{"guid": "11154f3b-9d31-4e43-8a44-e04856eba12a:850ca942-906d-4fa2-93f3-c53e9f2de247", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5111237794.1", "spisova_znacka": "8CoP/56/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/56/2013 z 27. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. júna 2013, sp. zn. 8CoP/56/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5111237794.1", "identifikacne_cislo": "5111237794", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2013-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/850ca942-906d-4fa2-93f3-c53e9f2de247", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5111237794.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5111237794.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5111237794.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/56/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111237794
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111237794.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina
ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., ul. Y. č. XX, zastúpená
splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou, so sídlom F., ul. C. č. XXXX/XB
a otca: U. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., ul. Y. Y. č. XXXX, o zníženie výživného, o odvolaní otca
dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 9P/144/2011-253 zo dňa 27. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu     p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov   n e m á     právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh otca U. G., nar. XX. XX. XXXX, zo dňa 21. 11. 2011, ktorý
bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 22. 11. 2011 na zníženie výživného pre maloletého I. Y., nar.
XX. XX. XXXX, zo sumy 90 eur na sumu 40 eur, s účinnosťou od 22. 11. 2011, zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že  naposledy bolo výživné
na maloletého I. určené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 02. 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť 09. 04. 2011, kde bola určená povinnosť otcovi maloletému platiť mesačne v sume 90 eur a
zameškané výživné v sume 2010 eur po 40 eur v splátkach mesačne. V čase rozhodovania bol maloletý
vo veku 4 rokov, navštevoval materskú školu. Na strane otca maloletého nedošlo k takej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Práve naopak, v súčasnosti je maloletý vo veku 6 rokov,
od septembra 2013 nastupuje do prvého ročníka základnej školy, s čím  bude mať matka maloletého
zvýšené výdavky  so zakupovaním školských potrieb, školskej tašky, zošitov, fixiek a podobne, taktiež  na
strane matky maloletého došlo k zmene pomerov v tom, že bola nútená, spolu s maloletým presťahovať
sa z H. ulice v F., kde užívali spolu so starou matkou maloletého byt, ktorý bol III. kategórie.

V súčasnosti im bol pridelený byt na R.. Je to sociálny byt od Mesta Žilina, kde mesačné poplatky
predstavujú 220 eur mesačne, poplatky s užívaním bytu sú  64 eur mesačne.

Mesačné výdavky matky maloletého sú nasledovné: za telefón vynaloží  sumu  20 eur, Magio Internet
a televízia  11,69 eur,  strava 150 eur, cestovné z Hájika do materskej školy, ktorá sa nachádza na
Kmeťovej ulici predstavuje  20 eur mesačne.

Čo sa týka výdavkov na maloletého, tak matka maloletého platí poplatok v materskej škole za pranie,
ošatenie v sume 50 eur ročne. Taktiež maloletý navštevuje vo voľnom čase záujmové krúžky, a to



výtvarný  krúžok, kde sa platí poplatok 10 eur polročne, tanečný krúžok, kde sa platí 30 eur polročne a
takisto poplatok za výučbu hranie na hudobnom nástroji - flauta v sume 22 eur polročne.

Mesačné výdavky maloletého predstavujú  poplatok v materskej škole v sume 13 eur, strava v materskej
škole 15 až 22 eur, ošatenie a obuv v sume cca 30 eur mesačne. Poplatky, súvisiace s návštevou
logopéda 15 eur za  hodinu a taktiež maloletý býva v škôlke často chorý, takže matka maloletého
zakupuje maloletému vitamíny, sirupy a lieky v sume cca 10 eur mesačne. Vo voľnom čase matka
maloletého sa s maloletým zúčastňuje rôznych športových a kultúrnych podujatí napr. navštevujú
zoologickú záhradu a divadelné predstavenia, kde poplatky predstavujú cca 20 eur mesačne. Čo sa týka
nepravidelných výdavkov, ktoré matka maloletého má, je to napr.  školská taška v sume 10 eur, poplatok
pre zápis maloletého do prvého ročníka základnej školy v sume 12 eur. Taktiež matka maloletého
zakupuje maloletému rôzne hračky, školské potreby, ako napr. bicykel, kolobežka, rôzne druhy Lega,
detské boby a pod.

Z uvedených skutočností vyplýva, že  na strane otca maloletého nemožno brať do úvahy výdavky, ktoré
nie sú nevyhnutné. To, že sa presťahoval zo 4-izbového bytu, v ktorom býval spolu s rodičmi a sestrou,
nezakladá taký právny dôvod, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného. Taktiež, keď otec  poukazuje na
to, že sa mu zvýšili výdavky o 90 EUR v súvislosti s bývaním, matka maloletého poukazuje na skutočnosť,
že aj ona je nútená platiť náklady na bývanie, ktoré predstavujú 220 eur a 64 eur za poplatky s užívaním
bytu. Príjem otca sa nezmenil, to znamená, že je rovnaký ako v čase rozhodovania súdu. Príjem matky
predstavuje od januára 2013 sumu 518,17 eur  a od mesiaca január 2011 predstavoval 469,79 eur.

Otec maloletého vo svojom vyjadrení uvádza, že vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré užíva na
súkromné účely a tiež na cestu do zamestnania. Vyčísluje výdavky súvisiace s užívaním vozidla. V tomto
smere matka maloletého poukazuje na skutočnosť, že zamestnávateľ otca maloletého MOBIS poskytuje
pre svojich zamestnancov možnosť použiť firemný autobus. Rovnako pôžička, ktorú odôvodňuje otec
maloletého v návrhu, nie je prednostnou pohľadávkou pred jeho vyživovacou zákonnou povinnosťou
voči maloletému.

V čase, keď bolo určované výživné, bývala matka v mestskom byte. Tam  platila kompletne za bývanie
aj služby spojené s bývaním asi 150 eur. V máji 2011  sa so synom presťahovala do mestského bytu  v
Žiline. Presťahovala  sa do rovnakého dvojizbového bytu, lebo  na ulici H. sa muselo kúriť tuhým palivom.
V súčasnosti platí za bývanie kompletne 286 eur.

V čase určenia výživného mala celkové náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa asi
150 eur. V súčasnosti sa náklady na výchovu a výživu maloletého dieťaťa zvýšili na 200 eur.

Prvostupňový súd konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého syna, keďže sa zvýšili
náklady na jeho výchovu a výživu.  Okrem toho, že  sa matka presťahovala, sa u nej  pomery oproti
februáru 2011 nezmenili.

Otec platí výživné  pre maloleté  dieťa tak, ako to  uviedol vo výpovedi, to znamená neplatí výživné v
takej výške, ako bolo určené súdom a neplatí ani zameškané výživné.

Zo spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 15 P 25/2009 mal okresný súd zistené, že rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp. zn. 15P 25/2009 zo dňa 22. 02. 2011 bolo otcovi určené výživné pre maloletého I. Y.
sumou 90 eur mesačne od 01. 01. 2009. Zároveň bol zaviazaný zaplatiť nedoplatok na výživnom za
obdobie od 01. 01. 2009 do 28. 02. 2011 v sume 2.010 eur ktoré  mu súd  povolil splácať v mesačných
splátkach po 40 eur.  V tom čase  maloletý syn navštevoval materskú školu. Príjem matky bol v roku 2010
v sume 512,24 eur, bývala v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej prispievala na domácnosť sumou
100 eur mesačne. V roku 2009  bol príjem otca 338,13 eur, v roku 2010  to bolo 266,60 eur netto.

Zo správy o príjme matky  v súčasnej dobe mal okresný súd zistené,  že jej mzda sa pohybuje od 429,62
eur do 530,90 eur, v roku 2012 bol jej čistý mesačný príjem 463,07 eur, v roku 2013 čistý príjem 518,17
eur.

Zo správy o príjme otca vyplynulo, že jeho príjem sa v roku 2011 až  február  2013 pohyboval od  472,38
eur do  782, 45 eur.



Pri rozhodovaní vychádza z ust. § 28 ods. 2, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods.
1, § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine), § 120 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), § 125 , § 132 a § 154 O. s. p.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že nebol oprávnený skúmať  výšku pôvodne
určeného  výživného  vo februári 2011, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu  právoplatného
rozhodnutia.

V rámci dokazovania súd preto najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých  účastníkov
konania, t. j. matky, otca aj maloletého,  od poslednej úpravy výživného, ku dňu rozhodovania súdu o
návrhu otca  na  zníženie  výživného.

Na základe vykonaného dokazovania potom súd uzavrel, že oproti stavu, keď súd  určil otcovi platiť
výživné pre maloleté dieťa, nedošlo k takej  zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadal  aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od
určenia výšky  výživného skorším rozhodnutím,  spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami  na
strane účastníkov konania).

Príjem otca bol v čase  určenia výživného ustálený tak, že  v roku 2009 sumu 338,13 eur, v roku 2010
dosahoval sumu 266,60 eur netto. V tomto období si otec zadovažoval príjem (keď nebol zamestnaný)
brigádnicky. Vo firme MOBIS Slovakia, s. r. o., sa zamestnal  od 01. 02. 2011, pričom  súd tento príjem
nezohľadnil pri určovaní výživného (nemal o tomto príjme vedomosť), a otec túto skutočnosť - že sa
mieni zamestnať vo firme MOBIS Slovakia, s. r. o. -  vo výpovedi na pojednávaní konanom  dňa 25.
01. 2011, neuviedol.

Priemerný čistý prijem otca sa teda  neznížil, ale naopak  v rozhodujúcom období zvýšil.

Príjem matky sa taktiež zvýšil a nepochybne vzrástli aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj
životné náklady.

Keď otec poukazoval na jedinú zmenu pomerov - zvýšenie nákladov na bývanie z dôvodu, že sa musel
odsťahovať s bytu rodičov o 90 eur, „opomenul“, že súčasne došlo k nárastu jeho príjmov. Zvýšenie
výdavkov o 90 eur  (na bývanie) a súčasné  zvýšenie príjmu, nie sú okolnosťami, ktoré by bolo možné
v súhrne kvalifikovať ako podstatnú zmenu pomerov.

Riešenie bytovej otázky otca (otec mal kde bývať), zariaďovanie bytu, splácanie úverov, sú z hľadiska
zákonnej vyživovacej povinnosti  otca voči maloletému dieťaťa,  irelevantné okolnosti. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Otec je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu  bez ohľadu na svoj príjem. So zreteľom na
vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že  možnosti a schopnosti otca, ako aj jeho majetkové
pomery mu umožňujú  platiť nielen minimálne výživné, ale aj výživné vyššie, ako si sám určil. Svoje
výdavky si musí  upraviť tak, aby  v prvom rade  mohol riadne a včas plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť
voči svojmu maloletému dieťaťu (napríklad výdavky na telefón, motorové vozidlo).

So zreteľom na uvedené skutočnosti preto súd konštatoval, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré
by odôvodňovali  zníženie výživného pre maloleté dieťa. Preto súd návrh otca na zníženie výživného
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O. s. p.,

V závere odôvodnenia súd poznamenal, že nástupom maloletého dieťaťa  do základnej školy sa zaiste
(v asociácii s pomermi zistenými v tomto konaní) zmenia pomery  tak, že bude potrebné na túto situáciu
reagovať aj úpravou (zvýšením) výživného pre maloleté dieťa.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal otec dieťaťa odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal
zmeniť rozsudok okresného súdu a zaviazať ho platiť výživné v sume 90 eur mesačne.



Uvádzal, že sa odvoláva voči rozsudku z dôvodu životnej situácie, v ktorej  sa ocitol. Uvádzal, že matka
dieťaťa po rozchode zanevrela na jeho osobu, zamedzila mu prístup k synovi. Požiadala o určenie
výživného pre syna a z jeho pohľadu to bolo od matky vypočítavé a účelové.

Tvrdil, že nezanevrel na svojho syna preto navrhol, aby sa zúčastňoval na výchove syna a stal sa
súčasťou jeho života ako mu podľa práva náleží. Týmto sa zaviazal ku kupovaniu jeho pomôcok do školy
a podieľaniu sa na výžive maloletého, a to takou mierou, že si ho bude brávať najprv do výchovy počas
prvých 2 mesiacov na 3 hodiny dva krát týždenne, aby si zvykol, potom aj na dlhšie. Časom môžu prejsť
na striedavú starostlivosť. Je v jeho záujme, a v záujme jeho rodiny, hlavne starých rodičov I., aby jeho
syn vyrastal v psychickej pohode a rovnováhe.

Žiadal o prehodnotenie, aspoň dočasne jeho situácie, aby súd upravil jeho platobnú povinnosť na 90 eur
mesačne s odkladom  splátok nedoplatku výživného vo výške 40 eur na čas nevyhnutný na splatenie
dlžôb, ktoré mu vznikli z dôvodu riadneho platenia výživného a vlastných životných potrieb, a to na dobu 2
roky. Je samozrejmosťou, že ako náhle sa jeho situácia zlepší, bude splácať  dlh vzniknutý na výživnom.

Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa navrhla rozsudok okresného súdu  potvrdiť

Uviedla, že výživné na maloletého bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa
22. 02. 2011, č. k. 15P 25/2009-100, podľa ktorého bola otcovi maloletého uložená povinnosť platiť na
maloletého výživné v sume 90 eur mesačne počnúc 01. 01. 2009, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám maloletého. Za obdobie od 01. 01. 2009 do 28. 02. 2011 nedoplatok na výživnom v sume 2.010
eur súd povolil otcovi maloletého splácať v splátkach po 40 eur mesačne s prvou splátkou splatnou od
právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Pri poslednom určení výživného bol maloletý vo veku 4 rokov. Príjem otca maloletého predstavoval
300-315 eur mesačne, jej  predstavoval 512,24 eur mesačne, do ktorého príjmu boli započítané všetky
nadčasové hodiny, ktoré  vykonávala z dôvodu, že otec jej neplatil výživné na maloletého a musela
pracovať i v nadčasových hodinách, aby zabezpečila skutočne najnutnejšie potreby dieťaťa.

V súčasnosti vykonáva prácu len v nočných smenách, aby sa mohla venovať maloletému. Tento
navštevuje materskú školu,  keď  maloletého po skončení nočnej smeny zavezie do materskej školy,
má k dispozícii pár hodín na spánok a na obstaranie domácnosti s tým, že po prevzatí maloletého z
materskej školy sa musí venovať výlučne maloletému.

V súčasnosti jej zamestnávateľ neumožňuje prácu nadčas, a preto  jej príjem predstavuje 420 - 430 eur
netto mesačne.

Z dôvodu, že byt na ul. H. v Žiline, ktorý užívala spolu s maloletým a so svojou matkou bol byt 3. kategórie,
nevyhovujúci, bol pridelený starej matke maloletého F. Y. sociálny byt od Mesta Žilina, za ktorý matka
maloletého spolu so svojou matkou F. Y. platia nájom v sume 220 eur mesačne a 50 eur sústredené
inkaso, elektrika, plyn, poplatok za rozhlas a televíziu.

Na strane otca maloletého nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného na maloletého syna. Jeho príjem v súčasnosti je podľa jeho vlastného vyjadrenia 530 eur, čo
je zvýšenie jeho príjmu o 215 - 230 eur mesačne od posledného určenia výšky výživného.

Skutočnosť, že platí nájom, nie je rozhodujúca pre zníženie výživného, pretože výdavky súvisiace s
užívaním bytu a náklady s tým spojené platí aj ona .

Otec maloletého vo svojom vyjadrení uvádza, že vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré užíva na
súkromné účely a tiež na cestu do zamestnania a vyčísľuje výdavky súvisiace s užívaním vozidla.
Uvedené výdavky nie sú výdavky, ktoré by odôvodňovali zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Naopak,
svedčia o tom, že otec maloletého užíva nadštandard v porovnaní so svojím príjmom motorové
vozidlo napr. i na cestu do zamestnania, naviac, jeho zamestnávateľ MOBIS poskytuje pre svojich
zamestnancov možnosť použiť firemný autobus. Rovnako pôžička, ktorou odôvodňuje otec maloletého
návrh na zníženie výživného, nie je prednostnou pohľadávkou pred jeho vyživovacou pohľadávkou voči
maloletému.



Pri určení vyživovacej povinnosti nemôže súd zohľadňovať výdavky, ktoré vznikli rodičovi z dôvodu
zanedbania jeho zákonnej povinnosti, ako v konkrétnom prípade podľa tvrdenia otca maloletého je
nedoplatok na odvodoch do zdravotnej poisťovne.

V porovnaní s výdavkami otca, matka maloletého nemôže si dovoliť z finančných dôvodov zakúpiť
motorové vozidlo napriek tomu, že by toto nevyhnutne potrebovala v súvislosti s potrebami maloletého,
keďže pracuje na Pošte Žilina 2, čo je pri železničnej stanici a býva na sídlisku R..

Matka si môže dovoliť vynaložiť finančné prostriedky skutočne len na najzákladnejšie výdavky pre seba
a maloletého na stravu, oblečenie, čistiace potreby, cestovné 20 eur, hovorné na telefón 20 eur mesačne,
káblová televízia 9 eur mesačne.

Pre maloletého výdavky predstavujú lieky v prípade jeho choroby a doplnenie vitamínov, výdavky na
materskú školu, zaplatenie nákladov na škôlku 13 eur mesačne, strava v škôlke 20 eur mesačne, krúžky
- tanečná 30 eur polročne, výtvarná 20 eur ročne, flauta 25,80 eur polročne.

Ďalšími výdavkami sú náklady na smeti 21,95 eur ročne za matku maloletého a maloletého I..

Uvádzala, že s poukazom na uvedený skutkový stav je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že na
strane otca maloletého nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na
maloletého I. Y..

Opatrovník dieťaťa k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 21. 11. 2011, ktoré bolo okresnému
súdu doručené dňa 22. 11. 2011 sa otec dieťaťa domáhal, aby súd znížil výživné pre maloletého syna na
sumu 40 eur (bežné výživné) a 40 eur (splátka zameškaného výživného). Ako dôvod zníženia výživného
uvádzal, že jeho otec ho vyhodil z domu, nevychádzali dobre a on si musel nájsť podnájom. Jeho
výdavky sa zvýšili, lebo nájomné platí mesačne 240 eur, do práce chodí osobným motorovým vozidlom,
za ktoré vozidlo musí platiť poistné a platiť tankovanie pohonných hmôt. Uvádzal, že spláca  pôžičku  vo
výške 1.000 eur v mesačných splátkach 33 eur. Poukázal aj na ďalšie svoje výdavky na lieky, stravu,
oblečenie, a i. mesačne najmenej 150 eur. Dňa 12. 10. 2011 mu Všeobecná zdravotná poisťovňa vyčíslila
nedoplatok vo výške 225,36 eur + 81,64 eur, ktoré  musí mesačne splácať po 20 eur.

Prvostupňový súd vo veci vykonal podrobné dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27 03.
2013.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.



Podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Pri skúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ust. § 157 ods. 2 O. s. p. So všetkými skutočnosťami uvádzanými
odvolateľkami v odvolaní sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal už prvostupňového súd, ktorého
závery si odvolací súd osvojil. Keďže odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je vecne správne,
v bližších podrobnostiach vzhľadom na uvedené konštatovanie naň odvolací súd aj poukazuje (§ 219
ods. 2 O. s. p.).

Odvolací súd sa stotožnil so závermi rozhodnutia okresného súdu, že u otca dieťaťa nedošlo k zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti, naopak došlo k zmene pomerov na
strane maloletého dieťaťa ktoré je vyššieho veku, nástupom maloletého do základnej školy bude  zrejme
potreba výživné zvýšiť.

Zo zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
potvrdil v plnom rozsahu.

Podľa ust. § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledky ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté
deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.) preto odvolací súd rozhodol,
že žiaden  z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e    j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/144/2011", "guid": "0a4f7339-aecc-4b4f-aed1-421b35b8111a:b6930c2f-69b0-429b-9d2b-46f099524bc0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}