{"guid": "10dc35ea-7289-4f36-84c5-c1b76f2da267:8f9c5939-7047-4cd7-afe7-62a84f23c865", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111213811.1", "spisova_znacka": "3Cob/15/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/15/2014 z 20. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. januára 2015, sp. zn. 3Cob/15/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1111213811.1", "identifikacne_cislo": "1111213811", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2015-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266", "nazov": "§ 266 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-266"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f9c5939-7047-4cd7-afe7-62a84f23c865", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111213811.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1111213811.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1111213811.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111213811
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111213811.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa Herba Drug, s.r.o.,
Mlynská 1335, Smižany, IČO: 36 172 944 práv. zast. advokátom JUDr. Milošom Taragelom, Starosaská
11, Spišská Nová Ves proti odporcovi TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám. 1/A, Bratislava, IČO:
31 321 828, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernická 5, Bratislava o zaplatenie 2.453,80 EUR
s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k.
35Cb/40/2011-111 zo dňa 14.10.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v  Bratislave č.k. 35Cb/40/2011-111 zo
dňa 14.10.2013   p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa 131,15 EUR, k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.453,80 EUR s 0,02% úrokom z omeškania denne zo sumy  2.453,80 EUR od 2.7.2007 do zaplatenia,
ako aj uhradiť navrhovateľovi i náhradu trov konania vo výške 147 EUR a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 653,40 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že
strany sporu vyhodnotil ako dlhodobo podnikajúce subjekty so značným obratom a skúsenosťami v
podnikaní a preto u nich dôvodne predpokladal primeranú odbornú starostlivosť a znalosť podnikania
a príslušných právnych predpisov. Z listinných dôkazov a vyjadrení sporových strán súd prvého stupňa
vyhodnotil, že sporným nie je uzatvorenie centrálnej zmluvy a dodatkov č. 3 a 4 pre rok 2007,
dodanie tovaru navrhovateľom na základe objednávok odporcu vo fakturovanej výške a riadna fakturácia
dodaného tovaru. Sporným bol len nárok odporcu na uplatnenie množstevného bonusu za predaný tovar
navrhovateľa za rok 2007 a existencia dodatku č. 1 k Dohode o všeobecných nákupných podmienkach
(ďalej len DVNP) pre rok 2007 upravujúca nárok odporcu na uplatnenie množstevného bonusu. Súd
prvého stupňa uviedol, že odporca svoj nárok na množstevný bonus za rok 2007 vyvodil z dodatku č. 1 k
DVNP, ktorý však nevedel preukázať. Ako dôkaz dohody strán sporu o množstevnom bonuse za rok 2007
odporca v konaní predložil formulár na zaslanie obratu za rok 2007, ktorý zaslal navrhovateľovi a tento
ho vyplnil vo všetkých rukou dopísaných údajoch vrátane bonusov. Tým mal odporca za preukázanú
existenciu ústneho dojednania strán sporu o množstevných bonusoch pre rok 2007 formou samostatnej
dohody o výške bonusov pre rok 2007. Z toho dôvodu odporca usúdil, že si oprávnene vyúčtoval bonusy
za rok 2007, kedy vychádzal z percent obratu tak ako ich u uviedol navrhovateľ vo formulári. Spôsob
výpočtu bonusov bol navrhovateľovi dobre známy, nakoľko odporca bonusy fakturoval a započítaval s



kúpnou cenou od roku 2004 do roku 2011. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ v reakcii na
vyjadrenie odporcu uviedol, že dohoda o množstevných bonusoch existovala medzi stranami sporu v
roku 2006 a podľa čl. 17.7. DVNP zo dňa 2.2.2007 táto dohoda však rušila  a nahrádzala všetky skoršie
písomné alebo ústne dohody strán týkajúce sa predmetu tejto dohody, čím zanikol nárok odporcu na
množstevný bonus za rok 2007.  Keďže navrhovateľ poprel v celom rozsahu existenciu Dodatku č. 1
pre rok 2007 a strany sporu k DVNP pre rok 2007 neuzavreli Dodatok č. 1 odporcovi nevznikol nárok
na množstevné bonusy za tento rok a bol povinný uhradiť navrhovateľovi plnú výšku ceny dodaného
tovaru. Súd prvého stupňa považoval za nesporné, že v čl. 17.1 DVNP pre rok 2007  sa strany sporu
bez výhrad dohodli, že akékoľvek zmeny zmluvných dojednaní medzi nimi sú platné a záväzné len
ak sú uzatvorené v písomnej forme. Preto v spojitosti s ust. § 272, ods. 2 ObZ bolo možné dohodnúť
množstevné bonusy pre rok 2007 len písomnou formou. Formulár obratu za rok 2007 podľa názoru súdu
prvého stupňa  nemožno posúdiť ako písomnú dohodu strán o zmene zmluvných dojednaní nakoľko
je to len jednostranný úkon navrhovateľa s neplatným odkazom na neexistujúci dodatok č. 1 pre rok
2007. Vypísanie kolóniek bonusy navrhovateľom súd prvého stupňa vyhodnotil ako irelevantné nakoľko
navrhovateľ pravdepodobne na základe predchádzajúcej praxe  automaticky vypísal tieto kolónky avšak
bez právnej záväznosti. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že z obsahu formulára pre rok 2007 ani
zo správania zmluvných strán nie je možné vyvodiť záver, že by takýto formulár nahrádzal alebo
rušil akékoľvek predchádzajúce dojednania zmluvných strán alebo zakladal nové zmluvné dojednania.
Dodatok č. 1 na ktorý formulár odkazuje v skutočnosti uzatvorený nebol a preto údaje vo formulári o
predpokladaných bonusoch sú bezpredmetné. Je ďalej nesporné, že počas celého obdobia spolupráce v
rokoch 2004 až 2011 uzatvárali vzájomné dohody výhradne v písomnej forme v snahe vyhnúť sa súdnym
sporom ohľadom výkladu zmluvných dojednaní. Preto súd tvrdenie odporcu, že len a výhradne bonusy
za rok 2007 boli dohodnuté ústnou formou vyhodnotil ako účelové a nepreukázané, nakoľko odporca
pravdepodobne vlastnou nedôslednosťou neuzatvoril s navrhovateľom platne dodatok č. 1 k DVNP pre
rok  2007. Podľa názoru súdu prvého stupňa je aplikácia  ustanovenia § 266 ObZ možná len a výhradne
v prípadoch ak vôľa zmluvných strán pri uzatváraní nie je zrejmá a nie je možné ju vyložiť inak avšak
všetky ostatné dohody strán sporu pred aj po spornom roku boli dojednané výhradne písomne a preto nie
je dôvodné predpokladať nedostatok prejavu vôle v písomných právnych úkonoch a dohodu strán sporu
o ústnej forme. Súd prvého stupňa zamietol návrhy odporcu na vypočutie svedka Chrabčeka, ktorý mal
podľa odporu preukázať dohodu strán sporu formou dodatku č. 1 nakoľko odporca v konaní nepredložil
a navrhovateľ jeho existenciu v celom rozsahu poprel. Súčasne súd prvého stupňa zamietol návrh
odporcu na predvolanie svedka Kováča ktorý podľa vyjadrenia navrhovateľa podpísal formulár obratu
za rok 2007, nakoľko je právne irelevantné kto formulár podpísal nakoľko navrhovateľ jeho vypísanie o
podpísanie nepopieral a obaja navrhovaní svedkovia neboli v rozhodnom čase štatutárom navrhovateľa.
Z toho dôvodu súd vyhodnotil návrhy odporcu na doplnenie dokazovania ako účelové v snahe oddialiť
rozhodnutie vo veci a v celom rozsahu tieto zamietol. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ
si uplatnil úrok z omeškania vo výške dohodnutej v čl. 6.12 DVNP za rok 2007 odo dňa nasledujúceho
po splatnosti faktúr, čo súd prvého stupňa vyhodnotil ako oprávnené a priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania v uplatnenej výške. S poukazom na ustanovenie § 142 O.s.p. priznal súd prvého stupňa
v spore úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania ako i náhradu trov právneho zastúpenia v
uplatnenej výške.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odporca riadne a včas odvolanie v ktorom odvolaciemu
súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietnuť  a odporcovi priznať náhradu trov prvostupňového ako i odvolacieho konania. V odvolaní
vyslovil názor, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že za nesprávny považuje
postup súdu prvého stupňa, ktorý sa uspokojil s tým, že v konaní nebol predložený Dodatok č.1 k
DVNP, ktorý upravoval množstevné bonusy, logistické bonusy  a ED bonusy, pričom neprihliadal na
správanie sa zmluvných strán, ktoré bolo v súlade s údajmi deklarovanými v predloženom Formulári
na zaslanie obratu za rok 2007, ktorý súd vyhodnotil ako jednostranný úkon bez právnej záväznosti.
Odporca uviedol, že práve v uvedenom formulári boli upravené 9,5% bonus z obratu , 1% EDI
bonus z obratu a 4% Logistický bonus  boli navrhovateľom rukou dopísané údaje, ktoré odporca
akceptoval. Skutočnosti ohľadom vyplneného formulára navrhovateľ nikdy nenamietal a nedovolával sa
jeho relatívnej neplatnosti a preto s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky  zo
dňa 23.12.2011 sp.zn. 23Cdo 332/2010 ako i nálezu ústavného súdu Českej republiky zn. I. ÚS 1264/11
uviedol, že doplnenie písomnej zmluvy môže byť menené aj ústnou formou, teda nie len písomnou ako
nesprávne konštatoval súd prvého stupňa.



K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení
uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zdôraznil, že pre rok 2007 strany
nedojednali dodatok k DVNP upravujúci bonusy, ktorý strany uzatvárali v predošlé roky. Uviedol, že
keďže podľa čl. 17.1. DVNP zo dňa 2.2.2007, je upravené, že akékoľvek zmeny dohody vyžadujú
písomný súhlas zmluvných strán, teda podľa § 272 ods.2 Obchodného zákonníka je akákoľvek iná forma
dojednania okrem písomnej, ktorá by DVNP menila alebo dopĺňala vylúčená podporným argumentom
pre uvedené skutočnosti slúži aj zaužívaná obchodná prax medzi stranami ktoré vždy rešpektovali
písomné dojednania a žiadne iné neuzatvárali. Navrhovateľ si vo vyjadrení uplatnil sumu 131,15EUR
titulom náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

Odvolací súd prejednal vec podľa §212 ods.1 a §214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje  s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania k veci
dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa uvádza, že odporca v konaní nepreukázal
nárok na množstevný bonus a preto je povinný zaplatiť plnú cenu za dodaný tovar. Zohľadňujúc
odvolanie odporcu odvolací súd uvádza, že z ustálenej obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami
vyplýva, že dodatok k DVNP tvorí samostatný písomný dokument a nie vyplnenie formulára, ako tvrdil
odporca a preto rovnako ako súd prvého stupňa nepovažuje vyplnený formulár za písomný dodatok,
ktorý podľa názoru odvolacieho súdu mohol slúžiť len ako podklad pre následné uzavretie dodatku k
DVNP, ktorý však pre rok 2007 uzavretý nebol. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku tiež uvádza, že strany si zmluvne dojednali formu, ktorou mohli byť DVNP menené, ktorú podľa
kogentného ustanovenia §  272 ods.2 Obchodného zákonníka nemožno nahradiť inou formou v ktorej
by zmluvné strany menili záväzné DVNP.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 Os.p. ako správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.
a v spore úspešnému navrhovateľovi odvolací priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní v sume 131,15EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.1.2014 v
sume 101,25EUR  spolu režijným paušálom 8,04 EUR a 20% DPH podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004
Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného predpisu.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "35Cb/40/2011", "guid": "23174c2d-c63b-45f9-9201-9e83ecc2b862:77e92d97-a99d-479c-92a0-9cb8d2c418c1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}