Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/15/2018 z 16. 4. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 16. apríla 2018, sp. zn. 23CoP/15/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2117223193.1
Krajský súd Trnava | 23CoP/15/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2117223193.1 | 2018-04-16 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/216feca1-a71c-4008-a868-5aa691b157de
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2117223193.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/15/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117223193
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117223193.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, maloleté dieťa rodičov matka: Mgr. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. X, V. a otec: H. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, V., zastúpený: Mgr. Miroslav Semanco, advokát, so sídlom Národná
trieda 38, Košice, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, rozhodujúc o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave, č. k.
39P/45/2017-13 zo dňa 11. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu I. inštancie   sa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil
matke zdržať sa zmeny bydliska maloletej a odsťahovania sa s maloletou mimo okres Trnava.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd I. inštancie uviedol, že otec vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nepreukázal a ani netvrdil také skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť
úpravy práve neodkladným opatrením. Z návrhu otca a jeho tvrdení však vyplýva, že bude potrebné
upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej vo veci samej, najmä pokiaľ ide o starostlivosť
o maloletú. Pre takýto záver, keďže súd je povinný prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (čl. 4 CMP),
je potrebné vykonať dokazovanie vo veci samej, čo nie je objektívne možné vzhľadom na zákonnú
lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia. Podozrenie otca zo zmeny bydliska
maloletej môže mať reálny základ, uvedené však neznamená, že ide o takú naliehavú situáciu alebo
hrozbu, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu. Súd z tvrdení otca nemal preukázané (osvedčené)
také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že maloletá je v ohrození, alebo že by jej hrozila nejaká
ujma, ak neodkladné opatrenie nebude nariadené. Súd mal z tvrdení otca osvedčené, že obaja rodičia sú
schopní zabezpečovať starostlivosť o maloletú a o jej úprave rozhodne vo veci samej. Súd mal navyše
z lustrácie v Sociálnej poisťovni preukázané, že matka je ku dňu vydania rozhodnutia zamestnaná v
spoločnosti so sídlom v L., z evidencie registra obyvateľov nevyplýva, že by zmenila svoj trvalý alebo
prechodný pobyt, ani pobyt maloletej, na základe čoho sa obava otca môže javiť ako predčasná. Súd
vo veci samej vykoná dokazovanie vo vzťahu k prípadnému zámeru matky o presťahovaní maloletej.

3. Skutočnosť, že rodičia spolu nežijú alebo že matka berie maloletú na dlhé návštevy k svojim rodičom
mimo okres Trnava, nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Za daných
okolností s poukazom na nepreukázanie naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia by rozhodnutie
o neodkladnom opatrení bolo nadbytočné. Súd s ohľadom na vyššie uvedené, keďže sa neosvedčila
potreba okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov navrhnutou otcom maloletej, návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.



4. Odvolanie proti uzneseniu podal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že matka
maloletej je toho času na rodičovskej dovolenke (maloletá mala 2 roky v decembri 2017). Takže de facto
u zamestnávateľa nevykonáva žiadnu prácu, ale je doma a stará sa o maloletú. Nič jej nebráni, aby
sa so zamestnávateľom v L. dohodla na ukončení pracovného pomeru. Možno dôvodne predpokladať,
že zamestnávateľ sa nebude brániť ukončeniu pracovného pomeru so zamestnankyňou, ktorá je na
rodičovskej dovolenke a za ktorú má už minimálne 2 roky náhradu. Preto je zistenie súdu, že "matka je ku
dňu vydania rozhodnutia zamestnaná v spoločnosti so sídlom v L." z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia irelevantné a nepreukazuje, že obava otca zo zmeny
bydliska a matky sa javí ako predčasná. Poukazuje na e-mail matky z 13.12.2017, v ktorom jasne uvádza,
že od marca 2018 by už chcela pracovať a z ktorého kontextu vyplýva, že to bude práca v J. alebo v okolí
(keďže o maloletú sa bude starať stará mama v J.). Vo svojom vyjadrení z 22.01.2018, ktoré je založené
v súdnom spise, to matka nijako nepoprela. Rovnako irelevantné je aj zistenie súdu, že z evidencie
registra obyvateľov nevyplýva, že by matka zmenila trvalý alebo prechodný pobyt, či už maloletej alebo
sebe. Z tohto zistenia nemožno nič vyvodzovať. Kým má matka vo svojom výlučnom vlastníctve rodinný
dom na E. X v V. (LV č. XXXXX), nemá dôvod meniť trvalý pobyt a k prechodnému pobytu sa v SR
prihlasuje len ten, kto má na to nejaký osobitný právny alebo finančný dôvod, pričom matku k tomu
v predmetnej veci nič nemotivuje. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zistenia, ku ktorým dospel súd
prostredníctvom lustrácie v sociálnej poisťovni a evidencii registra obyvateľov sú síce vecne správne, ale
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú bezpredmetné.

5. Otec v zásade súhlasí s názorom súdu, že "skutočnosť, že rodičia spolu nežijú alebo že matka
berie maloletú na dlhé návštevy k svojim rodičom mimo okres Trnava, nie je bez ďalšieho dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia". Poukazuje ale na to, že sú tu ďalšie k tomu pristupujúce
skutočnosti, a to úmysel matky: a) predať rodinný dom nachádzajúci na E. X v V., v ktorom má ona
a maloletá trvalý pobyt a ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, b) presťahovať sa s maloletou do J., c)
začať pracovať v J., ktoré by už v spojení s tým, že rodičia nežijú spolu a matka berie maloletú na
dlhodobé návštevy do J., mohli odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto skutočnosti ale
súd, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy, čím opäť pochybil. Inštitút
neodkladného opatrenia má slúžiť ochrane práv maloletej v situáciách, keď sú práva maloletej zjavne
ohrozené do doby, keď o výchove maloletej, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté
podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Otec chce poukázať na to, že k ohrozeniu práv maloletej
nedochádza len vtedy, ak je ohrozená výživa maloletej alebo ak nie je zabezpečená riadna starostlivosť o
dieťa, ale aj vtedy, ak je ohrozené právo maloletej na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ak sa maloletá
odsťahuje s matkou do J., maloletá nebude schopná vytvoriť si hlbší vzťah k otcovi, a to s ohľadom na
vek maloletej, vzdialenosť medzi V. a J. a s tým súvisiacu frekvenciu osobného styku otca s maloletou.

6. Otec v tejto súvislosti poukazuje na to, že z V. do J. je to po ceste cca 300 km, pričom cesta autom
trvá minimálne 3 hodiny, cesta rýchlikom cca 4 hodiny a cesta IC vlakom minimálne 3 hodiny. Je zrejmé,
že možnosť osobného kontaktu otca s maloletou za účelom napĺňania práva maloletej na rodičovskú
výchovu bude v prípade jej bydliska v J. výrazne limitovaná, čo jednoznačne predstavuje ohrozenie
záujmov maloletej, ktoré majú vždy prioritu. Pre prípad, že by matka maloletej vo svojom vyjadrení k
tomuto odvolaniu namietala, že nariadením neodkladného opatrenia by došlo k obmedzeniu jej Ústavou
SR garantovaného práva na slobodu pohybu a pobyt, uvádza, že
a) Právo matky na slobodu pohybu a pobytu nesmie byť nadradené nad právo maloletej na rodičovskú
výchovu a starostlivosť, ktoré je tiež garantované Ústavou SR.
b) Partnerský zväzok otca s matkou maloletej trval cca 9 rokov. To, že matka nechce žiť s otcom, otec
chápe a je ochotný sa odsťahovať z jej rodinného domu v V., kde doposiaľ žili. Otec ale upozorňuje na to,
že matka si za ten čas vybudovala zázemie v V. (kde má rodinný dom) a L. (kde má prácu a teda možnosť
zarobiť finančné prostriedky za účelom plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletej). Matka sa rozhodla
narušiť tento status quo, tým že sa chce odsťahovať s maloletou do J., pričom koná jednostranne bez
ohľadu na práva a záujmy maloletej a jej otca. Pokiaľ by súd v predmetnej veci nenariadil neodkladné
opatrenie, de facto by odsúhlasil toto jej konanie založené na úvahe, že práva a záujmy matky majú
prednosť pred právami a záujmami maloletej a otca.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým Uznesenie
Okresného súdu Trnava zo dňa 11.01.2018, sp. zn. 39P/45/2017-13, zmení tak, že nariadi neodkladné
opatrenie, ktorým matke uloží do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zdržať sa zmeny bydliska
maloletej a odsťahovania sa s maloletou mimo okres Trnava.



8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že partnerský zväzok ukončili vo februári 2017 a
po pôrode sa starala o maloletú výlučne sama, pričom jej pomáhala matka.  Otec maloletej sa začal
viac zaujímať o maloletú, keď zistil, že ich vzťah už nefunguje a začala viac odchádzať do J.. O stravu,
hygienu, ošatenie a výchovu sa stará po väčšine ona.  Oznámila otcovi maloletej, že sa chce odsťahovať
do J. a chce tam začať pracovať, pretože v V. ostať nechce. V V. nemá nikoho a maloletá tu má otca a
starú matku, pričom v J. má starých rodičov, bratranca, sesternicu, širokú rodinu a známych, s ktorými
má veľmi blízke vzťahy.  S návrhom otca maloletej nesúhlasí, pretože v J. má väčšiu časť rodiny ako v V..
Tým pádom si môže vytvárať dobrý vzťah k rodinným príslušníkom a bude mať možnosť viac sa stretávať
s blízkymi ľuďmi a deťmi v príbuzenskom vzťahu. Je nútená predať dom v V. z dôvodu neschopnosti
platiť hypotekárne splátky, pretože momentálne je na rodičovskej dovolenke. Jej príjem pochádza z
rodičovského príspevku a prídavku na dieťa čo činí 238,38 eur. Výška hypotekárnej splátky je 458,02
eur, náklady na bývanie vo výške cca 175 eur mesačne, to znamená, že z jej finančného príjmu nie je
schopná tieto náklady mesačne platiť. Momentálne, keďže je na rodičovskej dovolenke, je zamestnaná
vo firme R., a.s. v L.. Po skončení rodičovskej dovolenky bude však nútená zmeniť zamestnanie, pretože
pred narodením maloletej do práce odchádzala ráno o 6.00 hod. a z práce prichádzala okolo 16:30 až
17:00, poprípade dlhšie, podľa cestnej premávky medzi L. a V.. Sú to časy, kedy by musela niekoho
poveriť každý deň odvádzať dcéru do škôlky a privádzať zo škôlky, lenže tým, že nemá rodinu v V.,
nemá koho. Na otca maloletej by sa v tomto nemohla spoľahnúť, pretože doteraz ju v ničom a nijak
nepresvedčil, že je spoľahlivý a dôveryhodný človek. Matka jej tiež už teraz finančne vypomáha, a to
dlhodobo, pretože nie je schopná platiť mesačné náklady a otec maloletej do januára 2018 platil len
svoju polovicu nákladov, pričom ju nechal platiť si svoju, aj keď vedel, že z materskej dávky toho nie
je schopná. Od konca januára jej už neplatí vôbec nič a ani na maloletú jej neprispieva. Napriek tomu,
že jej otec maloletej finančne nepomáha, nebráni a ani nebude upierať právo otca na styk s maloletou.
Otec maloletej má k dispozícii osobný automobil, s ktorým môže maloletú v J. navštevovať.

9. K odvolaniu sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že odporúča uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je
nedôvodné a uznesenie súdu I. inštancie je vecne správne.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty otca v odvolaní bolo posúdiť či súd I. inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vecne správne.

12. V zmysle § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

13. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za
podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným
opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia



rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

15. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu I. inštancie.

16. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

17. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

18. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí...

19. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy
ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej
neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka
nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených
dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu I. inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

20. Odvolací súd má za to, že nie je možno vyvodiť dôvodnosť obáv otca, že by bol ohrozený záujem
dieťaťa na kontakte s otcom, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k dieťaťu.
Otec vo svojom návrhu, ale aj v odvolaní neosvedčil akútnu potrebu zásahu súdu. Z obsahu spisu bolo
zistené, že rodičia maloletej žijú v rodinnom dome matky maloletej, ktorá sa chce podľa tvrdenia otca
presťahovať do J., a ktorú skutočnosť matka maloletej ani nepoprela. Uviedla, že nevidí dôvod, prečo by
sa nemohla presťahovať,  zároveň i to, že nemieni zakazovať navrhovateľovi stretávať sa s maloletou. Z
obsahu správy o prešetrení pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, zo dňa 31.01.2018
vyplýva, že ešte s otcom maloletej žije v spoločnej domácnosti, keď otec je pracovne vyťažený a do
domácnosti chodí len prespávať, pričom má v úmysle v mesiaci marec - apríl 2018 presťahovať sa do
J. k svojim rodičom. Sťahovať sa chce z dôvodu finančných problémov, nakoľko výška hypotéky na
dom, v ktorom žije je 450 eur mesačne a poplatky spojené s bývaním 130 eur mesačne. Finančne jej
musí vypomáhať matka. V J. má celú svoju rodinu, ktorá jej môže pomôcť so starostlivosťou o maloletú,
nakoľko v V. okrem otca maloletej a starej matky otca nikto nie je.

21. Odvolateľ poukázal na to, že právo matky na slobodu pohybu a pobytu nesmie byť nadradené
nad právo maloletej na rodičovskú výchovu a starostlivosť, ktoré je tiež garantované Ústavou SR.
Poukázal tiež na to, že k ohrozeniu práv maloletej nedochádza len vtedy, ak je ohrozená výživa
maloletej alebo ak nie je zabezpečená riadna starostlivosť o dieťa, ale aj vtedy, ak je ohrozené právo
maloletej na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Tá sa totiž realizuje tým, že rodič (otec) má fyzický
kontakt s maloletou, čím napĺňa rodičovské právo otca vychovávať maloletú ako aj právo maloletej na
rodičovskú výchovu. Uvedené tvrdenia odvolací súd nespochybňuje, avšak je tiež potrebné  prihliadať
aj na určitú primeranosť vo vzťahu ku všetkým právam, nielen otca  maloletého dieťaťa a maloletej,
ale aj matky. Prvoradou povinnosťou rodičov je zabezpečenie výživy maloletej. Maloletá U. má dva
roky, podľa tvrdenia matky je stále dojčená, čo znamená, že každodenná prítomnosť matky pri maloletej
je nevyhnutná. Matka maloletej uviedla dôvod, pre ktorý chce odísť nielen od otca maloletej, ale aj



z doterajšieho miesta pobytu. Pokiaľ matka maloletej má finančné problémy (ktoré zo strany otca
maloletej neboli popreté), pre ktoré chce pracovať, javí sa ako logický záver odísť do prostredia, kde
bude o maloletú postarané v čase, keď matka maloletej bude v práci. Z obsahu vyjadrenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava vyplýva, že rodičia sa pojednávaní konanom dňa 21.03.2018
dohodli na realizácii styku otca s maloletou na dni: 31.03.2018, 07.04.2018, 14.04.2018, 21.04.2018,
28.04.2018, 05.05.2018, 12.05.2018 v čase od 9.00 hod do 18.00 hod, čím zostane vzťah otca s
maloletou zachovaný.  Tak ako je už vyššie uvedené, neodkladné opatrenie je prípustné iba v dvoch
prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Na
základe  uvedeného, nie je osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia.

22. Odvolací súd preto posúdil, že rozhodnutie súdu I. inštancie o zamietnutí nariadenia neodkladného
opatrenia je vecne správne a s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ho ako vo výroku vecne správne
potvrdil.

23. Odvolací súd ešte dodáva, že nakoľko súd prvej inštancie nedoručil ustanovenému opatrovníkovi
napadnuté rozhodnutie, túto vadu napravil odvolací.

24. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
končiť konanie vo veci samej (§ 52 - § 58 CMP).

25. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).



Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).