Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/134/2012 z 30. 7. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. júla 2013, sp. zn. 20Co/134/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8811210567.1 Krajský súd Prešov | 20Co/134/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8811210567.1 | 2013-07-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 137 OSP, § 24 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8f5c8c8-d40c-4691-bf64-e28ca5cb51ad Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8811210567.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/134/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811210567
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8811210567.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, proti žalovanému V. X., bytom Q. XX, XXX XX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO:
42176778, o zaplatenie 27,45 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka a žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 4C 263/2011-84 zo dňa 20.3.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c
i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) konanie v časti
úroku z omeškania nad 8,5% ročne zo sumy 25,79 Eur od 19.9.2008 do zaplatenia zastavil a žalobu
zamietol. Ďalej vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovi uložil povinnosť
uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 27,45 Eur na účet právneho zástupcu do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie o náhrade trov vedľajšieho účastníka odôvodnil citujúc ust. § 142 ods. 1, § 150 ods. 2
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku proti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobca
i vedľajší účastník.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že uznesenie v
napadnutom výroku je dôvodné zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.



Súd prvého stupňa nepoužil ust. § 137 O.s.p.

Náhradu trov konania vedľajšieho účastníka vo výške 27,45 Eur súd prvého stupňa priznal s
odôvodnením, že náhradu trov konania posúdil ako neprimeranú voči pohľadávke, nakoľko trovy
právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur predstavujú viac ako dvojnásobok uplatňovanej pohľadávky.

Odvolací súd s aplikáciou ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nesúhlasí a v tomto smere poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie: „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty
základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali
právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od
platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-279/09).

Aktivity vedľajšieho účastníka súvisia s ochranou spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou
života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok
(smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu
rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania
práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič
výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná
situácia.

V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho,
smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t)
ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej
úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok
Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7 MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.)

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.



Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.

Nesprávnym právnym posúdením je i aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. o náhrade trov konania v
drobných sporoch.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z.: „V týchto konaniach najmä trovy konania
predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto
veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na
vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré
takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre
advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Pre porovnanie nariadenie o
tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním trov konania, pokiaľ sú neprimerané voči pohľadávke vo
veciach do 2000 Euro. Navrhovaným ustanovením sa navrhuje nepriznanie neprimeraných trov voči
pohľadávke len v sporoch o tie najnižšie sumy.“

Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť ako je vyššie uvedené vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi. Tento zámer zákonodarcu však nemožno vzťahovať i na uplatnenie obrany voči
žalovanému nároku. Možnosť zníženia, prípadne nepriznania trov konania upravuje ust. § 150 ods. 2
O. s. p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
súd aplikovať iba vo vzťahu k žalobcovi uplatňujúcemu si pohľadávku do výšky 1000 Eur neprimeranými
trovami konania.

Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu. Odvolací súd v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. uznesenie v napadnutom výroku o
trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o trovách celého konania rešpektujúc
názor odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.