Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/96/2017 z 26. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. marca 2019, sp. zn. 6Co/96/2017, ECLI:SK:KSZA:2019:5808899993.5 Krajský súd Žilina | 6Co/96/2017 | ECLI:SK:KSZA:2019:5808899993.5 | 2019-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12222b0e-6d20-4045-bda2-903204d218c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5808899993.5 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/96/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899993
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5808899993.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej
a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. G. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. S. XXXX/X, Z. R., 2/ MUDr. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S. XXXX/X, Z.
R. (žalobcovia v rade 1/ a 2/ ako právni nástupcovia po pôvodnej žalobkyni H. N., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. S. č. XXXX/X, Z. R.) obaja zastúpení spoločnosťou JUDr.
JURKOVEC ADVOKÁT DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika č. 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832
103, proti žalovaným: 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, 2/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX,
3/ R. L., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, 4/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 5/ K. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX., 6/ H. V., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Y. XXX, C., Česká republika
(žalovaní v rade 1/ až 6/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom G. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX., naposledy bytom I. XXX), v konaní o prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva, o odvolaní
žalobcov a odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/9/2008-721 zo dňa
06. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/9/2008-721 zo dňa 06. februára 2017 vo výrokoch I., II.,
III., IV., VI. a VII. p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2C/9/2008-721 zo dňa 06. februára 2017 vo výroku V. m
e n í tak, že z r i a ď u j e vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku, označeného
ako CKN parc. č. 16603/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, na tomto pozemku trpieť
stavbu súp. č. XXX patriacu vlastníkovi a vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku,
označeného ako CKN parc. č. 16603/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, CKN parc.
č. 16603/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, trpieť právo prístupu a prechodu pešo v
prospech vlastníka stavby súp. č. XXX, všetky označené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území
W. V., a to v rozsahu - šírke 1,2 m (slovami jeden meter dvadsať centimetrov) od spoločnej hranice
pozemkov CKN parc. č. 16603/4 a CKN parc. č. 16603/5, ktorá spoločná hranica je zobrazená na
geometrickom pláne č. 33857245-29/2012 zo dňa 12.09.2012, vyhotoveného Ing. K. I., so sídlom E. č.
XX, XXX XX P.. Geometrický plán č. 33857245-29/2012 je nedeliteľnou súčasťou rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 2C/9/2008-721 zo dňa 06. februára 2017.

Žalovaným v 1/ až 6/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Nariaďuje o p r a v u výroku VI. rozsudku v časti ...vecné bremeno spočívajúce v práve stavby a prístupu
k stavbe vymedzeného vo výroku IV.... uvedením správneho označenia výroku rozsudku V.

o d ô v o d n e n i e :



1. Okresný súd napadnutým rozsudkom podľa § 119 ods. 1, 2, § 135c ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník návrh žalobcu v rade 1/ na prikázanie stavby, súp. č. XXX nachádzajúcej sa na
pozemku C-KN parc. č. 16603/2, parc. č. 16603/3 a parc. č. 16673 zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. W. V.,
do výlučného vlastníctva pôvodnej žalobkyne, a to za náhradu vyplatenej žalovaným vo výške určenej
znalcom odboru stavebníctvo - odvetvie oceňovanie nehnuteľností, zamietol (výrok I.). Alternatívny petit
žalobcu v 1/ rade, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť stavbu, súp. č. XXX, k.ú. W.
V. z pozemkov C-KN parc. č. 16603/2, parc. č. 16603/3, k.ú. W. V. a to na náklady žalovaných zamietol
(výrok II.). Rovnako súd zamietol aj eventuálny petit žalobcu v rade 1/, že žalovaní sú povinní spoločne
a nerozdielne vypratať pozemok C-KN parc. č. 16603/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2
a pozemok C-KN parc. č. 16603/3, trvalé trávne porasty o výmere 933 m2, zapísané na LV č. XXXX,
k.ú. W. V., a to na náklady žalovaných (výrok III.) Návrh žalobcu v rade 1/ voči žalovaným v rade 2/
až 6/ zamietol (výrok IV.). Zároveň súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno spočívajúce v povinnosti
vlastníka pozemku označeného ako CKN parc. č. 16603/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 38
m2 na tomto pozemku trpieť stavbu súp. č. XXX patriacu vlastníkovi - žalovanej v rade 1/ a vecné
bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku označeného ako CKN parc. č. 16603/4 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 38 m2, CKN parc. č. 16603/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37
m2 trpieť právo prístupu a prechodu pešo v prospech vlastníka stavby súp. č. XXX k.ú. W. V. a to v
rozsahu - šírke 1,2 metra (jeden meter dvadsať centimetrov) od spoločnej hranice pozemkov CKN parc.
č. 16603/4 a CKN parc. č. 16603/5, ktorá spoločná hranica je zobrazená na GP č. 33857245-29/2012
zo dňa 12. 09. 2012, vyhotoveného Ing. K. I. so sídlom E. č. XX, XXX XX P., pričom Geometrický
plán č. 33857245-29/2012 je nedeliteľnou súčasťou rozsudku (výrok V). Vecné bremeno spočívajúce v
práve stavby a prístupu k stavbe vymedzené vo výroku IV. rozsudku zriadil za odplatu vo výške 598,75
Eur, ktorú sumu je žalovaná v rade 1/ povinná zaplatiť žalobcovi v rade 1/ do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok VI.). Žalobu žalobkyne v rade 2/ v celom rozsahu zamietol (výrok VII.). O trovách
konania rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/ až 6/ nárok na ich náhradu nepriznal (výrok VIII.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právna predchodkyňa žalobcov v rade 1/ a 2/ (pôvodná
žalobkyňa) sa žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2001 domáhala, aby súd prikázal do jej výlučného
vlastníctva stavbu s.č. XXX nachádzajúcu sa na pozemku KN parc. č. 16603/2 zapísanú na LV č. XXXX
k.ú. W. V. a to za náhradu stanovenú znalcom. Žalovaní podali v konaní vzájomný návrh (žalobu), ktorým
sa domáhali určiť do spoluvlastníctva žalovaných pozemok C-KN parc. č. 16603/2 zast. plocha o výmere
120 m2 zapísaný na Správe katastra Námestovo na LV č. XXXX pre k.ú. W. V. za náhradu 200,00 Eur,
ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní žalobkyni spoločne a nerozdielne. Zároveň podali aj alternatívny petit
vzájomného návrhu, ktorým žiadali: - zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prístupu a prechodu
pešo a motorovým vozidlom a užívania pozemku parc. č. 16603,/2 zastavené plochy o výmere 120 m2,
zapísaný na Správe katastra Námestovo na LV č. XXXX pre k.ú. W. V., k stavbe s.č. XXX na parc. č.
16603/2 vedenej na LV č. XXXX pre k.ú. W. V. v prospech vlastníkov stavby, ktorými sú pôvodní žalovaní.
Zároveň žiadali uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni spoločne a nerozdielne 100,00
Eur ako jednorazovú náhradu za zriadené vecné bremeno.
3. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/109/2013 zo dňa 27.11.2013 zrušil rozsudok prvoinštančného
súdu č.k. 2C/9/2008-584 zo dňa 19.12.2012 vo výrokoch I., III., IV. a V. s tým, že v týchto častiach vec
vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Právoplatným teda zostal len výrok II. prvostupňového
rozsudku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh žalobcov na určenie vlastníctva k pozemku C-KN parc.
č. 16603/2 zastavaná plocha o výmere 120 m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. W. V., za náhradu
200,00 Eur. Okresný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a vo veci
pripustil zmenu petitu žaloby uznesením zo dňa 19.05.2014 tak, že: I/ Stavba, súp. č. XXX nachádzajúca
sa na pozemku C-KN parc.č. 16603/2, parc. č. 16603/3 a parc. č. 16673 zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. W.
V., sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným náhradu
vo výške určenej znalcom odboru stavebníctvo - odvetvie oceňovanie nehnuteľností. Alternatívny petit:
II/ Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne odstrániť stavbu, súp. č. XXX, k.ú. W. V. z pozemkov
C-KN parc.č. 16603/2, parc. č. 16603/3, k.ú. W. V. a to na náklady žalovaných. Eventuálny petit: III/
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne vypratať pozemok C-KN parc.č. 16603/2, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 160 m2 a pozemok C-KN parc.č. 16603/3, trvalé trávne porasty o výmere 933
m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. W. V. a to na náklady žalovaných. Následne pripustil uznesením
č.k. 2C/9/2008-561 zo dňa 24.03.2015 aj vzájomný návrh žalovaných, ktorí sa domáhali určenia v
nasledovnom znení: I/ Súd zriaďuje vecné bremeno stavby č.s. XXX, vedenej na LV č.XXXX, kat.
územie W. V., vo výlučnom vlastníctve žalovaných, nachádzajúcej sa na pozemku C-KN parc.č. 16603/4,
kat. územie W. V. v prospech žalovaných. II/ Súd zriaďuje vecné bremeno prístupu k stavbe č.s.
XXX pešo, nachádzajúcej sa na pozemku C-KN parc. č.16603/4 cez a po pozemku C-KN parc. č.



16603/5 v prospech žalovaných. Všetko tak, ako je to špecifikované a zamerané geometrickým plánom
č.33857245-29/2012, vyhotoveným Ing. K. I. so sídlom E. č. XX, XXX XX P. dňa 12. 09. 2012, overeným
Správou katastra - Ing. X. Z. dňa 03. 10. 2012 pod č.764/2012. Súd zriaďuje vecné bremeno stavby a
prístupu k stavbe za odplatu tak, ako táto bola súdom určená v predchádzajúcom konaní vo výške 598,75
Eur. Žalovaní sú povinní určenú odplatu zaplatiť žalobkyni do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobkyňa je povinná tieto práva a vecné bremená stavby a prístupu strpieť.
4. Prvoinštančný súd na podklade doplneného dokazovania rozsudkom č.k. 2C/9/2008-602 zo dňa
27.05.2015 zamietol návrh žalobkyne na prikázanie stavby, súp. č. XXX nachádzajúcej sa na pozemku
C-KN parc.č. 16603/2, parc. č. 16603/3 a parc. č. 16673 zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. W. V., do výlučného
vlastníctva žalobkyne a to za náhradu, zamietol alternatívny petit žalobkyne, že žalovaní sú povinní
spoločne a nerozdielne odstrániť stavbu, súp. č. XXX, k.ú. W. V. z pozemkov C-KN parc.č. 16603/2,
parc. č. 16603/3, k.ú. W. V. a to na svoje náklady, zamietol eventuálny petit žalobkyne, že žalovaní sú
povinní spoločne a nerozdielne vypratať pozemok C-KN parc. č. 16603/2, zastavané plocha a nádvoria
o výmere 160 m2 a pozemok C-KN parc. č. 16603/3, trvalé trávne porasty o výmere 933 m2, zapísané
na LV č. XXXX, k.ú. W. V. a to na svoje náklady, zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve stavby č.s.
XXX na pozemku C-KN parc. č. 16603/4 a prístupu k tejto stavbe pešo cez a po pozemku C-KN parc.č.
16603/5 tak, ako je to vymedzené v geometrickom pláne č. 33857245-29/2012 zo dňa 12.9.2012, a to
za odplatu a to vo výške 598,75 Eur, ktorú sumu sú žalovaní povinní zaplatiť žalobkyni.
5. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/501/2015 zo dňa 24.02.2016 zrušil rozsudok prvoinštančného
súdu č.k. 2C/9/2008-602 zo dňa 27.05.2015 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že
nedostatočne odôvodnil svoje závery ohľadom zamietnutia návrhu na odstránenie stavby a taktiež v
prípade zriadenia vecného bremena a jeho rozsahu.
6. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že objekt s.č. XXX postavený na C-
KN parc. č. 16603/2 bol súdnym znalcom Ing. Jánom Žochňákom hodnotený ako rekreačná chatka
s betónovým základom (zn. posudok č. 5/2009). Predmetný objekt bol niekoľko krát rekonštruovaný
a prestavaný, ktorá skutočnosť vyplýva aj z porovnania fotografie predloženej pôvodnou žalobkyňou,
na ktorej je (podľa jej vyjadrenia) objekt pred prvou prestavbou v rokoch 1995-1999, fotografie
predloženej právnym zástupcom žalovaných, na ktorej je zobrazený predmetný objekt v roku 1993,
fotodokumentácie vyhotovenej na ohliadke dňa 03.10.2008 a fotodokumentácie vykonanej súdnym
znalcom Ing. Žochňákom. Z fotografií predložených sporovými stranami je zrejmé, že pôvodný objekt
s.č. XXX bol v roku 1995 v takom stave, že sa v ňom jednoznačne dalo bývať, bol zvonku upravený.
Nešlo teda len o kôlňu, ktorá stála na koloch a bola neobývateľná, ako to tvrdila pôvodná žalobkyňa a
svedok G. N.. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Žochňáka č. 5/2009 taktiež vyplýva, že pôvodná
stavba označená 1A je z roku 1966 a mala zastavanú plochu 20,34 m2, prístavba realizovaná v roku
1998 označená časť 1C má zastavanú plochu 13,88 m2, prístavba realizovaná v roku 2002 označená 1B
má zastavanú plochu 16,14 m2. Celkom zastavaná plocha objektu s.č. XXX je 50,36 m2. Z týchto údajov
mal okresný súd preukázané, že žalovaní realizovali prístavbu pôvodného objektu (1A) o zastavenej
ploche 20,34 m2 v čase, keď pôvodná žalobkyňa bola už zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. W. V. ako
výlučná vlastníčka rodinného domu s.č. XXX na KN parc. č. 16603/1 a pozemkov KN parc. č. 16603/1,
č. 16603/2, č. 16603/3, č. 16604 a teda aj C-KN parc. č. 16603/2, na ktorej bola postavená pôvodná časť
terajšieho objektu s.č. XXX pred prístavbami. Žalovaní teda realizovali prístavbu pôvodného objektu
stojaceho na cudzom pozemku (na pozemku pôvodnej žalobkyne) bez súhlasu jeho vlastníka, pričom
prístavbou došlo k podstatnému rozšíreniu pôvodného objektu o 30,02 m2 a k zmene charakteru
užívania pôvodného objektu (obývateľnej kôlne na rekreačnú chatu). Tak rozsiahlu prístavbu bez súhlasu
vlastníka pozemku, na ktorom sa prístavba pôvodného objektu realizovala, je podľa názoru súdu
potrebné považovať za neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c OZ. Pri hodnotení (ujasňovaní) predmetu
sporu súd vychádzal z písomného súhlasu starostu Obce W. V. zo dňa 25.05.2002 s drobnou stavbou
v zmysle ohlásenia pôvodne žalovaného v rade 1/ zo dňa 11.05.2002 - prístrešok k rekreačnej chate
č.s. XXX na pozemku parc. č. 16673 k.ú. W. V., keď Obec W. V. ako príslušný stavebný úrad podľa §
57 zák. č. 50/1976 Zb. oznámila žalovanému v rade 1/, že nemá proti uskutočneniu ohlásenej drobnej
stavby námietky. Vychádzal aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Žochňáka a z jeho výpovede zo
dňa 31.01.2011, ktorý pred súdom výslovne uviedol, že objekt s.č. XXX v obci W. V. spĺňa náležitosti
nehnuteľnosti - t.j. stavby spojenej so zemou pevným základom a na objekte sú urobené základy. V čase
rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 217 ods. 1 CSP) tak súd posudzoval predmet sporu ako stavbu
spojenú so zemou pevným základom v zmysle § 119 OZ.
7. Následne sa prvoinštančný súd zaoberal otázkou usporiadania vzťahu medzi vlastníkom stavby a
vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Zo znaleckého posudku č. 26/2011 zo dňa
30.05.2011 vyhotoveného znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. R. mal preukázané, že stavba



objektu č. XXX zasahuje do troch C-KN parciel č. 16603/2 - 26 m2, parc. č. 16603/3 - 14 m2 a parc. č.
16673 - 10 m2. Vlastníkom C-KN parc . č. 16603/2 a 16603/3 pre k.ú. W. V. je terajší žalobca v rade
1/. Na pozemok C-KN parc. č. 16673 v čase rozhodovania prvoinštančného súdu nebol založený list
vlastníctva a vlastníctvo k predmetnej parcele svedčalo v prospech zomrelého pôvodného žalovaného v
rade 1/ G. I. titulom rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Námestove zo dňa 20.02.2013 č.k.
A/2013/01678/Las, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2013, G. I. nar. XX.XX.XXXX nadobudol
vydržaním vlastníctvo k pozemkov v k.ú. W. V. a to C-KN parc. č. 16673/2, 16673/3, 16673/4, ktoré
boli vytvorené z PKN parc. č. 223 zapísanej v PK protokole 296 a na tzv. hluchom LV č. XXXX. Vo
výrokovej časti uvedeného rozhodnutia sa uvádza, že na základe tohto rozhodnutia zapíše zhotoviteľ
nadobudnutie vlastníctva do registra. Z uvedených listinných dokladov potom jednoznačne vyplýva, že
G. I. bude zapísaný do katastra pri preberaní údajov ROEP do katastra a následne dedičstvo (§ 460
OZ) preberú jeho dedičia podľa vzájomnej dohody. V tejto súvislosti okresný súd opätovne poukázal
na skutočnosť, že v súdenom prípade ide o špecifický prípad, keď pôvodná stavba (tzv. kôlňa) bola
postavená pred r. 1963 K. B. a žalovaní túto tzv. kôlňu s určitými úpravami užívali už za jeho života na
rekreačné účely. Táto stavba - kôlňa v tej dobe nespĺňala kritérium neoprávnenej stavby a taký charakter
získala neskoršími prestavbami.
8. Okresný súd vzájomný návrh žalovaných (resp. žalovanej v rade 1/) na zriadenie vecného bremena
- práva stavby a práva prístupu pešo za jednorazovú náhradu posudzoval ako procesnú obranu
neoprávneného stavebníka, keď bez súhlasu vlastníka pozemku realizovali spolu s už zomrelým
manželom rozsiahlu prístavbu pôvodného objektu (neoprávnenej stavby v zmysle § 135c OZ). Riešenie
problému cez vecné bremeno vyplynulo z aplikácie ust. § 135c OZ, keď súd pristúpil k riešeniu celej
situácie aplikáciou uvedenou pod písm. c/ predmetného ustanovenia.
9. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu pôvodnej žalobkyne na prikázanie neoprávnenej stavby -objektu s.č.
XXX nachádzajúcej sa na pozemku C-KN parc. č. 16603/2, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. W. V.,
do jej výlučného vlastníctva, okresný súd skúmal predpoklady na prikázanie predmetnej stavby do jej
vlastníctva. Jednoznačne dospel k záveru, že prikázanie tejto stavby žalobkyni neprichádza do úvahy,
nakoľko neoprávnená stavba zasahuje aj do pozemku, ktorý je podľa listín vydaných pozemkovým
úradom, písaný na G. I. - pôvodne žalovaného v rade 1/, ktorá skutočnosť bude vyznačená v katastri
nehnuteľnosti až po prevzatí pozemkových úprav - ROEP a ich zápise do katastra. Následne prichádza
do úvahy dodatočné dedičské konanie. V súdenom prípade však ide o objekt, ktorý slúži na rekreačné
účely, je umiestnený v prostredí, kde žalovaná v rade 1/ prežila ranné detstvo a viažu ju tam citové
väzby. Objekt je vybudovaný a zariadený ako stavba rekreačnej chaty a takto ju hodnotil aj súdny
znalec pri jej oceňovaní, keď stanovil jej celkovú cenu hodnotou 8.900,00 Eur. Za tohto stavu súd
nepovažoval za účelné ani hospodárne tento objekt odstrániť, resp. vypratať ho z pozemku žalobcu v
zmysle alternatívneho alebo eventuálneho petitu. V spojitosti s uvedeným rozhodnutím súd poukázal aj
na historické a rodinné súvislosti pôvodných žalovaných - manželov I. a právnych predchodcov žalobcov,
ktorým bol H. B..
10. S prihliadnutím na zistený stav súd pristúpil k riešeniu prejednávanej právnej veci zriadením vecného
bremena v zmysle § 135c ods. 3 OZ a to tak, že s ohľadom na výsledky dokazovania v súvislosti
s rozdelením pozemku žalobcu C-KN č. 16603/2 jednak pod stavbu s.č. XXX, keď bola vytvorená
samostatná C-KN parc. č. 16603/4 zast. plocha o výmere 38 m2, čo je len časť stavby rozprestierajúcej
sa na pozemku žalobcu (časť je na pozemku C-KN parc. č. 16763/2), a jednak na pozemok C-KN parc.
č. 16603/5 zast. plocha o výmere 37 m2, z ktorej súd vyčlenil (určil) len minimálnu časť na prístup
- vchod do rekreačnej chaty s.č. XXX a zároveň ako manipulačný priestor okolo chaty. Prístup od
cesty k chate je po pozemku písaného ešte na zomrelého žalovaného G. I. (rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu v Námestove zo dňa 20.02.2013 vydané pod č. A/2013/01678/Las), keď na časti
jedného je situovaná aj časť spornej stavby (C-KN parc. č. 16763/2 zast. plocha o výmere 13 m2 ), ktoré
pozemky boli vytvorené geometrickým plánom č. 33857245-29/2012 zo dňa 12.09.2012, zriadil vecné
bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku označeného ako CKN parc. č. 16603/4 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 38 m2 na tomto pozemku trpieť stavbu súp. č. XXX patriacu vlastníkovi -
žalovanej v 1/ rade a vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku označeného ako CKN
parc. č. 16603/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, CKN parc. č. 16603/5 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 37 m2 trpieť právo prístupu a prechodu pešo v prospech vlastníka stavby súp. č.
XXX k.ú. W. V. a to v rozsahu - šírke 1,2 metra (jeden meter dvadsať centimetrov) od spoločnej hranice
pozemkov CKN parc. č. 16603/4 a CKN parc. č. 16603/5, ktorá spoločná hranica je zobrazená na GP č.
33857245-29/2012 zo dňa 12.09.2012, vyhotoveného Ing. K. I. so sídlom E. č. XX, XXX XX P., s tým, že
Geometrický plán č. 33857245-29/2012 je nedeliteľnou súčasťou rozsudku. Vecné bremeno spočívajúce
v práve stavby a prístupu k stavbe vymedzeného vo výroku V/ predmetného rozsudku zároveň zriadil



za odplatu vo výške 598,75 Eur, ktorú sumu je žalovaná v rade 1/ povinná zaplatiť žalobcovi v rade 1/
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
11. Žalobca v 1/ rade ako vlastník dotknutých nehnuteľností mal v konaní aktívnu vecnú legitimáciu
žiadať prikázanie stavby s.č. XXX zriadenej na jeho pozemku, resp. odstránenie stavby z jeho pozemku,
alebo vypratanie stavby z jeho pozemku len voči vlastníkovi tejto stavby, ktorej vlastníkom v čase
rozhodovania súdu bola žalovaná v rade 1/. S ohľadom na uvedené súd zamietol návrh žalobcu v rade
1/ voči žalovaným v rade 2/ až 6/ v celom rozsahu pre nedostatok ich vecnej pasívnej legitimácie. Súd
zamietol aj žalobu žalobkyne v rade 2/ v celom rozsahu z dôvodu, že táto nie je v súdnom konaní
aktívne legitimovaná aj keď je jedným z právnych nástupcov (dedičov) po pôvodnej žalobkyni H. N..
Počas konania došlo k vyporiadaniu dedičstva po pôvodnej žalobkyni tak, že nehnuteľnosti - pozemky,
na ktorých je umiestnená sporná nehnuteľnosť, nadobudol žalobca v rade 1/, keď tieto boli v čase
rozhodovania súdu zapísané v katastri nehnuteľnosti pre k.ú. W. V. na LV č. XXXX v celosti na jeho
meno titulom dedičstva 5D/96/15 Dnot 85/15.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žalovaným, ktorí v tomto konaní mali
úspech, náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní mali v konaní úspech potom, čo súd návrh žalobcu
na prikázanie stavby, resp. jej odstránenie alebo vypratanie z pozemku žalobcu zamietol a pristúpil na
riešenie problému s neoprávnenou stavbou cez zriadenie vecného bremena v zmysle § 135c OZ.

13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne sa
domáhali jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobe žalobcov vyhovie a rozhodne v zmysle základného,
alternatívneho alebo eventuálneho petitu, s priznaním náhrady trov konania. Odvolatelia poukázali na
znalecký posudok vypracovaný Ing. A. N. zo dňa 11.02.2001, v ktorom je uvedené, že objekt súpis.
č. XXX nachádzajúci sa na pozemku C-KN pare. č. 16603/2, zastavané plochy a nádvoria, o výmere
160 m2, parc. č. 16603/3, trvalé trávne porasty, o výmere 933 m2, a parc. č. 16673, zapísaná na LV č.
XXXX, k.ú. W. V., ktorý je predmetom konania, nemá pevný základ, na základe čoho je následne možné
vyvodiť záver, že v predmetnom konaní nie je možné postupovať v zmysle § 135c OZ; ostatné znalecké
posudky vypracované v predmetnom konaní týkajúce sa predmetu sporu sa nezaoberali skutočnosťou,
či je sporný objekt reálne stavbou, pričom vychádzali z nespornosti uvedenej skutočnosti. Právne
posúdenie okresného súdu týkajúce sa spôsobu vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom
pozemku podľa § 135c OZ považovali za nejasné a protirečivé. Pri riešení neoprávnenej stavby sa
vyžaduje skúmanie jednotlivých zákonných spôsobov v zákonom stanovenom poradí, pričom ako prvé
prichádza do úvahy odstránenie stavby a sporná stavba bola vybudovaná do aktuálnej podoby až v
priebehu súdneho konania, kedy žalovaní (resp. ich právny predchodcovia) museli mať vedomosť o
možnosti jej vyporiadania podľa § 135c OZ, vrátane jej prípadného odstránenia. Za nejasný považovali
aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd zriadil vecné bremeno - nie je z neho zrejmá skutočnosť
o aké katastrálne územie sa v danom prípade jedná s tým, že uvedený nedostatok nemôže odstrániť
ani pripojený geometrický plán. Nesúhlasili ani s rozsahom, v ktorom bolo vecné bremeno zriadené,
nakoľko je v rozpore s požiadavkou nevyhnutnosti a minimálnosti zaťaženia pozemku žalobcov. Vecné
bremeno zriadil prvoinštančný súd napriek tomu, že sporný objekt bol v čase podania žaloby len „šopou“
s veľmi nízkou hospodárskou hodnotou bez ďalšieho vybavenia s tým, že počas súdneho konania
žalovaní napriek tomu, že vedeli o prebiehajúcom súdnom konaní, túto „šopu" rekonštruovali, vykonávali
prístavby a to na pozemkoch žalobcov (resp. na pozemkoch tretích osôb) bez akéhokoľvek oprávnenia
s tým, že rekonštrukciu vykonali tak, že znaleckým posudkom Ing. Jána Žochňáka č. 5/2009 zo dňa
12.02.2009 bol tento Objekt ohodnotený na sumu 8.590,65 EUR. Okresný súd sa s prihliadnutím na
uvedené dopustil porušenia princípu právnej istoty, keď porušil základnú zásady práva, že z bezprávia
nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur).

14. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní, ktorí žiadali jeho potvrdenie vo výrokoch I. až
VII. a zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia podľa ich názoru
nekonkretizovali, akým procesným postupom prvoinštančný súd znemožnil žalujúcej strane jej právo,
aby uskutočňovala svoje procesné práva a následkom toho bolo znemožnené, aby jej právo na
spravodlivý proces bolo porušené, nešpecifikovali, ktoré navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností prvoinštančný súd nevykonal. Odvolanie a jeho dôvody neobsahujú právne a
skutkovo žiadne dôvody na výrok, ktorého sa žalujúca strana v odvolacom konaní domáha a z podaného
odvolania žalobcov nie je dostatočne jasné, prečo sa žalujúca strana odvoláva aj proti výroku o trovách
konania, ktorý je v ich prospech.



15. Na vyjadrenie žalovaných žalobcovia písomne nereagovali, výzvu prevzal právny zástupca dňa
05.04.2017.

16. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní, ktorí sa
domáhali jeho zmeny vo výroku VII. o trovách prvoinštančného konania tak, že súd žalovaným prizná
voči žalobcom nárok na ich náhradu v celom rozsahu. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní
konanom dňa 09.01.2017 v záverečnom prednese uplatnil trovy súdneho konania a žiadal, aby
žalovaným v prípade, že návrh žalobcu bude zamietnutý a o protinávrhu žalovaných bude rozhodnuté
v ich prospech, bol žalobca zaviazaný na náhradu trov súdneho konania rozsahu 100 %. Rozsudok
v časti rozhodovania o trovách konania zároveň neobsahuje bližšie zdôvodnenie výroku, ktorým trovy
žalovaným neboli priznané.

17. Na odvolanie žalovaných žalobcovia písomne nereagovali, výzvu prevzal právny zástupca dňa
01.03.2017

18. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výrokoch I., II., III., IV., VI. a VII.
v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. Rozsudok okresného súdu vo výroku o V. v
zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
prevažnej časti sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu sporových
strán formulovanú v podanom opravnom prostriedku pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť sporových strán za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.

22. Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že sporové strany sa nestotožnili so skutkovými a právnymi
závermi okresného súdu, prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).

24. Za nedôvodné považoval krajský súd odvolacie námietky žalobcov aj žalovaných týkajúce
sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Vo všeobecnosti je náležitou východisková úvaha
žalobcov o nevyhnutnosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd



poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu
ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky
daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie
odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s
„právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd
nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia.

25. Krajský súd zdôrazňuje, že konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden celok.
Z daného faktu vychádza tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR pri zaujímaní
stanoviska, či postupom súdu v konkrétnej veci došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom/
bolo mu odopreté právo na súdnu ochranu. Inými slovami, odvolací súd je oprávnený korigovať určité
nedôslednosti v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie bez toho, aby prvoinštančné rozhodnutie
muselo byť zrušené. Uvedené zodpovedá i právnej konštrukcii civilného sporového odvolacieho
konania, ktoré nie je budované na kasačnom princípe (na rozdiel napríklad od konania
v správnom súdnictve).

26. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne
protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08).

27. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa v poradí tretím rozsudkom
v prejednávanej právnej veci dostatočným spôsobom riadil ustanovením § 220 CSP, keď je z
odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, čoho sa žalobcovia a žalovaní domáhali a aké skutočnosti
tvrdili, aké dôkazy označili, uviedol z ktorých dôkazov vychádzal, poukázal na zákonné ustanovenia,
ktoré na zistený stav aplikoval, pričom rozhodol o celom uplatnenom nároku a odôvodnenie jeho
rozhodnutia korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku. Okresný súd v odsekoch 1. až 37.
odôvodnenia napadnutého rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom popísal, na podklade akých skutkových
tvrdení (podporených predloženými listinnými dôkazmi), znaleckých úkonov a dôkazov výsluchom
svedkov vykonal dokazovanie, v nasledujúcich odsekoch 38. až 44 uviedol ustanovenia zákona, ktoré
v prejednávanej veci aplikoval. Právne závery konštatoval na podklade vykonaného dokazovania
v odsekoch 45. až 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V rámci konania a rozhodovania
prvoinštančný súd konal v intenciách rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/109/2013 zo dňa
27.11.2013 a sp. zn. 6Co/501/2015 zo dňa 24.02.2016. V odsekoch 60. až 63 odôvodnenia záverom
popísal svoj procesný postup pri rozhodovaní o trovách konania, ktorý korešponduje s výrokovou časťou
napadnutého rozsudku.

29. Odvolací súd ku argumentácii žalobcov z odvolania o tom, že okresný súd pre potreby rozhodnutia
vo veci ustálil predmet sporu neakceptujúc právne závery vyplývajúce zo zrušujúcich rozhodnutí
odvolacieho súdu, je potrebné uviesť, že úlohou prvoinštančného súdu bolo v intenciách predmetných
rozhodnutí skutkovo ustáliť, čo je predmetom sporu za účelom správneho právneho posúdenia veci,
ktorý vytýkaný nedostatok prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku odstránil (bližšie primárne odsek
45. a nasl. odôvodnenia). Pokiaľ ide o problematiku stavby na cudzom pozemku, odvolací súd poukazuje
na právny výklad uvedený vo svojich predchádzajúcich uzneseniach (č.l. 450, 627 súdneho spisu).

30. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o rozsahu zriadeného vecného bremena
podľa výroku V. napadnutého rozsudku, ktorý možno, s prihliadnutím na spôsobom využívania spornej
nehnuteľnosti a potencionálnej potreby jej užívania či udržiavania, považovať za optimálny, ktorému



zároveň sekunduje povinnosť žalovanej v rade 1/ zaplatiť žalobcovi v rade 1/ odplatu v primerane
stanovenej výške.

31. K námietke z odvolania, že okresný súd porušil princíp právnej istoty, porušil základnú zásadu
práva, že „z bezprávia nemôže vzniknúť právo“ odvolací súd poukazuje na rozsiahle dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie, z ktorého vyplynulo, že žalovaní resp. ich právny predchodca spolu s
manželkou (žalovanou v rade 1/) vstúpili do užívania predmetného objektu okolo roku 1974 so súhlasom
pôvodného vlastníka, nedošlo výslovne k nezákonnej okupácii žalovanými. Okresný súd prihliadol na
rodinné súvislosti a špecifické okolnosti prejednávanej veci, ktoré vo svojom rozhodnutí aj presvedčivo
odôvodnil, s ktorými závermi sa stotožnil aj odvolací súd.

32. Neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovaných týkajúca sa rozhodnutia o trovách
prvoinštančného konania. Žalovaní svoje odvolanie odôvodnili len tým, že ich právny zástupca na
pojednávaní konanom dňa 9.01.2017 v záverečnom prednese trovy konania uplatnil - uvedená
skutočnosť však v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku nemá dopad na rozhodnutie súdu
o nároku na náhradu trov. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku nepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku v časti o trovách konania (bližšie odseky 24. až 28. odôvodnenia tohto
rozhodnutia).

33. Odvolací súd čiastočne vyhovel odvolacej argumentácii žalobcov týkajúcej sa nejasnosti vyjadrenia
výroku V. napadnutého rozsudku, ktorý z dôvodu jeho určitosti a vykonateľnosti postupom podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

34. S prihliadnutím na uvedené, keď odvolanie sporových strán v podstatnej časti nebolo dôvodné,
a neboli zistené nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej
povinnosti, napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., III. IV., VI. a VII. ako vecne správny v zmysle § 387
ods. 1 CSP a výrok V. napadnutého rozsudku procesným spôsobom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP, § 257 CSP v spojení
s § 396 ods. 1, 2 CSP.

36. V zmysle § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú
rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými
podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o
náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje
pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže
dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a
to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

38. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť
súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,
ktorého účel a podmienky sú v podstate totožné s aktuálne účinným ustanovením § 257 CSP.

39. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne ustálil existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré úspešným žalovaným v rade 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. V
skutočnostiach uvedených prvoinštančným súdom pri rozhodovaní o trovách konania videl odvolací súd
pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania rovnako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré v
zmysle § 257 CSP žalovaným v rade 1/ až 6/, ktorým by s prihliadnutím na (ne)úspech sporových strán
v odvolacom konaní prislúchal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tento nárok nepriznal.



40. Krajský súd zároveň posledným výrokom tohto rozhodnutia nariadil opravu výroku VI. napadnutého
rozsudku uvedením správneho označenia výroku V., ktorým bolo zriadené vecné bremeno (nesprávne
uvedený výrok IV). Aktuálne účinná právna úprava vedenia civilných sporových konaní (zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 222
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého mohol odvolací súd nariadiť opravu
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd však s poukazom na článok 4 ods. 2 Základných princípov
Civilného sporového poriadku nariadil prvoinštančnému súdu opravu napadnutého rozsudku v rozsahu
vyplývajúcom podľa výrokovej časti tohto rozhodnutia postupom podľa § 224 CSP.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému



rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).