{"guid": "11146744-ec90-4d74-96c8-19a9a1d35462:bf83ba7d-1e59-4efb-b6bb-f0fb1a01cf93", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7012200835.1", "spisova_znacka": "1Sp/16/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sp/16/2012 z 25. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 25. júla 2012, sp. zn. 1Sp/16/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012200835.1", "identifikacne_cislo": "7012200835", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 900, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-900", "datum_vydania": "2012-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf83ba7d-1e59-4efb-b6bb-f0fb1a01cf93", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200835.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200835.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200835.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice\nSpisová značka: 1Sp/16/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7012200835\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková\nECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200835.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: Z. P. K. R., R..\nXX.XX.XXXX, T. D. D., J. W., Š. N. J. W., P. N. Č.: O., T. Č. B. C. Ú. N.H. U. N. P., D. XX, XXX XX\nI., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., K. XX, XXX XX Ž., proti odporcovi: Prezídium\nPolicajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej polície Sobrance, V. H.\nJ. N. U., XXX XX Č. R. T., o preskúmanie rozhodnutia č. p. PPZ-HCP-SO11-73-017/2012 zo dňa 11.\n07. 2012 o zaistení, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nZ r u š u j e   podľa § 250l ods. 2, § 250q ods. 2, § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O. s. p. rozhodnutie odporcu\nzo dňa 11. 07. 2012 č. p. PPZ-HCP-SO11-73-017/2012 a vec  v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.\n\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOdporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-SO11-73-017/2012 zo dňa 11.07.2012 v zmysle § 88\nods. 1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 11.07.2012 v čase od 15:30 hod. na\núčel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky\nalebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky a zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o\npobyte cudzincov ho umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov I. (ďalej len „ÚPZC“) na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac však do 05.01.2013.\n\nV predmetnom rozhodnutí odporca prihliadol na to, že dňa 11.07.2012 v čase o 04:30 hod. bol\nnavrhovateľ kontrolovaný hliadkou OHK PZ Č. R. T. pri hraničnej kontrole medzinárodného osobného\nvlaku z B. do Slovenskej republiky, kedy predložil hraničnej kontrole povolenie na pobyt vo Francúzskej\nrepublike, ktoré vykazovalo znaky falšovania. Pri hraničnej kontrole nepožiadal o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej republiky. Na požiadanie hliadky o podanie vysvetlenia k veci sa navrhovateľ bez\ndostatočného ospravedlnenia alebo závažných dôvodov odmietol vyjadriť, preto bol predvedený na\npríslušný útvar za účelom podania vysvetlenia vo veci podozrenia z falšovania povolenia na pobyt.\nNavrhovateľ teda neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu cez hraničný priechod Čierna nad Tisou,\npričom ku hraničnej kontrole predložil platný cestovný doklad J. W. a povolenie na pobyt, ktoré\nvykazovalo známky falšovania. Svojim konaním sa dopustil priestupku neoprávneného prekročenia\nštátnej hranice podľa § 116 ods. 1 písm. a/, c/ zákona o pobyte cudzincov.\n\nPo predvedení a následnom vyjadrení navrhovateľ v zmysle § 22 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (ďalej len Správny poriadok), za prítomnosti tlmočníčky, dňa 11.07.2012 o 15:20 hod.\nvo svojej výpovedi požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\n\nĎalej policajný útvar skúmal ekonomickú situáciu navrhovateľa a zistil, že tento nemá žiadne finančné\nprostriedky, nemá na území SR rezervované ubytovanie alebo zabezpečené zamestnanie a z toho\ndôvodu mu policajný útvar neuložil povinnosť v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, pretože nemá\nna území SR žiadne väzby, nielen rodinné, neovláda slovenský jazyk a nemá dostatok finančných\nprostriedkov na zabezpečenie ubytovania.\n\nSprávny orgán poukázal na povinnosť každého štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území\nSR s platným cestovným dokladom alebo dokladom oprávňujúcim zdržiavať sa na území SR, mať platné\nvízum a dostatočné prostriedky na živobytie v zmysle Kódexu schengenských hraníc.\n\nVo svojom rozhodnutí odporca dospel k záveru, že vrátením navrhovateľa na územie B. podľa Dohody\nmedzi Európskym spoločenstvom a B. o readmisii osôb, mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo\nponižujúce zaobchádzanie alebo trest a rovnako ani jeho život nie je ohrozený ani z dôvody rasy,\nnárodnosti, náboženstva, prípadne príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Správny orgán vychádzal aj z\ntoho, že B. ratifikovaním readmisnej dohody sa zaviazala uznávať nevyhnutnosť dodržiavania ľudských\npráv a slobôd v zmysle ním uvedených dohovorov. Uviedol tiež, že zaistenie navrhovateľa pre účely jeho\nvrátenia na B. v zmysle Dohody je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vrátení podľa readmisnej dohody. Za základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení navrhovateľa\nz územia SR považoval odporca pracovné stretnutie pomocníkov hraničných splnomocnencov B. a\nSlovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.07.2012 v čase od 13:00 hod. do 15:00 hod. na OHK\nPZ Č. R. T., s poukazom na zápisnicu zo stretnutia č.p. PPZ-HCP-SO11-31-034/2012, v ktorej je jasne\nuvedené, že B. strana neeviduje porušenie žiadneho zákona voči osobe na území B. a potvrdzuje, že\nnavrhovateľa prijme na svoje územie, čo je logickým predpokladom, že účel, ako aj účelnosť zaistenia,\nbudú naplnené, pričom poukázal na čl. 3 ods. 1 a čl. 7 readmisnej dohody.\n\nĎalej odporca v svojom rozhodnutí uviedol, že pred vydaním rozhodnutia o zaistení bola navrhovateľovi\ndaná možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\nNavrhovateľ uviedol, že z domova vycestoval lietadlom na B. a  jeho cieľovou krajinou bolo Francúzsko,\nkde si chcel nájsť prácu, zároveň však prejavil vôľu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky\na teda na základe uvedeného mal správny orgán za to, že zaistenie navrhovateľa v tomto prípade je\núčelné a dôvodné. Uviedol k tomu, že navrhovateľ dňa 11.07.2012 o 15:20 hod. vo svojom vyjadrení v\nzápisnici prejavil vôľu o udelenie azylu na území Slovenskej republiky až po vstupe na územie SR, s\nčasovým odstupom a preto príslušný útvar na prijatie vyhlásenia o azyle, podľa názoru odporcu, nie je\nOHK v mieste hraničného priechodu, ako je to uvedené v § 3 ods. 2, písm. a/ zákona o azyle. Z tohto\ndôvodu má správny orgán zato, že na prijatie vyhlásenia o azyle je príslušný ÚPZC I.V. v zmysle § 3\nods. 2, písm. d/ zákona o azyle. Odporca poukázal na znenie § 3 ods. 8 zákona o azyle a v tomto zmysle\ni na výrok Najvyššieho súdu SR č. 8Sža/52/2008, v zmysle ktorého žiadosť o udelenie azylu nezakladá\ndôvod pre zrušenie rozhodnutia o zaistení. Dospel k záveru, že hoci navrhovateľ požiadal o azyl, účel\njeho zaistenia stále trvá a v zmysle § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie\nazylu nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny.\n\nDĺžku lehoty zaistenia odôvodnil správny orgán tým, že nevie, či vôbec navrhovateľ podá pred príslušným\norgánom vyhlásenie o udelení azylu na území SR, nie je možné vedieť, či sa v priebehu konania\nnevyskytnú nové prekážky a nie je dopredu možné vedieť stanoviť dĺžku konania azylovej procedúry,\nno počas celého konania bude správny orgán skúmať účelnosť a efektívnosť lehoty zaistenia. Z toho\ndôvodu správny orgán využil príslušné oprávnenie na zaistenie cudzinca v zmysle ust. § 88 ods. 1, písm.\nd/ zákona o pobyte cudzincov, nakoľko je to potrebné na účel vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac však do 05.01.2013.\n\nVčas podaným opravným prostriedkom zo dňa 17.07.2012, podaným na poštovú prepravu\ndňa 18.07.2012, doručeným krajskému súdu dňa 20.07.2012, sa navrhovateľ prostredníctvom\nsplnomocneného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu o zaistení a vrátenia veci odporcovi\nna ďalšie konanie  z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ O. s. p., teda že rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na\nposúdenie veci.\n\nV opravnom prostriedku splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol viaceré odvolacie dôvody,\nhoci nesprávne označoval navrhovateľa - muža, ako navrhovateľku. Prvým odvolacím dôvodom bola\nskutočnosť, že navrhovateľ bol v čase o 04:30 hod. podrobený hraničnej kontrole hliadkou odporcu v\nmedzinárodnom osobnom vlaku V., no v rozpore s tým už o 04:21 hod. bol odporcom odmietnutý jeho\nvstup na územie Slovenskej republiky. Rozhodnutie teda bolo vydané skôr ako odporca kontaktoval\nnavrhovateľa. Rovnako v rozhodnutí odporcu č.p. PPZ-HCP-SO11-73-018/2012 zo dňa 11.07.2012 a\nč.p. PPZ-HCP-SO11-73-019/2012 zo dňa 12.07.2012 je konštatované, že cudzinec bol kontrolovaný o\n04:30 hod., avšak rozhodnutie o odopretí vstupu bolo vydané už o 04:21 hod., čo nemožno akceptovať\niba ako nedôslednosť pri použití totožného textu rozhodnutia a preto považoval zástupca navrhovateľa\npostup odporcu za zmätočný a nezrozumiteľný. Z uvedeného podľa jeho názoru vyplýva aj zmätočnosť\nvo vzťahu k samotnej existencii rozhodnutia o zaistení. Ak bol navrhovateľovi odopretý vstup, nie je\nzrejmé, prečo sa nachádza na území SR, pretože k odopretiu vstupu muselo dôjsť pred vstupom\nna územie SR. V rozpore s vlastným rozhodnutím o odopretí vstupu odporca sám spôsobil vstup\nnavrhovateľa na územie SR a vydal mu rozhodnutie o zaistení. Z toho dôvodu rozhodnutie odporcu\npovažoval zástupca navrhovateľa za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n\nV návrhu zástupca navrhovateľa tiež uviedol, že v zmysle Článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, na to, aby\nmohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z rozhodnutia odporcu\npodľa názoru splnomocneného zástupcu navrhovateľa nebolo vôbec zrejmé, či a prečo je rozhodnutie\no pozbavení osobnej slobody navrhovateľa efektívne a účelné. Príslušné orgány pritom podľa zákona\no pobyte cudzincov majú povinnosť neustále skúmať, či je daný účel zaistenia a pri jeho absencii\nzaisteného cudzinca bezodkladne prepustiť. V ďalšom poukázal tiež na rozhodnutia Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), týkajúce sa porušenia článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, že\núkony smerujúce k vyhosteniu sa neuskutočňovali s náležitou starostlivosťou (napr. SINGH  proti Českej\nrepublike, sťažnosť č. 60538/00 rozsudok z 25.01.2005), či z dôvodu nemožnosti vykonania vyhostenia\n(napr. Ali proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 24481/94, rozsudok z 05.08.1998).\n\nZaistenie navrhovateľa považoval jeho zákonný zástupca za nezákonné aj z pohľadu možnosti vrátenia\nnavrhovateľa na B., s poukazom na zápisnicu zo stretnutia zo dňa 11.07.2012  medzi zástupcami B. a\nSR.   Z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo k realizácii vrátenia navrhovateľa na B. nedošlo bezodkladne,\npo súhlase s jeho prijatím na B. v zmysle Dohody medzi Európskym spoločenstvom a B. o readmisii\nosôb, konkrétne čl. 3 ods. 1 písm. a/ tohto dohovoru, ako aj v zmysle čl. 8 ods.  6 a čl. 9 ods. 1 tejto\ndohody. Napriek tomu, že odporca v svojom rozhodnutí uvádza, že B. potvrdila prekročenie hranice\nz územia B. a boli tak splnené podmienky na prijatie navrhovateľa na územie B., odporca nepožiadal\nriadne odôvodnenou žiadosťou o predĺženie lehoty na odovzdanie z dôvodu odstránenia právnych a\nvecných nedostatkov. Nerealizáciu vrátenia navrhovateľa bezodkladne a nepožiadaním o predĺženie\ntejto lehoty tento súhlas zanikol, čím zanikol aj účel zaistenia a z toho dôvodu je navrhovateľ nevrátiteľný\nna územie B..\n\nSplnomocnený zástupca navrhovateľa tiež uviedol, že navrhovateľ je žiadateľom o udelenie azylu,\npričom konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare,\nktorým v zmysle § 3 ods. 2, písm. a/ je policajný útvar v mieste hraničného priechodu. Navrhovateľ\nvyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území SR ešte počas kontroly vo vlaku a nie je pravdivé\ntvrdenie odporcu, že sa tak nestalo. Pri prvom kontakte medzi navrhovateľom a odporcom nebol\nprítomný tlmočník a preto je možné, že odporca navrhovateľovi nerozumel, čo však nemôže byť na jeho\nškodu. Zástupca navrhovateľa tvrdil, že odporca ako oddelenie hraničnej kontroly je útvarom v mieste\nhraničného priechodu a je teda orgánom príslušným na prijatie vyhlásenia cudzinca, vstupujúceho na\núzemie SR, o tom, že žiada o azyl. Argumentácia o nepríslušnosti odporcu z dôvodu, že navrhovateľ\n\npožiadal o azyl až s časovým odstupom, po vstupe na území SR, je nezrozumiteľná, keďže požiadal o\nazyl pri prvom kontakte s príslušnými orgánmi v prítomnosti tlmočníka a odporca mal zákonnú povinnosť\nprijať toto vyhlásenie navrhovateľa a nie je jeho úlohou posudzovať účelnosť takéhoto vyhlásenia.\nKonanie o žiadosti o udelenie azylu na území SR v prípade navrhovateľa sa začalo okamihom vyslovenia\nvôle žiadať o azyl pred odporcom ako príslušným orgánom a v dôsledku toho je osobou oprávnenou\nzdržiavať sa na území SR.\n\nĎalej splnomocnený zástupca navrhovateľa namietal odôvodnenie dĺžky lehoty pozbavenia osobnej\nslobody v napadnutom rozhodnutí tým, že v rozhodnutí nie je jediná zmienka o tom, prečo bolo nevyhnuté\nurčiť lehotu práve na stanovené obdobie. Z rozhodnutia nevyplýva, v akom časovom horizonte je\nmožné realizovať vrátenie navrhovateľa na územie B. a prečo nebolo možné ho realizovať bezodkladne.\nOdporca žiadnym spôsobom nevysvetľuje, prečo bolo v danej veci nevyhnutné určiť lehotu zaistenia tak,\nako bola stanovená vo výroku rozhodnutia. Navyše zástupca navrhovateľa tiež namietal, že neexistuje\nžiadne rozhodnutie, na základe ktorého by mohol byť vrátený na B., čo predpokladá ustanovenie § 84\nods. 1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov s tým, že pozbavenie osobnej slobody je viazané na účel\nzaistenia, ako to vyplýva z § 90 ods. 2, písm. b/ bod 1 a d/ zákona o pobyte cudzincov, teda rozhodnutie,\nv zmysle ktorého by bolo možné vrátiť navrhovateľa na územie B., neexistuje. To nemožno nahradiť\nschôdzkou hraničných splnomocnencov, na ktorej boli stanovené podmienky vrátenia navrhovateľa na\núzemie B..\n\nCitáciou článku 5 ods. 4 Dohovoru, ako aj článku 7 ods. 5 Ústavy SR, splnomocnený zástupca\nnavrhovateľa navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na zároveň, aby nariadil prepustenie navrhovateľa z UPZC I..\n\nOdporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne vyjadril dňa 25.07.2012 (tiež muža -\nnavrhovateľa označuje ako navrhovateľku). K odvolacej námietke o zmätočnosti rozhodnutia odporca\nuviedol, že správny orgán vo formulári o odopretí vstupu pod č.p.: PPZ-HCP-SO11-11-17/2012 chybne\nuviedol čas odopretia vstupu o 04:21 hod. a namiesto reálneho času vykonania kontroly o 04:30 hod.\nuviedol čas príchodu vlaku, čo možno považovať za administratívnu chybu pri vypisovaní formulára o\nodopretí vstupu. V čase o 04:30 hod. sa začali iba vykonávať úkony smerujúce k odopretiu vstupu, ktoré\nnemohlo byť dokončené, nakoľko navrhovateľ požiadal o azyl a následne museli byť realizované iné\núkony, ktoré vyústili do rozhodnutia o zaistení. Odporca preto mal za to, že rozhodnutie je preskúmateľné.\n\nOhľadom efektívnosti a účelnosti zaistenia odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku uviedol,\nže tým, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu, nastali aj v zmysle Dohody právne prekážky\nbezodkladného odovzdania navrhovateľa na B., aj vzhľadom na obsah zápisnice z hraničnej schôdzky,\nže je možné osobu vrátiť na B., ak sa jej neprizná azyl. K námietke zániku súhlasu B. s vrátením osoby\nodporca tvrdil, že podľa čl. 5 ods. 2 Dohody odovzdanie osoby sa môže uskutočniť bez žiadosti o\nreadmisiu alebo písomného oznámenia (osoba má platný cestovný doklad alebo preukaz totožnosti) a\nv zmysle čl. 8 ods. 1 Dohody žiadosť o readmisiu sa musí predložiť najneskôr do jedného roka.\n\nK interpretácii ust. § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o azyle odporca namietal, že navrhovateľ odmietol pri\nkontrole komunikovať s hliadkou a vôľu o udelenie azylu prejavil až za prítomnosti tlmočníčky počas\nvyjadrenia v konaní o odopretí vstupu a preto príslušným útvarom na prijatie žiadosti o azyl v zmysle § 3\nods. 2 písm. d/ zákona o azyle je ÚPZC I.. Tvrdenie navrhovateľa, že o azyl požiadal počas vykonávania\nhraničnej kontroly, označil za nepravdivé, pretože s hliadkou odmietol komunikovať.\n\nNapokon k odvolacej námietke ohľadom lehoty zaistenia odporca citoval ust. § 88 ods. 3 a druhú vetu ust.\n§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Namietal tiež nemožnosť aplikovať § 84 ods. 1 písm. c/ zákona\no pobyte cudzincov v prípade vrátenia osoby na Ukrajinu v súlade s Dohodou, pretože navrhovateľ nie\nje v procese administratívneho vyhostenia, ale v procese vrátenia na B.. Zdôraznil, že stále trvá potreba\nzaistenia z dôvodu, že ak sa neudelí navrhovateľovi azyl, bude vrátený na B. v súlade s Dohodou medzi\nES a B. o readmisii osôb. Navrhol preto potvrdiť napadnuté rozhodnutie.\n\nPojednávania Krajského súdu v Košiciach, nariadeného na 26.07.2012 sa zúčastnil splnomocnený\nzástupca odporcu, splnomocnený zástupcu navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal vykonať\npojednávanie v jeho neprítomnosti.\n\nSplnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní trval na správnosti právneho posúdenia veci\nv napadnutom rozhodnutí a poukázal na písomné dôvody vyjadrenia k opravnému prostriedku\nnavrhovateľa. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.\n\nKrajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa\nustanovení § 250l a nasl. O. s. p. a po dokazovaní výsluchom splnomocneného zástupcu odporcu, ako aj\npo oboznámení sa s administratívnym spisom, vzťahujúcim sa na preskúmavané rozhodnutie odporcu,\ndospel k záveru, že opravný prostriedok splnomocneného zástupcu navrhovateľa je v niekoľkých bodoch\ndôvodný, nakoľko rozhodnutie  je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2, písm. a/, d/ O.s.p..\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O. s. p.). Povinnosťou súdu je prihliadnuť ku všetkým odvolacím\nnámietkam a rozhodovať v rámci týchto odvolacích námietok v zmysle § 250l a § 212 ods. 1 O. s. p..\n\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 11.07.2012,\nktorým odporca podľa § 88 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom\n11.07.2012 od 15:30 hod. a umiestnil ho do ÚPZC Sečovce na čas nevyhnutne potrebný, najviac však\ndo 05.01.2013.\n\nPodľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene vstúpil na\núzemie Slovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.\n\nŠtátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na\nšesť mesiacov (prvá veta ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). Policajný útvar\nmôže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že\nnapriek vykonaným úkonom, potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia, sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že\nmu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak\nide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom\nvykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny. (§ 62 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov)\n\nPolicajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni\nštátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny\nnemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto\nosoba nemohla byť zamenená s inou osobou. (§ 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov)\n\nSprávny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel,\nvyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému\nzásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Krajský súd k tomu dodáva, že\nodporca vo svojom rozhodnutí v súlade s § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, sa zaoberal možnosťou\nnamiesto zaistenia príslušníka tretej krajiny mu uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú\nzáruku s tým, že tieto neboli v prípade navrhovateľa realizovateľné.\n\nKrajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l a § 212 ods. 1 O.s.p.,\nsa zaoberal odvolacími námietkami splnomocneného zástupcu navrhovateľa, ktoré sa týkali tak výroku\nnapadnutého rozhodnutia, ako i jeho odôvodnenia.\n\nJe oprávnená odvolacia námietka, uznaná aj odporcom v jeho vyjadrení, v prípade kontroly navrhovateľa\nna hranici v čase o 04:30 hod. a odopretia jeho vstupu na hranici už o 04:21 hod., čo sa však týkalo\nrozhodovania o odopretí vstupu na hranici a v napadnutom rozhodnutí odporcu nie je odôvodnený dôvod\nnerealizácie tohto rozhodnutia (až v jeho vyjadrení je odôvodnený podanou žiadosťou o udelenie azylu).\n\nV súvislosti s účelom zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov,\nna účel jeho vrátenia v zmysle Dohody medzi Európskym spoločenstvom a B. o readmisii osôb,\nsa krajský súd musel zaoberať aj odvolacou námietkou, že  v zmysle článku 8 ods. 6 Dohody, po\nschválení readmisie, sa dotknutá osoba bezodkladne odovzdá spôsobom dohodnutým príslušnými\norgánmi v súlade s čl. 9 ods. 1 tejto Dohody. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že na realizáciu\nreadmisie stanovil odporca vo výroku rozhodnutia za „čas nevyhnutne potrebný“ na zaistenie lehotu\ndo 05.01.2013, ktorá nezodpovedá požiadavke odovzdať dotknutú osobu „bezodkladne“. Navyše pri\npodmienke B. strany, vyjadrenej v zápisnici zo stretnutia pomocníkov hraničných splnomocnencov oboch\nkrajín zo dňa 11. júla 2012, bude možné túto osobu vrátiť, iba ak sa jej neprizná azyl. Takúto odvolaciu\nnámietku považuje krajský súd za predčasnú, keďže pre krajský súd je rozhodujúci skutkový stav,\nktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, kedy došlo k stretnutiu splnomocnencov oboch\nkrajín a realizáciu vrátenia „bezodkladne“ nemožno požadovať dňom vydania napadnutého rozhodnutia.\nV prípade ďalšieho konania a rozhodovania odporcu bude  jeho povinnosťou sa zaoberať týmito\npodmienkami vrátenia v zmysle Dohody a zaoberať sa aj súvislosťou s namietaným ustanovením § 84\nods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov.\n\nNaproti tomu v súvislosti s týmito skutočnosťami je oprávnená odvolacia námietka, že odporca sa\nnezaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadosťou navrhovateľa o udelenie azylu z hľadiska\nposudzovania lehoty zaistenia a efektívnosti a účelnosti takého zaistenia z pohľadu čl. 5 ods. 1 písm.\nf/ Dohovoru (zrejme Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva.\n\nK hodnoteniu efektívnosti a účelnosti zaistenia navrhovateľa, odporca v svojom rozhodnutí uviedol, že\n„účastník konania uviedol, že z domova vycestoval lietadlom na B., jeho cieľovou krajinou je Francúzsko,\nkde si chcel nájsť prácu, zároveň však  prejavil vôľu o udelenie azylu na území SR a teda na základe\nuvedeného má správny orgán za to, že zaistenie účastníka konania v tomto prípade je účelné a\nodôvodnené“. Ako už bolo uvedené, dĺžku lehoty zaistenia správny orgán odôvodnil tým, že „nevie, či\nvôbec menovaný podá pred príslušným orgánom vyhlásenie o udelení azylu na území SR, nie je možné\nvedieť, či sa v priebehu konania nevyskytnú nové prekážky a nie je možné dopredu vedieť stanoviť dĺžku\ntrvania azylovej procedúry“.\n\nS takýmto odôvodnením efektívnosti a účelnosti zaistenia, najmä z hľadiska článku 5 ods. 1 písm. f/\nDohovoru, rovnako ako s odôvodnením dĺžky zaistenia, sa krajský súd nemôže stotožniť a považuje\nodvolacie námietky v týchto smeroch za opodstatnené.\n\nOdporca v svojom rozhodnutí prejavenú vôľu navrhovateľa o udelenie azylu hodnotil iba z pohľadu\npríslušnosti na prijatie takéhoto vyhlásenia, s poukazom na § 3 ods. 2 písm. d/ zákona o azyle. V zmysle\n§ 3 ods. 2 písm. b/ zákona o azyle príslušným na prijatie takéhoto vyhlásenia, ak ide o cudzinca, ktorý\nžiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany   p o  vstupe na územie SR, je policajný\nútvar zriadený pri azylovom zariadení.\n\nV spojitosti s tým potom odporca vo svojom rozhodnutí dĺžku lehoty zaistenia odôvodnil i tým, že\n„nevie, či vôbec menovaný podá pred príslušným orgánom vyhlásenie o udelení azylu na území SR“. Z\nrozhodnutia odporcu nie je zistiteľný dôvod ďalšieho postupu odporcu po odopretí vstupu navrhovateľovi\n\nna územie SR na hranici v Čiernej nad Tisou, ako to namietal splnomocnený zástupca navrhovateľa v\nopravnom prostriedku. Zo správy, vyžiadanej od migračného úradu súdom, je zistiteľné, že navrhovateľ\nje evidovaný ako žiadateľ o azyl od 17.7.2012. Bude povinnosťou odporcu sa touto skutočnosťou\nzaoberať v ďalšom konaní nielen z hľadiska skúmania účelu zaistenia v zmysle § 90 ods. 2 písm. d/\nzákona o pobyte cudzincov, ale tiež pri hodnotení efektívnosti a reálnosti vrátenia navrhovateľa podľa\nmedzinárodnej zmluvy.\n\nV Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II.ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 je uvedené,\nže  „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej\nprebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné\nvnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako\nje to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava\npožiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená,\nže zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia,\nvyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o\nochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú\nslobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno\nrozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia“. Ako je ďalej v\nnáleze uvedené, vzťahom medzi zaistením a jeho účelom sa viackrát zaoberal aj Európsky súd pre\nľudské práva napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark. Ústavný súd navyše poukázal\naj na prípady rozhodované Nejvyšším správnim soudem, napr. na rozsudok č.k. 1As 12/2006-61 a\nrozsudok č.k. 2As 80/2009-66.\n\nKrajský súd ďalej vychádzal pri posudzovaní predmetnej veci aj z rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn.\n9Sža/23/2010 zo dňa 27.04.2011, v ktorom tento súd uviedol: “Logickým predpokladom zaistenia\ncudzinca je, že jeho účel  bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení\ncudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne nemožný. Vzhľadom k tomu, že\nvyhostiteľnosťou navrhovateľky sa správny orgán vôbec nezaoberal, neboli splnené podmienky pre\njej zaistenie“, (tiež rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sža/47/2011 zo dňa 13.09.2011,  sp.zn.\n9Sža/23/2010 zo dňa 27.04.2011 a sp.zn. 10Sža/52/2011 zo dňa 02.11.2011). V rozsudku sp. zn.\n10Sža/4/2012 zo dňa 09.05.2012, Najvyšší súd SR za dôvodnú považoval námietku navrhovateľa,\nže správny orgán dostatočne nezdôvodnil maximálnu možnú hranicu zaistenia. Odvolací súd uviedol,\nže správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. Správny\norgán je totiž v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel,\nvyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému\nzásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Podľa názoru odvolacieho súdu lehotu\nzaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie zákona, že cudzinec môže byť zaistený „na\nčas nevyhnutne potrebný“, je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená\nexistujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný\nna zaistenie cudzinca. Odporca je povinný odôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä tiež pokiaľ využije\nmaximálnu dobu zaistenia (v danom prípade do 05.01.2013). Takéto pochybenie je podstatnou vadou,\novplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu\nzaistenia (Mestský súd v Prahe sp. zn. 7A/50/2011 zo dňa 14.03.2011).\n\nK návrhu splnomocneného zástupcu navrhovateľa, aby krajský súd nariadil aj prepustenie navrhovateľa\nz ÚPZC Sečovce, krajský súd uvádza, že predmetné konanie je konaním podľa tretej hlavy O. s. p. o\nrozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Nie je konaním podľa\npiatej hlavy O. s. p. o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 250v\nO. s. p.. V zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým\npreskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.\n\nZ uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 11.07.2012 č. p. PPZ-HCP-\nSO11-73-017/2012 zrušil podľa § 250q ods. 2, § 250l ods. 2, z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2\npísm. a/, d/ O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, bez dôvodu uvedeného v ust. § 250j ods.\n2 písm. c/ O.s.p..\n\nPodľa § 250r  O. s. p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní\nviazaný právnym názorom súdu.\n\nO trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením\n§ 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ, ktorý mal v konaní úspech, ani jeho splnomocnený zástupca, si právo\nna náhradu trov konania neuplatnili, odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí a preto\nsúd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nOdvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.\n\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za\nnesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.\n\nOdvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť\nlen tým, že:\n\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,\n\nb/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n\nc/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností,\n\nd/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n\ne/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré\ndoteraz neboli uplatnené  (§ 205a),\n\nf/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a58bfae0-1e36-4064-b24d-9bc80e6202c4"}], "citovane_v": []}