Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/149/2014 z 21. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 21. mája 2014, sp. zn. 11Co/149/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7112222803.1 Krajský súd Košice | 11Co/149/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7112222803.1 | 2014-05-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 150 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5de8ab71-e58a-4023-87d9-7a59666870e8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112222803.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/149/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222803
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112222803.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu A. podnik mesta D. , akciová spoločnosť, D., V. č. 1, zast. JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom, so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 9-C1 5, proti žalovanému A.
F., naposledy bytom J., R.. kozmonautov 2, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou C.
H., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 50,50 €, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 29C 37/2013- 33 z 20.1.2014 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 45,57 €, na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú istinu 50,50 €, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne ho zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 40,73
€ pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia vo
výške 24,23 €, na účet právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozsudku súd uviedol svoje skutkové a právne závery, na základe ktorých žalobe žalobcu o zaplatenie
požadovanej istiny 50,50 € vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a súčasne aplikáciou ust. § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť. V danom prípade právny zástupca
žalobcu vyčíslil trovy konania v sume 103,74 € a to za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie
konania vo výške 16,50 € a za trovy právneho zastúpenia v sume 87,24 € za 3 úkony poskytnutej právnej
služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby a zaslanie pokusu o zmier - výzvy na zaplatenie,
ďalšia porada s klientom a to v sadzbe po 16,60 € a k tomu paušálnu náhradu hotových výdavkov 3 x
7,63 €. Súd vzhľadom na to, že v danom prípade predmet konania neprevyšoval sumu 500,- €, ide teda
o drobný spor podľa § 200ea O.s.p., urobil záver, že požadovaná náhrada trov konania by bola vyššia
ako uplatnený nárok, preto trovy ako neprimerané znížil. Vychádzal z toho, že v danom prípade išlo o
tzv. formulárovú žalobu a tak priznal žalobcovi náhradu trov len vo výške 40,73 € ako zodpovedajúcu
uplatnenému nároku. Takto priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50
€ a z trov právneho zastúpenia v sume 24,23 € za 1 úkon právnej služby - podanie žaloby v sadzbe
16,60 € a k tomu paušálnu náhradu hotových výdavkov vo výške 7,63 € podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. V
prevyšujúcom rozsahu žalobcovi požadovanú náhradu trov konania ako neprimeranú nepriznal.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca a navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania a uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi súdny
poplatok vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 87,88 €. Podľa jeho názoru súd prvého



stupňa vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že má za
to, že rozhodnutie súdu vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko súd nesprávne aplikoval § 150 ods. 2 O.s.p.. Domnieval sa, že súd nesprávne rozhodol
o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov
konania uplatňovaných ním v žalobe vo veci samej. Citujúc znenie § 150 O.s.p. tvrdil, že toto ust. preto
umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom,
ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania túto náhradu im úplne alebo sčasti nepriznať, že záver
súdu o tom, že ide o výnimočný prípad, a že sú vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností, zo starostlivého posúdenia všetkých rozhodných hľadísk,
treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné, ďalšie pomery účastníkov konania, teda
nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné zvážiť, ako by sa také
rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Podotkol, že súd odôvodnil
svoje rozhodnutie o trovách konania len v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., že je nepochybné, že aj
predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania
v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.
Dovolil si poukázať na ustálenú súdnu prax, a to najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
ako odvolacieho súdu (tiež však ostatných KS SR prikláňajúcim sa alebo totožným k uvedeným
rozhodnutiam KS BA), ktorý uznesením 7Co 32/2009 a 7Co 64/2009, ako aj v iných zmenil v obdobných
prípadoch s totožným skutkovým stavom rozhodnutie prvostupňového súdu s odôvodnením, že aj v
konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne podľa uvedených zásad,
pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania (§1,§ 18 O.s.p.) a ústavné
právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces (čl. 46
Ústavy SR). Nemožno preto nepriznať, resp. znížiť trovy konania, len preto, že ide o drobný spor, len
s poukazom na § 150 ods. 2 O.s.p., že takýmto svojim postupom, ktorým súd náležite neodôvodní
svoje rozhodnutie, resp. absentujú také argumenty, ktoré by mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam,
nepochybne odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom a, že v zmysle ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 6/2003, III. ÚS 119/2003, III.
ÚS 74/2008) nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie. Touto cestou ďalej poukázal na skutočnosť, že súd nesprávne
použil § 150 ods. 2 O.s.p. aj z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem „neprimerané“ a ani súdna a
aplikačná prax nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť
tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí akými úvahami sa riadil pri použití označeného
ust. O.s.p.. Toto ustanovenie ďalej nevymenúva explicitne prípady, v ktorých je možné trovy konania
nepriznať alebo znížiť, preto je potrebné vykladať jeho obsah v súlade s dôvodovou správou k zák.č.
384/08 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10. 2008 zmenený a doplnený O.s.p.. V zmysle dôvodovej
správy môže súd pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach
neprimerané a, že v týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu
ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v odôvodnení rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie
trov konania a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané, pričom sa nezaoberal
výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Domnieval sa,
že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zák.č.
384/08 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p. k § 150 ods. 2 O.s.p.
chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie
je. Poukázal na to, že z rozhodovacej činnosti je súdom známe, že v súčasnosti prebieha pomerne
značné množstvo súdnych sporov, kde predmetom konania je pohľadávka vo výške niekoľko € a
práve v takýchto konaniach vyčíslené trovy konania predstavujú niekoľkonásobok (rozhodne nie len
dvojnásobok alebo trojnásobok) samotnej pohľadávky a možno ich, vzhľadom na nie ich samotnú výšku,
ale na pomer medzi výškou istiny a výškou trov konania označiť za neprimerané. Preto mal za to, že pri
rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná
len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo
však nie je prípad súdenej veci a, že nakoľko uplatňované trovy konania neprekročujú niekoľkonásobne
sumu istiny, a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet
úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval § 150 ods.
2 O.s.p. Na základe uvedených skutočností mal za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom a mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať mu, ako úspešnému účastníkovi,
náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci sú účelne uplatnené trovy



konania, ktoré spočívajú jednak v zaplatení súdneho poplatku zo žaloby v zmysle zák.č. 71/92 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych predpisov a z
minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby v občianskom konaní podľa vyhl.č. 655/04 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
účinnej v čase podávania žaloby vo veci samej. Touto cestou si dovolil poukázať na skutočnosť, že
zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno podľa správneho
úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku,
keďže je zrejmé, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zast.,
odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby, príprave žaloby a podaní žaloby na príslušnom
súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný
venovať kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu so
žalobami. Cieľom súdneho konania je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, preto si dovolil
touto cestou poukázať na skutočnosť, že všetky uplatňované trovy konania v žalobe vo veci samej sú
účelne vynaložené a uplatňované v súlade s právnymi predpismi SR a vyčíslené v minimálnej výške
v súlade s vyhl.č. 655/04 Z.z., účinnej v čase podávania žaloby vo veci samej, že je nepochybné, že
žiadne ust. hmotných, či procesných noriem, platných na území SR, neobmedzuje právo účastníka
dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, to platí aj v prípade občianskeho súdneho konania,
že právo účastníka na zastupovanie advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva
obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Nariadenie deklaruje v bode 29 Preambuly, že ...„neúspešná strana by mala naďalej
znášať trovy“.... a KS v Žiline ako odvolací súd v uznesení 6Co 271/2009 dospel k záveru, že žalobca,
ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na
náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s poskytnutím právnych služieb,
ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Dovolil si zdôrazniť, že rozsah zníženia
trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a
neprimerané, aby žalovaný neznášal jeho trovy, ako procesne plne úspešného, ktoré mu vznikli, vrátane
trov právneho zast. v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

Rozsudok, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§
206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok, pokiaľ ide o výrok o trovách konania, zmenil
podľa § 220 O.s.p., lebo, aj keď je inak vecne správny, súd náhradu trov žalobcovi priznal v nesprávnej
výške.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Citovaným ust. § 150 ods. 2 došlo k implementácií komunitárneho práva Európskej únie do Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa sleduje, aby vo veciach s nízkou hodnotou sporu dochádzalo k zníženiu
neprimeraných trov, ktoré sú vo vzťahu k výške pohľadávky v drobných veciach neprimerané. Toto
ustanovenie vychádza zo zásady, že cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie
pohľadávky s čo najnižšími nákladami a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že
ide o veci zaujímavé z hľadiska odmeny advokáta.



Z ust. § 142 ods. 1 vyplýva základná zásada pri rozhodovaní o trovách v sporovom konaní, podľa
ktorej neúspešný účastník v konaní zodpovedá za náhradu trov úspešnému účastníkovi. Občiansky
súdny poriadok upravuje aj určité výnimky uvedenej zásady, medzi ktoré patrí aj ust. § 150 ods. 2
O.s.p.. Správne poukázal žalobca v odvolaní na to, že toto ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho
poriadku zakomponované novelou - zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15.10.2008.
Účelom tejto zákonnej úpravy bolo umožniť súdu preskúmavať účelnosť a primeranosť výšky trov
konania v sporoch s nízkou hodnotou a táto novelizácia bola vyvolaná poznatkami zo súdnej praxe,
podľa ktorých v sporoch s nízkou hodnotou sporu veľmi často prevyšoval nad záujmom rozhodnutia vo
veci záujem dosiahnuť v spore čo najvyššie trovy konania, ktoré v niektorých prípadoch presahovali aj
niekoľkonásobok hodnoty predmetu sporu. Uvedené ustanovenie teda umožňuje súdu posudzovať v
takýchto sporoch primeranosť výšky trov, pri ktorom je povinnosťou súdu prihliadnuť nielen na samotnú
hodnotu predmetu sporu a výšku uplatňovaných trov konania, ale predovšetkým na skutkovú a právnu
náročnosť sporu a v náväznosti na to aj primerané množstvo práce pre advokáta pri poskytovaní právnej
pomoci v takýchto veciach. Skutočnosť, že v dôvodovej správe je poukázané na extrémne prípady, v
ktorých výška trov konania niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu predmetu sporu, ešte neznamená, že
za neprimerané nemožno považovať aj také trovy konania, ktoré nepredstavujú takto naznačený rozdiel.

Z obsahu konania je teda zrejmé, že predmetom konania je istina v sume 50,50 € a nepochybne
ide o tzv. drobný spor z hľadiska výšky hodnoty predmetu konania. Zo strany žalobcu ide o jednu z
veľkého množstva žalôb tohto druhu, pri ktorých skutkovým základom nároku je cestovanie prostriedkom
mestskej hromadnej dopravy bez platného cestovného lístka. Je teda zrejmé, že ide o vec skutkovo, ako
aj právne nenáročnú a aj samotné žaloby vykazujú znaky tzv. blanketárnych žalôb, do ktorých žalobca
iba dopĺňa údaje ohľadne žalovaného a stručné skutkové okolnosti. S poukazom na hodnotu predmetu
konania, trovy, ktoré žalobca vyčíslil v súvislosti s jeho právnym zastúpením za tri úkony právnej pomoci,
a to prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie výzvy v rámci ďalšej porady s klientom a písomné podanie
treba považovať za neprimerane vysoké.

Odvolací súd sa nestotožňuje s výkladom žalobcu a jeho tvrdením v podanom odvolaní, že ust. § 150
ods. 2 O.s.p. je možné použiť len v prípade, že trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu,
ako samotná pohľadávka. Toto bolo v dôvodovej správe uvedené len ako príklad pre zavedenie tohto
ustanovenia, ale účelom takejto zákonnej úpravy bolo práve to, aby boli eliminované trovy právneho
zastúpenia pri hromadne uplatňovaných pohľadávkach. Toto ustanovenie teda núti veriteľa a jeho
splnomocneného zástupcu k hospodárnosti, preto odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa správne
priznal žalobcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 € a trov
právneho zastúpenia, ktoré priznal za jeden úkon právnej služby, a to podanie žaloby na začatie konania
v tarifnej sadzbe 16,60 € a k tomu režijný paušál 7,63 €, čo je spolu 24,23 €. K tejto sume však je
potrebné pripočítať aj právnym zástupcom požadovanú 20 % - nú DPH (aj preukázanú), t.j. čiastku 4,84
€, čo je spolu 29,07 €.

Keďže súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., ale nesprávne dospel k
priznanej výške náhrady trov konania, keď správna je suma 45,57 €, odvolací súd podľa § 220 O.s.p.
zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi prisúdil náhradu trov konania vo výške
45,57 €, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom žalobcu, že právo účastníka za zastupovanie advokátov nie je v podmienkach
nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv. drobných sporoch a neobmedzuje ho ani Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu. Toto právo účastníka na zastupovanie advokátom však nebráni súdu v drobných
sporoch trovy konania znížiť alebo nepriznať, ak sú neprimerané voči pohľadávke (§ 150 ods. 2 O.s.p.).
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci ide o skutkovo a právne nenáročnú vec (nárok na cestovné),
zohľadňujúc aj množstvo vecí v obdobných konaniach, v ktorých advokát zastupuje žalobcu.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov (odvolanie žalobcu
nebolo dôvodné a nedotklo sa zmeny napadnutého výroku rozsudku vykonané odvolacím súdom).



Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.