Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/267/2016 z 25. 4. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2018, sp. zn. 10Co/267/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1215224626.1
Krajský súd Bratislava | 10Co/267/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1215224626.1 | 2018-04-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29a890ef-81d1-4085-baaa-c86207a62ca2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1215224626.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/267/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215224626
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215224626.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., Hodžova ul. č. 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Ľ. E., X.. XX. XX.
XXXX, L. R. N.. Č.. XXXX/XX, L., o zaplatenie istiny 3.058,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. júna 2015, č. k. 52C/416/2015 - 52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e  a vec     v r a c i a  na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.061,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.061,03 eur od 21. 08. 2015 do
zaplatenia a trovy konania vo výške 66,30 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu
vo zvyšnej časti zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 497, § 499 Obchodného zákonníka,
§ 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch,
§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 5, 9, § 517 ods. 2, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že
žaloba bola dôvodná iba v časti uplatnenej istiny, nakoľko pre absenciu údaju o výške, počte, termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
ako podstatnej náležitosti zmluvy, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že žalobca
uzatvoril dňa 13. 08. 2013 so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej
sa žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 3.500 eur, pri ročnej úrokovej
sadzbe 17,9 % a poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 175 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť
v 96 splátkach po 68,46 eur, splatných vždy v 16. deň kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola
splatná dňa 16. 08. 2013 a úver bol splatný dňa 16. 07. 2021. Poukázal na skutočnosť, že v úverovej
zmluve bola uvedená RPMN vo výške 21,82 % a priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola
vo výške 19,47 % s tým, že celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 6.747,16 eur, pričom v bode
4.1. Úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má
právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia a podľa
bodu 4.2. Úverovej zmluvy, ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z Úverovej
zmluvy, ktorý vznikol kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu
4.1. alebo nespláca riadne a včas poskytnutý úver, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom s tým, že v bode 4.3. Úverovej zmluvy sa zmluvné strany tiež dohodli,
že ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri
úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, a to až do jej
zaplatenia, keď neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky.
Uviedol, že žalobca listom zo dňa 22. 06. 2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
165,97 eur najneskôr do 27. 06. 2015 a upozornil ho, že celá pohľadávka predstavuje sumu 3.189,27 eur,



predmetná upomienka je spoplatnená sumou 15 eur a na následky prípadného nesplnenia povinnosti
uhradiť dlžnú sumu. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na
neplnenie povinností žalovaného zo zmluvy, žalobca mu listom zo dňa 20. 08. 2015 oznámil, že rozhodol
o predčasnej splatnosti celého úveru s tým, že celý dlh vo výške 3.310,46 eur s príslušenstvom žiadal
zaplatiť najneskôr do 30. 08. 2015 a upozornil ho, že predmetná výzva je spoplatnená sumou 30 eur,
pričom žalovaný uhradil žalobcovi spolu sumu 1.438,97 eur. Uviedol, že právny vzťah medzi stranami
založený Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu), keďže
zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka)
a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom
na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom obsah zmluvy bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Poukázal na skutočnosť, že predmetnou
zmluvou o úvere sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ žalovanému ako spotrebiteľovi peňažné
prostriedky vo forme úveru a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
spolu s úrokom, a preto zmluva uzavretá medzi stranami spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského
úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie uviedol, že strany uzavreli
zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, a preto musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak neobsahuje v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
nakoľko sa v zmluve uvádza len výška splátky 68,46 eur, pričom údaj o výške, počte, termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto zákonom vyžadovanom členení je základnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa
dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Poukázal na skutočnosť, že dlžník musí mať od začiatku prehľad, z
akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok
predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka, čo nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, a preto v zmluve absentuje
podstatná náležitosť zmluvy a v takom prípade sa považuje spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, t. j. žalobca nemá nárok
na zaplatenie požadovaných úrokov v sume 190,29 eur, úrokov z nezaplatenej istiny 17,90 % ročne zo
sumy 3.058,34 eur a sumy 190,29 eur od 21. 08. 2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie poukázal na
skutočnosť, že žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru vo výške 3.500 eur len časť vo výške 1.438,97 eur,
a preto mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume
2.061,03 eur. Uviedol, že žalobcovi nebolo možné priznať ani požadované úroky z omeškania vo výške
5 % ročne z priznanej sumy 2.061,03 eur od 21. 08. 2015 do zaplatenia, vyčíslené do dňa splatnosti
úveru, resp. potom aj do dňa podania žaloby, nakoľko požadovaný úver je bezúročný a bez poplatkov,
čo má vplyv na výšku jednotlivých mesačných splátok úveru, pričom nebolo možné priznať žalobcovi
úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok, s ktorými bol žalovaný v omeškaní, nakoľko
nepreukázal, koľko z každej mesačnej splátky malo predstavovať istinu, čím bol jeho nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania nepreskúmateľný. Ustanovenie opatrovníka žalovanému odôvodnil právne ust. §
29 ods. 2, 5, 6 O. s. p. a vecne tým, že sa mu pobyt žalovaného zistiť nepodarilo. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne čiastočným úspechom žalobcu vo výške 34
%, ktorému priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 66,30 eur (34 % zo sumy 195 eur).

2.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhol ho zmeniť a žalobe vyhovieť.
Uviedol, že v zmysle bodu 1.1. Zmluvy o pôžičke banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za
podmienok uvedených v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banky Slovensko,



a.s., ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, a preto niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych
predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie
náležitosti sú vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom v zmluve sú výška, počet a termíny
splátok istiny a úrokov uvedené v samotnom texte zmluvy tak, že výška anuitnej splátky je 68,46 eur,
termín splatnosti 1. anuitnej splátky je 16. 08. 2013, počet anuitných splátok je 96 a periodicita a termín
splatnosti anuitnej splátky je mesačne k 16. dňu kalendárneho mesiaca. Poukázal na skutočnosť, že
z uvedeného vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom
splatnosti anuitnej splátky s tým, že uvedené platí aj pre údaj o výške splátky, pričom banka bezplatne a
kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky obsahujúcej splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky ich úhrady
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, ktorú banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred
uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že anuita a anuitné splácanie sú definované ako pravidelné (periodické)
plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby s tým, že anuitná splátka zostáva
počas celej doby splácania rovnaká a skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku, pričom výška anuitnej
splátky sa nemení, ale plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku, teda na začiatku úverového vzťahu
najväčší podiel celej splátky tvorí úrok a naopak, na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať
istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny
a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo
by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie, keď napríklad pri
spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie
každej zo 108 mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na úroky.
Uviedol, že výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady
zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy, ostatné poplatky a ich výška
sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a tým aj
súčasťou zmluvy, pričom z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet,
koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát
danú službu banky využije s tým, že termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré
sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je poplatok splatný. Žalobca uviedol, že prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy
o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Žalobca v dôvodoch svojho
odvolania poukázal na návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorej vyplýva, že za právneho
stavu ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (a ani za súčasného právneho stavu), zákon o
spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v ust. § 9 ods.
2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. k) zákona taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať
v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov,
nakoľko túto funkciu plní amortizačná tabuľka, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a
tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť.

3.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo doručené jeho procesnej opatrovníčke dňa 18. 08. 2016,
nevyjadril.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods. l
písm. b), c) C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. Z. v znení účinnom od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok),
túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

5.



Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.

Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 13. 08. 2013 so žalovaným ako dlžníkom
Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 3.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 anuitných splátkach po 68,48 eur mesačne,
vždy k 16. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol dohodnutý na
deň 16. 08. 2013 a termín splatnosti úveru k 16. 07. 2021 s tým, že podľa článku bodu 2.1 zmluvy je
klient oprávnený požadovať od banky bezplatne a kedykoľvek počas trvania úverovej zmluvy výpis z
úverového účtu formou amortizačnej tabuľky.

8.

Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu právnemu záveru, že Úverová zmluva uzavretá dňa 13. 08.
2013 medzi žalobcom a žalovaným má povahu spotrebiteľskej zmluvy a keďže jej predmetom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah
účastníkov zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z. z. a zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať
zákonom predpísané náležitosti uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré regulujú formálnu aj
obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, je nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované ust. § 11 zákona č.
129/2010 Z. z.
9.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

11.

Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje
dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

12.

Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú



platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v
súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

13.

Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť; jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom
dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri
výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je síce nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich
doslovného znenia, avšak v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom
a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť
výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

14.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu č.
129/2010 Z. z. bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa
čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru pre účely splatenia a v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu
bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici
2008/48/ES, pričom účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice
2008/48/ES.

15.

Vychádzajúc z účelu a zmyslu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd dospel k
záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky, nakoľko pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho
eurokonformne interpretovať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

16.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne
závery sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, pričom zákonom č. 279/2017 Z. z. zo dňa 12. 10. 2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ust. § 9 ods. 2 písm. i)
zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 01. mája 2018 slová „a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“, čím sa legislatívne
pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo
možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom, ktorý
síce nemôže nahradiť absenciu výslovného znenia zákona avšak vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili
všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy
ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/04 zo dňa 04. 07. 2006, rozsudok
Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98, zo dňa 13. 07. 2000, uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 11. 10. 2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016).



17.

Z uvedeného preto vyplýva, že v zmluvách dojednaných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno
od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis
splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“, je nutné a možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Eurokonformná interpretácia ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje teda dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva
o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie,
aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a
poplatky, nakoľko účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy
k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke (ktorej výška
je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z ust. § 9 ods. 3,
5 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých túto informáciu môže získať kedykoľvek v priebehu trvania
zmluvy, bezplatne.

18.

Odvolacím súdom zvolená eurokonformná interpretácia ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.
z. v plnej miere korešponduje s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017) ako najvyššej súdnej autority,
ktorá plní nezastupiteľnú funkciu pri usmerňovaní (regulovaní) aplikačnej praxe súdov a odstraňovaní
rôzneho výkladu zákonných ustanovení.

19.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 C. s. p., v ktorom
bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť nárokov žalobcu v časti úrokov a
ďalších plnení, pričom vezme do úvahy, že uzavretá zmluva vykazuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., zároveň posúdi, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky,
teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, napr. takých, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, ako sú rôzne poplatky za
služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, upomienky a pod.) a opätovne rozhodnúť
o nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej
inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné
správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ust. §
220 ods. 2 C. s. p.

20.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania
(§ 396 ods. 3 C. s. p.).

21.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného  útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).