Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/99/2018 z 26. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. februára 2019, sp. zn. 25CoE/99/2018, ECLI:SK:KSNR:2019:4217208921.2 Krajský súd Nitra | 25CoE/99/2018 | ECLI:SK:KSNR:2019:4217208921.2 | 2019-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12d45340-fdad-4fba-a59e-33e4b5d0e477 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4217208921.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/99/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217208921
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217208921.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému:
C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXXX, o vymoženie sumy 1.299,29 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, zo dňa 23. februára 2018 č.k.
16Er/1815/2017-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písmeno d), § 44 ods. 2,
3, § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, § 39, § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 73
ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
1.2. Skúmal, či zmluva č. 5285301090704 zo dňa 12.07.2004, na základe ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, a dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa
03.06.2013 majú spotrebiteľský charakter a či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský
rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
t.j. či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný. Za týmto účelom preskúmal zmluvu č. 5285301090704 zo
dňa 12.07.2004, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. (predchodcom
oprávneného) a povinným, dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa
25.05.2012, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 03.06.2013 uzavretú
medzi oprávneným a povinným, ako aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 03.06.2013 uzavretú medzi
oprávneným a povinným. Dospel k záveru, že formuláciu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať
za platnú rozhodcovskú zmluvu. Uviedol, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnému) bola v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď je oprávneným podaná žaloba na rozhodcovský
súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania. Konštatoval, že oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil. Zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a
rozhodovať. Vzhľadom na to, je potrebné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,



ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2.1. Proti uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil nesprávnym právnym posúdením
veci.
2.2. Tvrdil, že podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným
postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou
činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na
samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku.
Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne. Jej podpisom nebolo nijako podmienené
poskytnutie úveru, ani poskytnutie splátkového kalendára na dlžnú sumu. Zmluva, na základe ktorej boli
povinnému poskytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená dňa 12.07.2004 a rozhodcovská zmluva
bola uzatvorená dňa 03.06.2013, teda po deviatich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov.
Poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Tvrdil, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu
zakázať v spotrebiteľských sporoch v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by
samostatný zákon na jeho úpravu. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z.
uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Namietal, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia,
nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych
predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho
spisu. Tvrdil, že splnil všetky zákonné náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá
dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, o odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.03.2017 spísaním
zápisnice o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 12.04.2017 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku
č. k. SRSAspA 00001/15 zo dňa 01.12.2015, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 13.
02. 2017 a vykonateľnosť dňa 16. 02. 2017.

7. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné



podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

8. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s
ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona
a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý preskúmaním rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej v rovnaký deň, keď bola uzatvorená aj
dohoda o uznaní záväzku a vyplnení dotazníka povinnou, dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská
zmluva je absolútne neplatná, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola individuálne dojednaná a povinný celkom
zjavne nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej (adhéznej, typovej) zmluvy ovplyvniť,
resp. niektoré z dojednaní zmluvy vylúčiť. Z uvedeného dôvodu bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani
nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd
prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako celok.

13.1. Reagujúc na námietky oprávneného uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za
konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd



viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).
13.2. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávneného o arbitrárnosti, nepresvedčivosti a
nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia. Uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré bolo riadne
a vyčerpávajúco odôvodnené. Súd prvej inštancie použil celý rad právnych predpisov na zdôvodnenie
svojich právnych záverov, a preto nebolo možné hovoriť o svojvoľnosti pri rozhodovacej činnosti súdu.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).