Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/7/2015 z 22. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. marca 2015, sp. zn. 14CoE/7/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6712214858.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoE/7/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6712214858.1 | 2015-03-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 písm. c) ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/676dd997-944d-4d19-ae7a-67a134da3b16 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6712214858.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214858
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712214858.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, spol. s r. o., so sídlom
811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou
Advocate s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: A. M., narodený XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX H., V. X. XXXX/XX, na vymoženie pohľadávky v sume 932,16 eur s
príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 60 pod spisovou značkou Ex 18042/2012, o
odvolaní oprávneného zo dňa 18. 12. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania
33Er/649/2012-12 zo dňa 28. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia §
45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v
odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie vyplývajúce z
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
v Bratislave sp. zn. SR 06109/11 zo dňa 19. 07. 2011. Súd konštatoval, že pri preskúmaní rozhodnutia
z hľadísk uvedených v Exekučnom poriadku a Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 2) dospel k
záveru, že rozhodcovské rozhodnutie zaväzuje povinného na plnenie právom nedovolené a odporujúce
dobrým mravom. Rozhodcovský súd zaviazal v rozsudku povinného na úhradu istiny s príslušenstvom,
pričom ide o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 96,29 % a navyše úverový záväzok bol zabezpečený
blankozmenkou s vyplneným zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne z dlžnej
sumy. Takto priznané plnenie z rozhodcovského rozsudku súd považoval za rozporné s dobrými mravmi
podľa ustanovenia § 45 ods. 2, v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd z týchto dôvodov žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie
exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi a nie
rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len



na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Namieta tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje
postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských
úveroch Súd sa vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j.
existenciou spotrebiteľa. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval. Žiada preto, aby
odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa predložila vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že odvolaniu
účastníka konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov odvolania, konštatuje, že oprávnený odvolacími dôvodmi zjavne
nereagoval na konkrétne rozhodnutie v danej veci a jeho dôvody sú tak, vzhľadom na obsah
odôvodnenia napadnutého uznesenia, zmätočné. Odvolacia námietka oprávneného, že daný zmluvný
vzťah medzi veriteľom a dlžníkom nie je možné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah, respektíve, že súd
nemal dostatočný podklad pre konštatovanie spotrebiteľského vzťahu a posudzovanie úverového vzťahu
z hľadísk spotrebiteľského práva, je právne irelevantná, nakoľko z odôvodnia uznesenia exekučného
súdu je zrejmé, že zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na spotrebiteľské zmluvy, spotrebiteľské úvery
a spotrebiteľské vzťahy v danom prípade aplikované vôbec neboli.

Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení - a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2,
§ 57 ods. 1 a 2), ako aj zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) - je
zrejmé, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie (obzvlášť
v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie) dôsledne skúmať, či sú splnené formálne
i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny
exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Oprávnenie i povinnosť exekučného súdu dohliadať
na zákonnosť vedenia exekúcie a skúmať dôsledne formálne i materiálne predpoklady vykonateľnosti
exekučného titulu, je povinnosťou všeobecne sa vzťahujúcou na každé exekučné konanie a to bez
ohľadu na charakter pôvodného zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným. Táto zákonná
ochrana účastníka rozhodcovského konania, vyplývajúca z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní, je poskytovaná každému, bez ohľadu na jeho osobný či právny status, teda
nemá charakter špecifík zákonnej ochrany poskytovanej spotrebiteľským právom výlučne účastníkovi,
majúceho osobitný status spotrebiteľa. Je tak bez právnej relevancie, či pôvodný zmluvný vzťah medzi
oprávneným a povinným je možné právne kvalifikovať ako spotrebiteľský vzťah a zmluvu o úvere ako
spotrebiteľský úver.

Exekučný súd k právnemu záveru o plnení v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, vymáhanom na
podklade rozhodcovského rozsudku, dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným
oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
neakceptovateľnosti vymáhaného plnenia sú zrejmé z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku,
ako exekučného titulu a nie je tak možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému
dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania.

Exekučný súd správne vyhodnotil, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal oprávnenému odplatu za
poskytnutie úveru vo výške 96,29 % a súčasne aj zmluvne dojednaný zmenkový úrok vo výške 91,25
% ročne, t. j. vo výške dosahujúcej až intenzitu úžery, ide o dôvod nezákonnosti uplatneného nároku



brániaci vedeniu exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Výkon práva v rozpore so zákonom, a odporujúci navyše aj dobrým mravom, nemôže požívať právnu
ochranu. Odvolací súd už len ako dôvod navyše konštatuje, že exekučný titul je nepreskúmateľný.
Právnym základom, z ktorého uplatnený nárok vzišiel, je jednoznačne predmetná zmluva o úvere
a preto aj právny rámec uplatneného nároku sa odvíja z obsahu predmetnej zmluvy o úvere ako
celku v celom jej kontexte, nielen jej určitej časti (konkrétne ohľadom zabezpečenia poskytnutého
úveru blankozmenkou). Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku vychádzalo z predpokladu, že ide o
zmenkový abstraktný vzťah, pri ktorom nie je nutnosťou zaoberať sa samotným právnym a skutkovým
základom, kauzou daného vzťahu. Blankozmenkou však bol len zabezpečený pôvodný zmluvný vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Zmenkový vzťah v danom prípade je
tak iba akcesorickým vzťahom, ktorý zabezpečuje základný zmluvný vzťah a akcesorický záväzok
nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečovať. Odôvodnenie
rozhodnutia rozhodcovského súdu v prejednávanej veci je všeobecné, obsahuje predovšetkým citácie
Obchodného zákonníka a zák. č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového. Z jeho obsahu však
nie je možné zistiť ani elementárne právne významné skutočnosti, ktoré by umožňovali preskúmať
vecnú správnosť výroku rozhodcovského rozhodnutia. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné
zistiť podmienky, na podklade ktorých mal oprávnený poskytnúť povinnému úver, ďalej nevyplýva z
odôvodnenia rozsudku rozhodcovského súdu, ako boli dohodnuté podmienky splácania, akú sumu
povinný oprávnenému riadne splnil a naopak, koľko predstavovala zostávajúca dlžná čiastka, ktorú
povinný plnil s omeškaním, prípadne neplnil vôbec. Nie je zrejmé ani to, kedy sa povinný ako dlžník
dostal do omeškania, a teda ani spôsob výpočtu úroku z omeškania nie je určitý ani určiteľný. Nie
je tak možné zistiť pôvodnú istinu a ani jej príslušenstvo a nebolo tak možné oddeliť plnenie, na ktoré
oprávnenému skutočne vznikol zákonný nárok, od plnenia nedovoleného, resp. v rozpore so zákonom
alebo odporujúceho dobrým mravom.

Všetky konštatované skutočnosti potom - či už jednotlivo, alebo vo svojom súhrne potvrdzujú správnosť
úvahy exekučného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s poukazom na ustanovenia § 45 ods. 1 písm. b/,c/ a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a to v celom rozsahu. Odvolací súd z uvedených dôvodov potom uznesenie
exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.