Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/279/2013 z 1. 10. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 1. októbra 2013, sp. zn. 13Cob/279/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5613206860.1
Krajský súd Žilina | 13Cob/279/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5613206860.1 | 2013-10-01 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 218 ods. 1 písm. b) OSP, § 201 OSP, § 206 OSP, § 75 ods. 2 OSP, § 145 OSP, § 224 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/81d66dcd-54f9-422f-b910-ce082f774b66
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5613206860.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/279/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613206860
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5613206860.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Coleco, s.r.o., so sídlom Radlinského
1732, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 45 648 441, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jurajom Rybárom,
advokátom, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovaným v 1/ rade: LESEL plus, s.r.o., so sídlom
Okoličianska 65/741, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 163 436, v 2/ rade: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
A. XXX, XXX XX L. B., štátny občan SR, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, o
návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27.6.2013, o odvolaní žalovaných v 1/ a v
2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/139/2013-46 zo dňa 16.7.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalovaného v 2/ rade   o d m i e t a .

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/139/2013-46 zo dňa 16.7.2013   m e n í   tak,
že návrh na nariadenie predbežného opatrenia   z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1/ rade
povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami: v katastrálnom území K., obec a okres L. M., C-KN
parcela číslo 255, o výmere 13.484 m2, lesné pozemky, C-KN parcela číslo 256, o výmere 11.246 m2,
lesné pozemky, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX; v katastrálnom území O., obec a okres L. M.,
C-KN parcela číslo 2067, o výmere 9.557 m2, lesné pozemky, zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX;
v katastrálnom území L. B., obec L. B., okres L. M., stavba - poľovnícka chata, súpisné číslo 2247,
postavená na parcele číslo 3436/2, stavba - poľovnícka chata, súpisné číslo 2248, postavená na parcele
číslo 3653/2, stavba - poľovnícka chata, súpisné číslo 2249, postavená na parcele číslo 3588/2, stavba
- lesopestovateľská chata Kraviarky, súpisné číslo 2250, postavená na parcele číslo 3596/4, stavba bez
súpisného čísla - poľovnícka chatka, postavená na parcele číslo 3540/2, zapísané na liste vlastníctva
číslo XXXX; v katastrálnom území L. O., obec L. O., okres L. M., C-KN parcela číslo 2076/2, o výmere
100 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba - rekreačná chata, súpisné číslo 607, postavená na parcele
číslo 2076/2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX; v katastrálnom území Z., obec Z., okres L. M.,
stavba -poľovnícka chata, súpisné číslo 1132, postavená na parcele číslo 9889/7, stavba - poľovnícka
chata, súpisné číslo 1133, postavená na parcele číslo 10034/4, stavba bez súpisného čísla - sklad
náradia, postavená na parcele číslo 9889/8, stavba bez súpisného čísla - poľovnícka chata, postavená
na parcele číslo 10065/2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, a to najmä previesť vlastnícke právo
k nim na inú osobu, založiť ich, zriadiť k nim vecné bremeno alebo ich dať do nájmu inej osoby. V
odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa
28.6.2013 návrh na začatie konania, ktorým sa podľa   § 42a Občianskeho zákonníka domáhal určenia,
že kúpna zmluva uzavretá medzi Sankt Hubert SK, a.s., so sídlom Starojánska 118, 032 03 Liptovský
Ján, IČO: 36 384 127, ako predávajúcim, ktorou došlo k prevodu na žalovaného v 1/ rade ako kupujúceho
výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva číslo 461, 5281, ktorej vklad
bol povolený Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 29.5.2013 pod číslom                     V 1324/2013, je voči
žalobcovi neúčinná. Zároveň sa domáhal aj určenia, že kúpna zmluva, na základe ktorej Sankt Hubert



SK, a.s., so sídlom Starojánska 118, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 384 127 ako predávajúci previedol
na žalovaného v 1/ rade ako kupujúceho výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na
liste vlastníctva číslo XXXX, XXXX, XXXX, ktorej vklad bol Správou katastra Liptovský Mikuláš povolený
dňa 28.3.2013 pod číslom         V 894/2013, je voči žalobcovi neúčinná. Žiadal tiež určiť, že zmluva
o zriadení záložného práva, na základe ktorej obchodná spoločnosť Sankt Hubert SK, a.s., so sídlom
Starojánska 118, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 384 127, ako záložca zriadila v prospech žalovaného v 2/
rade ako záložného veriteľa záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva číslo 461,
k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorej vklad bol Správou katastra Liptovský
Mikuláš povolený dňa 28.3.2013 pod číslom V 892/2013, je voči žalobcovi neúčinná.

Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý odôvodnil tým,
že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04291/12 zo dňa 5.12.2012, mu je obchodná spoločnosť Sankt Hubert
SK, a.s., so sídlom Starojánska 118, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 384 127, povinná zaplatiť peňažnú
pohľadávku vo výške 32.913,83 Eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 6.1.2011 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 32.913,83 Eur od 6.1.2011 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania. Za účelom vymoženia pohľadávky a jej príslušenstva podal dňa 15.3.2013 žalobca
návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
10Er/358/2013 a vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným pod sp. zn. EX/450/2013.

Žalobca poukázal na to, že obchodná spoločnosť Sankt Hubert SK, a.s. ako dlžník previedla svoje
výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Katastrálneho územia L. B., zapísaných na liste vlastníctva
číslo XXXX, k nehnuteľnostiam katastrálneho územia L. O., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX,
k nehnuteľnostiam katastrálneho územia Z., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, na kupujúceho,
žalovaného v 1/ rade, ktorá kúpna zmluva bola Správou katastra Liptovský Mikuláš zavkladovaná
dňa 28.3.2013 pod číslom V 894/2013. Obdobne tento dlžník previedol na túto obchodnú spoločnosť
aj svoje výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Katastrálneho územia K., zapísaných na liste
vlastníctva číslo XXX a k nehnuteľnosti katastrálneho územia O., zapísanej na liste vlastníctva číslo
XXXX, ktorá kúpna zmluva bola Správou katastra Liptovský Mikuláš zavkladovaná dňa 29.5.2013
pod číslom V 1324/2013. Žalobca považoval obidva právne úkony voči nemu za právne neúčinné s
poukazom na § 42a ods. l, 2, 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko prevod označeného nehnuteľného
majetku z dlžníka na žalovaného v 1/ rade bol vykonaný medzi subjektmi, ktoré sú personálne spriaznené
a prepojené, čím je daný nielen zákonný dôvod na odporovateľnosť týchto právnych úkonov, ale
aj daná dôvodnosť nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tým, že týmito právnymi úkonmi
došlo               k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky a naďalej hrozí zmarenie takéhoto uspokojenia.
Taktiež uvedené nebezpečenstvo možného uspokojenia peňažnej pohľadávky hrozí žalobcovi aj tým,
že dlžník (obchodná spoločnosť Sankt Hubert SK, a.s.) ako záložca, na základe zmluvy o zriadení
záložného práva zriadil k nehnuteľnostiam Katastrálneho územia K., zapísaných na liste vlastníctva číslo
XXX a k nehnuteľnosti Katastrálneho územia O., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, záložné právo
v prospech žalovaného v 2/ rade, pričom aj tu je personálne prepojenie žalovaného v 2/ rade s dlžníkom
žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalobca má voči dlžníkovi (obchodnej spoločnosti Sankt Hubert SK, a.s.)
vykonateľný exekučný titul, pričom dlžník, žalovaný v 1/ a v 2/ rade sú vzájomne spriaznené a prepojené
osoby, ktorých právne úkony boli koordinované a cielené, má dôvod obávať sa, či jeho pohľadávka
s príslušenstvom bude v exekučnom konaní uspokojená, čím je podľa neho daný zákonný dôvod na
dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania nariadením predbežného opatrenia.

Okresný súd poukázal na ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 2, 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 4 O.s.p.. Uviedol,
že návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, pretože sa v celom rozsahu stotožnil
s jeho skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo
dňa 27.6.2013. Konštatoval, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter, uložená povinnosť
nezasahuje do existujúcich práv žalovaného v 1/ rade tak, aby bol na nich ukrátený, pričom rozsah
predbežného opatrenia je adekvátny pre dočasné zaručenie práva žalobcu, ktorého sa domáha v tomto
konaní a ktoré úzko súvisí s jeho vykonateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi. Zároveň okresný súd uviedol,
že predbežné opatrenie zo zákona zanikne, ak sa návrhu na začatie konania vo veci samej nevyhovie,
alebo ak sa návrhu na začatie konania vo veci samej vyhovie a uplynie 30 dní od vykonateľnosti



rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ by pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené,
potom ho súd zruší (§ 77 ods. l, 2 O.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade z dôvodu, že rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň nebol dostatočne zistený
skutkový stav veci. Uviedol, že dňa 28.10.2011 bola medzi žalovaným v 2/ rade ako záložným veriteľom
a spoločnosťou Sankt Hubert SK a.s, so sídlom Starojánska 118, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 384
127 (ďalej len ako „záložca“ alebo „dlžník“) ako záložcom uzavretá zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam (ďalej len „záložná zmluva 1“), ktoré záložné právo sa zriadilo na zabezpečenie
splatenia pohľadávok záložného veriteľa (žalovaného v 2/ rade) zo zmlúv o pôžičke, v celkovej výške
125.600,50 Eur. Na základe uvedenej záložnej zmluvy žalovaný v 2/ rade ako záložný veriteľ uskutočnil
výkon záložného práva priamym predajom záložcom založených nehnuteľností žalovanému v 1/ rade
prostredníctvom Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2013. Mal za to, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na vyslovenie právnej neúčinnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2013, lebo sa nejedná
o právny úkon dlžníka, keďže Kúpna zmluva zo dňa 20.3.2013 nebola prejavom vôle dlžníka, ale
záložného veriteľa t.j. žalovaného v 2/ rade, ktorý bol oprávnený nehnuteľnosti predať v mene dlžníka.
Dlžník, pri kúpnej zmluve neprejavil svoju vôľu, nebol na to oprávnený, ani neurobil právny úkon,
ktorému sa v tomto konaní odporuje. Nemohlo ísť o konanie dlžníka, ktorým by chcel ukrátiť žalobcu
ako veriteľa. Žalovaný v 1/ rade nenadobudol prospech z právneho úkonu dlžníka, keďže dlžník žiadny
právny úkon neurobil. Zároveň popieral existenciu úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, keďže pri
uzatváraní kúpnej zmluvy dlžník neprejavil ani svoju vôľu, a teda nemohol byť prejavený ani jeho
úmysel. Zákonná úprava pri odporovateľnosti právnych úkonov predpokladá, že ide o konanie dlžníka
v dôsledku, ktorého dôjde k ukráteniu uspokojenia veriteľov. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v ust.
§ 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka koná záložný veriteľ v mene záložcu práve z dôvodu, aby
sa zabránilo dôsledkom nesúčinnosti záložcu pri uskutočňovaní výkonu záložného práva. Dlžník pri
priamom predaji zálohu nijakým spôsobom na tomto úkone neparticipoval, neprejavil svoju vôľu, a preto
úkon záložného veriteľa nemožno postihnúť odporovateľnosťou. Napriek tomu, že v danom prípade sa
jedná o osobitný druh zákonného splnomocnenia, nemožno konanie zákonného zástupcu stotožniť s
právnym úkonom zastúpeného. Obligatórnou hmotnoprávnou podmienkou v prípade odporovateľnosti
je fakt, že sa jedná o právny úkon dlžníka. Pri realizácii záložného práva právne úkony vykonáva záložný
veriteľ, teda ide o jeho prejav vôle, pričom zákonná úprava umožňuje, aby prejavy jeho vôle zaväzovali
priamo vlastníka zálohu. Uzavretie Kúpnej zmluvy zo dňa 20.3.2013 je prejavom vôle záložného veriteľa,
ktorý bol oprávnený v súlade so Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 28.10.2011 v mene
dlžníka predať. Teda nešlo o konanie a prejav vôle dlžníka, a teda konanie, ktoré možno napadnúť
odporovateľnosťou. Zvýraznil, že odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť
nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za
následok vznik odporovateľnosti.

Dňa 24.05.2012 bola medzi žalovaným v 2/ rade ako záložným veriteľom                      a spoločnosťou Sankt
Hubert SK, a.s,, ako záložcom uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej len
„záložná zmluva 2“), ktoré záložné právo sa zriadilo na zabezpečenie splatenia pohľadávok záložného
veriteľa zo zmlúv o pôžičke v celkovej výške 450.000 Eur. Záložca ako vlastník nehnuteľností dal do
zálohu nehnuteľnosti v Katastrálnom území K. na liste vlastníctva číslo XXX, v Katastrálnom území O.
na liste vlastníctva XXXX. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2013 sa previedlo vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam č. 2 z dlžníka na žalovaného v 1/ rade. Pokiaľ žalobca vo svojom návrhu uviedol, že
členom dozornej rady dlžníka je od 12.08.2011 Ing. Z. W., bytom K. XXX/XX, XXX XX L. I., ktorý je tiež
jediným spoločníkom a konateľom žalovaného v 1/ rade, tak k tomuto tvrdeniu uviedol, že Ing. Vladimír
Gera bol členom dozornej rady dlžníka, avšak v apríli 2012, po diskusii s predstaviteľmi dlžníka o ďalších
víziách podnikania, sa rozhodol začať podnikať samostatne, kedy ako jediný spoločník              a konateľ
prevzal spoločnosť LESEL plus, s.r.o., t.j. žalovaného v 1/ rade. Na základe týchto udalostí sa vzdal v
spoločnosti Sankt Hubert SK, a.s, všetkých svojich funkcií, a tým považoval ich vzájomnú spoluprácu za
uzavretú. Vzdanie sa funkcie člena dozornej rady osobne p. Gera doručil do spoločnosti Sankt Hubert
SK, a.s,, o čom žalovaný v 1/ rade pripojil i písomné potvrdenie. Fakt, že doteraz figuruje v dozornej
rade, je spôsobený pravdepodobne tým, že predstavitelia Sankt Hubert SK, a.s, nedali návrh na zmenu v
Obchodnom registri na výmaz. Žalovaný v 1/ rade absolútne vylúčil možnosť, že by odporované právne
úkony boli vykonávané v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa Sankt Hubert SK, a.s, a taktiež, že by o
takomto úmysle mal žalovaný v 1/ rade vedomosť. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra, sp.



zn. 15Cod/239/2005 zo dňa 26.04.2006 s tým, že dlžník a žalovaný v 1/ rade nekonali spoločne za
účelom ukrátiť žalobcu, keďže za obidva subjekty konali ich štatutárne orgány samostatne a nezávisle.
Predsedom predstavenstva dlžníka je pán Y. Y., ktorý koná za dlžníka samostatne ako jeho štatutárny
orgán a konateľom žalovaného v 1/ rade je pán Ing. Vladimír Gera, ktorý je jediným konateľom a taktiež
koná za žalovaného v 1/ rade samostatne. V tomto prípade nebol jednoznačne preukázaný úmysel
ukrátiť veriteľa na jeho pohľadávkach, ako ani vedomosť žalovaného v 1/ rade o takomto úmysle, takže
nie je možné takýto právny úkon odporovať.

Žalovaný v 1/ rade poukázal na ust. § 74 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že v danom prípade neexistuje
dôvod na dočasnú úpravu pomerov účastníkov z toho dôvodu, že žiadna reálna ujma nehrozí a nebola
ani žalobcom nijako zdokladovaná, ani preukázaná. Žalobca žiaden konkrétny dôvod v správaní sa
žalovaného v 1/ rade neuviedol, čím nie sú splnené obligatórne podmienky pre vydanie predbežného
opatrenia. S odkazom na ust. § 75 ods. 2 O.s.p. žalovaný v 1/ rade konštatoval, že žalobca musí
deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej, teda preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej
obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. bezúspešné uplatňovanie práva. Rovnako musí
preukázať existenciu hroziacej ujmy. Žalovaný v 1/ rade bol toho názoru, že žalobca si nesprávne
vyložil znenie zákona, zle uplatnil svoj hmotno-právny nárok vo svojom návrhu v spojení s tým, že
neuviedol žiadne dôvody v správaní sa žalovaného v 1/ rade pre vydanie predbežného opatrenia ako
ani nepreukázal existenciu hroziacej ujmy a nekonkretizoval, v čom by mala hroziaca ujma spočívať.
Mal za to, že predbežné opatrenie je vydané bez splnenia obligatórnych podmienok pre jeho vydanie a
z toho dôvodu žiadal, aby bolo uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, zrušené v celom
rozsahu. Zároveň k odvolaniu pripojil Kúpnu zmluvu zo dňa 25.3.2013, Kúpnu zmluvu zo dňa 20.3.2013,
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.10.2011, Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.05.2012, Vzdanie sa funkcie člena dozornej rady zo dňa 30.4.2012
(listinné dôkazy č.l. 58 - 73 spisu).

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2/ rade. Namietal že okresný súd
nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie súdu vychádza                   z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že ako záložný veriteľ dňa 28.10.2011 uzavrel so spoločnosťou Sankt Hubert
SK, a.s., so sídlom Starojánska 118, 032 03 Liptovský Ján, IČO: 36 384 127 ako záložcom Zmluvu o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie splatenia jeho pohľadávok zo zmlúv o
pôžičke vo výške 125.600,50 Eur, pričom dlžník ako vlastník nehnuteľností dal do zálohu nehnuteľnosti
v Katastrálnom území L. B. zapísané na LV číslo XXXX, v Katastrálnom území L. O. zapísané na LV
číslo XXXX, v Katastrálnom území Z. zapísané na LV číslo XXXX. Na základe uvedenej záložnej zmluvy
žalovaný v 2/ rade ako záložný veriteľ uskutočnil výkon záložného práva priamym predajom založených
nehnuteľností Lesel plus, s.r.o. formou Kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2013. Samotnú Kúpnu zmluvu zo
dňa 20.03.2013 uzatváral žalovaný v 2/ rade ako záložný veriteľ oprávnený na predaj nehnuteľností.
Kúpna zmluva bola uzavretá na základe jeho vôle, jeho rozhodnutia a jeho právnym úkonom, takže tento
právny úkon nemožno odporovať, lebo sa nejedná o právny úkon dlžníka, ale o právny úkon záložného
veriteľa.

Ako záložný veriteľ dňa 24.05.2012 uzavrel so spoločnosťou Sankt Hubert SK,a.s., ako záložcom Zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie splatenia pohľadávok žalovaného v
2/ rade zo zmlúv o pôžičke vo výške 450.000 Eur. Sankt Hubert SK, a.s. ako vlastník nehnuteľností
na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa dal do zálohu nehnuteľnosti v katastrálnom území K.
zapísané na LV číslo XXX, v Katastrálnom území O. zapísané na LV XXXX. Na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 25.03.2013 sa previedlo vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam zo Sankt Hubert SK, a.s,
na Lesel plus, s.r.o.. Vo vzťahu k  p. Ing. Vladimírovi Gerovi, považoval za potrebné uviesť, že bol
členom dozornej rady Sankt Hubert SK, a.s., avšak v priebehu roku 2012 začal podnikať samostatne,
koncom apríla 2012 sa vzdal všetkých funkcií, ktoré zastával v Sankt Hubert SK, a.s. V dôsledku
personálneho zlyhania v Sankt Hubert SK, a.s, nedošlo k zápisu uvedených skutočností do Obchodného
registra. Dôrazne odmietol, že by uvedené právne úkony boli vykonané v úmysle ukrátiť žalobcu ako
veriteľa Sankt Hubert SK, a.s, a taktiež, že by o takomto úmysle mal Lesel plus, s.r.o. vedomosť.
V danom prípade nebol úmysel ukrátiť veriteľa na jeho pohľadávkach a zároveň vylúčil akúkoľvek
vedomosť, že by niektorý z účastníkov tohto právneho úkonu mal takýto úmysel alebo vedomosť o
takomto úmysle, z čoho vyplýva, že nemožno tieto právne úkony odporovať. Žalovaný v 2/ rade poukázal



na ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 O.s.p. a mal za to, že samotný hmotno-právny nárok žalobcu je
nedôvodný, ničím nepodložený, keď žalovaný v 2/ rade ozrejmil skutočný priebeh jednotlivých právnych
úkonov. Ďalej žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti v správaní spoločnosti Lesel plus,
s.r.o., ani nepreukázal existenciu hroziacej ujmy, nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vydanie
predbežného opatrenia. Navrhol nariadené predbežné opatrenie zrušiť v celom rozsahu. Žalovaný v
2/ rade k podanému odvolaniu doložil Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
24.05.2012, Kúpnu zmluvu zo dňa 25.3.2013, Kúpnu zmluvu uzavretú dňa 20.3.2013, Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.10.2011.

K doručenému odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu. Uviedol, že je nepochybné, že napadnuté uznesenie vo výroku ukladá povinnosti iba
žalovanému v 1/ rade a nijako sa nedotýka práv alebo oprávnených záujmov žalovaného v 2/ rade.
Poukázal na ust. § 201 veta prvá O.s.p., § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 130/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo 215/2010, rozhodnutie číslo C 936/2002 zo súboru rozhodnutí súdov Českej republiky, C.H. BECK,
rozhodnutie číslo 3/2000 zo zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR. Navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolanie žalovaného v 2/ rade odmietol a zaviazal ho nahradiť žalobcovi
trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného
súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolanie
žalovaného v 2/ rade odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. ako podané niekým, kto na odvolanie
nie je oprávnený. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Kto je oprávnený podať odvolanie rieši ust. § 201 O.s.p. v spojení s ust. § 206 O.s.p. Podľa  § 201
veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon
nevylučuje.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. do okruhu osôb, ktoré nie sú oprávnené na podanie odvolania
je potrebné zahrnúť aj toho účastníka, ktorému rozhodnutím súdu nebola spôsobená na jeho právach
určitá ujma. Je zrejmé, že v danom prípade napadnutým uznesením okresného súdu bola uložená
žalovanému v 1/ rade povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vymedzenými vo výroku tohto
rozhodnutia. Teda, pokiaľ podal odvolanie žalovaný v 2/ rade, ktorému nebola predmetným rozhodnutím
uložená žiadna povinnosť, t.j. nebola mu spôsobená na jeho právach žiadna ujma, v jeho neprospech
nevyznelo napadnuté rozhodnutie okresného súdu, nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania, a
preto odvolanie žalovaného podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. bolo odvolacím súdom odmietnuté ako
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V zhode so žalobcom i odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie C.H. BECK č. C 936/2002, rozhodnutie R 40/1993, analogicky R 50/1999.

Základnými odvolacími dôvodmi žalovaného v 1/ rade bola námietka nesprávneho skutkového zistenia
a nesprávneho právneho posúdenia vykonaného okresným súdom, keď neboli splnené podmienky na
nariadenie predbežného opatrenia, keďže v danom prípade samotný hmotno-právny nárok žalobcu je
nedôvodný, nepodložený, pričom žalobca neuviedol žiadne skutočnosti v správaní sa žalovaného v 1/
rade a ani nepreukázal existenciu hroziacej ujmy, teda nesplnil zákonom stanovené podmienky pre
vydanie predbežného opatrenia.

Krajský súd z titulu podaného odvolania mal preukázané, že k návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia zo strany žalobcu v podaní zo dňa 27. júna 2013 došlo po začatí konania, t.j. v priebehu
súdneho konania, keďže návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol obsiahnutý v žalobe žalobcu
doručenej Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši dňa 28.06.2013 proti žalovanému, o určení
neúčinnosti právneho úkonu dlžníka podľa § 42b Občianskeho zákonníka.



Je nepochybné, že v prípade podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania
podľa § 102 ods. 1 O.s.p. sú aplikované ust. § 74 a nasl. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
vzťahujúce sa k predbežnému opatreniu pred začatím konania.

K preskúmavaniu napadnutého rozhodnutia krajský súd považoval za potrebné opätovne poukázať
na znenie ust. § 75 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého nielen k dátumu konania a rozhodovania
okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom vyplýva požiadavka kumulatívneho
splnenia podmienok, ktorými sú osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pri splnení náležitosti návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, podľa ktorého návrh má okrem náležitostí podľa § 79 ods. 1 O.s.p.
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom k charakteru požiadavky kumulatívneho
splnenia obidvoch podmienok postačuje, pokiaľ nie je splnená niektorá z nich, nie je možné návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť a súčasne súd nie je povinný sa zaoberať a vyhodnocovať
druhú kumulatívnu podmienku.

Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia v súlade aj s ust. § 75 ods. 2 O.s.p. bol
povinný vychádzať z opísaných rozhodujúcich skutočností a preskúmania doložených dôkazov, cez
ktoré žalobca odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v 1/ rade, návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27. júna 2013 (č.l. 1-8 spisu) obsiahnutému v žalobe
žalobcu, a len z týchto tvrdení a predložených dôkazov mohol vychádzať pri zhodnotení osvedčenia
dôvodnosti nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana a tvrdenia odôvodnenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy v rámci ich posúdenia.

Pokiaľ ide o prvú podmienku, t.j. osvedčenie dôvodnosti nároku bolo zrejmé, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov, a to právneho úkonu kúpnej zmluvy uzavretej
medzi spoločnosťou Sankt Hubert SK, a.s. (dlžník žalobcu) a žalovaným v 1/ rade, ktorej vklad bol
povolený správou katastra dňa 29.5.2013 pod číslom V 1324/2013, ďalej kúpnej zmluvy uzavretej medzi
Sankt Hubert SK, a.s. a žalovaným v 1/ rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Liptovský
Mikuláš dňa 28.03.2013 pod číslom V 894/2013, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
uzavretej medzi Sankt Huber SK, a.s. a žalovaným v 2/ rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Liptovský Mikuláš dňa 28.3.2013 pod číslom V 892/2013. Vzhľadom k charakteru žaloby žalobcu,
odvolacej námietke žalovaných týkajúcej sa nesplnenia hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti
právneho úkonu, a to, že v prípade kúpnej zmluvy uzavretej medzi Sankt Hubert SK, a.s. (dlžníkom)
a žalovaným v 1/ rade, ktorej vklad bol povolený dňa 28.03.2013 (doloženej žalovanými v 1/ a v 2/
rade na č.l. 61-62 spisu zo dňa 20.3.2013), nešlo o  úkon dlžníka, ale prejav vôle záložného veriteľa,
ako i že odporované právne úkony Kúpna zmluva zo dňa 25.3.2013 a Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.05.2012 neboli vykonané v úmysle ukrátiť veriteľa s tým, že nešlo
o úkon medzi osobami blízkymi, odvolací súd konštatuje, že keďže ide po skutkovej ako i právnej
stránke o zložitejšiu problematiku, tieto skutočnosti budú predmetom konania vo veci samej. Vzhľadom
na uvedené, vo vzťahu k osvedčeniu nároku žalobcu krajský súd uvádza, že nie je možné vychádzať zo
skutočností, že žalobca bezpochyby v celom rozsahu neosvedčil svoj nárok, rovnako ani zo skutočnosti,
že žalobca svoj nárok v celom rozsahu dostatočne osvedčil, a teda v rámci rozhodovania o návrhu
predbežného opatrenia nie je možné prejudikovať nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku v celom
rozsahu v rámci konania o veci samej, ktoré konanie si bude vyžadovať potrebný rozsah dokazovania.

Vo vzťahu k požiadavke, ktorá vyplýva z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. kumulatívne, teda mimo osvedčenia
dôvodnosti nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bolo
nevyhnutné v odvolacom konaní posudzovať odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy, a to k tvrdeniam, ktoré poskytol žalobca v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného v 1/ rade v podanom odvolaní.

Krajský súd, čo sa týka druhej kumulatívnej podmienky, a to odôvodnenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, sa stotožňuje so závermi odvolateľa a uvádza, že žalobca netvrdil



a spoľahlivo neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej reálnej ujmy na právach žalobcu
úkonmi žalovaného v 1/ rade. Je potrebné  zvýrazniť, že predbežné opatrenie je nepochybne inštitútom
procesného práva, ktorý plní úlohu zabezpečovacieho prostriedku pre rýchle a pružné riešenie situácie,
ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom účastníkov. V danom prípade však
krajský súd dospel k záveru, že samotná tvrdená okolnosť existencie žalobou napadnutých právnych
úkonov, a to kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom Sankt Hubert SK, a.s. a žalovaným v 1/ rade, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 28.03.2013, zmluva o zriadení záložného
práva uzatvorená medzi Sankt Hubert SK, a.s. a žalovaným v 2/ rade, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Liptovský Mikuláš dňa 28.3.2013 pod číslom V 892/2013 a kúpna zmluva uzavretá medzi
Sankt Hubert SK, a.s. a žalovaným v 1/ rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Liptovský
Mikuláš dňa 29.05.2013 pod číslom V 1324/2013 sama o sebe, nevytvára vyžadovanú naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov navrhovaným predbežným opatrením. Žalobca vo vzťahu
k druhej kumulatívnej podmienke, a to splneniu bezprostredne hroziacej ujmy, len tvrdil, že žalovaný
v 1/ rade v spolupráci s ďalším spriaznenými osobami sa pokúsi ďalšími úkonmi zmariť účel konania
o tejto žalobe a v konečnom dôsledku opätovne i uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekúcií, avšak
k takémuto tvrdeniu a správaniu sa žalovaného v 1/ rade neposkytol žiadne konkrétne údaje, dôkazy.
Bolo preto potrebné konštatovať, že pre osvedčenie tvrdenej obavy z hroziacej ujmy by bolo potrebné
uviesť také správanie žalovaného v 1/ rade, výsledkom ktorého je poškodzovanie záujmov žalobcu ako
veriteľa, napr. zbavovanie sa majetku a pod. Ďalej odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca ako dôvod pre
nariadenie predbežného opatrenia poukazoval na personálne prepojenie medzi dlžníkom Sankt Hubert
SK, a.s. a žalovaným v 1/ rade, žalovaným v 2/ rade, pričom poukazoval na konanie dlžníka Sankt
Hubert SK, a.s., tak odvolací súd zvýrazňuje odlišné postavenie dlžníka Sankt Hubert SK, a.s. vo vzťahu
k žalobcovi v zmysle rozhodnutia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 5.12.2012 sp. zn. SR
04291/2012 a žalovaného v 1/ rade ako osoby, ktorá uzatvárala s dlžníkom napadnuté právne vzťahy
a ďalej dodáva, že konanie týchto osôb nemožno hodnotiť ako konanie samotného dlžníka, pričom vo
vzťahu k žalovanému v 1/ rade neboli tvrdené a ani osvedčené také konkrétne úkony, ktoré by zasahovali
do jeho majetkového substrátu a v takej intenzite a miere, ktorá by osvedčovala reálnu a dôvodnú
obavu žalobcu o budúci výkon súdneho rozhodnutia. Teda nebol osvedčený reálny výkon takých úkonov
žalovaným v 1/ rade, ktoré by reálne, bezprostredne a priamo boli hrozbou spôsobujúcu obavu o budúci
výkon súdneho rozhodnutia. Dodáva odvolací súd, že žalobcom nebolo tvrdené, že by žalovaný v 1/ rade
vykonával protiprávne úkony, ktoré by smerovali k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu budúceho
výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia musí mať reálnu podobu, pretože
predbežné opatrenie ako procesno-právny zabezpečovací inštitút zásadným spôsobom ovplyvňuje
výkon práv žalovaného v 1/ rade. Pokiaľ žalobca podaným návrhom žiadal nariadiť predbežné opatrenie
z titulu zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia, avšak nebola osvedčená
naliehavosť pre nariadenie takéhoto predbežného opatrenia, a to reálna hrozba z obavy budúceho
výkonu súdneho rozhodnutia, keďže neboli osvedčené konkrétne úkony žalovaného v 1/ rade smerujúce
k takejto hrozbe, potom odlišne od záveru prvostupňového súdu krajský súd konštatuje, že nebola
splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd k úplnosti
poukazuje, že v danom konaní v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného bola prioritná povinnosť súdu
vyhodnotiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 6Cdo 171/2010 a jeho závery vyslovené v predmetnom rozhodnutí, v
zmysle ktorých ...„predbežné opatrenie nie je rozhodnutie konečné a jeho účelom je dočasná úprava
pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného
opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci. Je zrejmé,
že z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup, je však nutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu
dôvodná obava zo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy alebo ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia“.
Uvádza odvolací súd, že miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia,
pričom osvedčenie skutočnosti sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, resp.
dodatočne doložených listín. Teda, žalobca musí v návrhu osvedčiť to, že bez predbežného opatrenia
by prípadné budúce vzťahy zasahovali do práv dotknutého účastníka, ktoré nebezpečie musí byť



reálne a musí hroziť bezprostredne, čo znamená, že musí preukázať naliehavosť dočasnej úpravy
medzi účastníkmi súdneho konania v rovine bezprostredného reálne hroziaceho nebezpečenstva, čo
zo strany žalobcu preukázané nebolo. Ďalej poukazuje krajský súd i na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 5/2012, z ktorého nepochybne vyplýva, že ...„ten, kto navrhuje
nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu naliehavosti dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi
súdneho konania, musí preukázať, osvedčiť, že nebezpečenstvo je reálne a hrozí bezprostredne, čomu
rovnako zo strany žalobcu nedošlo“. Rovnako odkazuje i na argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej
republiky v rozhodnutí č.k. I. ÚS 105/2012-9 zo dňa 29. februára 2012 (bod 9 odôvodnenia), v ktorom
sa uvádza, že ...„primárna ochrana práv žalobcu v danom prípade by mala byť zabezpečená podaním
návrhu v Občianskom súdnom konaní“. Inštitút predbežného opatrenia v tejto súvislosti predstavuje
až sekundárny nástroj, ktorého predpoklady sú presne v Občianskom súdnom poriadku určené.
Žalobcom tvrdené ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia musí mať teda reálnu podobu o to viac, že
navrhovaným predbežným opatrením má byť výrazným spôsobom zasiahnuté do výkonu vlastníckych
práv žalovaného v 1/ rade, rovnako do jeho výkonu podnikania. V tomto smere pri rozhodovaní o
(ne)nariadení predbežného opatrenia je kladený dôkaz i na zásadu proporcionality dočasnej úpravy
vzťahov účastníkov.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto potrebné konštatovať, že žalobca splnenie druhej podmienky
vyplývajúcej z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. pre nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil, čím došlo
k zmene napadnutého uznesenia podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia bol zamietnutý.

S poukazom na ust. § 145 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v závislosti od úspešnosti v konaní
o veci samej bude rozhodnuté aj o trovách súvisiacich s konaním o predbežnom opatrení, a tým aj o
trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e   j e   prípustné.