{"guid": "10dab74c-4641-4b08-86b5-eccb9aa8fe58:7e4b75a2-fd89-4b48-97c1-7e9e3aad31d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1014202053.1", "spisova_znacka": "2S/261/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/261/2014 z 26. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2015, sp. zn. 2S/261/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014202053.1", "identifikacne_cislo": "1014202053", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vargová", "sudca_id": 782, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vargova-782", "datum_vydania": "2015-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Sžo/221/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "596f394a-01f7-4e84-8077-156efa942978:112d596c-2f1b-485b-abd9-147264472bad", "datum": "2016-11-07", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e4b75a2-fd89-4b48-97c1-7e9e3aad31d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014202053.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1014202053.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1014202053.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/261/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202053
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014202053.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Peter W., H.
XXX, E., zastúpený: JUDr. Zsolt Suver, advokát, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného č. KM-OLVS-XX/XXXX/OPK zo dňa 08.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. XXX zo dňa 02.07.2014 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo
služobného pomeru príslušníka PZ, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú
prísahu s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby. Dôvodom prepustenia bola skutočnosť, že dňa 08.05.2014 asi o 21:52 hod. v
čase mimo výkonu služby viedol po cestnej komunikácii v obci H. v smere od centra obce k Senianskym
rybníkom osobné motorové vozidlo zn. V. XXX combi A.: MI-XXXCR pod vplyvom alkoholu, následkom
čoho sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a diaľkovými svetlami oslnil vodičku idúcu v protismere
H. I.-N. do takej miery, že musela s motorovým vozidlom zn. V. O. A.: MI-XXXDA zastaviť na okraji
komunikácie. Pri míňaní jej vozidla žalobca ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil do ľavej prednej
časti vozidla vodičky, šúchal s vozidlom jej vozidlo po celej dĺžke a došlo k odtláčaniu zadnej časti jej
vozidla smerom k okraju komunikácie. Žalobca po náraze pokračoval v jazde asi 200 metrov, otočil sa
s vozidlom a vracal so do obce Iňačovce. V. I.-N. sa mu postavila do cesty, ale žalobca iba spustil okno
a povedal, že ide preč a pokračoval v jazde asi 70 metrov, kde zastavil vozidlo. Pri vystupovaní z neho
sa zatackal, sadol späť do vozidla a pokračoval v jazde. V obci potom podľa vyjadrenia žalobcu zastavil
z dôvodu technických problémov, kde bol asi 23 minút po uvedenej dopravnej nehode kontrolovaný
hliadkou OO PZ V. nad T. a bol podrobený opakovaným dychovým skúškam.

Uvedený skutkový stav bol zadokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy v
zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. využil uznesenie vyšetrovateľa SKIS MV SR, ÚIS OIS - východ
ČVS: SKIS-XX/OISV-SV-XXXX; zápisnicu o výsluchu žalobcu zo dňa 16.06.2014, jeho úradný záznam



k začatiu konania o prepustení a vyjadrenie k návrhu na prepustenie; zápisnicu o výsluchu Idy I.-N. na
zistenie a objasnenie skutočného stavu veci; znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne Q.. W. zo dňa
29.05.2014; zápisnicu o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody a záznam dopravnej nehody č.
ČVS: SKIS-XX/OISV-SV-XXXX zo dňa 09.05.2014 so zápismi o dychových skúškach; certifikát o overení
analyzátora dychu č. XXXX/XXX.XX/XX; faktúru V. č. XXXXXXX za opravu motorového vozidla; služobný
posudok na žalobcu; prehľad o jeho odmenách a trestoch; stanovisko OZP v SR Sobrance č. OZ-XX/RU-
XX-XXXX zo dňa 19.06.2014; prezenčnú listinu o oboznámení žalobcu s internými predpismi; súvisiace
úradné záznamy a záznamy.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č.
KM-OLVS-XX/XXXX/OPK zo dňa 08.10.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad podľa
§ 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Citoval časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Namietal skutkové zistenia, nakoľko podľa neho
nezodpovedali skutočnému stavu veci. Tvrdil, že v uvedený deň pred jazdou ani počas jazdy nepožil
žiadne alkoholické nápoje, a teda neviedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a podľa odôvodnenia
uznesenia o vznesení obvinenia bol „kontrolovaný ako osoba sediaca na mieste vodiča stojaceho
motorového vozidla...“. Žalovaný opiera svoje zistenie o požití alkoholu najmä o závery znaleckého
posudku Q.. W. č. XX/XXXX zo dňa 29.05.2014 vypovedajúcom o klesajúcej koncentrácii alkoholu pri
prvých dvoch dychových skúškach. Podľa záverov znaleckého posudku doc. JUDr. Q.. V. S., V.. č. XX/
XXXX zo dňa 12.06.2014 možno pripustiť, že žalobca „mohol byť v čase dopravnej nehody triezvy a
všetok alkohol zistený v jeho dychu pri dychových skúškach mohol pochádzať z použitia alkoholického
nápoja po nehode...“.

Tvrdenie žalovaného, že znalecký posudok č. 20/2014 vychádzal z vopred dohodnutého množstva
alkoholu a času jeho užitia tak, aby žalobca podľa neho nebol v čase dopravnej nehody pod vplyvom
alkoholu, nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Žalobca už pri výsluchu dňa 09.05.2014 uviedol,
že o nijakej kolízii nevedel a asi pol litra 50 % pálenky vypil až po nehode. Aj napriek tomu, že znalecký
posudok č. 20/2014 preukazuje, že požil alkohol až po nehode, žalovaný sa s tým v napadnutom
rozhodnutí nijako nevysporiadal.
S ohľadom na rozsah a intenzitu poškodenia oboch vozidiel spočívajúci v stopách po šúchaní a
pri zohľadnení zlého technického stavu účelovej komunikácie a tmy, žalobca nespozoroval vzájomný
kontakt motorových vozidiel. Keď minul bielu dodávku, pokračoval v jazde ešte asi 200 metrov, kde
sa z dôvodu technických problémov otočil a vrátil  sa naspäť do obce H., kde mu asi po 500
metroch vozidlo zhaslo. Až keď vedel, že vozidlo nie je spôsobilé na ďalšiu jazdu, v stave psychického
vypätia a emočného rozrušenia spôsobeného rodinnými problémami a stratou prevádzkyschopnosti
jeho motorového vozidla, požil asi 0,5 litra alkoholu. Potom ho skontrolovala policajná hliadka, ktorá ho
oboznámila s tým, že bol účastníkom dopravnej nehody.

Žalobca ďalej namietal, že nekvalitná fotodokumentácia a výpoveď H. I.-N., ktorá ani nebola vypočutá,
nemôžu byť dostatočným  základom  pre ustálenie záveru, že „ ... je nemysliteľné, aby odvolateľ toto
nezaregistroval, resp. aby nevedel, že došlo k dopravnej nehode ...“. Vzhľadom na to, že žalobca
nezaregistroval dopravnú nehodu, nemohol ani jej miesto opustiť a zmariť jej dôkladné objasnenie.
Navyše, nedá sa zistiť, či k poškodeniu motorových vozidiel došlo v dôsledku dopravnej nehody, alebo
išlo o staršie poškodenia a ani to, kto prípadne čo túto nehodu zapríčinilo.

Aj napriek tomu, že Ida I.-N. mala vedomosť o nehode, miesto nehody opustila a na ňou dodatočne
udané miesto ju priviedli až členovia policajnej hliadky z farmy vodnej hydiny. Vo výpovedi dňa
09.05.2014 uviedla, že auto posunula z úplnej tmy k prvému stĺpu verejného osvetlenia, lebo chcela
vidieť spôsobenú škodu. V tejto súvislosti žalobca dodal, že pozdĺž celej účelovej komunikácie, kde
malo k nehode prísť, nebolo verejné osvetlenie. Tvrdenia H. I.-N., že mala pocit, že žalobca sa zatackal
a bol opitý, podľa neho nezodpovedajú skutočnosti a nemôžu byť podkladom pre zistenie skutkového



stavu. Zo záznamu z dopravnej nehody zo dňa 08.05.2014, v ktorom sa uvádza, že Ida I.-N. sa vyhýbala
protiidúcemu vozidlu vľavo, možno vyvodiť, že dopravnú nehodu zapríčinila ona.

Počas takmer 19 ročného výkonu štátnej služby bolo žalobcovi udelených 58 odmien a iba dve
disciplinárne opatrenia, pričom v súvislosti s tretím odkázal na vyjadrenie manželky tvoriace súčasť
spisu. Zároveň poznamenal, že s manželkou má dve dcéry, z ktorých staršia je zdravotne ťažko
postihnutá. Manželka poberá iba opatrovateľský príspevok, pričom splácajú aj hypotekárny úver.
Žalobca žiadal vykonať dokazovanie znaleckým posudkom č. 20/2014, nakoľko jeho závery sú v rozpore
so záverom znaleckého posudku č. 37/2014. Na záver citoval § 233 ods. l, ods. 2, § 241 ods. 1, ods. 3
zákona č. 73/1998 Z. z. a vzhľadom na to, že sa nimi žalovaný neriadil, je napadnuté rozhodnutie ako
aj prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a konanie
trpí vadou, pre ktorú je zistenie skutkového stavu nedostačujúce a tiež v rozpore s obsahom spisov.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia.
Mal za to, že skutkový stav bol úplne zistený a existoval dôvod prepustenia žalobcu. Zo znaleckého
posudku Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity
Komenského a Univerzitnej nemocnice Q. jednoznačne vyplýva, že žalobca dňa 08.05.2014 pred
dopravnou nehodou požíval alkoholické nápoje a či ich požíval aj po nehode, nemožno ustáliť.

Žalovaný poukázal na úradný záznam zo dňa 12.05.2014, v ktorom žalobca poprel požitie alkoholu pred
jazdou ako aj na vlastné šetrenie vykonané nadriadeným. Následne poukázal na vyjadrenie žalobcu z
výsluchu zo dňa 16.06.2014 ako aj na obsah zápisnice na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci,
v ktorej Ida I.-N. okrem iného uviedla, že dňa 08.05.2014 okolo 22.00 hod. po ceste smerom do obce
H. asi 100 metrov od hlavnej cesty zbadala protiidúce motorové vozidlo žalobcu, ktoré ju oslepovalo
diaľkovými svetlami. Žalobca nereagoval na jej blikanie, a preto zašla k pravému okraju vozovky a ostala
stáť, vyklonila sa z okna a rukou na neho mávala, aby zastavil. Žalobca nereagoval a šiel proti nej až
narazil svojím vozidlom do jej vozidla a šúchal sa ním pozdĺž celého jej vozidla až jeho zadnú časť
vytláčal z cesty. Ani napriek jej trúbeniu a kričaniu vôbec pri nej nezastavil.

Podľa znaleckého posudku č. 37/2014 namerané koncentrácie etylalkoholu u žalobcu nezodpovedajú
ním uvedenému množstvu požitých alkoholických nápojov po nehode. Ak by po nehode vypil ním
uvedené množstvo, mali by prvé dve opakované dychové skúšky stúpajúcu koncentráciu a nie klesajúcu.
Žalovaný tiež citoval povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1, 2 písm. c), § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), § 85, § 137 ods. 2 písm. a) tohto zákona ako aj čl. 1 ods. 1
písm. c) nariadenia žalovaného č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia
príslušníka PZ zo služobného pomeru, ktorým je aj vedenie motorového vozidla v čase osobného voľna
pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok alebo odmietnutie dychovej skúšky v súvislosti s
vedením motorového vozidla, s čím bol žalobca oboznámený.

Žalobca bol s návrhom na prepustenie a dôkazmi oboznámený dňa 19.06.2014. Zároveň bol poučený o
možnosti vyjadriť sa k návrhu a predložiť písomné pripomienky. Vo vyjadrení zo dňa 20.06.2014 uviedol,
že si nie je vedomý, že by zvlášť hrubo konal. Vzhľadom na to, že žalobca neuviedol žiadne námietky
brániace realizácii návrhu, nadriadený ho predložil ministrovi vnútra, ktorý ho zrealizoval. Zvlášť hrubé
porušenie služobnej prísahy videl v nečestnosti a nedisciplinovanosti žalobcu, keď ako príslušník PZ
v čase mimo výkonu štátnej služby viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a spôsobil
dopravnú nehodu. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, ktoré povinnosti policajta porušil. Bolo by v príkrom
rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu napriek poučeniu o prijatých opatreniach v súvislosti s jeho
požívaním a dopustil sa konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ.

Námietka žalobcu, že dňa 08.05.2014 neriadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, podľa názoru
žalovaného neobstojí, nakoľko ovplyvnenie alkoholom v čase nehody vyplýva zo znaleckého posudku
č. 37/2014. Ak by žalobca nepožíval alkoholické nápoje aj po nehode, mal v jej čase hladinu alkoholu
v krvi 2,88 až 2,97 promile. Za predpokladu, že ich požil aj po nehode, mal v jej čase hladinu alkoholu



v krvi minimálne 1,11 až 1,19 promile. Závery kontrolného znaleckého posudku teda potvrdili záver
znaleckého posudku č. 37/2014. Znalecký posudok č. 20/2014 nepovažuje žalovaný za objektívny,
nakoľko bol vypracovaný po doručení prvostupňového rozhodnutia žalobcovi a na jeho objednávku.
V čase dokumentovania nehody sa žalobca nezmienil o tom, že alkohol požil až po nehode. Túto
skutočnosť uviedol až v úradnom zázname zo dňa 12.05.2014. Služobnú prísahu by porušil zvlášť
hrubým spôsobom aj požitím alkoholu po dopravnej nehode.

Žalovaný považuje výpoveď Idy I.-N. za hodnovernú, nakoľko nemala dôvod uvádzať nepravdivé
skutočnosti a jej motorové vozidlo bolo viditeľne poškodené. Výpoveď žalobcu je menej hodnoverná,
keďže jeho snahou bolo vyhnúť sa prepusteniu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Prvostupňové
ako aj napadnuté rozhodnutie vychádza z úplného a správneho skutkového zistenia a je nepochybné,
že žalobca riadil motorové vozidlo po cestnej komunikácii, kde jeho zavinením došlo k stretu s iným
vozidlom a po nehode z miesta bezdôvodne odišiel.

To, že žalobca spomínal, že sa stará o dve deti, pričom jedno je zdravotne postihnuté, označil žalovaný za
zarážajúce, nakoľko jeho konanie nemožno považovať starostlivosť. V PZ sú stanovené určité základné
pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať. Pokiaľ ide o dôkazy, žalovaný uviedol, že všetky zadovážené
dôkazy preukázali priebeh udalosti so záverom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tak, ako
je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Týmto konaním žalobca negoval všetky svoje predchádzajúce
dobré služobné výsledky. Zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie,
čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu.

IV.
Posúdenie veci

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Súd súhlasí s názorom žalovaného, ktorý zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy videl v tom, že
žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď v čase mimo výkonu služby viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu. Jeho ponechanie v služobnom pomere by preto bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných
povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka
zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho
postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich
dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne
a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s



dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako je
vyššie uvedené a dopustil sa konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ.

Zo služobného posudku žalobcu vyplýva, že z dôvodu nedosahovania požadovaných výsledkov a
pohovoru s nadriadeným bol na vlastnú žiadosť  prevedený na nižšiu funkciu. Jeho výsledky v prvom
polroku 2013 boli priemerné, v druhom polroku sa zlepšil a bol hodnotený stupňom „B“. Znalosti právnych
noriem a interných prepisov mal na veľmi dobrej úrovni a snažil sa ich využívať pri výkone štátnej služby.
Podľa prehľadu o odmenách a trestoch bol 58 krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu
bolo uložené dvakrát, z toho raz v súvislosti s požívaním alkoholu a raz pre odchod z miesta dopravnej
nehody, ktorú zavinil. Ako vyplýva zo služobného posudku, žalobcovi bolo uložené aj tretie disciplinárne
opatrenie za napadnutie svojej manželky. Vzhľadom na to, že svedomité plnenie služobných povinností a
dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, nemožno
ním ospravedlniť uvedené protiprávne konanie žalobcu.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak,
aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.

Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky
rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.,  za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 241 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi
predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní.

Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Súd sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v prejednávanej
veci v zásade obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal, nie sú pochybné,
najmä spôsobom ich zistenia alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej
na otázku, či na základe vykonaných dôkazov možno logicky dospieť ku skutkovému záveru, ku ktorému
dospel žalovaný.

Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom
správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné
oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej
prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci
orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 245 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny
orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či
také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a
vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu žalobcom namietaných zákonných ustanovení a konanie
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo vykonané v súlade so zákonom. Správne
orgány náležite zistili skutkový stav a pred vydaním rozhodnutia si zaobstarali všetky potrebné podklady.
Dňa 19.06.2014 oboznámili žalobcu s návrhom a dôkazmi a poučili ho o možnosti vyjadriť sa k nemu a



v lehote do 12:00 hod. dňa 20.06.2014 predložiť písomné pripomienky. Námietky žalobcu uvedené vo
vyjadrení zo dňa 20.06.2014 neboli takými námietkami, ktoré by predstavovali prekážku pre realizáciu
návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ.

V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 238 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z. z.). Žalovaný v samostatnom personálnom konaní hodnotil všetky zadovážené
dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach
(§ 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.) a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom
a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný
v súlade s platnou právnou úpravou (§ 233 zákona č. 73/1998 Z. z.) vykonal prešetrenie veci. Dôkazy,
ktoré zhromaždil a vyhodnotil v súlade so zákonom, považoval za postačujúce pre vydanie napadnutých
rozhodnutí a spáchanie protiprávneho konania žalobcu týmito dôkazmi riadne preukázal.

Poukazovanie žalobcu na to, že neboli brané do úvahy výsledky jeho doterajšej služobnej činnosti v PZ,
nie je namieste. Je potrebné konštatovať, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou
služobnou povinnosťou každého policajta, a to počas celej doby príslušnosti k PZ, čo vyplýva priamo
z ustanovenia § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. Svoju profesionálnu anamnézu žalobca sám
negoval svojím protiprávnym konaním. Aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže
byť ospravedlnením pre protiprávne konanie spáchané policajtom. Zákon č. 73/1998 Z. z. dokonca v
ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia
služobnej prísahy.

Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je v dostatočnom rozsahu
odôvodnené tak, ako to ukladá § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalovaný sa v ňom vysporiadal so
všetkými relevantnými námietkami, na ktoré žalobca v podanom rozklade poukazoval.

Súd tiež uvádza, že žalovaný postupoval zákonne, aj keď nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie
požadované žalobcom, ktoré by malo odstrániť rozpory medzi výsledkom znaleckého posudku č.
37/2014 a žalobcom predloženým znaleckým posudkom. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor
Ústavného súdu SR vyjadrený v uznesení č. k. III. ÚS 345/04-11, podľa ktorého zásada voľného
hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňujú
orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa jeho úvah potrebné na objasnenie
významných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Pokiaľ mal teda
žalovaný na základe výsledku znaleckého posudku č. 37/2014 za preukázané, že žalobca viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, nebolo potrebné vykonať opakované dokazovanie.

Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy v danom prípade spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a
disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v rozpore s postavením príslušníka PZ preukázateľne vykonával
protiprávnu činnosť popísanú vyššie.

Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) vyplýva, že policajt má byť čestný,
statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov,
ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou,
ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca svojím
konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm.
g), h) zákona č. 73/1998 Z. z..

K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. patrí okrem iného aj
povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a
pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k
stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané
v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo
štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor
a dodržiavať služobnú disciplínu.



Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní
služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ.
Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval
policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny
príslušníkov PZ, sa uvedeného konania dopustil. Každý príslušník PZ má v porovnaní s iným občanom
väčšiu zodpovednosť za svoje konanie vyplývajúce z jeho profesie a svojím správaním ma byť vzorom
iným občanom.

Námietku žalobcu, že dňa 08.05.2014 neriadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, považoval súd
za neopodstatnenú, nakoľko zo znaleckého posudku č. 37/2014 jednoznačne vyplýva, že koncentrácie
etylalkoholu namerané u žalobcu nezodpovedajú ním uvedenému množstvu požitých alkoholických
nápojov po dopravnej nehode. Znalkyňa dospela k záveru, že „Na základe znaleckých prepočtov možno
ustáliť, že npor. Peter Sivák jednoznačne pred dopravnou nehodou požíval alkoholické nápoje.“

Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že znalecký posudok č. 20/2014, ktorý si objednal žalobca,
nemožno považovať za objektívny. Jeho obrana spočívajúca v tvrdení, že požil alkohol až po dopravnej
nehode sa súdu javí ako nepravdepodobná a vyslovene účelová aj s ohľadom na všetky ďalšie dôkazy.

Je tiež ťažko predstaviteľné, aby vzhľadom na zistené objektívne skutočnosti žalobca nespozoroval
a nevedel o tom, že došlo k dopravnej nehode, nakoľko náraz a šúchanie o druhé motorové vozidlo
museli byť dosť silné a hlučné a musel si byť vedomý, že poškodil iné motorové vozidlo. Ak náraz
nespozoroval, tak to len potvrdzuje správnosť záveru, že jazdil pod vplyvom alkoholu. Ak by aj požil
alkohol až po nehode (ktorú by ako triezvy musel zaregistrovať), tiež by porušil služobnú prísahu zvlášť
hrubým spôsobom, nakoľko tým zmaril objektívne prešetrenie a zistenie, či bol v čase nehody pod
vplyvom alkoholu.

Vyjadrenia žalobcu, že sa spolu s manželkou starajú o dve maloleté dcéry, z ktorých jedna je
zdravotne ťažko postihnutá a že splácajú hypotekárny úver, považoval súd za nadbytočné. Prepustenie
zo služobného pomeru príslušníka PZ a stratu služobného príjmu si žalobca zapríčinil vlastným
nezodpovedným konaním a mal si byť vedomý dôsledkov s ním spojených. Žalovaný postupoval
správne, keď žalobcom uvádzané pripomienky ohľadom rodinných pomerov nezohľadnil, nakoľko by
tak exkulpoval jeho protiprávne konanie a porušil by objektivitu v posudzovaní obdobných prípadov
príslušníkov PZ.

Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má
svojím správaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v
spoločnosti. Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby,
ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, a s tým spojené vyššie nároky na
činnosť príslušníkov PZ. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v
súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej
prísahy žalobcu a rozhodol v súlade so zákonom. Hromadný výskyt určitého protispoločenského konania
totiž musí vyvolať náležitú odozvu, či už vo forme novej právnej regulácie vzťahov, alebo využívaním
prísnejších opatrení, ktoré platný predpis dáva k dispozícii.

Zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie
osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované
cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov
vyplýva z jeho účasti na plnení funkcie štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace
nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať
plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania.
Naopak, prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony
štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej tak, ako sa k tomu zaviazali.

Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k
záveru, že žalobu je potrebnú ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.



O náhrade trov konania súd rozhodol  podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu
nepriznal, keďže žalobca vo veci nebol úspešný a žalovaný podľa ustálenej judikatúry v takomto prípade
zásadne nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto  rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ  domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "4Sžo/221/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "596f394a-01f7-4e84-8077-156efa942978:112d596c-2f1b-485b-abd9-147264472bad", "datum": "2016-11-07", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:17290b91-3ee7-42c7-9144-3d58eaa75778", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/04 z 24. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-24", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17290b91-3ee7-42c7-9144-3d58eaa75778"}], "citovane_v": []}