Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoP/85/2012 z 5. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. februára 2013, sp. zn. 15CoP/85/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8812203064.1 Krajský súd Prešov | 15CoP/85/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8812203064.1 | 2013-02-05 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4b1b8f99-3688-4cff-bbc8-706591ca54a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8812203064.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/85/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812203064
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812203064.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov: matky B.
Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. A. S., X. X.. P. XX/XX a otca U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX Q. A. S., D. XXX/XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou, č. k. 4P/67/2012-21 zo dňa 7.6.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č.k. 8P/225/2011-39 zo dňa 14.11.2011 a to tak, že znížil výživné na maloletého U. Q., nar. XX.X.XXXX a
to zo sumy 100 eur mesačne na sumu 30 % životného minima (t.č. 26 eur) mesačne, ktoré je otec povinný
platiť vždy do 30-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, začínajúc
dňom 1.3.2012. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 62 ods. 1, 2, 4, 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o
rodine“). V odôvodnení uviedol, že „výživné na maloletého je potrebné znížiť, pretože otec maloletého je
nezamestnaný, na brigádach zarobí 100-120 eur mesačne a keďže v súvislosti s bývaním má výdavky,
ktoré preukázal listinnými dôkazmi, je potrebné toto výživné znížiť na sumu minimálneho výživného
začínajúc dňom 1.3.2012. Zároveň uviedol, že je pravdou, že určená suma výživného nepostačuje na
výživu maloletého syna, ale podmienky na strane otca neumožňujú, aby tento na výživu maloletého
syna prispieval vyšším výživným.“

Výrok o trovách konania prvostupňový súd odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „Os.p.“) s tým, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo
začať i bez návrhu.



V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie matka maloletého.
Žiadala, aby výživné ostalo vo výške 100 eur stanovenej rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č.k. 8P/225/2011-39 zo dňa 14.11.2011, alebo minimálne v sume 60 eur. Uviedla, že je si plne vedomá
nezamestnanosti otca maloletého, avšak má za to, že je schopný sa zamestnať a prispievať na výživu
maloletého syna vo výške minimálne 60 eur.

Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu žiadal prvostupňové rozhodnutie potvrdiť ako
vecne správne.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.
s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa §
214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli
oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 Zák. o
rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta
s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje
zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach,
ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok
(clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej
súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je
upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť
inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku
všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom,
že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol
by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu
právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom
návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu
je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených,
alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.



Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie
výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo
nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom.
Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať
zmenu výživného a zistil relevantný dôvod na zmenu určenej výšky výživného pre maloletého zo strany
povinného otca.

Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa č.k. 8P/225/2011-39 zo dňa 14.11.2011 došlo
k zmene pomerov u otca maloletého, a to v súvislosti s jeho dlhodobou nezamestnanosťou.

Prvostupňový súd náležite zohľadnil túto skutočnosť a primerane znížil výživné na maloletého. Odvolací
súd pri preskúmavaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, pri posudzovaní odôvodnenej
zmeny pomerov, a to pri porovnaní potrieb maloletého, výšky príjmov oboch rodičov, vychádzal aj zo
svojich skúseností z obdobných prípadov.

Prvostupňový súd rozoberané kritériá zmeny pomerov na strane rodičov správne posúdil vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Vyhodnotením uvedených
všetkých zistení jednotlivo aj v súhrne je aj odvolací súd toho názoru, že sú splnené podmienky pre
zmenu výšky výživného zo strany otca na maloletého na ním navrhovanú minimálnu zákonom stanovenú
sumu. Prvostupňovým súdom znížené výživné pokladá odvolací súd v súčasných pomeroch otca za
adekvátne vzhľadom na potreby maloletého v predškolskom veku a s ohľadom na osobnú starostlivosť
matky.

Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom
povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Suma výživného
určená prvostupňovým rozhodnutím zohľadňuje túto skutočnosť a zohľadňuje nevyhnutné výdavky na
maloletého v predškolskom veku s tým, aby neboli ohrozené základné životné potreby otca.

Odvolací súd poznamenáva, že je povinnosťou otca maloletého usporiadať si život tak, aby si našiel
zamestnanie a bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže v spojitosti so stúpajúcim vekom
maloletého, nástupom do školy sa nevyhnutné výdavky na maloleté dieťa budú zvyšovať, pričom
uvedené skutočnosti pri určení následného výživného sa v budú zohľadňovať.



Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení § 146 ods. písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach
starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Predmetný rozsudok bolo prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.