Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoP/5/2015 z 1. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 1. júna 2015, sp. zn. 11CoP/5/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8412203721.1 Krajský súd Prešov | 11CoP/5/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8412203721.1 | 2015-06-01 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eeee99d2-bfd0-41e9-94d6-168faa6b24f4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8412203721.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoP/5/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203721
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8412203721.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana
Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. M., nar. X.X.XXXX a
T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Kežmarok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately, Dr. Alexandra č. 61, Kežmarok, detí rodičov - matky: V. M., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
G. č. XXX/XX, G. a otca: O. M., nar. X.X.XXXX, bytom X U. Z., LX XTB U., V., prechodne bytom U. č.
XXX, G. D. Y., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/124/2012 - 109 zo dňa 3.6.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č.k. 5P/124/2012-128 zo dňa 9.2.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti otca platiť výživné na maloleté
deti Z. M. a T. M. za obdobie od 1.8.2011 do 14.1.2014 spolu s dopĺňacím rozsudkom.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 1.8.2011 do
31.12.2013 tak, že toto je vo výške 852,53 eur u maloletej Z. M. a 732,50 eur u maloletého T. M. s tým, že
toto povoľuje otcovi maloletých detí splácať v mesačných splátkach po 33,- eur na každé z maloletých
detí, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa toho-ktorého
mesiaca do rúk matky maloletých detí a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 1.1.2014
do 14.1.2014 a vo výroku o náhrade trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol bez návrhu v zmysle § 81 O.s.p. o povinnosti otca
maloletých detí Z. a T. M. prispievať na ich výživu a výchovu od 1.8.2011 do 30.6.2012 v sume 26,- eur
mesačne pre každé z detí, ďalej za obdobie od 1.7.2012 do 30.11.2012 zvýšil výšku výživného na sumu
26,65 eur mesačne na každé z maloletých detí, od 1.12.2012 do 30.6.2013 na sumu 50,- eur mesačne u
maloletej Z. a sumu 40,- eur mesačne u maloletého T. a napokon za obdobie od 1.7.2013 do 31.12.2013
znížil výživné na sumu 27, 13 eur mesačne u každého z maloletých detí. Zároveň vyčíslil dlžné výživné
celkom vo výške 852,03 eur u maloletej Z. a vo výške 732,03 eur u maloletého T., ktoré celkom vo
výške 1.584,06 eur povolil otcovi maloletých detí splácať v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne
počnúc júnom 2014, vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok
k rukám maloletých detí. Napokon rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov právo na
ich náhradu nepriznal podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd rozhodol



o tiež o povinnosti otca maloletých detí prispievať na ich výživu od 1.1.2014 do 14.1.2014, t.j. obdobie
po rozvode manželstva do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, v sume 12,25 eur pre každé z
detí a uhradiť dlžné výživné za toto obdobie v sume 12,25 eur u každého z detí v lehote do 30 dní od
právoplatnosti dopĺňacieho rozsudku. Okresný súd začal v predmetnej veci konať na základe vydaného
predbežného opatrenia zo dňa 9.9.2011 pod č.k. 3P 3/2011-9 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Prešove č.k. 1 CoP 19/2011-33 zo dňa 27.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.11.2011. Konanie
o predbežnom opatrení iniciovala matka maloletých detí a súd rozhodol predbežne o zverení detí do jej
starostlivosti a zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu v sume 30 % životného minima
na každé z detí, t.j. 26,- eur. V konaní Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 5P 197/2012 súd rozsudkom
zo dňa 9. januára 2014, právoplatným dňom 15. januára 2014, rozhodol o rozvode rodičov maloletých
detí, o ich zverení do osobnej starostlivosti matky a o povinnosti otca prispievať na ich výživu sumou
27,13 eur mesačne na každé z detí dňom právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou vždy k 20. dňu toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

Okresný súd rozhodol o výške výživného na základe vykonaného dokazovania, pričom vychádzal z
preukázaných potrieb maloletých detí v súvislosti s ich školskou a predškolskou dochádzkou, ich
zdravotným stavom a zvýšenými výdavkami v súvislosti s ich liečbou v alergologickej ambulancii; ďalej
z možností a schopností povinného otca jednotlivo za posudzované obdobie.

Proti rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí písomným podaním zo dňa 18.7.2014.
Namietal, že matka maloletých detí žiadala výživné od augusta 2011, aj keď deti boli ešte s ním v G. D.
Y. a ona bola v G.. Za ten mesiac jej tak nemalo byť výživné na deti priznané. Ďalej uviedol, že je stále
práceneschopný a pred vážnou operáciou a nemá okrem sociálnych dávok iný príjem, nemá z čoho
splácať dlžné sumu v mesačných 100,- eurových splátkach.

K odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí písomným podaním zo dňa 18.8.2013, v ktorom žiadala
potvrdenie rozsudku. Uviedla, že O. M. mal príjem a miesto toho, aby vyplatil dlžné výživné na deti, tak
príjem použil na dovolenku a podobné veci. O. M. mal čas pomaly tri roky na to, aby vyplatil, či platil
výživné . Počas toho obdobia bol práceschopný. Zdravotné problémy má aj ona a je po dvojnásobnom
operačnom zákroku, za sebou má 5 operačných zákrokov. Snaží sa pracovať aj napriek bolestiam, ktoré
tlmí liekmi.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 20.8.2014 navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

V odvolacom konaní odvolateľ ďalej preukázal svoju príjmovú situáciu rozhodnutím ÚPSVaR, Humenné
zo dňa 22.9.2014 o znížení pomoci v hmotnej núdzi na 61,60 eur mesačne od 1.9.2014, pričom podľa
potvrdenia, vystaveného M.. A. M., je práceneschopná od 7.8.2013.

Matka maloletých detí, ospravedlňujúc svoju neprítomnosť na odvolacom pojednávaní, uviedla, že mala
kolaps, je po cievnej príhode a bola hospitalizovaní, pričom je v súčasnosti práceneschopná.

Odvolací súd, na základe podaného odvolania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo a v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ a § 214 O.s.p., pričom
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v zásade správne a odvolaniu je potrebné len
sčasti vyhovieť.

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.



Podľa § 75 ods.1 veta prvá cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V predmetnej právnej veci, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, sa odvolací súd stotožňuje
s rozhodnutím prvostupňového súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti povinného otca voči jeho
dvom maloletým deťom, vrátane jeho dôvodov v tejto časti. Súdom prvého stupňa zistený skutkový
stav, po doplnení dokazovania odvolacím súdom, zakladá správnosť jeho rozhodnutia, keď vyhodnotil
podmienky odporcu - otca maloletého dieťaťa ako umožňujúce mu prispievanie stanoveným výživným
za jednotlivé posudzované období v záujme zabezpečenia čo najúspešnejšieho a zdravého vývoja jeho
maloletých detí. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia
rovnocenne a zanikajú až dosiahnutím schopnosti maloletého dieťaťa, resp. detí, samostatne sa živiť.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, majú rodičovské práva
a povinnosti obaja rodičia rovnocenne a to aj v prípade, ak spolu rodičia dieťaťa nežijú. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa, spolupodieľať sa na zabezpečovaní jeho výchovy a výživy
v súlade s jeho vekom, potrebami, aktivitami, zdravotným stavom a podobne. Zákon predpokladá, že
rodičia ich budú vykonávať dobrovoľne a so všetkou starostlivosťou a že sa na výkone rodičovských
práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa dohodnú, rešpektujúc tak právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a taktiež právo rodičovské v záujme zabezpečenia primeraného
kontaktu a dosahu na výchovné pôsobenie na dieťa.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd zohľadňuje pri určovaní rozsahu vyživovacej
povinnosti, odôvodnené potreby oprávneného, t.j. maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti a možnosti
povinného, v danom prípade odporcu. Možnosť skúmať majetkové pomery umožňuje súdu komplexne
posudzovať pomery povinného rodiča, jeho životnú úroveň. Majetkové pomery pritom treba chápať
pojmovo v širších súvislostiach, nakoľko v sebe zahŕňajú nielen zárobkové pomery, ale i životnú úroveň
oboch rodičov, na ktorej sa podľa práva a možností rodičov podieľajú ich maloleté deti. Pritom je potrebné
mať na zreteli, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný
vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich
rodičov. Tomu z rodičov, ktorému bolo dieťa zverené, sa vyživovacia povinnosť presne neurčí, ale s
plnením jeho vyživovacej povinnosti sa počíta, pričom pri stanovení jej rozsahu sa berie do úvahy aj
priama starostlivosť o dieťa.

Otec maloletých detí je od roku 2011, kedy sa vrátil zo zahraničia, kde pracoval, podľa vlastných slov
až do súčasnosti nezamestnaný a od decembra roku 2012 poberá dávku v nezamestnanosti, resp.
dávku v hmotnej núdzi, ktorá jej jeho jediným príjmom. Matka maloletých detí bola zamestnaná v
rôznych obdobiach ako dohodár a je zamestnaná doposiaľ. V súčasnosti sú obaja rodičia maloletých detí
práceneschopní. Za týchto okolností považuje odvolací súd súdom prvého stupňa stanovené výživné
na maloleté deti vo veku osem a bezmála jedenásť rokov, len s ohľadom na príjem povinného otca, za
primerané.

Pokiaľ ide o námietky odvolateľa- otca maloletých detí, týkajúce sa nezohľadnenia obdobia jedného
mesiaca, v ktorom boli maloleté deti s ním v obci G. D. Y., tu odvolací súd poukazuje na už právoplatné
rozhodnutia v trestnom konaní, podľa ktorých bol povinný otec maloletých detí uznaný za vinného z
prečinu zanedbania povinnej výživy za obdobie od augusta 2011 (vrátane) do júna 2012 a od júla 2012
do marca 2014. I na základe týchto právoplatných rozhodnutí súdu je obdobie priznanej vyživovacej
povinnosti súdom prvého stupňa určené vecne správne. Preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutie o
povinnosti platiť výživné na maloleté deti počnúc 1.8.2011 do 14.1.2014, rovnako ako v časti rozhodnutia
o dlžnom výživnom za obdobie od 1.1.2014 do 14.1.2014 a vo výroku o trovách prvostupňového konania,
potvrdil ako vecne správne ( § 219 O.s.p.).

Odvolací súd zohľadnil námietku odvolateľa, týkajúcu sa výšky povolených splátok výživného a
vzhľadom na skutočnosť, že jeho príjmom je sociálna dávka, znížil povolené splácanie dlžného
výživného na sumu 33,- eur mesačne popri bežnom výživnom. V tejto časti potom zmenil rozhodnutie
súdu prvého stupňa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (§ 220 O.s.p.).



O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods.1 písm. a/ v spojení s § 224
ods.1 O.s.p., keďže predmetom odvolacieho konania bola výchova a výživa maloletého dieťaťa, pričom
ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu (§ 81 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.