{"guid": "11233d90-8598-4423-bf6f-00e87e588066:8a50a2fe-fa26-4386-b0c9-c9c9a8fc1344", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4116206486.1", "spisova_znacka": "9Co/395/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/395/2017 z 29. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. novembra 2017, sp. zn. 9Co/395/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4116206486.1", "identifikacne_cislo": "4116206486", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Darina Kuchtová", "sudca_id": 272, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-kuchtova-272", "datum_vydania": "2017-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a50a2fe-fa26-4386-b0c9-c9c9a8fc1344", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4116206486.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4116206486.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2017:4116206486.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/395/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116206486
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116206486.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zast. HMG
LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, proti žalovanému: M. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F.-B., T. XXX/X, o zaplatenie 6.933,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 23. augusta 2017 č. k. 19C/123/2016-78 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov
konania    z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11. 03. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 6.933,34 eura, úrok vo výške 12,90% z istiny 5.892,90 eura od 25. 02.
2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 6.757,49 eura od 25. 02. 2016 do
zaplatenia, ako aj trovy konania. Svoj nárok si uplatňoval zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.
02. 2015 č. 007397389R, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky do výšky
úverového limitu 6.000 eur a ktorý úver žalovaný nespláca.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.933,34
eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.757,49 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2
OZ. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol peňažné prostriedky do výšky úverového
limitu 6.000 eur. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, preto došlo k zosplatneniu úveru
dňom 25. 08. 2015. Žalovaná suma vo výške 6.933,34 eura pozostáva zo sumy 5.892,90 eura, čo je
istina, zo sumy 694,97 eura, čo je úrok ku dňu 24. 02. 2016, zo sumy 175,85 eura, čo je úrok z omeškania
vyčíslený k 24. 02. 2016, zo sumy 169,80 eura, čo sú poplatky, uvedené sumy vyplývajú z podanej
žaloby, z vyjadrenia žalobcu a zo špecifikácie žalovanej sumy. V danom prípade strany sporu uzatvorili
z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je formálne obchodným
vzťahom, ide však o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. OZ. Napriek tomu,
že zmluva o úvere je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka,
vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na
tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je
potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. OZ o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že
žaloba v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 6.933,34 eura s 5,05%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.757,49 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia je podaná dôvodne, keď
bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanému úverový limit, ktorý žalovaný čerpal a ktorý je povinný



vrátiť aj s dojednanými úrokmi a úrokmi z omeškania. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal
zaplatenia úroku vo výške 12,90% ročne zo sumy 5.892,90 eura od 25. 02. 2016 súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú, pretože nepriznal žalobcovi nárok na úrok po zosplatnení úveru, pretože podľa ustálenej
súdnej praxe (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z
poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú
nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi. Súd preto dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky
z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. O
trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pretože každá zo strán mala vo veci len čiastočný úspech. Žalobca bol v konaní úspešný,
keď súd vyhovel jeho žalobe v časti o zaplatenie žalovanej sumy s úrokom z omeškania a neúspešným
bol v časti úroku a v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu
súd náhradu trov konania pomerne nerozdelil, ale vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Samotná skutočnosť, že neúspech sa dotýka len príslušenstva uplatnenej pohľadávky je
právne irelevantná. V takýchto prípadoch je vždy potrebné posúdiť pomer úspechu strán sporu, pričom
uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva (úroky alebo úroky z omeškania) je potrebné zohľadniť
vyčíslené ku dňu rozhodovania súdu.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho treťom výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania
napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý namietal nesprávny procesný postup, porušenie
práva na spravodlivý proces, ako aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, keď súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal, že súd prvej inštancie, vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, náhradu trov konania
pomerne nerozdelil, ale vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Má za to, že
súd dospel k nesprávnemu záveru, keď mu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Je zrejmé, že mu
bol priznaný nárok na celú žalovanú sumu aj s úrokom z omeškania a nepriznaný bol len nárok na časť
riadnych úrokov. Na základe priznaného nároku mu mal súd priznať aj nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, nakoľko bol úspešný v celej žalovanej sume, z ktorej sa vypočítala tak výška súdneho
poplatku, ako aj výška uplatnených trov právneho zastúpenia. Výška príslušenstva a pohľadávky sa pri
uplatňovaní nároku na náhradu trov konania nijakým spôsobom nezohľadňuje. Je toho názoru, že pokiaľ
súd argumentoval tým, že je potrebné v takýchto prípadoch zohľadniť príslušenstvo vyčíslené ku dňu
rozhodnutia súdu, mal tak urobiť. V odôvodnení rozhodnutia však nie je uvedená výška zamietnutých
riadnych úrokov ku dňu rozhodnutia súdu, a preto má za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje vadu,
keďže súd rozhodol bez náležitého odôvodnenia a bez toho, aby pri svojom rozhodnutí vychádzal z
reálneho základu. Pokiaľ by bol súd takto postupoval, je potrebné, aby dospel k záveru, že nárok žalobcu,
ktorý zamietol, predstavuje ku dňu rozhodovania súdu sumu vo výške 1.135,07 eura (riadny úrok vo
výške 12,90% p. a. zo sumy 5.892,90 eura od 25. 02. 2016 do 23. 08. 2017). Z uvedeného je teda zrejmé,
že mal v porovnaní so žalovaným výrazne väčší úspech, a neúspech žalobcu nie je možné porovnávať
a hodnotiť ako rovnaký, a už vôbec nemožno porovnávať neúspech žalobcu a úspech žalovaného. Z
uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd zmenil tretí výrok napadnutého rozsudku tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) prejednal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa
náhrady trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 389 ods.
1 písm. c/ CSP zrušiť a vrátiť vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6.   Konanie v danej veci začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1.
júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 23. 08. 2017,
t. z. už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 470 ods. 1
CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom jeho
účinnosti, postupoval už podľa nového procesného predpisu.



7.   Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8.    Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.   Podľa § 255 odsek 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10.   Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania podľa novej
právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho
skončenia. Je teda irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním,
no pred jeho začatím, preto je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy konania, ktoré nevznikli
počas prebiehajúceho konania. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným
výpočtom, ako to bolo v ust. § 137 OSP. Trovami konania budú spravidla hotové výdavky strán a
ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý
zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v
konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka a to, že musia
byť preukázané odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva v
tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy
konania a priznať ich, ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách v § 262
CSP.

11. Aj po rekodifikácii dominuje v náhrade trov sporového konania zásada zodpovednosti za výsledok,
resp. zásada procesného úspechu. Táto zásada je vyjadrená v § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Aj podľa uvedeného ustanovenia bude posudzovaná aj náhrada trov
konania v prípade čiastočného procesného (ne)úspechu, procesného neúspechu v pomerne nepatrnej
časti, ako aj v prípade rozhodnutí na plnenie, pri ktorých výrok súdneho rozhodnutia v časti výšky plnenia
závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku.

12.  Procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba
v príslušenstve žalovanej pohľadávky (napr. úrok z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch
(pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa
pôvodného ust. § 142 ods. 3 OSP, ale za čiastočný úspech v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP (R 34/2005).

13. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
6.933,34 eura, riadneho úroku vo výške 12,90% z istiny 5.892,90 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia,
ako aj úroku z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 6.757,49 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia, ako aj
náhrady trov konania. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zo dňa 23. 08. 2017 č. k. 19C/123/2016-78
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6.933,34 eura s 5,05% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 6.757,49 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úroku vo výške
12,90% ročne zo sumy 5.892,90 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Rozsudok súdu
prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, ako aj v zamietajúcej časti (úrok z úveru) nadobudol právoplatnosť,
keď žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním iba v treťom výroku, ktorým súd žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že každá zo strán mala vo veci len
čiastočný úspech.

14.   Odvolací súd odvolanie žalobcu do výroku o náhrade trov konania považuje za dôvodné.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľné, keď súd na jednej strane konštatuje,
že každá zo strán mala vo veci len čiastočný úspech, a na druhej strane uvádza, že samotná skutočnosť,
že neúspech žalobcu sa dotýka len príslušenstva uplatnenej pohľadávky je irelevantná, keď v takýchto
prípadoch je vždy potrebné posúdiť pomer úspechu strán sporu, pričom uplatnené nároky na zaplatenie
príslušenstva (úroky alebo úroky z omeškania) je potrebné zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodovania
súdu.



15.   V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca bol úspešný v časti žalovanej istiny v sume 6.333,34
eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 6.757,49 eura od            25. 02. 2016 do
zaplatenia. Súd jeho návrh zamietol a bol teda neúspešný v nepriznaní riadneho úroku vo výške 12,90%
z istiny 5.892,90 eura od 25. 02. 2016 do zaplatenia. Z uvedeného tak nesporne vyplýva, že žalobca
mal úspech v celej žalovanej istine, v úroku z omeškania a neúspech mal len v časti príslušenstva,
ktoré predstavovalo úroky z poskytnutého úveru. Za danej situácie, podľa názoru odvolacieho súdu,
nie je možné konštatovať taký čiastočný úspech strany, ktoré by zodpovedalo rozhodnutiu o trovách
konania, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Je potrebné súhlasiť s názorom
žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval tým, že je potrebné zohľadniť príslušenstvo, a
to jeho výšku vyčíslenú ku dňu rozhodovania súdu, mal tak urobiť, a potom mohol posúdiť pomer
úspechu a neúspechu strán sporu v konaní. Pokiaľ by súd prvej inštancie pre účely svojho procesného
rozhodovania o trovách konania zistil predbežnú výšku príslušenstva, v ktorej časti žalobu zamietol, k
času svojho rozhodovania, túto by mohol potom správne zohľadniť pri posúdení „úspechu“ v konaní. Súd
prvej inštancie nemal v danom prípade postupovať mechanicky a zjednodušiť si situáciu pri rozhodovaní
o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP a iba jednoducho konštatovať čiastočný úspech, ktorý
odôvodňuje nepriznať žiadnej zo strán náhradu trov konania, ale mal vecne a v súlade s doslovným
znením § 255 ods. 1, 2 CSP posúdiť všetky okolnosti významné pre posúdenie miery úspechu strany v
konaní a v odôvodnení presvedčivo odôvodniť závery, ku ktorým v týchto súvislostiach dospel.

16.  Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania v súlade s ust.
§ 251 a § 255 ods. 1, 2 CSP, pričom sa dôsledne bude zaoberať úspechom, resp. rozsahom úspechu
žalobcu v konaní, vyhodnotí si zamietajúcu časť, ktorú predstavovala časť príslušenstva pohľadávky,
posúdi úspech, prípadne neúspech žalobcu v konaní a opätovne rozhodne o náhrade trovách konania,
pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/123/2016", "guid": "1bcc73d4-0e14-4881-9634-152387ddb913:1cb31031-430e-4778-ae6f-685dc911f802", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}