Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/82/2016 z 16. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. októbra 2017, sp. zn. 11Co/82/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8615204705.1 Krajský súd Prešov | 11Co/82/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8615204705.1 | 2017-10-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc9331c3-9539-45d1-a216-a11a2c964fb5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8615204705.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/82/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615204705
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615204705.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba, v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ H. G., F.. X.XX.XXXX, 2/ D. G., F.. X.XX.XXXX a 3/ P.I.
Č., F.. X.XX.XXXX, všetci bývajúci v F. P. XX, všetci zastúpení Mgr. Jurajom Berežným, advokátom, so
sídlom vo Svidníku, Centrálna 2/38, o zaplatenie 2.791,54 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Svidník č.k. 5C/171/2015-93 zo 6.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
2.791,54 eur s prísl. vo vzťahu k žalovaným. Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovaným náhradu trov konania,
a to každému z nich po 164,33 eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXXCE z 10.12.2009,
uzatvorenej medzi postupcom J. J., I..J.. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovaným. Postupca a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 25.2.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 7.302,66 eur (220.000,- Sk).
Platne uzatvorenou zmluvou sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v
pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie
poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Dňa 31.3.2006 uzavreli postupca a žalovaní 1/ a 2/ Dodatok č. 1 k Zmluve
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Dodatkom si zmluvné strany dojednali zmenu čísla inkasného
účtu. Dňa 26.2.2004 bola zároveň uzatvorená Dohoda o ručení medzi postupcom a žalovanou 3/.
Žalovaná 3/ sa Dohodou o ručení zaviazala k uspokojeniu pohľadávok žalovaných 1/ a 2/ v prípade, ak
žalovaní 1/ a 2/ neuhradia postupcovi pohľadávku riadne a včas. Žalovaná 3/ sa zaviazala neodvolateľne
a bezpodmienečne k úhrade pohľadávky postupcovi, a to bez doručenia výzvy na plnenie žalovaným
1/ a 2/. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 9.260,44
eur, ktorá pozostávala z istiny 8.923,60 eur, riadnych úrokov 0,- eur, úrokov z omeškania vo výške
336,84 eur, poplatkov 0,- eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní odo dňa postúpenia
pohľadávky neuhradili žalovanú sumu ani len čiastočne. Mimoriadna splatnosť úveru nastala v zmysle
Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dňa 28.10.2013. Podľa zmluvy postupca poskytol



žalovaným úver v sume 7.302,66 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach v sume 96,26
eur vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné
od 20.9.2011 do 20.1.2014 v počte 29, v celkovej sume 2.791,54 eur. Žalovaní túto sumu žalobcovi
nezaplatili. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy v zmysle § 82 ods. 8 Zákona o bankách, a preto je
postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu nesplatné, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné alebo
nesplatné pohľadávky. Je zrejmé, že žalobca nie je v danej veci aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby. Výrok o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., pričom trovy konania žalovaných pozostávajú z
trov právneho zastúpenia, ktoré aj vyčíslil.

3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a nedostatočným zistením skutkového
stavu.

5. Poukázal na to, že v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie bolo v konaní predložené relevantné
oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu s kópiou doručeniek potvrdzujúcich doručenie týchto
písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka, pričom súd má
povinnosť z týchto oznámení vychádzať.

6. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ZoB) nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu
ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom
predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky. Aj v prípade porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť
s občiansko-právnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá
v § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade
k žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50
ods. 1 ZoB. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. Ak by žalobca aj pripustil, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB upravuje
podmienky platnosti postúpenia pohľadávky banky na inú osobu, tak zo znenia § 92 ods. 8 ZoB
nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka, alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z
gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný
záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný
záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného
záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať
v tom istom význame. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného
záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený
názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v
tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo
by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní môže byť
predmetom postúpenia. Vzhľadom k tomu je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako
celok, vrátane jeho príslušenstva.

7. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu nevyužil svoje právo pristúpiť vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, a toto právo využil žalobca podaním z 28.10.2013, označeným ako
Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už
nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom, sa stáva
splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo
existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V
nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

8. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.



9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

11. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

12. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez
bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

13. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto
povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním
fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné
vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu
žalobcu.

14. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má
oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je
nesplácaný určitú dobu dlh.

15. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému
právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá
v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do
zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade
so Smernicou o nekalých obchodných praktikách.

16. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

17. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu
nemá.



18. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v
danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

20. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

21. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

22. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v
súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

23. Postúpiť možno pohľadávku (peniaze) nie však celá rad oprávnení vyplývajúcich z pomerne širokého
spektra spotrebiteľských noriem, a práve kvôli ktorým je dôležitá úloha centrálnej banky a jej dohľadom
nad finančným trhom. Len pre porovnanie, k defaultu (zosplatneniu) v spotrebiteľských veciach môže
dôjsť za prísnych podmienok (§ 53 ods. 9 OZ).

24. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v
spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016).

25. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.

26. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

27. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako
správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.



28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).