{"guid": "1105f43a-6e6a-4847-b144-65372b6643a2:3bf7bc6a-43d4-4e61-80cc-8f139b3cfb01", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2114218453.1", "spisova_znacka": "26CoP/7/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/7/2015 z 17. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 17. marca 2015, sp. zn. 26CoP/7/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2114218453.1", "identifikacne_cislo": "2114218453", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2015-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-a,b", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-a,b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bf7bc6a-43d4-4e61-80cc-8f139b3cfb01", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2114218453.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2114218453.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2114218453.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/7/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114218453
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114218453.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: E. S., nar. XX. C. XXXX a C.
S., nar. XX. C. XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, otca: T. S., nar. X. C. XXXX, bytom V., R. X a matky: P. S., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom V.,
R. X, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave
zo dňa 5. augusta 2014 č. k. 14P/54/2014-12 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   m e n í   tak, že

I.   z a č í n a   konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým pre čas do rozvodu
manželstva ich rodičov a

II.  n a r i a ď u j e   predbežné opatrenie,

ktorým do právoplatného skončenia konania uvedeného v bode I., pokiaľ takéto konanie skončí skôr
než konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým pre čas po rozvode a inak do
právoplatného skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 27P/99/2014

- maloletého E. ponecháva v starostlivosti otca a maloletého C. ponecháva v starostlivosti matky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zveril maloletého E. a maloletého C. do osobnej starostlivosti
matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého E. i na maloletého C. na každého sumou vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od doručenia uznesenia. Svoje rozhodnutie
súd prvého stupňa odôvodnil právne ustanovením § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. a), § 171 ods. 1, 2 a
3 O.s.p.        (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a § 62 ods. 1 ZoR
(z. č. 36/2005 Zákon o rodine) a vecne tým, že matka sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia
z dôvodu, že s otcom maloletých je v rozvodovom konaní a má záujem na úprave práv a povinností
rodičov voči maloletým deťom aj na čas do rozvodu. Súd prvého stupňa ďalej dôvodil len všeobecným
popisom inštitútu predbežného opatrenia a potrebou dočasnej úpravy i na čas do rozvodu vzhľadom na
záujem maloletých detí.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí.
Dôvodil, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti sa stará o maloletého E. výhradne sám, keďže
maloletý E. odmietol s matkou odísť a tak matka odviedla zo spoločnej domácnosti len maloletého C..
Uviedol, že matka o maloletého E. nejaví záujem a jemu bráni v styku s maloletým C., pričom neuviedla



ani adresu, kde sa zdržuje. Namietal, že matka maloletých detí poberá rodinné prídavky na obe maloleté
deti. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a maloletého E. zveril
do jeho starostlivosti a matke upravil styk s ním ako neobmedzený a maloletého C., aby ponechal v
starostlivosti matky a upravil mu styk každý nepárny víkend od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00
hod..

K odvolaniu otca sa vyjadril i kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol, že vykonal šetrenie
v domácnosti otca a zistil, že býva v dvojizbovom byte s kuchyňou a príslušenstvom, pričom byt je
kompletne zariadený, maloleté deti majú vlastnú izbu, vlastné lôžko, skrine s oblečením. Maloletý E. je v
starostlivosti otca, matka sa odsťahovala len s maloletým C. a napriek telefonickému kontaktu s ňou 11.
augusta 2014 sa na oddelenie nedostavila, ale dostavil sa dňa 13. augusta 2014 otec i s maloletým E.,
pričom maloletý E. sa vyjadril, že nesúhlasí, aby bol zverený matke, prezentoval, že chce zostať bývať
s otcom, nakoľko je mu tam dobre, má tam veľa kamarátkov a na matku je nahnevaný, lebo ho udrela,
keď vyhodil jej priateľa z bytu. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol, aby odvolací súd vyhovel
odvolaniu otca a maloletého E. zveril do jeho osobnej starostlivosti a upravil mu styk s maloletým C..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania, oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez ohľadu na rozsah a
dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 81  ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí je dôvodné a
napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť (§ 220 O.s.p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14P/54/2014 je nariadenie
predbežného opatrenia upravujúce práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom (podľa návrhu zrejme
na čas do rozvodu ich manželstva, tjs. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 27P/99/2014).

I keď totiž s tzv. rozvodovým konaním je zo zákona spojené len konanie o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (tu por. aj          § 113 ods. 1 O. s. p.) a návrh
na predbežnú úpravu práv a povinností vznesený počas konania o rozvod manželstva sleduje úpravu
práv a povinností pre čas pred rozvodom manželstva rodičov maloletého dieťaťa (ku ktorému nakoniec
podľa výsledkov vykonaného dokazovania ani nemusí dôjsť), z hľadiska posudzovania dôvodnosti
poskytovania súdnej ochrany práv predbežným opatrením význam má len to, či si konkrétne okolnosti
prípadu bezodkladnú (hoc aj iba dočasnú) úpravu pomerov vyžadujú a či pre takú úpravu možno nájsť
oporu v platnom práve.

Odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že podmienky predbežnej úpravy sú
splnené i v prejednávanej veci.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby platil výživné v nevyhnutnej miere (a), odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do
starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa čl. I § 36 ods. 1 ZR (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších zmien a doplnení), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv                  a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Z obsahu spisu a predovšetkým z podaní matky, otca i opatrovníka maloletých nemôže byť žiadnej
pochybnosti o tom, že matka a otec prinajmenšom od júla 2014 nežijú spolu (tu por. obsah návrhu na
č. l. 1, obsah odvolania na č. l. 16 a  vyjadrenia kolízneho opatrovníka na č. l. 28), dôvody prerušenia



spolužitia rodičov detí z obsahu spisu nevyplývajú, ale  zásadný význam tu má potreba úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom i bez návrhu.

Podľa názoru odvolacieho súdu konečná úprava výkonu práv a povinností podľa § 36 ods. 1 Zák. o
rodine (pre čas pred rozvodom manželstva) je vyhradená rozhodnutiu v samostatnom konaní (vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých, v tejto súv. por. tiež § 176 a nasl. O. s. p.) a priestor pre dočasnú
úpravu pomerov predbežným opatrením je spravidla  práve v rámci takého konania. Z obsahu spisu
sa začatie konania nepodávalo a prípady potreby bezodkladnej úpravy pomerov by nebolo spôsobilé
pokryť ani konečné rozhodnutie v takomto konaní, na prekazenie prípadného úmyslu kohokoľvek na
zabezpečení ochrany práv výlučne za pomoci predbežného opatrenia (teda rozhodnutia len dočasnej
povahy) je tu potom úprava okresným súdom zjavne nepovšimnutého ustanovenia § 76 ods. 3 vety prvej
O. s. p., podľa ktorého súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby           v
lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o
konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Práve to je procesným
prostriedkom spôsobilým v prípade konaní zahájiteľných aj bez návrhu eliminovať procesnú nečinnosť
(pasivitu) navrhovateľa predbežného opatrenia tým, že súd bez ohľadu na záujem takejto osoby viesť
aj konanie vo veci samej je povinný takéto konanie začať sám.

Odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným začal konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým pre čas do rozvodu manželstva ich rodičov

(výrok I.). Zároveň odvolací súd nariadil predbežné opatrenie (výrok II.).

Predbežné opatrenia súdy vydávajú spravidla ako tomu bolo i v danej veci, bez výsluchu účastníkov aj
zabezpečovania ich vyjadrení (§ 75 ods. 6 a 8 O.s.p.) a teda i bez vykonávania dokazovania, preto je
tu logicky aj zvýšená miera povinností kladených na navrhovateľa predbežného opatrenia a to najmä v
smere takého osvedčenia tvrdení, vedúcich k záveru o potrebe celkom konkrétnej predbežnej úpravy
pomerov účastníkov, pri ktorom obmedzenia práv inej osoby možno považovať za vyvážené záujmom
na spravodlivom usporiadaní vecí. Povinnosť preukazovania rozhodných skutočností (vlastná konaniu
vo veci samej) je tu nahradená povinnosťou takéto skutočnosti len osvedčiť (čím treba rozumieť, že
súd nemá mať z predložených podkladov žiadne vážne pochybnosti o pravdivosti verzie predostieranej
návrhom a ani o opodstatnenosti navrhovanej úpravy). Z už uvedeného tak plynie aj praktický zákaz
použitia úpravy predbežnými opatreniami tam, kde právo s požadovanou predbežnou ochranou alebo
podmienky úpravy pomerov predbežným opatrením nie sú osvedčené celkom dostatočne. Predbežné
opatrenia v konaniach zahájiteľných aj bez návrhu však majú zároveň tú osobitosť, že (na rozdiel od
predbežných opatrení v konaniach zahájiteľných len na návrh) ich možno nariadiť aj v prípade nie celkom
dostatočného osvedčenia potreby navrhnutej úpravy.

Odvolací súd dospel k záveru, že pre nariadenie predbežného opatrenia ponechávajúceho obe maloleté
deti čo i len dočasne v starostlivosti matky neboli splnené podmienky. Súd prvého stupňa ani v tejto veci
neustúpil od opakovane vytýkanej praxe stotožňovania sa s návrhmi na predbežné opatrenia aj s ich
často pochybnými, či dokonca           i žiadnymi dôvodmi a prenášania prakticky všetkých povinností
na odvolacie súdy.

Z obsahu spisu je zrejmé, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, ktorú skutočnosť nespochybnil ani
jeden z rodičov, doposiaľ nedošlo medzi nimi k žiadnej dohode (a ani nebolo rozhodnuté súdom) o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým, aktuálne maloletý E. je v starostlivosti otca
a maloletý C. v starostlivosti matky a v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, že by niektorý rodič
výchovu nezvládal.

Povaha rozhodnutia o otázke starostlivosti o maloleté deti vyplýva z faktického stavu v čase
rozhodovania odvolacieho súdu a z akceptovateľnosti pretrvávania faktického stavu. Odvolací súd
nezistil žiaden dôvod pre destabilizáciu výchovného prostredia, či už mal. E. alebo mal. C..



Takáto úprava je primerané zvlášť s prihliadnutím na vek detí i k tomu, aby tieto neboli odlučované od
rodiča, s ktorým fakticky žijú.

Odvolací súd nepovažoval za potrebné predbežne určovať výživné, aby tak nedochádzalo k
neodôvodnenému presúvaniu finančných prostriedkov od jedného rodiča k druhému.

Z vyššie uvedených dôvodov podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a  I. začal
aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým E. a C. S. aj pre čas pred
rozvodom manželstva ich rodičov (a napravil tak opomenutie súdu prvého stupňa začať takéto konanie
bez návrhu) a II. predbežnú úpravu starostlivosti o deti upravil v súlade s faktickým stavom.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Ak povinnosti ním uložené nebudú plnené dobrovoľne, možno sa ich plnenia domáhať návrhom na výkon
rozhodnutia.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27P/99/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}