Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/230/2013 z 26. 11. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. novembra 2013, sp. zn. 9CoE/230/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4112228142.2 Krajský súd Nitra | 9CoE/230/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4112228142.2 | 2013-11-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 zákona č. 9/1963 Zb., § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 219 ods. 2 zákona č. 9/1963 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3adc75a8-ad2a-4f61-832f-6eb569242ddf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4112228142.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/230/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112228142
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112228142.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36
865 141, proti povinnému: F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. pri Z., F. XXX/X, o vymoženie sumy
362 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10.
októbra 2012, č. k. 14Er/1046/2012-11 v spojení s opravným uznesením zo dňa 31. mája 2013, č.k.
14Er/1046/2012-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods.
1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, § 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4
ods. 6, § 4 ods. 2 písm. j), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 prvá veta, §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a pri preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
návrhu oprávneného, exekučného titulu, úverovej zmluvy a Zmluvných dojednaní dospel k záveru, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Aj napriek skutočnosti, že ide o
zmluvu uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka mal jednoznačne preukázané, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou
obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade
zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavená a následne prijatá veriteľom, nakoľko v zmysle § 4
ods. 6 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, príslušenstvo pohľadávky smie tvoriť maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom zo zmluvy o úvere jasne vyplývalo, že už
samotná výška poplatku 196 eur k výške úveru 200 eur presahuje zákonom stanovenú hranicu. Na
základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmenka, ktorá bola podkladom
na vydanie rozhodcovského rozsudku, je neplatná, preto nemohlo v rámci rozhodcovského
konania dôjsť k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v
rozpore so zákonom, čím uvedený exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť, ktorá
je v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku nevyhnutnou vlastnosťou exekučného titulu.
Ďalej konštatoval, že v zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, je obsiahnutá neprijateľná



podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zastal
názor, že samotné dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods.5 OZ neplatná. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci dáva síce zmluvným stranám
na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v
konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny
predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale naopak dodávateľ. Ďalej konštatoval, že ak zmluva
alebo všeobecné obchodné podmienky inkorporované do takejto zmluvy obsahujú podmienku, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a zároveň
takáto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci
medzi stranami stav nerovnovážny, ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný. Dôsledkom týchto ustanovení
dochádza k odopretiu možnosti pre spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uviedol,
že takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve
alebo v obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojedná, je ako taká v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a
teda bráni tomu, aby bol na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok. Záverom zastal názor, že boli
splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 EP a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci, spočívajúcim v prekročení rámca preskúmavacej činnosti zverenej zákonom č. 233/1995 Z. z.
v znení neskorších právnych predpisov a v jeho nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. Mal za
to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Zdôraznil,
že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní
a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku
exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR 5/2000. Namietal, že postupom súdu v tejto
veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Naviac vytkol aj inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.
Záverom vytkol, že konajúci súd sa vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského
vzťahu a prioritne nedodržal zásadu pacta sunt servanda.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril tak, že odvolaniu oprávneného
nemieni vyhovieť, nakoľko sa stotožnil s rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom a vec
predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom, spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, dňa 13. 07. 2012 požiadal
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy
362 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 362 eura od 28. 01. 2011 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 362 eura od 13. 04. 2011 do zaplatenia
a trovami konania vo výške 154,15 eura, ako aj trovami exekúcie vo výške 106,19 eura. Za exekučný titul
označil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., spisová značka SR 04781/11 zo dňa 24. 06. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 07.



2011 a vykonateľnosť dňa 28. 07. 2011. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 24. 08. 2012 súdu
prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej súd prvého stupňa rozhodol
napadnutým uznesením zo dňa 10. 10. 2012, č. k. 14Er/1046/2012-11 v spojení s opravným uznesením
zo dňa 31. 05. 2013, č. k. 14Er/1046/2012-42 tak, že ju zamietol.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon
o rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219
ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z Exekučného
poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené zákonom stanovené
podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými podmienkami exekúcie
sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený
tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi
hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného
konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ustanovení §
45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania,
ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze
konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku,
uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že ich zistí, musí žiadosť na udelenie
poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť
povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré
môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k



návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

Z uvedeného vyplýva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

Vychádzajúc z obsahu spisu, zmluvu o úvere zo dňa 20. 01. 2010 súd prvého stupňa správne posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú a správne na ňu aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako
aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené nenarúša ani skutočnosť, že povinný v zmluve uviedol,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, pretože v pochybnostiach sa ide v prospech
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a oprávnený v tomto ohľade neuniesol dôkazné
bremeno, pretože nepreukázal, že povinný si úver bral na výkon povolania. Okrem toho poskytnutie
finančných prostriedkov na výkon povolania nie je prekážkou na aplikovanie ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu unesenia dôkazného bremena by tvorilo prekážku na
aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve,
nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných
strán a to v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Okrem toho, rozhodcovská doložka je vsunutá
medzi ostatné podmienky, drobným ťažko čitateľným písmom. Naviac odvolací súd zastáva názor, že
rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola platná ani
z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. S poukazom
na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako
vecne správne potvrdil.



O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.