Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/281/2018 z 10. 12. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. decembra 2019, sp. zn. 10Co/281/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:6118201004.1 Krajský súd Trnava | 10Co/281/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:6118201004.1 | 2019-12-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ac2e49a-1709-4382-b104-c8b55347326d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:6118201004.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/281/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201004
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:6118201004.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: KRUK Česká a Slovenská
republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85
199, zastúpenej splnomocnenkyňou: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., Eliščino nábřeží 280/23, 500
03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 01435400, prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o.,
organizačná zložka, Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47255773, proti žalovanému: A. J., nar. X.
L. XXXX, trvalo bytom D. XX, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave
na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov, o zaplatenie 317,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 20. septembra 2018 č. k. 7Csp/57/2018-97, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti lehoty plnenia potvrdzuje.

II. Odvolanie žalovaného vo vzťahu k ostatným výrokom rozsudku súdu prvej inštancie odmieta.

III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zastavil konanie v časti 0,01 eur; II. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 317 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 317
eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; III. priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. k/ a § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ
(zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (31.10.2013)); §
52, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnení, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami); § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. O.z.; § 3 ods. 3, § 4 ods. 8
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP (zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov) a poukazom na smernice
Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na
sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83
87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch



predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171,
7/7/1999, str. 12 16).
Dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť jej sumu 317,01 eur s
úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 317,01 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného
úveru čerpaného na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2013. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril. Žalobkyňa doručila súdu pred prvým pojednávaním späťvzatie žaloby v časti 0,01 eur.
Súd zistil tento skutkový stav veci: Provident Financial, s.r.o., Bratislava, IČO: 35805731, ako
právnická osoba uzatvorila so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 31.10.2013 v zmysle ZoSÚ zmluvu
o spotrebiteľskom úvere /ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky/, na základe ktorej mu
bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 480 eur, zmluvné strany si dohodli mesačnú splátku istiny
10,76 eur, splatnosť vždy k 7. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky v 7. kalendárny deň
po uzavretí zmluvy, splatnosť poslednej splátky v „7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy“, počet
splátok 60 týždňov, v zmluve je ďalej uvedené, že celkové náklady predstavujú RPMN je vo výške
70,38 %, úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru ( t. j. 69,12 eur), poplatok
za garantovanú službu 96,48 eur. Provident Financial, s.r.o. uzatvoril so žalovaným dňa 31.10.2013
aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal za poskytnutie služby
zaplatiť firme Provident Financial, s.r.o. odmenu 247,20 eur v 60 týždenných splátkach a to 59 splátok
po 4,12 eur mesačne a 60. splátka v sume 4,12 eur, pod službou sa malo na mysli to, že Provident
Financial, s.r.o. bude počas platnosti tejto zmluvy poskytovať žalovanému službu v podobe preberania
peňazí určených na úhradu splátky úveru. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16.12.2016
medzi postupcom Provident Financial, s.r.o. a žalobkyňou ako postupníkom bola žalobkyni postúpená
okrem iného i pohľadávka voči žalovanému. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky
listom zo 16.12.2016. Pohľadávka žalobkyne bola ku dňu postúpenia pohľadávky 729,81 eur. Žalovaný
pôvodnému veriteľovi uhradil sumu 162,99 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním,
žalobkyňa vyzvala žalovaného predžalobnou výzvou z 5.10.2017 na zaplatenie dlžnej sumy 745,50 eur
najneskôr do 16.10.2017, doposiaľ k úhrade neprišlo. Žalobkyňa odôvodnila žalovanú sumu 317 eur (po
čiastočnom späťvzatí 0,01 eur) tak, že ide o rozdiel vyčerpanej sumy istiny 480 eur a splatenej sumy
163 eur.
Žalobkyňa zobrala svoju žalobu účinne späť pred prvým pojednávaním v rozsahu 0,01 eur, súd preto
konanie (v tejto časti) v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil. Predmetom konania (po čiastočnom späťvzatí)
bolo zaplatenie sumy 317 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 317 eur od
17.12.2016 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 31.10.2013.
Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere právna predchodkyňa žalobkyne poskytla
žalovanému reálne úver 480 eur, medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky
po 10,76 eur po dobu 60 týždňov, splatné vždy k 7. dňu v mesiaci, RPMN vo výške 70,38 %, ročná
úroková sadzba 22,38 %, s dohodnutou konečnou splatnosťou úveru v 7. deň 60 týždňa po uzavretí
zmluvy. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva
a ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je
nevyhnutné posudzovať podľa ZoSÚ bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod,
vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami podľa ustanovení O.z. a príslušných ust. ZoSÚ. Súd mal za
preukázané, že žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, ale celkovo zaplatil v splátkach sumu 163 eur
z vyčerpanej sumy 480 eur. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov,
bola uvedená len výška mesačnej splátky. Bol názoru, že takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé
ustanovenia ZoSÚ, a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, podľa
ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné
zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno
požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá
priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k/ ZoSÚ, podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ ZoSÚ, súd preto odčítaním zaplatenej sumy
163 eur od vyčerpanej celkovej sumy 480 eur zistil, že žalovaný doposiaľ neuhradil z poskytnutého úveru
sumu 317 eur, ktorú si žalobkyňa aj uplatnila. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako



na bezúročný a bez poplatkov a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutej pôžičky sumu 317 eur,
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve túto sumu spolu so zákonným úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 317 eur od 17.12.2016 (deň nasledujúci po dni uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok)
do zaplatenia.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, §
263 ods. 1 CSP, vecne plným úspechom žalobkyne v spore.

2. Proti tomuto rozsudku zjavne iba v časti lehoty na plnenie podal včas odvolanie (zo dňa 4.10.2018,
podané na poštovú prepravu v rovnaký deň) iba žalovaný so zrejmým návrhom na zmenu rozsudku v
napadnutej časti lehoty na plnenie tak, že mu budú povolené splátky v neuvedenej výške. Dôvodil, že
je vo výkone trestu v Leopoldove, nemá žiadne možnosti ani financie uhradiť požadovanú čiastku, ale
je ochotný požadovanú čiastku zaplatiť po vykonaní trestu formou splátkového kalendára.

3. Súd prvej inštancie uznesením z 9.10.2018 č. k. 7Csp/57/2018-113 vyzval žalovaného, aby v lehote
15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia doručil súdu prvej inštancie doplnené a opravené odvolanie v
súlade s ustanovením § 127 ods. 1 CSP a § 363 CSP v dvoch vyhotoveniach o nasledovné náležitosti:
v akom rozsahu predmetný rozsudok napáda, uvedenie dôvodov, z akých rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), z odvolania musí byť zrejmé, čoho sa žalovaný domáha, t. j. odvolací
návrh, s tým, že pokiaľ žalovaný v príslušnej lehote odvolanie neopraví alebo nedoplní v zmysle § 127
ods. 1 CSP a § 363 CSP a pre uvedený nedostatok nebude možné v odvolacom konaní pokračovať,
odvolací súd odmietne odvolanie v súlade s § 386 písm. d/ CSP. Žalovanému bolo takéto uznesenie
doručené 17.10.2018.

4. Žalovaný v podaní z 22.10.2018, adresovanom súdu prvej inštancie, podanom na poštovú prepravu
23.10.2018, zn. Doplnenie odvolania zo dňa 5.10.2018, uviedol, že dopĺňa odvolanie tak, že predmetný
rozsudok napáda v plnom rozsahu. Neuhradenie pohľadávky žalobkyne (veriteľa) bolo zapríčinené
súčasne vykonávaním trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka. Vzhľadom k jeho ochote uzavrieť so
žalobkyňou dohodu o splátkovom kalendári ihneď (s platbami po výkone jeho trestu) nemal súd vôbec
konať a zaťažiť ho navyše trovami súdneho konania. Vo väznici nie je pracovne zaradený a nijakými
finančnými prostriedkami tu nedisponuje. Každá platba naviac ho navyše demotivuje. Uviedol aj odvolací
návrh, podľa ktorého žiadal zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko rozhodoval o veci, ktorú bolo
možné vyriešiť v mimosporovom konaní s tým, že k uspokojeniu žalobkyne považuje krajský súd za
dostačujúce vyhlásenie žalovaného o uznaní dlhu s ochotou jeho splácania ihneď po výkone trestu
odňatia slobody. Napokon uviedol, že uznáva dlh voči žalobkyni vo výške 317,01 eur s príslušenstvom
a je ochotný ho splácať ihneď po prepustení na slobodu v žalobkyňou navrhnutých splátkach.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu (vrátane jeho doplnenia) vyjadrila tak, že v prípade, ak súd dospeje k záveru,
že v predmetnom konaní boli splnené odvolacie dôvody podľa § 365 CSP, navrhuje odvolaciemu súdu,
aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

6. Z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že včasné odvolanie žalovaného zo 4.10.2018
obsahovalo všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP, z náležitostí odvolania podľa § 363 CSP
odvolanie obsahovalo označenie rozhodnutia proti ktorému smeruje (bolo v ňom uvedené, že smeruje
proti rozsudku i úplné číslo konania s uvedením čísla listu písomného vyhotovenia rozsudku), rozsah
napadnutia rozsudku (odvolateľ žiadal povoliť splátky, teda napadol rozsudok iba v časti lehoty na
plnenie), odvolacie dôvody (nesprávne právne posúdenie v časti lehoty na plnenie) i odvolací návrh,
keď bolo z neho zrejmé (posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu), že sa odvolateľ domáha zmeny
rozsudku v časti lehoty na plnenie povolením mu splátok odo dňa vykonania ním trestu, i keď žalovaný
neuviedol akú výšku a podmienky ich splatnosti navrhuje, očividne to ponechávajúc na úvahu súdu.
Súd prvej inštancie postupoval príliš formalisticky pokiaľ vyzýval žalovaného na doplnenie rozsahu
odvolania (podľa obsahu odvolania bol rozsah zrejmý) a doplnenie odvolacieho návrhu (majúc zrejme
na mysli doplnenie konkrétnej výšky žiadaných splátok a podmienok ich splatnosti, čo však z výzvy
nevyplýva), naviac bez zodpovedajúceho poučenia primeraného osobe odvolateľa ako konkrétne má
odstrániť vytýkané vady odvolania, teda bez uvedenia spôsobu doplnenia poskytujúceho pochopiteľný
(zrozumiteľný) návod, z ktorého by odvolateľ presne vedel v čom konkrétne vytýkaná vada spočíva a
ako ju má odstrániť. Pokiaľ bol aj súd prvej inštancie názoru, že absentujú odvolacie dôvody, podľa
výslovného znenia § 373 ods. 1 druhej vety CSP súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.



Odvolací súd je názoru, že odvolanie zo 4.10.2018 bolo možné, pri posudzovaní podľa jeho obsahu,
považovať za podanie spĺňajúce náležitosti podania i odvolania.

7. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.
Podľa § 362 ods. 1 vety prvej CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 121 ods. 1, 2, 4 a 5 CSP: (1) Lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní,
týždňov, mesiacov a rokov. (2) Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty. (4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (5) Lehota je zachovaná, ak
sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť
ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo
pracovného času.
Včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok na to, aby odvolanie vyvolalo
zamýšľané právne následky. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolacia
lehota je zákonnou lehotou, teda ju nemožno predĺžiť ani skrátiť, a to ani dohodou strán, ani rozhodnutím
súdu. Odvolacia lehota je lehotou procesnou. Základná pätnásťdňová lehota je lehotou určenou podľa
dní. Pre jej počítanie preto platí § 121 ods. 2 CSP, ktorý určuje začiatok plynutia lehoty a v spojení s §
121 ods. 4 CSP aj jej koniec, čo znamená, že lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni keď
došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty - t. j. po dni doručenia rozhodnutia, a to aj vtedy, ak by
týmto nasledujúcim dňom bola sobota alebo deň pracovného pokoja. Ak však koniec lehoty pripadne
na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu,
ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie, urobené elektronickými prostriedkami,
doručené súdu mimo pracovného času.
Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
Z obsahu spisu v predmetnej veci vyplýva, že napádaný rozsudok bol žalovanému doručený 3.10.2018
(doručenka pri č. l. 100 spisu). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak žalovanému
(neskoršiemu odvolateľovi) začala plynúť nasledujúcim dňom po jeho doručení (4.10.2018) a posledný
deň takejto lehoty pripadol na 18.10.2018, pretože tento deň bol štvrtok a bežný pracovný deň, deň
18.10.2018 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalovaný
mohol podať včasné odvolanie.
Odvolanie zo 4.10.2018 (č.l. 111) žalovaný podal na poštovú prepravu 4.10.2018 (viď obálku na č. l.
112), teda takéto odvolanie (smerujúce iba voči lehote na plnenie) bolo podané včas, avšak doplnenie
odvolania žalovaným zo dňa 22.10.2018 (smerujúce už voči celému rozsudku súdu prvej inštancie),
podané na poštovú prepravu dňa 23.10.2018, bolo zjavne oneskorené.
Odvolaciemu súdu preto po prejednaní veci (postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario bez
pojednávania) neostalo iné, než oneskorené odvolanie žalovaného vo vzťahu k výrokom rozsudku súdu
prvej inštancie s výnimkou časti odvolania smerujúcej voči výroku v časti lehoty na plnenie podľa § 386
písm. a/ CSP odmietnuť. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd
vôbec nezaoberal (nemohol sa zaoberať) obsahom napadnutého rozhodnutia (nad rozsah lehoty na
plnenie), pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie (zo 4.10.2018) bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), teda rozsudok len v účinne
napadnutej časti lehoty plnenia, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na
webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že



rozsudok súdu prvej inštancie v účinne napadnutej časti lehoty plnenia je vo výroku vecne správny a
je dôvodné ho potvrdiť.

9. Podľa § 367 ods. 3 CSP právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie
smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o
predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP: (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a
v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Z ostatne citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu
(rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad išlo aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou
plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne
preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote a na každú výnimku z pravidla musia existovať
dôvody, ktoré výnimky je v prípade rozhodovania potrebné riadne odôvodniť, čo platí pre odôvodňovanie
rozhodnutia sa či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určovanie ich výšky
a podmienok ich zročnosti.
Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu
celého dlhu (spravidla aj vrátane príslušenstva) i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto
rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne) a to i pri pominutí okolnosti získania žalovaným nespornej
výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobcu uplatniť právo na súde.
Žalobkyňa v žalobe/návrhu na vydanie platobného rozkazu, doručenom Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 19.12.2017, navrhovala vydanie platobného rozkazu, neuviedla návrh rozhodnutia (teda
ani lehotu na plnenie) pre prípad rozhodnutia vo forme rozsudku, súd jej návrhu vyhovel platobným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 31.1.2018 č. k. 4Up/6/2018-40, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu žalobkyni istinu 317 eur, úrok z
omeškania 5% ročne zo sumy 317 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor,
tiež žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu
trov konania vo výške 16,50 eur a to žalobkyni prostredníctvom jej zástupcu v konaní. Platobný rozkaz
sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk v mieste jeho bydliska, uvedeného v žalobe.
Žalobkyňa podala návrh na pokračovanie v konaní, čím sa platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená
súdu príslušnému na prejednanie veci podľa CSP (§ 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom
konaní a o doplnení niektorých zákonov), listom Okresného súdu Banská Bystrica z 28.5.2018 č. k.
4Up/6/2018-58 bola postúpená Okresnému súdu Skalica. V podaní zn. Doplnenie žaloby, doručenom
Okresnému súdu Skalica (ďalej len „súd prvej inštancie“) 18.6.2018 žalobkyňa o.i. uviedla petit žaloby,
žiadala o vydanie rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažnú
sumu vo výške 317,01 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 317,01 eur od
17.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania vo výške 86,48 eur (súdny poplatok 19 eur, trovy
právneho zastúpenia 67,48 eur). Lehotu na plnenie nenavrhla.
Súd prvej inštancie v rozsudku uložil žalovanému splnenie povinnosti do 15 dní od právoplatnosti
takéhoto rozsudku, zjavne vychádzajúc z toho, že žalobkyňa navrhovala vydanie platobného rozkazu,
v ktorom je určená lehota na plnenie 15 dní, keď v doplnení žaloby v návrhu na vydanie rozhodnutia
žalobkyňa nenavrhla inú lehotu na plnenie.
Žalovaný sa k žalobe ani k jej doplneniu nevyjadril, v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhoval
povolenie splátok, až v odvolaní žiadal o povolenie splátok na splnenie povinnosti, a to od ukončenia
ním výkonu trestu.
Podľa Odpovedí na lustráciu v ZVJS žalovaný mal vykonávať tresty od 19.9.2018 do 16.9.2019 na
základe rozhodnutia Okresného súdu Skalica sp. zn. OT/43/2018, od 16.5.2020 do 16.6.2020 na základe
rozhodnutia Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/138/2018 a od 5.4.2019 do 16.5.2020 na základe
rozhodnutia Okresného súdu Skalica sp. zn. 8T/31/2018.
Lehota na plnenie (paričná lehota) začína plynúť od momentu právoplatnosti rozhodnutia (§ 227 CSP),
preto neprichádzalo do úvahy rozhodnutie o povolení žalovanému splátok od žalovaným bližšie
neurčeného skončenia výkonu trestu (odňatia slobody) žalovaného v budúcnosti, zákonná lehota na
plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia zasa neprichádzala do úvahy, nakoľko by sa tým zhoršilo



postavenie žalovaného (zákaz zmeny k horšiemu). Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie o
povolenie splátok nežiadal, neuviedol ani žiadne tvrdenia vo vzťahu k jeho majetkovej, rodinnej či
sociálnej situácii, o povolenie mesačných splátok na zaplatenie priznaného peňažného plnenia žiadal a
tvrdenia o jeho majetkovej a sociálnej situácii uviedol až v odvolaní.
V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalovaný v odvolaní netvrdil splnenie niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesného útoku/
obrany až v odvolacom konaní v zmysle citovaného § 366 písm. a/ až d/ CSP, ani tieto podmienky nevyšli
najavo.
Odvolací súd, riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti lehoty plnenia podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z dôvodu, že žalobkyňa bola plne úspešná v odvolacom konaní jej podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému (ktorý v odvolacom
konaní nemal úspech, keďže jeho odvolaniu čiastočne nebolo vyhovené a čiastočne bolo odmietnuté)
v plnom rozsahu. Odvolací súd nevidel dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

11. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)