontakte so svojou rodinou,
čo by mu značne pomohlo.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1,2 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť tých výrokov napadnutého rozsudku, ktoré obžalovaný napadol odvolaním,
pritom ide o časť oddeliteľnú od výroku o treste v zmysle súdneho výkladu takéhoto možného postupu.
Odvolací súd dospel k záveru, že aj v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa možno považovať za
zákonný, keď je nesporne preukázané, že obžalovaný sa dopustil obzvlášť závažného zločinu, na ktoré
zákon v zmysle § 48 ods. 2 písm. c) Tr. por. predpokladá obligatórne zaradenie do ústavu s najprísnejším
stupňom stráženia. Súd prvého stupňa bral v úvahu okolnosti uvádzané obžalovaným v odvolaní v
dostatočnej miere, keď za použitia § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného zaradil pre výkon trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody o jeden stupeň s miernejším stupňom stráženia, teda so stredným
stupňom stráženia, čo zrejme obžalovaného nakoľko povzbudilo, že sa domáhal zmeny rozsudku so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s najmiernejším stupňom stráženia, hoci odvolací
súd nemôže prehliadnuť závažnosť páchanej trestnej činnosti u obžalovaného. Ide o obzvlášť závažný
zločin, pritom u obžalovaného nejde o bezúhonného páchateľa v doterajšom jeho živote, naopak,
obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, aj keď pre iný druh trestnej činnosti, ale tiež závažnej trestnej
činnosti, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením pre výkon
trestu do druhej NVS, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 02.08.2008 na skúšobnú dobu tri
aj pol roka, k osvedčeniu došlo teda 02.11.2005 a od tej doby nebol súdne trestaný. Teda má sklony
k páchaniu trestnej činnosti aj závažnejšieho charakteru a je nevyhnutné, aby na odsúdeného počas
výkonu trestu odňatia slobody bolo pôsobené prísnejším režimom ako sa on dožaduje.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie vo vzťahu k
výroku, ktorý napadol obžalovaný odvolaním, tento rozsudok považuje za zákonný aj v tejto časti, a
preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.