Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/92/2013 z 21. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. mája 2014, sp. zn. 19Co/92/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3110216319.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/92/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3110216319.1 | 2014-05-21 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe5b6893-d648-43bd-bbb4-92ece77192b3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3110216319.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/92/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110216319
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3110216319.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa G. proti odporcom 1/ X. a 2/ M., obaja zastúpení M.
o zaplatenie 5.201,44 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 31. októbra 2012, č.k. 22C/5/2011-149, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia m e n í tak, že
odporcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi peňažné plnenie vyplývajúce
z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.10.2012, č.k. 22C/5/2011-149
v splátkach vo výške 100 Eur mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti tohto
uznesenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi sumu 4.780,22 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 3.908,19 Eur a zo
sumy 569,18 Eur, oba od 19.09.2011 do zaplatenia, v splátkach po čiastkach 40 Eur mesačne, vždy k 25.
dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Keďže odporcovia uznali počas konania pred súdom nárok uplatnený navrhovateľom v návrhu, okresný
súd rozhodol v zmysle zákonných ustanovení rozsudkom na základe uznania podľa
§ 153a O.s.p. a uložil odporcom zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne požadované peňažné
plnenie v splátkach po 40 Eur mesačne. Navrhovateľ súhlasil s úhradou dlhu v splátkach. Za
účelom rozhodnutia o lehote plnenia okresný súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že odporcovia 1/
a 2/ sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím, sú nepočujúci manželia, odporca 1/ je dlhodobo bez
práce, predchádzajúci zamestnávateľ mu doposiaľ nevyplatil mzdu za vykonanú prácu, za čo bol uznaný
vinným a odsúdený. Odporkyňa 2/ bola dlhodobo nezamestnaná, v súčasnosti pracuje, pričom dosahuje
zárobok len okolo 300 Eur mesačne v čistom. Majú dve maloleté školopovinné deti a výdavky na
domácnosť okolo 160 Eur mesačne. V súčasnosti musia zaplatiť nedoplatok za spotrebu plynu vo výške
1.000 Eur, majú dlhy z ďalších úverov. Vzhľadom na osobnú, sociálnu a majetkovú situáciu odporcov
s prihliadnutím na skutočnosť, že odporcovia 1/ a 2/ plnili čiastkovými platbami dlh aj po
podaní návrhu, okresný súd určil plnenie dlhu v splátkach po 40 Eur mesačne vždy k
25. dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval vyššie uvedenú zlú
osobnú, majetkovú a sociálnu situáciu odporcov 1/ a 2/, ako aj správanie odporcov 1/ a 2/, ktorí mali
záujem zaplatiť dlh navrhovateľovi, o čom svedčia uskutočnené čiastkové platby. Preto súd úspešnému
navrhovateľovi, ktorý by zásadne mal nárok na náhradu trov konania, výnimočne náhradu trov nepriznal.



Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti splatnosti peňažného plnenia zmenil tak, že odporcom
1/, 2/ uloží povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne peňažné plnenie do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a prizná mu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 312 Eur, náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 1.596,26 Eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 452,54 Eur, alternatívne,
aby uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu peňažné plnenie v mesačných
splátkach vo výške 400 Eur mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku s tým, že ak sa odporcovia dostanú do omeškania čo i len s jednou splátkou,
stáva sa zročným celý dlh a uloží odporcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť mu trovy prvostupňového a
odvolacieho konania. Odvolateľ uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne povolil odporcom splácať
dlžnú sumu v splátkach po 40 Eur mesačne, ktorá je nižšou splátkou ako boli pôvodne dohodnuté
splátky spotrebiteľského úveru. Poukázal na skutočnosť, že len úroky z
omeškania, na ktorých zaplatenie sa prednostne započítava akékoľvek plnenie zo strany odporcov,
predstavujú sumu 34 Eur mesačne. Súdom určená splátka vo výške 40 Eur mesačne sotva postačuje
na úhradu úrokov a je zrejmé, že dlžná suma sa stane prakticky nevymožiteľnou. Aj v prípade, že by
odporcovia v splátkach po 40 Eur mesačne splácali len dlžnú sumu 4.780,22 Eur, doba ich splatnosti
by predstavovala 120 mesiacov, čo predstavuje 10 rokov od právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, čím by bola v podstate prekročená aj pôvodná konečná lehota splatnosti úveru, ktorý sa
stal v dôsledku nedodržania dohodnutých splátok zo strany odporcov splatným už dňa 07.03.2007.
Mal za to, že súdom určená výška splátok nielenže nezodpovedá ustanoveniu § 160 ods. 1 O.s.p., ale
ani zásadám občianskeho súdneho konania a v dôsledku neprimeranej výhody poskytnutej odporcom
došlo k porušeniu rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa
rozhodol o povolení splátok bez konštatovania zročnosti celého úveru ako následku za nedodržanie
splátok. Mal za to, že takéto rozhodnutie súdu je v hrubom rozpore so zásadou rovnosti účastníkov
konania. Poukázal na znenie § 160 ods. 1 O.s.p. Vytýkal ďalej súdu prvého stupňa jeho rozhodnutie
o výroku o trovách prvostupňového konania. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že na zistený skutkový stav aplikoval nepríslušnú právnu normu a zastával názor, že
súd svojím rozhodnutím porušil základné právne princípy, na ktorých je O.s.p. vybudovaný, a ktoré sú
súčasne garantované Ústavou. Uviedol, že samotná skutočnosť, že terajšia finančná situácia odporcov
je nepriaznivá, ešte neznamená, že by sa ich finančná situácia nemohla zlepšiť a v budúcnosti
by nemohli nenadobudnúť nejaký majetok, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie jeho
pohľadávky. Rovnako za nesprávne považuje odôvodnenie súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady
trov konania z dôvodu, že odporcovia majú zaplatiť nedoplatok za spotrebu plynu vo výške 1.000 Eur a
majú iné dlhy. Podľa jeho názoru zárobkové a majetkové pomery odporcov nemožno nadradzovať právu
veriteľa, ktorý si svoje povinnosti, vyplývajúce pre neho zo zmluvy, riadne splnil a priznať im neúmerné
zvýhodnenie voči navrhovateľovi. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR v súvislosti s čl. 46 ods.
1, ods. 4 Ústavy SR.

Odporcovia 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti a dospel k záveru, že
rozsudok okresného súdu je potrebné v časti splatnosti peňažného plnenia zmeniť podľa § 220 O.s.p.
a v napadnutej časti vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi odvolaním napadnutý v časti výroku, ktorým bola odporcom
1/, 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.780,22 Eur, úrok z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 3.908,19 Eur a zo sumy 569,18 Eur, oba od 19.09.2011 do zaplatenia.
V tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť a krajský súd ho v tejto časti
nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

Odvolanie navrhovateľa v danej veci smerovalo výlučne voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa o
splatnosti peňažného plnenia odporcov 1/, 2/ a proti výroku o trovách prvostupňového konania.



Ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v
rozsudku. Ide o zákonnú lehotu, ktorá je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná
úprava paričnej lehoty však pripúšťa výnimku, keď za určitých okolností môže súd uložiť dlhšiu lehotu,
alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí
súd. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má odporcovi, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu
splátok, resp. dlhšiu lehotu na plnenie, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť
odporcu, teda pomery povinného, ale aj hľadisko ochrany oprávneného (navrhovateľa), teda, či prípadné
zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti v splátkach nebude vzhľadom na jeho pomery príliš
ťaživé. Závisí teda od okolností konkrétneho prípadu, či návrhu na určenie dlhšej lehoty splatnosti, alebo
na zaplatenie dlhu v splátkach vyhovie.

V danej veci okresný súd umožnil odporcom 1/, 2/ zaplatenie peňažného plnenia v splátkach po 40 Eur
mesačne, prihliadol predovšetkým na pomery odporcov 1/, 2/, na ich zdravotný stav, na ich príjem, ako
i vyživovacie povinnosti a nevyhnutné výdavky.

Navrhovateľ sa podaným odvolaním domáhal, aby súd uložil odporcom 1/, 2/ splatnosť peňažného
plnenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne povolil odporcom 1/, 2/ splátky po
400 Eur mesačne s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovia 1/, 2/ uzavreli s navrhovateľom úverovú zmluvu pred desiatimi
rokmi (19.08.2004), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 150.000,- Sk (4.979,09
Eur) s tým, že pravidelné mesačné splátky tohto úveru mali predstavovať sumu 2.999,- Sk (99,55 Eur)
mesačne (istina, úrok, poplatok za poistenie úveru) s tým, že posledná splátka úveru
mala byť ku dňu 15.10.2010. Ku dňu 07.03.2007 navrhovateľ vyhlásil splatnosť celého úveru, nakoľko
odporcovia 1/, 2/ nesplnili podmienky predmetnej úverovej zmluvy, riadne úver nesplácali, pričom ku
dňu 27.02.2007 navrhovateľ evidoval nezaplatenú istinu 128.153,20 Sk (4.253,91 Eur) a nezaplatené
úroky vo výške 8.767,20 Sk (291,02 Eur), spolu dlh vo výške 136.920,40 Sk (4.544,93 Eur). Ku dňu
rozhodnutia súdu prvého stupňa odporcovia 1/, 2/ nezaplatili z požičanej istiny navrhovateľovi sumu
4.780,22 Eur s príslušenstvom.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súčasná sociálna situácia odporcov
1/, 2/ nie je jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o povolení zaplatenia súdom priznaného peňažného
plnenia v splátkach. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť uvádzanú navrhovateľom, že odporcovia
1/, 2/ od doby poskytnutia úveru, t. j. od roku 2004, t. j. takmer 10 rokov zo svojho dlhu zaplatili
minimálnu čiastku, pričom vedeli o výške svojho dlhu a o povinnosti tento zaplatiť. Je možné prisvedčiť
navrhovateľovi, že splátky, ktoré povolil súd prvého stupňa odporcom 1/, 2/ na zaplatenie peňažného
plnenia (40 Eur mesačne), sú podstatne nižšie ako boli splátky pôvodného úveru (99,55 Eur mesačne)
a splatnosť iba samotnej istiny bez príslušenstva v trvaní desiatich rokov je neprimeraná.

Z tohto dôvodu výšku splátok peňažného plnenia, stanovenú súdom prvého stupňa, odvolací súd posúdil
ako neprimerané zvýhodnenie odporcov 1/, 2/ na úkor navrhovateľa. V konečnom dôsledku uvedená
výška splátok je skutočne nevýhodná i pre odporcov 1/, 2/, ktorí musia zaplatiť s peňažným plnením i úrok
z omeškania, čím sa ich dlh voči navrhovateľovi plynutím času zvyšuje a pri splácaní dlhu v splátkach
po 40 Eur mesačne by tento splácali spolu s úrokmi z omeškania po dobu výrazne presahujúcu desať
rokov. Odvolací súd nemohol tiež prehliadnuť, že odporcovia 1/, 2/ poskytovali navrhovateľovi splátky i
v prípade ich nezamestnanosti vo výške 100 Eur mesačne, na ktorej výške splátok sa s navrhovateľom
podľa ich vyjadrenia v odpore proti platobnému rozkazu dohodli v roku 2010,
obaja odporcovia sú okrem príjmu zo zamestnania (v prípade odporkyne 2/) poberateľmi čiastočného
invalidného dôchodku. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti - splatnosti
peňažného plnenia tak, že povolil odporcom 1/, 2/ zaplatiť peňažné plnenie navrhovateľovi v splátkach
po 100 Eur mesačne s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia celého peňažného plnenia v lehote troch dní, odvolací súd
len poukazuje na jeho vyjadrenie zo dňa 15.10.2012, v ktorom výslovne súhlasil so zaplatením dlhu



odporcami 1/, 2/ v splátkach. Je potrebné tiež dodať, že súčasná finančná situácia odporcov 1/, 2/, na
ktorú prihliadal i odvolací súd, im neumožňuje zaplatenie celého dlhu v lehote troch dní, prípadne v
splátkach po 400 Eur mesačne, ako požadoval navrhovateľ vo svojom odvolaní.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa splatnosti
peňažného plnenia, podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa trov prvostupňového konania.

Pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie § 150 ods.
1 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v nepriaznivej osobnej, majetkovej a sociálnej
situácii odporcov 1/, 2/, prihliadol i na správanie odporcov 1/, 2/, ktorí mali záujem dlh
navrhovateľovi zaplatiť, časť dlhu zaplatili aj po podaní návrhu a dlh voči navrhovateľovi uznali čo do
dôvodu a čo do výšky a z tohto dôvodu navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa v súvislosti s rozhodnutím o trovách prvostupňového konania
nesprávne právne posúdenie danej veci.

Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia umožňuje súdu výnimočne náhradu trov konania celkom
alebo sčasti nepriznať, ak sú preto dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri takomto rozhodovaní
musí ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci,
alebo v okolnostiach na strane účastníkov.

Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry
Najvyššieho súdu SR prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov
konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoja v
konaní. Pri hodnotení pomerov účastníkov je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho účastníka,
ktorý by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad tohto rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávneného účastníka.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľom v tomto konaní je peňažný ústav ako právnická osoba so
základným imaním 248.004.000 Eur, odporcami 1/, 2/ sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím,
ktoré sú opakovane nezamestnané, ich príjem predstavuje len zárobok odporkyne 2/ vo výške cca 300
Eur mesačne a čiastočné invalidné dôchodky oboch odporcov, ktorí majú vyživovaciu povinnosť k dvom
mal. deťom, svoj dlh voči navrhovateľovi pred súdom uznali a boli ochotní ho zaplatiť v splátkach.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že
v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ustanovenia § 150 ods. 1 prvá veta
O.s.p., ktoré spočívajú predovšetkým v pomeroch na strane odporcov 1/, 2/, ako i v ich postoji v
tomto súdnom konaní. Aplikáciou citovaného zákonného ustanovenia v tomto konkrétnom prípade dôjde
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona voči odporcom 1/, 2/, pričom každý z účastníkov bude sám
znášať trovy vzniknuté mu v tomto konaní. S prihliadnutím na zárobkové, majetkové i zdravotné pomery
odporcov 1/, 2/ a s prihliadnutím na majetkové pomery navrhovateľa dospel odvolací súd k záveru, že
toto rozhodnutie nezasiahne neprimerane do majetkových pomerov navrhovateľa.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.



O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. a pri
čiastočnom úspechu každého z účastníkov v odvolacom konaní vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .