{"guid": "10ed219d-083f-4f65-8e9d-de1b97ff86a5:74661abb-15fb-4a37-b582-fd109501c410", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7813203715.3", "spisova_znacka": "3Co/204/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/204/2016 z 3. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 3. mája 2017, sp. zn. 3Co/204/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7813203715.3", "identifikacne_cislo": "7813203715", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2017-05-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74661abb-15fb-4a37-b582-fd109501c410", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7813203715.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7813203715.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7813203715.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/204/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203715
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203715.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň Mgr.
Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej M. Q., G.. XX.XX.XXXX,
K. P. K. XXX, o zaplatenie 469,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava z 01. 02. 2016, č. k. 8C/430/2013-100

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v
rozsahu zmenkového úroku  vo výške 0,19 % denne, návrh v prevyšujúcej časti zamietol a rozhodol,
že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Predmetom konania bol návrh žalobcu na uplatnenie
pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa
žalobca domáhal plnenia zo zmenky 469 eur, zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo
sumy 504,- eur od 30.7.2009 do 10.11.2009 a zo sumy 469,- eur od 11.11.2009, zákonného úroku vo
výške 6 % ročne a zmenkovej odmeny.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že podkladom pre vystavenie zmenky, ktorá bola
základom nároku, bola zmluva o úvere, ktorú uzavrela dňa 24.3.2009 žalovaná s právnym predchodcom
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 250,- eur.
Úver mal byť vrátený zvýšený o poplatok 242,- eur, teda v celkovej výške 492,- eur. Žalovaná na
zabezpečenie úveru vystavila blankozmenku v prospech remitenta Pohotovosť s.r.o., ktorá zmenku
vyplnila podľa Dohody o vyplnení zmenky. Táto zmenka bola neskôr indosovaná na žalobcu. Súd
prvej inštancie podrobil kontrole úverovú zmluvu a obsah Dohody o vyplnení zmenky vyplývajúcej
zo všeobecných úverových podmienok spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Vzniknutý vzťah posúdil podľa
ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré upravujú inštitút spotrebiteľskej zmluvy.
Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je v spotrebiteľskom vzťahu neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa tým, že nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenie bez posudzovania
náležitosti zmluvy podľa spotrebiteľských predpisov. V dôsledku neplatnosti dohody o vyplnení zmenky
nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo na jej vyplnenie a ani právo na plnenie. K vystaveniu
zmenky došlo navyše v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských



úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii (ďalej len zákon 258/2001 Z. z.) v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy. Zmenku bolo možné prijať na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského
úveru ak zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru. Maximálna
výška zmenkovej sumy mohla byť 325,- eur, nie 504,- eur. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom
v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na
požiadanie vydať. To platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo zmenky.
Zmenka umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo je 91,25% ročne. Takýto úrok je v
rozpore s ochranou dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ), čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z.  čo znamená, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda o vypĺňacom práve
blankozmenky je navyše neplatná pre obchádzanie zákona. Preto žalobu okrem čiastočného zastavenia
konania v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a f/ O.s.p. a
navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
exekučným spisom a listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Žalobca predložil súdu
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli
vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené podmienky pre vykonanie iných
dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej
veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku malo byť výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná
mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady
v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej
iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovanej ako spotrebiteľa, pričom žalovaná
sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím
konaním ju prakticky uznala. Súd prvej inštancie teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené. Súd prvého stupňa sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Predovšetkým ignoroval ustanovenie
§ 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv.
kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom
zmenky. Keďže tak nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný
vznesie námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda
spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Vytýkal súdu, že vyhodnotil zmenku ako
neplatný právny úkon, pričom tento záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní
nevzniesol, ani nikto z účastníkov ich nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade
neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom po indosovaní je irelevantný. Nesúhlasí so
záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka odvolacieho súdu)
úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie iba istého
druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky
s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o
vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.
Napokon tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom.



4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP),
ktorý platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti zostávajú zachované (§ 470
ods. 2).

6. Odvolanie žalobcu bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Vychádzajúc
zo zásady zachovania účinkov procesných úkonov (§ 470 ods. 2 CSP) odvolací súd posudzoval podané
odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a existencie uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení
O.s.p.

7. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na
jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací
súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vecne správny, preto ho
odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust.
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že
namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389
CSP.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o
zamietnutí žaloby na právnom závere, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, pretože je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, dohoda aj zmenka samotná sú neplatné pre obchádzanie zákona a že zmenka
bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. S týmito závermi
odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a
konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie postupoval v konaní správne,
ak skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru
odvolací súd uvádza nasledovné :

11. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :



1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

12. Z citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne bolo
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade
ide o zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase, keď bola zmenka vystavená. V zmysle ust. § 4 ods.
6 tohto zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

13. Ako už odvolací súd konštatoval zhodne so záverom súdu prvej inštancie v bode 10. odôvodnenia,
zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok, je v rozpore s citovaným ustanovením.
Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, že pre rozpor základu pohľadávky so zákonom
nie je možné priznať ani príslušenstvo uplatnenej pohľadávky.

14. K odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania súdom prvej inštancie
odvolací súd poukazuje na zákonný text ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z toho je potrebné vyvodiť záver, že okrem navrhnutých dôkazov
zákon umožňoval súdu vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, čo v sebe
zahrňuje aj možnosť zabezpečiť potrebný dôkaz. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku boli
subsidiárne využiteľné aj na konanie podľa Nariadenia. Odvolací súd poukazuje na bod I.1 citovaného
Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci
ex offo zabezpečiť prieskum uplatňovaného nároku so zreteľom na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v
ktorom má základ. Ak mal súd prvej inštancie zo svojej činnosti vedomosť o tom, že žalobcom predložená
zmenka mohla zabezpečovať nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval v súlade s ust. §
120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil dôkazy, z ktorých mohol posúdiť obsah a platnosť úkonu, v ktorom
má uplatňovaný nárok základ.

15. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v tom
zmysle, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd
sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia uvedeného ustanovenia by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu
smerujúceho k záveru o povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa



indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní
dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo
k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
neprijateľný. Napriek tomu, že žalovaná v konaní výslovne nenamietala neplatnosť zmenky, súd správne
skúmal jej platnosť vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Tento názor opakovane skonštatoval vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší
súd Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012).
Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ
zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v
neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať zmluvné podmienky a v
prípade, ak sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

16. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v znení účinnom do 23.12.2015  neustanovovalo, kto a
aké námietky uplatňovať môže, ale kto ich uplatňovať nemôže. Citované ustanovenie tak výslovne
nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj z hľadiska práva Európskej
únie. Súdny dvor EÚ vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/EHS  vyslovil, že národný
súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr
vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine
(t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné
i hmotné právo konformne s právom EÚ. Ani samotné Nariadenie neobsahuje ustanovenie, ktoré by
zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená.
Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá rozsudok“ nehovorí, že
žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo skúmal, či základom zmenky
je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

17. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon
č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa nového znenia § 17 ods. 2
zákona v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo
prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva.
Táto povinnosť súdu sa týka procesnej činnosti súdu a vzťahuje sa preto aj na konania začaté na
súde pred účinnosťou novely zák. 438/2015 Z.z. vzhľadom na absenciu prechodných ustanovenia k
úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky
neskončené spory prebiehajúce na súdoch, pokiaľ zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny)
režim.

18. Námietka žalobcu, že súd nemal nariadiť vo veci pojednávanie rovnako nie je dôvodná. Rozhodnutie
o nariadení pojednávania je v plnej diskrečnej právomoci konajúceho súdu a akýkoľvek postup nemá
vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

19. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/430/2013", "guid": "6887200e-87ff-497d-92dd-e7de80004662:6ae051fe-4ec1-433b-9173-9d79b6716041", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "857acd96-7e9d-4cc4-b588-52beac613c69:1fe39a5d-50c0-44db-aab7-b524a12922ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1", "spisova_znacka": "6MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1"}], "citovane_v": []}