Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/319/2014 z 7. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 7. júna 2015, sp. zn. 3CoE/319/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3213205182.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/319/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3213205182.1 | 2015-06-07 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 218 ods. 1 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fff359db-bf64-4022-8887-61fad3ca9480 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3213205182.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/319/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213205182
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3213205182.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti povinnému: NABAZ plus s.r.o. v konkurze, so sídlom
Bánovce nad Bebravou, Partizánska 73, IČO: 36 241 709, o vymoženie 7.467,38 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 04.
novembra 2014, č.k. 5Er/1019/2013-16, takto dňa 08. júna 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr.
Ing. Oľge Hlucháňovej trovy exekúcie vo výške 57,55 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3 Ex.por. v spojitosti s
ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že
tamojší súd poveril súdneho exekútora Mgr. Ing. Oľgu Hlucháňovú vykonaním exekúcie na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Dňa
29.10.2014 súdny exekútor doručil tamojšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že došlo
k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného. Súčasne si uplatnil trovy exekúcie. Súd prvého stupňa
z výpisu z Obchodného vestníka zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín, 38K/24/2014 zo dňa
31.07.2014 bol na majetok dlžníka NABAZ plus s.r.o., so sídlom Partizánska 73, 957 01 Bánovce nad
Bebravou, IČO: 36 241 709, vyhlásený konkurz. Predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku
zverejnené pod značkou OV 150/2014 dňa 06.08.2014. Súdnemu exekútorovi priznal podľa § 14 ods. 1
cit. vyhlášky sumu 33,19 Eur ako minimálnu paušálnu odmenu, podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky poštovné
v sume 14,77 Eur za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,70 Eur, príkazu
na začatie exekúcie Q. banke (1,40 Eur a 0,70 Eur), exekučného príkazu G., Q., povinnému (1,40
Eur, 0,47 Eur, 1,40 Eur), upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva
a exekučného príkazu Správe katastra, povinnému - 2 x 1,40 Eur, prihlášky do dražby - 1,40 Eur,
príkazu na zrušenie exekučného záložného práva - 0,70 Eur (1,40 Eur / 2-doručoval v dvoch exekučných
konaniach), zrušenie exekučného príkazu bankám G. Q. K. banka (0,47 Eur, 0,35 Eur, 0,28 Eur -
doručovanie hromadne vo viacerých konaniach), návrhu na zastavenie exekúcie - 1,70 Eur. Súd prvého
stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu uplatnených hotových výdavkov vo výške 18,82 Eur.
Z uvedených (uplatnených a nepriznaných) výdavkov mal exekútor vynaložiť na poštovné sumu 11,48
Eur (za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia, príkazu na začatie exekúcie G. a.s.,
exekučného príkazu K. banke, a.s., vrátenia poverenia a žiadosti o vyznačenie právoplatnosti). Výšku
týchto výdavkov na poštovné exekútor nijakým spôsobom nepreukázal, keď v spise sa nenachádzali
doručenky a ani žiaden doklad preukazujúci výšku poštovného a exekútor ani nepredložil iný doklad o
výške uvedených výdavkov. Tiež súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových
výdavkov na poplatok za súčinnosť banky vo výške 0,70 Eur, pretože súd prvého stupňa nemal zo
spisu preukázané platenie tohto poplatku. Ďalej exekútorovi nepriznal ani náhradu za spotrebovaný
kancelársky materiál vo výške 6,64 Eur, pretože v spise súdneho exekútora sa nenachádzal a exekútor



ani samostatne nepredložil žiaden doklad preukazujúci výšku týchto hotových výdavkov. Súdny exekútor
má nárok na náhradu len preukázateľne vynaložených hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekúcie. V prípade, ak vynaloženie a výška hotových výdavkov a ich súvis s
exekučným konaním nie sú preukázané, súd náhradu takto vyúčtovaných hotových výdavkov súdnemu
exekútorovi priznať nemôže. Súdnemu exekútorovi priznal 20% DPH vypočítanú z celkovej odmeny a
náhrad v sume 47,96 Eur vo výške 9,59 Eur. Trovy súdneho exekútora tak predstavujú sumu 57,55 Eur,
na ktorých náhradu zaviazal v zmysle § 203 ods. 3 Ex.por. oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že
oprávnený znáša nevyhnutné trovy exekúcie v prípade, ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor voči priznanej
sume trov exekúcie. Uviedol, že pokiaľ ide o poštovné za doručenie uznesenia o zastavení exekúcie
na vyznačenie právoplatnosti a vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, vykonanie takýchto úkonov
ukladá Exekučný poriadok, z toho dôvodu je preukázateľné, že tieto úkony musia byť vykonané a
poštovné teda vznikne. Ďalej nesúhlasil s názorom súdu, že poplatok 0,70 Eur za poskytnutie informácie
o existencii účtov v bankách nie je preukázaný, nakoľko v spise sa nachádza vytlačený formulár, ktorý
bol doručený od IS súdny exekútor a z toho formuláru vyplýva, že išlo o predmetnú exekúciu. Navrhol,
aby odvolací súd opätovne preskúmal uplatňovanú výšku trov exekúcie a vydal nové rozhodnutie.

Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či
bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného
prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp.zn. 3 Cdo 452/2012).

Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie vyhlásením konkurzu na
majetok povinného, je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V
žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa
sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Z tohto dôvodu, s poukazom
na ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., nie je proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie
prípustné.

S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie súdneho exekútora smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods.
1 písm. c) O.s.p. odmietol aj napriek skutočnosti, že v poučení uznesenia súd prvého stupňa uviedol,
že proti tomuto uzneseniu odvolanie je prípustné, pričom odvolaním súdneho exekútora sa po vecnej
stránke nezaoberal.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.