{"guid": "1107bab9-c2bf-4c0c-9234-d8ad1ffe2764:b0cf93c8-010c-4f57-82db-c072957bdda4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8711213905.1", "spisova_znacka": "6Co/162/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/162/2015 z 28. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2016, sp. zn. 6Co/162/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8711213905.1", "identifikacne_cislo": "8711213905", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Agáta Štefaničová", "sudca_id": 451, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-agata-stefanicova-451", "datum_vydania": "2016-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0cf93c8-010c-4f57-82db-c072957bdda4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8711213905.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8711213905.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8711213905.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/162/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213905
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8711213905.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Bratislava, Mamateyová 17, IČO: 35937874, proti žalovanému: M. C., nar. X.X.XXXX, bytom
O., L. A. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8,
Poprad, o zaplatenie 361,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 20C/56/2013-131 zo dňa 13.02.2015 takto

r o z h o d o l :

1. P o t v r d z u j e  sa rozsudok vo veci samej.

2. Náhrada trov odvolacieho konania sa  žalovanému n e p r i z n á v a   a  žalobca právo na náhradu
trov odvolacieho konania  n e m á.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh zamietol.
Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 288,67 eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 42 ods. 1 pís. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti, § 558, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, § 39, § 3 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že Dohodou o uznaní a zaplatení pohľadávky zo dňa 23.2.2005 sa odporca
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 530,87 eur, ktorá predstavuje liečebné náklady vynaložené
navrhovateľom na zdravotné výkony poškodeného L. C., a to pre zranenia, ktoré  mu spôsobil odporca.

4. V zmysle dohody zo dňa 23.2.2005 sa odporca navrhovateľovi zaviazal žalovanú sumu splácať formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 9,96 eur, počnúc mesiacom marec 2005, a to až do úplného
zaplatenia dlhu. Napriek uzavretej dohode odporca dlžnú sumu v celosti neuhradil, v dôsledku čoho si
navrhovateľ uplatnil nárok na úhradu zvyšku dlžnej sumy vo výške 370,61 eur. Odporca v podanom
odpore uviedol, že dlh riadne hradil.

5. V zmysle pokynu odvolacieho súdu sa súd zaoberal otázkou posúdenia súladu dohody o uznaní dlhu s
dobrými mravmi, pričom konštatuje, že odporca je invalidný dôchodca a psychiatrický pacient, u ktorého
nie je predpoklad, že by sa vedel podanej žalobe účinne brániť. Uvedený nedostatok bol odstránený
tým, že v konaní odporcu zastupoval právny zástupca. Na pojednávaní dňa 13.2.2015 právny zástupca
odporcu poukázal na obsah odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a opätovne vzniesol námietku
premlčania. V čase konania pojednávania bol odporca opätovne hospitalizovaný na psychiatrickom
oddelení NsP L.. Je teda zrejmé, že zdravotný stav odporcu ho výrazne obmedzuje v živote, nie len z



hľadiska jeho možného pohybu, ale predovšetkým z hľadiska možnosti rozhodovania. Dohodu o uznaní
dlhu účastníci uzavreli dňa 23.2.2005, avšak je zrejmé, že už v tej dobe trpel odporca psychickou
poruchou, o čom svedčí skutočnosť, že v rámci trestného konania mu bolo opakovane uložené, resp.
predĺžené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou i ústavnou formou. Už rozsudkom Okresného
súdu O. zo dňa 9.9.2004, kedy v konaní vedenom pod sp. zn. 6T/146/04 bolo konštatované, že zdravotný
stav odporcu vyžaduje psychiatrické liečenie a práve z uvedeného konania si navrhovateľ uplatňuje
regresný nárok. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že dohoda o uznaní pohľadávky
zo dňa 23.2.2005 bola medzi účastníkmi uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ, ako
poškodený v trestnom konaní, mal vedomosť o tom, že zdravotný stav odporcu si vyžaduje psychiatrické
liečenie, avšak napriek tejto skutočnosti odporcovi predložil na podpis dohodu o uznaní pohľadávky so
záväzkom odporcu plniť dlh v splátkach. Toto konanie sa súdu javí ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko je z uvedenej dohody zrejmá výrazná nerovnosť zmluvných strán.

6. V zmysle cit. ust. § 3 ObčZ teda súd nemá možnosť modifikovať obsah dohody, avšak má
možnosť konštatovať platnosť či neplatnosť zmluvných ustanovení či zmluvy ako celku. Je nepochybné,
že vzhľadom na charakter ochorenia odporcu dohoda predstavuje hrubý zásah do práv odporcu a
nepochybne rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda bola uzavretá za hrubo
nerovných podmienok na strane odporcu, súd konštatuje neplatnosť uzavretej zmluvy pre rozpor s
dobrými mravmi. S prihliadnutím na konštatovanú neplatnosť dohody a vznesenú námietku premlčania
má súd za to, že pokiaľ si navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje nárok vzniknutý dňa 20.4.2004, v zmysle
§ 106 ods. 1 ObčZ sa jedná o nárok premlčaný, nakoľko návrh vo veci samej bol podaný až dňa
4.11.2011, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby a návrh v celom rozsahu zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal na ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti, § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, § 2 ods. 2 písm. a) a e) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 6
zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Žalovaný
podľa jednotlivých definícií spotrebiteľa v tomto spore nevystupuje v postavení spotrebiteľa, žalobca
sa nestotožňuje ani s názorom odvolacieho súdu o jeho postavení ako dodávateľa služby, pretože
v predmetnom spore nie je dodávateľom žiadnej služby v zmysle citovaných zákonov či smernice.
Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení túto skutočnosť, na ktorú žalobca viackrát poukázal, vôbec
neuviedol. Právny vzťah medzi účastníkmi konania teda nie je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy, a preto nie je možné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru.
Dohoda o uznaní dlhu nie je spotrebiteľskou zmluvou. Dlh vznikol žalovanému v dôsledku jeho
protiprávneho konania. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaný dňa 23.02.2015 požiadal žalobcu
o splatenie regresnej náhrady za ublíženie na zdraví mesačnými splátkami. Na základe tejto žiadosti
žalobca žalovanému vyhovel a uzatvoril s ním dohodu o uznaní a zaplatení pohľadávky. Túto skutočnosť
súd prvej inštancie v odôvodnení opomenul. Posudzovanie schopnosti osoby robiť právne záväzné
úkony, resp. robiť len určité druhy právnych úkonov jednoduchšej povahy môže vykonať iba súd v rámci
súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony. Žalobca nemá vedomosť, že by bol žalovaný v čase, v
ktorom požiadal žalobcu o splatenie dlhu a uzavrel s ním dohodu o uznaní dlhu pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo mal túto spôsobilosť obmedzenú právoplatným rozhodnutím súdu. To, že
žalovanému bolo súdom uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou neznamená, že
jeho spôsobilosť na uzatvorenie dohody o splácaní dlhu bola v rozopre so zákonom. Žalobca vyšiel
žalovanému v ústrety a na základe jeho návrhu mu umožnil splácať dlh v splátkach vo výške určenej
žalovaným vzhľadom na to, že bol v čase jej uzatvorenia nezamestnaný. Súd neodôvodnil, že dohoda
predstavuje hrubý zásah do práv žalovaného. Dohoda o uznaní dlhu a jeho splácaní je platným právnym
úkonom. Nárok žalobcu vznikol 20.04.2004. Dohoda medzi ním a žalovaným bola uzatvorená dňa
23.02.2005 so všetkými náležitosťami vyplývajúcimi zo zákona. Od tohto dňa začala žalobcovi plynúť
nová 10 ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na súde. Žalobca podal návrh na súd dňa
04.11.2011, teda v šiestom roku odo dňa uznania dlhu. Svoj nárok si teda uplatnil v zákonom stanovenej
lehote a k premlčaniu nedošlo. Právny zástupca si trovy vyčíslil podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č.
655/2004 Z.z.. Vzhľadom na to, že sa nejedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, advokát žalovaného
mal vyčísliť trovy podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Súd v petite rozsudku zo dňa 13.02.2015 uviedol sumu



370,61 Eur s príslušenstvom namiesto sumy 361,58 Eur s príslušenstvom aj napriek tomu, že žalobca
po preskúmaní predložených šekov vzal žalobu v sume 9,03 Eur späť. V tejto nezrovnalosti sa žalobca
domnieva, že ide o chybu v písaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo  v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s  § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo veci
samej vecne správne.

10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že Dohodou o uznaní a zaplatení
pohľadávky zo dňa 23.2.2005 sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 530,87 eur, ktorá predstavuje
liečebné náklady vynaložené navrhovateľom na zdravotné výkony poškodeného L. C., a to pre zranenia,
ktoré  mu spôsobil odporca. V zmysle dohody zo dňa 23.2.2005 žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi
a zaviazal sa splácať dlh formou pravidelných mesačných splátok vo výške 9,96 eur, počnúc mesiacom
marec 2005, a to až do úplného zaplatenia dlhu.

11. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nebol pozbavený ani obmedzený v spôsobilosti
na právne úkony, jeho duševný stav, psychické problémy vyžadujúce si psychiatrickú liečbu ho však v
porovnaní so žalobcom nepochybne stavajú do pozície slabšej strany záväzkového vzťahu. Ako uviedol
sám žalobca, žalovaný požiadal o možnosť splácať dlh v splátkach z dôvodu nezamestnanosti. Nie je
ničím neobvyklým, že osoba nachádzajúca sa v nepriaznivej sociálnej situácii a v snahe vymaniť sa z
dlžôb spôsobom, ktorý by úplne neohrozil jeho existenciu, prejaví záujem o postupné splácanie dlhu
podľa svojich schopností a možností. Je však nanajvýš nepravdepodobné, aby mala záujem aj o uznanie
svojho dlhu, ktoré by malo za následok s ohľadom na predĺženie premlčacej doby značné zhoršenie jej
postavenia vo vzťahu k veriteľovi až na obdobie 10 rokov z hľadiska preukázania.

12. V danom prípade bol text dohody zo dňa 23.02.2005 vopred pripravený žalobcom a žalovaný nemal
možnosť jeho obsah vo vzťahu k uznaniu dlhu ovplyvniť. Takúto dohodu je podľa názoru odvolacieho
súdu potrebné vnímať ako neplatnú, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a nepochybne výrazne
zhoršuje postavenie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Len ťažko možno predpokladať, že žalovaný
mal záujem aj o uznanie svojho záväzku a bol si vedomý jeho právnych následkov. Znenie dohody
naformuloval žalobca, pričom do nej zakomponoval okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme
dohody o splátkach (iniciovanej zo strany žalovaného) aj pre žalovaného zjavne nevýhodný jednostranný
úkon uznania záväzku. Žalovaný tak naoko „vlastným“ úkonom si z vôle žalobcu svoje postavenie
podstatne zhoršil, keďže v dôsledku uznania záväzku dochádza k výraznému predĺženiu premlčacej
doby (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pritom vôľa smerovala k prima facie k dohode na splácaní
dlhu. Berúc do úvahy nepriaznivý duševný stav žalovaného, takýto postup žalobcu nemožno považovať
za súladný s dobrými mravmi. Uznanie dlhu tak s poukazom na § 558 OZ nemohlo vyvolať začatie
plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 OZ.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že
dohodu zo dňa 23.02.2005 s poukazom na § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka  nemožno posúdiť
ako relevantné uznanie dlhu s vplyvom na dĺžku premlčacej doby. V konaní nebolo sporné, že nárok
žalobcu voči žalovanému vznikol dňa 20.04.2004, pričom žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie
dlhu v plnom rozsahu listom zo dňa 07.03.2006. Žalobca svoj nárok na súde uplatnil žalobou dňa
04.11.2011. Z uvedeného je zrejmé, že k uplatneniu práva žalobcom došlo po uplynutí tak premlčacej
doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, bolo preto
správne, keď súd prvej inštancie na túto námietku prihliadol a vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola
podaná po uplynutí premlčacej doby, žalobu zamietol.

14. Nakoľko ust. § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka je aplikovateľné na celú sféru
súkromnoprávnych vzťahov, t.j. nielen na spotrebiteľské právne vzťahy, je bezpredmetné, či záväzkový
vzťah medzi stranami sporu má spotrebiteľský charakter. Odvolacia námietka týkajúca sa tejto
problematiky tak nebola spôsobilá privodiť iné rozhodnutie vo veci.



15. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom
konaní úspešný nebol. Úspešný žalovaný, ktorému právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo,
si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd  ich náhradu nepriznal.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20C/56/2013", "guid": "ab5e53ff-ba79-44c1-bdbd-1d12af6e184f:c41b54a2-9f90-4edb-9579-f75acf7ae1a7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}