{"guid": "10faddfd-cd16-4e6a-a4c7-ff4d05955a9d:3ad1f213-2761-4440-bd47-be4ef409570c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7017200282.1", "spisova_znacka": "2Sa/10/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/10/2017 z 12. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 12. marca 2018, sp. zn. 2Sa/10/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200282.1", "identifikacne_cislo": "7017200282", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2018-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ad1f213-2761-4440-bd47-be4ef409570c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200282.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200282.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200282.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200282
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200282.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobkyne N. X., bývajúcej v W.,
T. XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Bratislava, oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤPZ a posudkových činností Košice, Zádielska 2, Košice, v konaní o žalobe
na preskúmanie rozhodnutia žalovaného 15.03.2017 č.: UPS/US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2017/4119,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu   z a m i e t a .

II. Žalobkyni  n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 24.01.2017 č. KEO/RPČ/
SOC/2017/111008-2 nevyhovel žalobkyni jej žiadosti o vyhotovenie parkovacieho preukazu zo
dňa 02.01.2017. V odôvodnení poukázal na lekársky posudok zo dňa 17.01.2017 č. KEO/RPČ/
SOC/2017/111008, v ktorom bola žalobkyni stanovená miera funkčnej poruchy 50 % podľa časti II., bodu
4, písm.b), prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
iba „zákon o kompenzáciách“), ale podľa posudku posudkového lekára žalobkyňa nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods.6 zákona o kompenzáciách, a
taktiež nemá praktickú slepotu, alebo úplnú slepotu oboch očí.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
z 15.03.2017 č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2017/4119 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a
napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, potvrdil.

3. V odôvodnení žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní doplnil konanie lekárskym posudkom
zo 14.03.2017 č. UPS/US6/SSVOdPPKPC2/SOC/2017/4119, podľa ktorého miera funkčnej poruchy u
žalobkyne je 50 % podľa prílohy č. 3, časť II.4.b. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,
preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. U žalobkyne ide o plazmocytóm
(myelóm) so stredne ťažkými prejavmi. V posudku sa uvádza, že v dôsledku postihnutia žalobkyňa
nemá deficit v oblasti mobility, orientácie, komunikácie a sebaobsluhy. Je schopná samostatne sa
premiestňovať. Je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku
železničnej dopravy a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku
železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy
osôb, a v prostriedku železničnej dopravy, ako aj zvládnuť inú situáciu vo vozidle, pretože nemá stavy a
postihnutia, ktoré by tomu zabraňovali. Žalobkyňa nemá praktickú, ani úplnú slepotu oboch očí.



4. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár žalovaného vychádzal z diagnostického
záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov, ako aj z nálezu doloženého k odvolaniu
(onkohematológia zo dňa 20.01.2017), a v súlade s ustanovením § 11 ods.9 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu vykonal posúdenie žalobkyne bez jej prítomnosti. Z lekárskeho posudku
vyplýva, že u žalobkyne nebola zistená odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom v zmysle ustanovenia § 14 ods.6 písm.a), b), c) zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu. Keďže žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale
nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a nemá praktickú alebo úplnú
slepotu oboch očí, nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho
preukazu.

5. Žalovaný k odvolacej námietke žalobkyne, podľa ktorej na odporúčanie lekára sa má vyhýbať
priestorom s väčším počtom ľudí a vyhýbať sa cestovaniu v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy
z dôvodu rizika infekcie, žalovaný uviedol, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár
vychádzal z aktuálnych lekárskych  nálezov, ktoré žalobkyňa doložila ku svojej žiadosti o vyhotovenie
parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Výsledkom lekárskej posudkovej
činnosti je lekársky posudok, zo záveru ktorého vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa podmienky zákona
na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Vyjadrenie odborného lekára k odkázanosti na individuálnu
prepravu má iba odporúčací charakter.

6. Žalobkyňa podala žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, v ktorom navrhla, aby súd
zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že trpí závažným
hemato-onkologickým ochorením - mnohopočetný myelóm. Ochorenie jej bolo diagnostikované v
septembri 2016 v neskorom III. štádiu, a v súčasnosti je ambulantne liečená chemoterapiou. Ošetrujúca
lekárka špecialistka v odbore hematológia jej vzhľadom na jej ochorenie odporúča telesné šetrenie,
dôsledné chránenie sa pred infekciami, vyhýbanie sa priestorom s väčším množstvom ľudí, individuálnu
prepravu.

7. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že prejavy jej zhubného ochorenia sú veľké bolesti pri chôdzi, nutnosť
zvýšenej opatrnosti pri akomkoľvek fyzickom kontakte, ktorý môže viesť k vzniku fraktúr, keďže kosti sú
zhubnými plazmatickými bunkami doslova „rozvŕtané“. Ďalším charakteristickým znakom pokročilého
myelómu sú časté infekcie a anémia, prejavujúca sa únavnosťou, vyčerpanosťou, dýchavičnosťou.
Podľa názoru žalobkyne pri posudzovaní odkázanosti na individuálnu prepravu, sa žalovaný musí
zaoberať aj tým, či je ťažko zdravotne postihnutý reálne fyzicky schopný prekonať vzdialenosť medzi
svojím bydliskom a zastávkou hromadnej dopravy osôb, a stanicou železničnej dopravy, a akým ďalším
ťažkostiam pri nastupovaní, vystupovaní a samotnej ceste čelí kvôli svojmu postihnutiu. Najbližšia
zastávka hromadnej dopravy je od vchodových dverí domu žalobkyne vzdialená cca 200 m, železničná
stanica cca 3200 m. Prekonať tieto vzdialenosti žalobkyňa nie je schopná kvôli úporným bolestiam kostí
a obrovskej únave. Je zadýchaná, točí sa jej hlava, musí si sadnúť a odpočinúť, nedokáže sama vstať.
Aj ako ťažko zdravotne postihnutý človek sa chce však v rámci svojich možností usilovať o čo najväčšiu
samostatnosť. Úlohou žalovaného by malo byť jej v tomto snažení pomôcť.

8. V žalobe poukázala na to, že pri cestovaní hromadnou dopravou sa nedá vylúčiť fyzický kontakt
s ostatnými cestujúcimi, ktorí by pri hrozivom stave jej kostí poškodených myeolómovou kostnou
chorobou mohol viesť k vzniku zlomeniny. Pri cestovaní hromadnou dopravou sa tiež nedá vyhnúť
zvýšenému riziku infekcie. Jedným zo zásadných odporúčaní jej ošetrujúcej lekárky je vyhýbanie sa
miestam so zvýšenou koncentráciou ľudí, pretože každá infekcia by mohla mať pre ňu fatálne následky.
Poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR z 28.02.2012 sp. zn. 1Sžso/1/2012 a z 15.04.2014 sp. zn.
1Sžso/32/2013, z ktorého vyplýva, že odkázanosť na individuálnu prepravu nemusí mať nič spoločné
so schopnosťou pohybu, orientácie a duševnými schopnosťami. K rovnakému záveru dospievajú aj iné
krajské súdy, napríklad Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 27.10.2015 sp. zn. 20S/120/2015. Každá
osoba musí byť hodnotená z hľadiska jej zdravotného postihnutia a schopnosti individuálne musí byť
prehodnotená, a jej schopnosť premiestniť sa nastúpiť a zotrvať v takýchto prostriedkoch vo väzbe na
zachovanie jej prirodzenej dôstojnosti.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby ju súd zamietol z dôvodov, ktoré uviedol v
žalobe napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na to, že jeho rozhodnutie vychádzalo z lekárskeho posudku,
posudkový lekár žalovaného k žalobe žalobkyne zaujal stanovisko tak, že trvá na tom, že po vyhodnotení



aktuálnych odborných lekárskych nálezov, ktoré boli postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality, nemá
pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych nálezov.
Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne posúdený na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
Žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, a nemá praktickú alebo úplnú slepotu
oboch očí, preto nespĺňa rozhodujúcu zákonom stanovenú podmienku pre vyhotovenie parkovacieho
preukazu. K námietke uvedenej v žalobe týkajúcej sa vzdialenosti zastávky hromadnej dopravy a
železničnej stanice od miesta bydliska žalobkyne, žalovaný poznamenal, že zákon o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu nerieši vzdialenosti od miesta bydliska posudzovanej osoby k zastávke
hromadnej dopravy, alebo stanice železničnej prepravy, ale rieši sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia.

10. Žalobkyňa na pojednávaní predložila písomné vyjadrenie, ktoré súd oboznámil tak, že ho prečítal.
V tomto vyjadrení opätovne poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a tiež Krajského súdu v
Prešove, ktorý sa vo svojom rozsudku zo dňa 28.11.2017 sp. zn. 7Sa/2/2017 zaoberal aj potrebou
zisťovania a vyhodnocovania vzdialenosti zastávky hromadnej dopravy od miesta bydliska žiadateľa.
Napokon poukázala na to, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predložilo dňa 20.02.2018
do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
447/2008 Z.z. Podľa tohto návrhu mal byť s účinnosťou od 01.07.2018 parkovací preukaz vyhotovený
aj fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje onkologická liečba, pri hemato-
onkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

11. Žalovaný na pojednávaní konštatoval, že z judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok z 27.06.2012
sp. zn. 7Sžso/51/2011, rozsudok z 29.11.2017 sp. zn. 9Sžo/63/2016) vyplýva, že posudzovanie
zdravotného stavu je podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu v kompetencii
posudkového lekára, a že rozhodnutie správneho orgánu je založené na voľnej úvahe, ktorú súd nemôže
preskúmavať, iba ak by bola v rozpore s obsahom spisov, alebo by bola v rozpore so zásadami logického
uvažovania a myslenia. K námietke žalobkyne, že budúca úprava zahŕňa hemato-onkologické ochorenia
medzi také, ktoré odôvodňujú priznanie parkovacieho preukazu, uviedol, že obidva správne orgány
rozhodovali podľa účinnej právnej úpravy. Ak nová práva úprava bude umožňovať vydanie parkovacieho
preukazu, má žalobkyňa právo podať novú žiadosť o jeho pridelenie, pretože rozhodnutie v tejto veci
nezakladá prekážku veci rozsúdenej.

12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil
sa s administratívnymi spismi a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

13. Podľa § 10 ods.1 zákona o kompenzáciách posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a
parkovacieho preukazu, je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

Podľa § 11 ods.13 zákona o  kompenzáciách na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok
obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, a
termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Podľa § 13 ods.1 písm.d) zákona o kompenzáciách, sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona
je posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa §
14; na účely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblasť mobility a orientácie.

14. Podľa § 14 ods.6 písm.a), b), c) zákona o kompenzáciách fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na
rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti:
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy, alebo



c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb, a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insulficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa, alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 15 ods.3 zákona o kompenzáciách na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so
zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods.13, alebo § 11 ods.15.

Podľa § 17 ods.1 zákona o kompenzáciách fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods.6,
alebo má praktickú slepotu, alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz
na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

15. Podľa § 53 ods.1 zákona o kompenzáciách na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí
byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a musí obsahovať predpísané náležitosti.

16. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 02.01.2017 na Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným
postihnutím. Prvostupňový správny orgán rozhodol na podklade lekárskeho posudku vyhotovenom
pre účely § 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Z lekárskeho posudku vyplýva, že
žalobkyňa je v liečbe onkohematológa pre mnohopočetný myelóm. Trebanobiopsiou sa potvrdila 85
%-ná nádorová infiltrácia kostnej drene. Je samostatná, má mierne bolesti pohybového aparátu. Ide
o akútny stav v onkologickej liečbe. Miera funkčnej poruchy bola posudkovým lekárom pre uvedené
ochorenie určená 50 %, teda žalobkyňa je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Je však schopná
premiestňovať sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy, nastupovať a vystupovať z vozidla, udržať sa
v ňom počas jazdy a schopná znášať iné situácie vo vozidle verejnej hromadnej dopravy, aj železničnej
dopravy.

17. V odvolacom konaní bol vyhotovený lekársky posudok posudkovým lekárom žalovaného, ktorý
mal k dispozícii ďalšie lekárske nálezy. Z doloženej zdravotnej dokumentácie vyplývajú subjektívne
ťažkosti žalobkyne, a to sťažené dýchanie a mierne bolesti pohybového aparátu. Posudkový lekár vo
svojom posudku konštatoval, že v dôsledku postihnutia, ktoré podmieňuje mieru funkčnej poruchy 50 %,
žalobkyňa nemá deficit v oblasti mobility, orientácie, komunikácie a sebaobsluhy. Je schopná samostatne
sa premiestňovať, je schopná sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, a v prostriedku
železničnej dopravy a späť, nastupovať doň, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho, ako aj
zvládnuť inú situáciu vo vozidle, pretože nemá stavy a postihnutia, ktoré by tomu zabraňovali. Žalobkyňa
tiež nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.

18. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky uvedené v § 14 ods.6 písm.a), b),
c) zákona o kompenzáciách na to, aby jej žiadosti o vydanie parkovacieho preukazu bolo vyhovené. Z
lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spise, ktoré žalobkyňa predložila k svojej žiadosti, nevyplývajú
také ťažkosti, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojej žalobe. Je pravdou, že žalobkyňa má zdravotnými
pracovníkmi odporúčané chrániť sa pred infekciou, to však samo o sebe neznamená, že nemôže
cestovať verejnou hromadnou dopravou.

19. Je pravdou, že Najvyšší súd SR vo veciach, na ktoré žalobkyňa poukazovala vo svojej žalobe, aj
vo vyjadrení, rozhodol tak, že uložil správnym orgánom sa dôsledne zaoberať a posudzovať schopnosť
žiadateľa používať verejnú hromadnú dopravu, avšak v týchto konkrétnych prípadoch išlo o ochorenia
iného druhu a charakteru. Pri súčasnej účinnej právnej úprave žalobkyňa podľa názoru súdu nespĺňa
podmienky pre vydanie parkovacieho preukazu.



20. Tak, ako to už bolo uvedené aj na pojednávaní na krajskom súde, v prípade zmeny právnej úpravy
žalobkyňa má právo podať novú žiadosť o vydanie parkovacieho preukazu. A ak bude spĺňať podmienky
tejto zmeny, môže sa jej žiadosti vyhovieť.

21. Z uvedených dôvodov preto súd považoval žalobné námietky žalobkyne za neopodstatnené, a preto
žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

22. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167
ods.1 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku  (ďalej len
\"sťažnostné body\") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.



Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "c1390e05-a855-4522-9c69-d86498a94913:851b149f-91bc-4fe3-b340-edb6eaa2568e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8017200538.2", "spisova_znacka": "7Sa/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Sa/2/2017 z 27. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8017200538.2"}], "citovane_v": [{"guid": "b21203fb-0110-4f1a-9190-e2361ed4a182:2911b396-2bf2-4c60-a895-08f9c0d06783", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8017200244.1", "spisova_znacka": "1Sžsk/38/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžsk/38/2017 z 26. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200244.1"}]}