Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Sd/84/2014 z 4. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. júna 2018, sp. zn. 10Sd/84/2014, ECLI:SK:KSBA:2018:1014201313.2 Krajský súd Bratislava | 10Sd/84/2014 | ECLI:SK:KSBA:2018:1014201313.2 | 2018-06-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/72fbb8a9-7d30-4b7e-b89f-7e9746a26938 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1014201313.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Sd/84/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201313
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1014201313.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľky: B.. Q. G.,
bytom W. XXXX/X, K., zastúpenej JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, Bratislava
proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok,
takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.5.2014 potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.5.2014 odporkyňa podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 1, § 82,
§ 293ce, §112 ods. 4 a 6 a § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov navrhovateľke od 10. júla 2014 znížila starobný dôchodok na sumu 337,60 eur mesačne.
Rozhodla tak podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS
SR) uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov v Slovenskej republiky pod
číslom R 55/2011 po posúdení nároku na starobný dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov je
potrebné určiť sumu starobného dôchodku podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003
a článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Pretože
vyplácaná suma starobného dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku určená v súlade s
rozhodnutím NS SR č. R 55/2011, znížila vyplácanú sumu starobného dôchodku v súlade s § 112 ods.
4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 10.7.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni,
ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa starobný dôchodok vyplatil.

Navrhovateľka návrhom zo dňa 8.8.2014 žiadala preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo
dňa 26.5.2014. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Poukázala na
to, že zároveň v konaní bola zistená taká vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Uviedla, že žiadosť o starobný dôchodok nepodala, len sa informovala o vplyve jej
služobného pomeru na výšku starobného dôchodku. Mala za to, že nemožno argumentovať, že jej bol
priznaný príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia, pretože to nie je dávka sociálneho
zabezpečenia. Namietala, že priznanie príspevku za službu a starobného dôchodku nie sú tou istou
sociálnou udalosťou, preto nemožno aplikovať článok 33 ods. 2 Dohovoru.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že navrhovateľka podaním dňa 11.11.2013 podala
žiadosť o zhodnotenie zaradenia zamestnania (služobného pomeru) v I. a II. kategórii funkcií. Podanie
nazvala ako „Žiadosť o dorovnanie dôchodkovej dávky zo zaradenia v I. a II. dôch. kategórie príslušníka
PZ.“ Z názvu ako aj obsahu predmetného podania vyplýva, že navrhovateľka žiadala na dôchodkové



účely zohľadniť skutočnosť, že vykonávala službu v I. a II. pracovnej kategórii. Z uvedeného dôvodu
je jej podanie považované za neformálnu žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku vzhľadom na
získanie doby služby. Námietka navrhovateľky, že žiadosť nepodala, nie je opodstatnená. Nárok na
starobný dôchodok na základe neformálnej žiadosti bol posúdený podľa zovšeobecneného právneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 55/2011 tak, že po posúdení nároku na starobný
dôchodok v súlade s § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a § 175 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je potrebné určiť sumu starobného dôchodku
podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128).

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.5.2014 podľa § 250l a nasl.
O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo
XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľky vedeným na Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľka neformálnou žiadosťou dňa 11.10.2013 požiadala odporkyňu o prepočítanie starobného
dôchodku vzhľadom na získanie doby služby. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.5.2014
odporkyňa navrhovateľke znížila starobný dôchodok na sumu 337,60 eur mesačne podľa ustanovenia §
259 ods.1, § 261 ods.1, § 82, § 293ce, § 112 ods. 4 a 6 a § 66 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľka pri výsluchu v súdnom konaní uviedla, že žiadosť, ktorú poslala dňa 11.11.2013 za
účelom prepočítania jej dôchodkovej dávky, a to z dôvodu jej služobného zaradenia v službe Policajného
zboru, teda zhodnotenie jej funkcií, ktoré boli zaradené do I. a II. dôchodkovej kategórie. Odporkyňa
nezhodnotila uvedenú dobu a nezhodnotila jej starobný dôchodok. Vychovala jedno dieťa. Príspevok
za službu, ktorý jej bol priznaný, nie je tou istou sociálnou udalosťou, ako jej bol priznaný starobný
dôchodok. Nie je rovnocenný s výsluhovým dôchodkom. Nesúhlasila s rozhodnutím odporkyne.

Právny zástupca navrhovateľky v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu a uviedol, že od 1.7.2002
si príslušníci Ministerstva vnútra SR vytvorili osobitný dôchodkový systém a navrhovateľka v tom čase už
bola mimo Policajného zboru, bola v civile. Odtiaľ dostáva výsluhový dôchodok, hoci do tohto systému
neprispela ani jednou korunou ani jedným eurom. Všetky povinné odvody zostali na konte odporkyni.
Nemôže akceptovať situáciu, aby odporkyňa jej znížila starobný dôchodok. Poukázal na Ústavný princíp
právnej istoty, na použitie právnych noriem, ktoré boli platné v čase jej služby, pričom v jej prípade došlo k
porušeniu tohto princípu. Navrhovateľke bol priznaný príspevok za službu od 1.5.1990, ktorý bol neskôr
pretransformovaný na výsluhový dôchodok. Žiadal rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomných vyjadrení. Uviedla, že príspevok za
službu je dávkou z osobného systému sociálneho zabezpečenia. V prípade navrhovateľky nastala
situácia, že mala nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, ide o dávky, ktoré patria
za tú istú udalosť, ktorou je staroba. Uviedla, že ku dňu podania žiadosti o prepočet dôchodkovej dávky,
bolo rozhodnuté v súlade s ustálenou judikatúrou. V danej veci bolo rozhodnuté na základe žiadosti zo
dňa 11.11.2013, t.j. v čase, kedy už platil Dohovor č. 128. S poukazom na uvedené žiada napadnuté
rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.05.2014 ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nárok na starobný dôchodok vzniká
získaním 25 rokov doby zamestnania a dosiahnutím dôchodkového veku.

Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan
má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň



a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred
1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak
nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa
v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Podľa § 174 ods. 1 cit. zákona občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej
kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný
dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a),
prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 cit. zákona podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že
zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999;
za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1
nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

Podľa 12 ods. 3 cit. písm. d) a e) cit. zákona rozhodným obdobím je obdobie desiatich po
sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom bol občan uvoľnený v súvislosti s
uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise, ak
občan požiadal, aby sa prihliadlo na toto rozhodné obdobie, alebo
v ktorom bol občan prevedený alebo uvoľnený zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a
b) preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu
prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto
chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, ak občan požiadal, aby sa prihliadlo na
toto rozhodné obdobie.

Podľa článku 33 ods. 2 cit. Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na
dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú
istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľka narodená dňa 02.10.1947 žiadosťou spísanou dňa
11.10.2013 požiadala odporkyňu o prepočítanie starobného dôchodku vzhľadom na získanie doby
služby. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.5.2014 odporkyňa podľa § 259 ods. 1, § 261
ods. 1, § 82, § 293ce, § 112 ods. 4 a 6 a § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov od 10. júla 2014 znížila navrhovateľke starobný dôchodok na sumu 337,60 eur
mesačne. Dôchodkový vek navrhovateľka podľa § 21 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahla dovŕšením



56 rokov veku, dňa 2. októbra 2003. Dôchodkový vek bol určený s prihliadnutím na to, že vychovala
jedno dieťa. K 2. októbru 2003 získala 14 624 dní doby zamestnania, ktorá sa podľa § 255 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. pokladá za obdobie dôchodkového poistenia.
Presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“).
Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia
dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Z
uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka získala 40 rokov a 24 dní doby zamestnania, čím navrhovateľka
splnila podmienky nároku na dôchodok 2. októbra 2003. Suma starobného dôchodku vypočítaná
podľa zákona č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach (č. 128) je 269,80 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná
podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach (č. 128) je 163,50 eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená
podľa zákona č. 461/20003 Z.z. v znení neskorších predpisov a Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č. 128) je vyššia, starobný dôchodok navrhovateľke patrí v tejto sume. K
sume starobného dôchodku ďalej patrí podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
zvýšenie odo dňa priznania dôchodku o 20,20 eur mesačne na 290,00 eur mesačne. Nakoľko vyplácaná
suma starobného dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku určená v súlade s rozhodnutím
NS SR č. R 55/2011, znížila vyplácanú sumu starobného dôchodku v súlade s § 112 ods. 4 a 6 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 10. júla 2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo
obdobie, za ktoré sa starobný dôchodok vyplatil. Naviac vyplatené sumy na starobnom dôchodku sa
považujú za právom vyplatené. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet
dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecne
vymeriavacie základy a osobné body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a jeho
neoddeliteľnou súčasťou.

Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a
osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava, č. SPOU-OSZ-116334-23/2013-VZ zo dňa
5.9.2013 vyplýva, že navrhovateľke bol podľa § 110 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere
príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov priznaný príspevok za službu od
01.05.1990. Na vznik nároku na príspevok za službu a pre jeho výšku bola navrhovateľke zhodnotená
doba výkonu služobného pomeru príslušníka PZ od 01.07.1969 do 31.08.1976 ( II. kat. funkcií) a od
01.09.1976 do 30.04.1990 (I. kat. funkcií). Od 01.07.2002 sa príspevok za službu podľa § 124 ods. 4
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších predpisov, považuje za výsluhový dôchodok.

V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľke bol podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 1,
§ 82, § 293ce, § 112 ods. 4 a 6 , § 66 ods. 3, zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov od 10. júla 2014 znížený starobný dôchodok na sumu 337,60 eur mesačne.
Pri posudzovaní nároku navrhovateľky na starobný dôchodok odporkyňa postupovala v zmysle jej
neformálnej žiadosti, ktorou žiadala o prihliadnutie na získanú kategóriu funkcií. Zohľadnením tejto
skutočnosti bolo zistené, že dôchodkový vek by dovŕšila v 57. roku. Keďže určenie dôchodkového veku
podľa počtu vychovaných detí, bola pre navrhovateľku výhodnejšia (56. rokov), podmienka dovŕšenia
dôchodkového veku sa nezmenila. Zmenil sa len spôsob výpočtu starobného dôchodku tak, aby
zohľadňoval získanú kategóriu funkcií. Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v
znení neskorších predpisov, nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 25 rokov doby zamestnania
a dosiahnutím dôchodkového veku. Navrhovateľka dôchodkový vek dosiahla dovŕšením 56 rokov veku,
t.j. 2. októbra 2003. K 2. októbru 2003 navrhovateľka získala 14 624 dní, t.j. 40 rokov a 24 dní doby
zamestnania, ktorá sa podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.
pokladá za obdobie dôchodkového poistenia. Po vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľka
od 2.10.2003 do 1.10.2009 získala obdobie dôchodkového poistenia a počas tohto obdobia nepoberala
starobný dôchodok alebo jeho časť. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie
dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 349,30 eur mesačne. Nakoľko
navrhovateľka je poberateľkou dávky výsluhového zabezpečenia, suma starobného dôchodku bola v
súlade so zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky určená podľa
článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ak má alebo
ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú
peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za istú sociálnu udalosť, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru
krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá



sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Suma starobného dôchodku 206,95418212
eur mesačne zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na
určenie sumy výsluhového príspevku (príspevku za službu) za celé roky, je určená ako súčin sumy
starobného dôchodku 476,73242 eur mesačne a koeficientu 0,43410973 určeného ako podiel obdobia
dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového príspevku
(príspevku za službu) 20 rokov, a úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré
bolo zhodnotené na sumu starobného dôchodku 46,0713 rokov. Suma starobného dôchodku 269,80
eur mesačne po zaokrúhlení je určená ako rozdiel sumy starobného dôchodku zodpovedajúcej obdobiu
dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) 476,73242 eur mesačne a sumy starobného dôchodku
zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového príspevku (príspevku za službu), 206,95418212 eur mesačne. Ku dňu podania neformálnej
žiadosti o prepočet dôchodkovej dávky v súlade s ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, bola novo určená suma starobného dôchodku navrhovateľky so zohľadnením
doby služby v sume 337,60 eur mesačne.

V súvislosti s námietkou navrhovateľky, že odporkyňa pri určení výšky jeho starobného dôchodku
postupovala aj podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
(ďalej len Dohovor) a jeho starobný dôchodok krátila, súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7 So/138/2011 z 15. augusta 2011 a rozsudok č. 9So/214/2008
z 28. októbra 2009, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, ktorý je pre
odporkyňu záväzný, že musí postupovať podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru ak má alebo by inak mala
chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku) môžu sa dávky podľa
tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že
časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku a z článku 33 ods. 12 Dohovoru
vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného
systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo
všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku
(príspevku za službu, ktorý je považovaný za výsluhový dôchodok). Príspevok za službu ako dávka
sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z
osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného
pomeru a na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia
započítať aj doby, ktoré boli hodnotené na účely príspevku za službu a až po takom stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu
považovaného za výsluhový príspevok. V prípade navrhovateľky, s prihliadnutím na vyššie uvedené,
príspevok za službu považovaný za výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia. Súd preto konštatuje, že odporkyňa
správne postupovala keď s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru krátila priznaný starobný dôchodok navrhovateľky o sumu
príspevku za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a preto túto námietku neakceptoval.

Súd konštatuje, že odporkyňa správne postupovala, keď napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX
X zo dňa 26.5.2014 znížila navrhovateľke starobný dôchodok od 10. júla 2014 na sumu 337,60 eur
mesačne.

V prípade navrhovateľa nastala situácia, že má nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový
dôchodok. Ide teda o dve dávky, ktoré patria za tú istú udalosť, ktorou je staroba. Sú preto splnené
podmienky na krátenie podľa čl. 33 Dohovoru.

Podľa čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky v znení účinnom od 1. júla 2001 medzinárodné zmluvy
o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou
jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom.



Súd mal za to, že postup v danej veci bol daný ustálenou súdnou praxou a rozsudkami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, napríklad rozhodnutie č. 55 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
SR č. 5/2011, podľa ktorého v obdobných veciach sa postupuje.

Dôchodkové nároky navrhovateľky boli posúdené správne a v súlade s platnými predpismi o sociálnom
zabezpečení a poistení.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.5.2014
podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú.

V danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./