Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/256/2015 z 6. 10. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 6. októbra 2015, sp. zn. 7CoP/256/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7115221516.1 Krajský súd Košice | 7CoP/256/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7115221516.1 | 2015-10-06 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c41a7ebf-95e2-458e-8350-673ab61e88ac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7115221516.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/256/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115221516
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115221516.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: 1. V. nar. X.X.XXXX 2. H. nar.
XX.X.XXXX 3. H. nar. X.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: Mgr. L. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v F. na ul. P.
č. X zastúpenej JUDr. Beátou Pitorákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach
na ul. Kováčskej č. 17 a E. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. na ul. P. č. X toho času u Ing. C. P.
bývajúcej v F. na ul. P. č. X zastúpeného JUDr. Ivanom Husárom advokátom Advokátskej kancelárie
so sídlom v Košiciach na ul. Vojenskej č. 14 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 19.8.2015 č.k. 11P 120/2015-15 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí po 30
€ mesačne na každé z nich vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. V prevyšujúcej časti návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie a vyhovel jej návrhu. Poukázala na to, že určené výživné nezabezpečí
ani nepatrnú časť výdavkov pre maloleté deti. Maloletý V. má 13 rokov, je v puberte, žiak druhého stupňa
základnej školy, rýchlo rastie, priznané mesačné výživné 30 € nestačí ani na 10 dní na jedlo, pričom má
ďalšie potreby zvýšené na ošatenie, obuv, zabezpečenie školských pomôcok, ako aj na mimoškolské
aktivity. Maloletá H. nastupuje do 1. ročníka základnej školy a okrem ošatenia potrebuje prvú výbavu do
školy. Uviedla, že otec pracuje s príjmom od 1.200 do 1.300 € mesačne a poberá aj naturálne benefity.
Poukázala na rozpor s dobrými mravmi, keďže ona musí zo svojho príjmu bez pomoci zabezpečovať
všetky odôvodnené potreby maloletých detí, z ktorých dve sú v pubertálnom vývoji, pričom otec okrem
90 € celý svoj príjem využíva vo svoj prospech.

Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázal na to, že od odchodu zo spoločnej
domácnosti pravidelne realizuje nadštandardné zdravotné poistenie pre maloleté deti v sume 35 €
mesačne, uhrádza na účet, ktorého je majiteľom matka 33,19 € do podielového investičného fondu, ktorý
má v budúcnosti slúžiť ako zdroj financovania vzdelávania detí. Každému dieťaťu uhrádza poistku 20
€ v úhrnnej sume 60 € mesačne, životné poistenie H. 18,46 €, V. 14,94 €, H. 15,30 € v úhrnnej sume
48,74 € mesačne, splátku hypotéky za byt, v ktorom bývajú do dnešného dňa matka aj s deťmi 326,29
€, splátku stavebného úveru za pôvodný byt Prvej stavebnej sporiteľni 23,24 € v úhrnnej sume 349,53
€, od odchodu do spoločnej domácnosti do 5.9.2015 uhradil deťom na ošatenie, hračky, jedlo, potreby
do školy a iné rôzne výdavky, kúpa mobilu pre syna, výlučne v prospech detí 1.355 €. V tejto sume
nie sú zarátané výdavky na stravné pre mal. H., školné pre mal. H., ako aj stravné pre oboch synov
v škole a úhradu krúžku a školy v prírode, ako aj úhradu kreditov za mobilné telefóny maloletých detí



úhrnne cca 700 €. Otec napriek uvedeným výdavkom, ktoré považuje s ohľadom na príjmové pomery
rodičov za postačujúce, nepodal odvolanie a uhrádza sumu 90 € na výživné pre maloleté deti, pretože
predbežne určené výživné je postačujúce a primerané, tvrdenia matky v odvolaní, ako aj v samotnom
návrhu považuje za účelové a klamlivé. Poznamenal, že od zamestnávateľa nepoberá žiadne benefity
okrem relax pasu v celkovej výške 84 € ročne, ktoré môže využiť iba na voľnočasové aktivity, napríklad
návšteva kúpaliska, kina a podobne, ktoré však realizuje spolu so svojimi deťmi.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Predbežné opatrenie je predbežným aj v
tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím,
ale jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli
nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku ako podmienky
na nariadenie predbežného opatrenia je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo veci
samej. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní,
slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom
jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Vo všetkých konaniach starostlivosti
súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom nariadenia predbežného
opatrenia je existencia naliehavosti tejto predbežnej úpravy, ktorá vyplýva z okolností konkrétneho
prípadu. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o vydaní predbežného opatrenia rozhodnúť len
na základe tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len
v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného
dôvodu, je namieste predbežným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a v rozsahu potrebnom pre
nariadenie predbežného opatrenia a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení O.s.p. a Zákona
o rodine, preto je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností, rovnako ako súd
prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie
predbežného opatrenia vychádzajúc zo zistenia, že otec si riadne neplní vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom, čím bola osvedčená danosť práva (nároku), t.j. naliehavosť potreby dočasnej úpravy
vyživovacej povinnosti. Súdom prvého stupňa určené minimálne výživné zodpovedá v tomto prípade
výživnému určenému v nevyhnutnej miere podľa ust. § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p., pričom sa jedná len o
predbežnú a dočasnú úpravu, v rámci ktorej postačuje osvedčenie danosti nároku, o potrebe ktorého
nie sú vážne pochybnosti, definitívny rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vrátane
počiatku jeho povinnosti prispievať na výživu maloletých detí určí súd v konaní vo veci samej po tom, čo
vykoná dokazovanie za účelom zistenia odôvodnených potrieb maloletých detí a schopností, možností
a majetkových pomerov otca, a to aj potencionálnych (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z toho dôvodu
nebolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa odvolacími námietkami matky, že schopnosti a možnosti
otca mu umožňujú platiť výživné pre maloleté deti v ňou navrhovanej výške, nakoľko uvedené tvrdenia
majú význam až pre konečné rozhodnutie súdu vo veci. Odvolací súd tiež poznamenáva, že uspokojenie
odôvodnených potrieb maloletých detí je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.