{"guid": "10fbe632-46e6-4dd3-8e9e-2749e6fd79f5:39680241-897c-484f-9a3a-d495e3b8f28a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8115206703.1", "spisova_znacka": "24Co/119/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/119/2017 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. júna 2018, sp. zn. 24Co/119/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8115206703.1", "identifikacne_cislo": "8115206703", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eliška Wagshalová", "sudca_id": 1293, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eliska-wagshalova-1293", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39680241-897c-484f-9a3a-d495e3b8f28a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115206703.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8115206703.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8115206703.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/119/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115206703
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115206703.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Ľ. E., L.. XX.XX.XXXX, L. J.
Q. XX, XXX XX Q., zastúpený opatrovníčkou Elenou Otrockou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Vranov nad Topľou, o zaplatenie 50,72 GBP s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 13C/112/2015-38 zo dňa 19. apríla 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu  z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 115a ods. 2, § 153 ods. 1, §142 ods. 1, § 151 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §708 ods.
1 a 2, § 709 ods. 1, § 710, § 497, § 351 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 451 ods.
2, § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.03.2015 sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 50,72 GBP spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy
50,72 GBP od 19.11.20125 do zaplatenia a náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 18.12.2007 Zmluvu o zriadení vkladového
účtu, na základe ktorej podľa bodu 1. Žalobca ako banka zriadil žalovanému ako majiteľovi účtu vkladový
účet číslo 8857844030 na menu GBP. Podľa výpisu z účtu žalobca žalovanému na ťarchu jeho účtu
vyúčtoval v roku 2012 rôzne poplatky za vedenie VU, poplatok za upomienku-debet (11,93 GBP),
poplatok za výzvu-debet (23,90 GBP) a úroky, všetko v mene GBP, spolu vo výške 50,72 GBP. Podľa
listu zo dňa 08.11.2012 žalobca oznamoval žalovanému, že odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom
účte. Zároveň ho vyzval na úhradu debetného zostatku do troch dní od doručenia tohto oznámenia s tým,
že po uplynutí tejto lehoty bude účet zrušený. Podľa výpisu z účtu bol tento účet zrušený dňa 19.12.2012.
Debet bol tvorený výlučne vyššie uvedenými položkami vyúčtovanými v roku 2012.

4. V danom prípade mal súd za to, že žalobca vo svojom návrhu všeobecným poukazom na výpisy z
účtu a „príslušné“ VOP a úrokové sadzby produktov neuviedol v podstate žiadne také skutočnosti, ktoré



by odôvodňovali uplatnený nárok. Celá argumentácia k nemu je v postate založená len na dôvere v
jeho strohé vyčíslenie vo výpise z účtu vypracovanom žalobcom. Obdobný postup bol síce v minulosti
niekedy možný v zmysle bývalého (dnes už neplatného) znenia ust. § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom do r. 2003, ktoré dnes už neplatí, a aj to iba pri vydávaní platobných rozkazov.
V sporovom konaní v súčasnosti, s rovnocenným postavením sporových strán, osobitne v prípadoch ex
offo kontroly nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, však
v súdnom konaní nemožno nekriticky akceptovať a vychádzať iba z jednostranných nepreskúmateľných
vyčíslení sporovej strany (dodávateľa) bez posúdenia práva. Z tvrdených a preukazovaných skutočností
musí právo vyplývať. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že evidovanie pohľadávky v uvedenom
výpise z účtu je snáď akousi verejnou listinou, a tento výpis potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej
pohľadávky žalovanému. Z predložených príloh len nepriamo vyplýva, že základom nároku žalobcu
mali byť zrejme rôzne poplatky a úroky vyúčtované žalovanému do 19.11.2012. Z jeho návrhu však
nevyplývajú konkrétne dôvody týchto nárokov, prečo a na základe čoho ich žalobca v konkrétnej výške
a v mene GBP účtoval. Žalobca dokonca v súvislosti s nimi k žalobe pripojil, resp. nárok na ne odôvodnil
a preukazoval poukazom na Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s. účinné od
01.03.2015 a Úrokové sadzby produktov účinné od 01.01.2015 a v mene EUR. Vzhľadom na uvedené
mal súd za to, že ohľadom tohto nároku žalobca bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno neuniesol,
teda z tvrdených skutočností súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto
sumu žalobcovi zaplatiť, resp. skutočnosti svedčiace o tom, že vzhľadom na odstúpenie zmluvy sa
žalovaný v zmysle ust. § 351 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, a preto ho, podľa toho ako
bol predmet konania skutkovo vymedzený v návrhu, považoval za nedôvodný, a žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol plne úspešný, bolo potrebné priznať náhradu
trov konania potrebných pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania
rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu neuplatnil a neúspešný žalobca na ich náhradu nemá
právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

5. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobcom, a to v celom rozsahu. Odvolanie
právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). Mal za to, že pokiaľ súd nepovažoval návrh za úplný, ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.“) za účinnosti O.s.p.. Z gramatického výkladu
predmetného ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na
doplnenie takéhoto podania. Keďže súd prvého stupňa rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania,
pričom jeho rozhodnutiu nepredchádza faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu
na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto
postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o
vady konania, ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46
a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je
dôvodné, keďže je daný odvolací úvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu
a zároveň mu priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov. Zároveň žalobca uvedeným podaním podal aj sťažnosť v zmysle ust. § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení zákonov. Poukázal na skutočnosť, že rozsudok
mu bol doručený dňa 03.07.2017, t.j. 15 mesiacov po jeho vydaní, a preto má za to, že vzniknutý časový
posun medzi vydaním rozsudku a jeho doručením bol spôsobený žalobcovi doručovaním. Mal za to, že
ide o porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní  (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad
vyplývajúcich z  ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.



8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

9. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o zriadení
vkladového účtu bol dňa 18.12.20107 v súlade s § 43b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 716 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník (ďalej len
„Obchodný zákonník“) a Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových  produktov a služieb zo dňa
18.12.2007 zriadený majiteľovi účtu s klientskym číslom 885784 vkladový účet č. 8857844030/5600 v
mene GBP, s frekvenciou výpisov ročne, bez výpovednej lehoty, so spôsobom doručenia výpisov poštou.
V bode 2. predmetnej zmluvy bolo uvedené, že všetky práva, povinnosti a vyhlásenia zmluvných strán,
ktoré nie sú výslovne upravené v Zmluve, resp. v návrhu zmluvy sa spravujú Všeobecnými obchodnými
podmienkami banky v platnom znení. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej
len „VOP“) účinné od 01.03.2015. Listom zo dňa 08.11.2012 žalobca oznámil, že dňom doručenia
uvedeného oznámenia odstupuje od príslušnej zmluvy o uvedenom účte z dôvodu vykazovaného
debetného zostatku na účte žalovaného od dňa 31.03.2012 v aktuálnej výške 47,96 GBP. Zároveň
uvedeným listom vyzval žalovaného na uhradenie debetného zostatku po započítaní pohľadávky v
lehote troch dní od doručenia uvedeného oznámenia. Ďalej sa v spise nachádzali „Customer account
balnaces enquiry“ (č.l. 9 a 10). Z výpisu účtu žalovaného za obdobie od 18.12.2007 do 19.11.2012
vyplýva, že na základe transakcie zo dňa 19.11.2012 bolo uskutočnené vyrovnanie zostatku zatv. účtu
v sume 50,72,- Eur. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že sadzba pri nepovolenom prečerpaní účtu je pre
všetky typy bežných a vkladových účtov vo výške 28,00%.

10. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka\").

14. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

15. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva
výrobky, alebo poskytuje služby.

16. Podľa čl. 8 C.s.p., Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje už po
01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p. už v režime C.s.p..
Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné brať na zreteľ aj procesnú úpravu  účinnú do 30.06.2016,



t.j. O.s.p., keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím
účinnosti C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované.

18. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne
posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

19. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi
žalobcom a žalovaným, založeným dňa 18.12.2007, a to zriadeným vkladového účtu v mene GBP.

21. V predmetnej veci nie je sporné, že ide o vzťah spotrebiteľský, pretože Zmluva o zriadení
vkladového účtu je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej vystupuje žalobca v
postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.

22. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú
podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa
správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o zriadení vkladového
účtu zo dňa 18.12.2007 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Súd
prvej inštancie preto správne vec právne posúdil, keď na predmetný prípad aplikoval predovšetkým
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca v podanom odvolaní
nenamietal spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

24. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol
o zamietnutí žaloby, teda žalobcovi nepriznal sumu 50,72 GBP (istina) a príslušný úrok vo výške 33,80
GBP (príslušný úrok). V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie zákonné a vecne správne.
Z dokazovania bolo bezpochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje konkrétne aké odplaty za
služby by boli, a za akých podmienok je žalovaný povinný platiť, táto len odkazuje na VOP banky, kde sú
naviac uvedené sumy v eurách, nie v librách. Úrokové sadzby produktov a ani VOP neboli individuálne
dojednané. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu aj poplatky za poskytovanie služieb (okrem iného) a
sadzby, ktorými bolo nepovolené nepovolené prečerpanie úročené. Poplatkové zaťaženie spotrebiteľa
bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné.

25. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného od
01.01.2008, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Takéto podmienky,
uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho
zákonníka) a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť.

26. Vo vzťahu k VOP odvolací súd poukazuje na to, že ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje
banka. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia
byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj vyššie citované ust. § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom
zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah.



27. VOP, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich
neprijateľnosť. Inými slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP zmluva
odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli dátumované a
ani nikým podpísané. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcu
ohľadom sumy 50,72 GBP s prísl., zamietol.

28. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

29. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

30. Odhliadnuc od skutočnosti, že zákonná úprava pojem „nepovolené prečerpanie účtu“ nepoužíva,
z vyššie uvedeného podania žalobcu možno dôvodne vyvodiť, že žalobca týmto slovným spojením
používaným v jeho VOP a dokumentoch, mienil označiť priebežné nesplácanie, či nedodržiavanie
požiadavky banky na priebežné znižovanie záporného salda účtu klienta (žalovaného). V ust. čl. 3.12
VOP žalobcu upravuje stav, ak „nastane“ nepovolené prečerpanie účtu a pre takýto prípad upravuje
tzv. „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, ktorý úrok má zodpovedať „debetnej úrokovej sadzbe
vyhlasovanej žalobcom“. Treba však opakovane zdôrazniť, že žalobca so žalovaným nemal uzavretý
žiaden zmluvný vzťah právne relevantným spôsobom o prečerpaní (existencii možnosti prekročenia)
peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného poskytnutých bankou, či už z hľadiska výšky
prečerpania, spôsobu splácania prečerpania ako aj iných podmienok súvisiacich s poskytovaním takejto
služby bankou. Uvedené nemožno nahradiť, ani zhojiť jednostranným oznámením banky formou výpisov
z účtu doručovaných žalovanému na jeho adresu.

31. K odvolacej námietke žalobcu, že v predmetnom prípade mal súd prvej inštancie obligatórnu
povinnosť vyzvať žalobcu na doplnenie podania, odvolací súd uvádza, že povinnosťou žalobcu bolo
hodnoverne preukázať konkrétne dôvody uplatňovaných nárokov z dôvodu, že dôkazné bremeno znáša
ten, čo v konaní tvrdí určité skutočnosti, čiže v uvedenom prípade žalobca. Podaním žaloby predložil
žalobca dôkazy, z ktorých aj podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie len nepriamo vyplývajú jeho nároky,
avšak žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť týchto nárokov. Odvolací súd ďalej poukazuje na to,
že žalobca síce ako prílohu žaloby pripojil list zo dňa 08.11.2012, ktorého predmetom bolo oznámenie o
odstúpení od príslušnej zmluvy, avšak žiadnym spôsobom už nepreukázal, že predmetný list bol reálne
zaslaný a doručený žalovanému. Naviac, ako bolo už vyššie spomenuté z obsahu Zmluvy o zriadení
vkladového účtu nijako nevyplývajú aké poplatky a úroky je žalovaný ako spotrebiteľ povinný plniť a v
akom čase. Ak aj boli niektoré z poplatkov a úrokov upravené vo VOP, neboli ustanovené v GBP, ale
v eurách, čo pri zriadení účtu v GBP nie je pre klienta ako spotrebiteľa postačujúce vzhľadom na to,
že prípadné posúdenie vhodnosti výšky poplatkov a úrokov by bolo pre klienta ako spotrebiteľa príliš
komplikované nakoľko by si musel prepočítavať výšku poplatkov z eur do GBP.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené sa teda odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie,
že žalobca neuniesol v predmetnom prípade dôkazné bremeno a teda nebol zistený právny dôvod na
základe ktorého by bol žalovaný povinný uvedenú sumu vrátiť.

33. Vo vzťahu k podanej sťažnosti v zmysle ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení zákonov (ďalej len „Zákon o súdoch“), že doručením rozsudku 15 mesiacov po jeho
vydaní došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, odvolací súd uvádza, že
v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na uvedené ustanovenie bol príslušný na rozhodnutie o sťažnosti o
porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov príslušný predseda súdu prvej inštancie.

34. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.



35. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny,
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil tak, že úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods.1
C.s.p. tak, že v konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/112/2015", "guid": "e383c6d6-d424-4937-a5c1-75ff2c6ca107:36649440-0a79-4f72-a50f-945c86a0646e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:628673a8-1417-4ba4-84cd-b01310998311", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 3/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/06 z 10. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-10", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:628673a8-1417-4ba4-84cd-b01310998311"}], "citovane_v": [{"guid": "10fbe632-46e6-4dd3-8e9e-2749e6fd79f5:1ead4f7f-cc37-4148-b5af-24ead21438c2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8115206703.1", "spisova_znacka": "24Co/119/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 24Co/119/2017 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115206703.1"}]}