{"guid": "10e2d376-8b36-409e-8dcf-86b48e763cb0:38eec434-e316-43fc-a0af-105236bd0ce0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5416201040.1", "spisova_znacka": "9Co/358/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/358/2016 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. januára 2017, sp. zn. 9Co/358/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5416201040.1", "identifikacne_cislo": "5416201040", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38eec434-e316-43fc-a0af-105236bd0ce0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5416201040.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5416201040.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5416201040.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/358/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416201040
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416201040.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava
Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne
Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 30 807 484,
adresa na doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, proti žalovanej
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31
595 545, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom Robotnícka 6, Banská
Bystrica, o náhradu škody 9 794,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 5C/33/2016-64 zo dňa 17. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

Žalobkyni    p r i z n á v a    nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni 9 794,07 eur
s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 863,68 eur za obdobie od 24. 12. 2014 až do
zaplatenia a zo sumy 4 930,39 eur za obdobie od 16. 12. 2015 až do zaplatenia, vo zvyšnej časti
týkajúcej sa úroku z omeškania požadovaného do 9,05 % ročne z uvádzaných súm žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu
žalobkyni, napriek tomu, že mala neúspech v spore v nepatrnej časti, nepriznal, keďže trovy konania
si neuplatnila. Mal za to, že poistený A. S., ktorý mal so žalovanou uzatvorenú od 30. 12. 2012 zmluvu
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
pri vedení osobného motorového vozidla zavinil dňa 16. 02. 2003 dopravnú nehodu, pri ktorej on, ako
aj spolujazdec W. K. bol usmrtený, z ktorého dôvodu žalobkyňa manželke a dieťaťu  W. K. vyplácala
vdovský a sirotský dôchodok, a preto má podľa § 31 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni
a § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nárok na náhradu škody voči žalovanej podľa
§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý jej tým vznikol za obdobie od novembra 2013 do októbra 2015,
keď za predchádzajúce obdobia plnila svoje povinnosti dobrovoľne. Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinný v čase
škodovej udalosti stanovoval, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené poukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatnení nárokov podľa písm. a) a b), d)
ušlého zisku, t. j. nevyplýva z neho povinnosť poisťovateľa na náhradu dávok dôchodkového poistenia,
ktorá bola prvýkrát ustanovená až po novelizácii účinnej od 01. 11. 2003 zákonom č. 430/2003 Z. z. a od
01. 04. 2007 novelizáciou zákonom č. 110/2007 Z. z. Vo všeobecných poistných podmienkach žalovanej
tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy bol rozsah poistenia upravený (čl. II bod 1) identicky s vtedajším



znením zákona, pričom zo znenia nasledujúceho článku III písm. f) upravujúceho výluky z poistenia
však vyplýva, že poisťovateľ je povinný nahradiť za poisteného škodu vzniknutú uhradením dávok
dôchodkového zabezpečenia poskytovaných z dôvodu škody na zdraví alebo usmrtenia spôsobeného
prevádzkou motorového vozidla, keďže predpoklady výluky žalovanou stanovené neboli naplnené.
Žalobkyni priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, § 10c nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. príslušný úrok z omeškania a vo zvyšnej časti, čo sa týka úroku z omeškania
žalobu žalobkyne zamietol, keďže ho požadoval vo vyššej výške ako jej podľa zákonnej úpravy patril.

2. Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie žalovaná z dôvodu
uvedeného v § 205 ods. 2 písm. d), f) O. s. p., keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie  vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a žiadala ho zmeniť tak, že návrh bude zamietnutý a priznajú sa jej trovy konania.
Poukázala na znenie § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v čase škodovej udalosti, z ktorého nevyplýva
jej zákonná povinnosť nahradiť za škodcu (poisteného) aj nároky uplatnené žalobkyňou, keď v minulosti
k jej plneniu dochádzalo len na základe jej slobodného a dobrovoľného rozhodnutia. Táto povinnosť jej
nevyplýva ani z obsahu všeobecných poistných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, keďže nedošlo k
dojednaniu o tom, že by za poisteného nad rámec zákonných povinností uhrádzala nároky oprávnených
subjektov, čo nemožno usudzovať ani z toho, že medzi výlukami, kedy nie je povinná pristúpiť k náhrade
škody, nie sú uvedené aj náhrady dávok dôchodkového poistenia. Povinnosť uhrádzať na základe
povinného zmluvného poistenia aj dôchodkové dávky má až od 01. 11. 2003, t. j. od účinnosti zákona
č. 430/2003 Z. z. ako to vyplýva aj z dôvodovej správy k nemu. Táto povinnosť jej však bola stanovená
len vo vzťahu k poškodenému a až ďalšou novelou zákona č. 110/2007 Z. z. účinnou od 01. 04.
2007 jej bola stanovená povinnosť uhrádzať na základe zmluvy preukázané náklady dôchodkového
poistenia aj vo vzťahu k príslušným subjektom, avšak len vo vzťahu k zmluvným vzťahom uzavretým po
tomto dátume a nie spätne, pretože by išlo o retroaktívne uloženú povinnosť. Žalobkyňa nikdy nemala
postavenie poškodeného podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý by si mohol priamo uplatňovať nárok
na náhradu škody, keďže prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu neutrpel. O škode vzniknutej
žalobkyni možno v zmysle ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. hovoriť až momentom výplaty
dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, pričom žalobkyňa má voči týmto tretím
osobám, nie voči žalovanej ako poisťovateľovi, nárok na náhradu vzniknutej škody, a preto sa nemôže
domáhať plnenia nárokov za poisteného (škodcu) podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona,
čo vyplýva aj z ustanovenia jeho § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého ak poistná zmluva neustanovuje
inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v
príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Preto namietala nedostatok legitimácie žalobkyne v konaní.

3. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej ako poisťovateľa, že
ak došlo z jej strany k plneniu, tak to bolo len na základe jej slobodného a dobrovoľného rozhodnutia,
keďže táto jej povinnosť vyplývala z ust. § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. účinného do
31. 10. 2003, ako aj zo všeobecných zmluvných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kde v čl. II bod 1 sa definuje rozsah poistenia a v čl. III
písm. f) sú taxatívne definované výluky z poistenia, ktoré ustanovenia potvrdzujú, že nešlo o dobrovoľné
rozhodnutie žalovanej, ale o plnenie zákonných povinností a povinností dohodnutých v poistnej zmluve.
S tvrdením, že nemá status poškodeného v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., nesúhlasila, keďže v ust.
§ 2 písm. g) citovaného zákona sa uvádza, že na účely tohto zákona sa poškodeným rozumie ten, kto
utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, keď
jej právo na náhradu škody bolo zakotvené už v § 31 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni,
ktorý jednoznačne ustanovoval, že má voči tretím osobám právo na náhradu dávok poskytnutých z
nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania. Od účinnosti tohto právneho ustanovenia ak škoda bola spôsobená pri dopravnej nehode,
náhradu dávok poskytnutých z dôchodkového zabezpečenia jej plnili za tretie osoby (poistených) všetci
dotknutí poisťovatelia motorových vozidiel vrátane žalovanej. Následné novely zákona č. 381/2001 Z.
z. len precizovali právnu úpravu zodpovednosti poisťovateľov, t. j. bol len explicitne osobitným odsekom
ustanovený rozsah poistenia zodpovednosti a okruh oprávnených subjektov - poškodených, ktorým je
poisťovateľ povinný plniť za poisteného s odkazom na konkrétne právne predpisy, pričom je príslušným
subjektom aj s odkazom na § 120 zákona o sociálnom poistení. V tomto prípade náklady predstavujúce
vyplatené dávky dôchodkového poistenia mohli vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako verejnoprávnej
inštitúcii vyplácajúcej dávky, ktorá je v tomto konaní právom v pozícii poškodeného, t. j. regresné
nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniknuté výplatou dávok



sociálneho poistenia patria výlučne jej a nie poistencovi (tretej osobe zodpovednej za vznik škody), ani
príjemcovi dávok a podľa § 4 ods. 2, § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. si ich môžu uplatniť priamo proti
žalovanej ako poisťovateľovi.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zotrvala na skutkových a právnych tvrdeniach uvedených
v odvolaní. Až novelou - zákon č. 110/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2007 bola
založená povinnosť poisťovateľa uhradiť na základe uzavretej poistnej zmluvy povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnené a preukázané
náklady dôchodkového poistenia vo vzťahu k príslušným subjektom vrátane Sociálnej poisťovne.
Táto novelizácia však žiadnym spôsobom neriešila ako sa uvedená zmena dotkne právnych vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím jej účinnosti, keď z dôvodovej správy vyplýva, že regresy Sociálnej
poisťovne voči poisťovniam nie sú škody, nakoľko nie je v pozícii poškodenej strany tak, ako to vyplývalo
z predchádzajúcej úpravy.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, aj keď nie z úplne totožných dôvodov.

6. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase škodovej udalosti mal poistený A.
S. právo, aby za neho poisťovateľ (žalovaná) nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom ak citovaný zákon neustanovuje inak, vzťahujú
sa na poistenie zodpovednosti všeobecné predpisy, t. j. Občiansky zákonník (§ 1 ods. 2). Pri usmrtení sa
uhrádzali peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým ju zomretý (W. K.), poskytoval
alebo bol povinný poskytovať, pričom náhrada nákladov na výživu pozostalým patrila, pokiaľ sa tieto
náklady neuhrádzali dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu (§ 448
ods. 1 OZ) ako v tomto prípade. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mala aj pred novelizáciou zákona č.
381/2001 Z. z. nárok na náhradu škody proti tretím osobám, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku
ich protiprávneho konania (§ 238 ods. 1, § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 31 ods. 1 zák. č.
274/1994 a ako poškodená ho mohla uplatniť priamo proti žalovanej (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z.), čomu zodpovedá aj úprava v ust. § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. účinného k 31. 10. 2003,
podľa ktorého poisťovateľ (žalovaná) nahradí pri nesplnení podmienok v bode 1. a 2. (neboli splnené) za
poisteného (A. S.) škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu vzniknutú uhradením dávok dôchodkového
zabezpečenia poskytovaných z dôvodu usmrtenia, teda postavenie poškodeného žalobkyni priznáva
zákon (skutočnosti uvedené v dôvodovej správe sú preto irelevantné), keďže ona vyplatila dôchodkové
dávky, čomu zodpovedá aj úprava dojednaná v článku III. písm. f/ všeobecných poistných podmienok
tvoriacich súčasť poistnej zmluvy, keď s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, a to i
vo vzťahu k výroku o trovách konania, keďže žalobkyni, ktorá mala neúspech len v pomerne nepatrnej
časti predmetu konania, avšak trovy konania si neuplatnila, súd prvej inštancie jej náhradu trov konania
nepriznal.

8. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods.
1 CSP a žalobkyni priznal ich náhradu v celom rozsahu, keďže mala v odvolacom konaní plný úspech.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/33/2016", "guid": "b79ce3d2-2842-44de-989d-3b3f504ecdfe:7e1a2ae4-a4cb-4ad2-b122-2d56b3513c48", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}