{"guid": "10c77035-4572-49d3-97eb-d52a4320e0c9:7f5735f3-5edf-477b-88e5-0c5f8280a7d4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5714212486.1", "spisova_znacka": "5Co/368/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/368/2017 z 29. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. januára 2018, sp. zn. 5Co/368/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5714212486.1", "identifikacne_cislo": "5714212486", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2018-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f5735f3-5edf-477b-88e5-0c5f8280a7d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5714212486.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5714212486.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5714212486.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/368/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714212486
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5714212486.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľky: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. U. XXX, proti odporcovi: Provident Financial, s.r.o.,
so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava 2, IČO: 35 805 731, právne zastúpená De minimis, spol. s
r.o., so sídlom Mateja Bela 6, Bratislava, v konaní o vrátenie bezdôvodného obohatenia a v konaní o
určenie neplatnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
9C/251/2014-107 zo dňa 17.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 44,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o náhrade
trov konania     p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva                        n
e d o t k n u t ý.

Žalobkyni  p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho  a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke
44,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľky, že zmluvná podmienka
v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 569083993 zo dňa 15.04.2013, v ktorej je uvedený poplatok
za garantovanú službu v znení: \"Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre
zákazníka zabezpečiť nasledovné: službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom
telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej
podľa tejto zmluvy; podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky XXXXXXXXXX a kontaktných
centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených
na webovom sídle www.provident.sk, v súvislosti s poskytovaním informácie o úvere a právach a
povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy; službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti
so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia; službu poskytnutia karty splátok zákazníkovi ako
pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy; na základe písomnej žiadosti zákazníka,
ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident
zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie
štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od
zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa čl. 10.\" je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, zamietol.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.



Súd prvej inštancie svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka, § 497, §
502 - § 504 Obchodného zákonníka, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane
spotrebiteľa, § 37 , § 39, § 451 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) O.s.p. a vykonané dokazovanie,
na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Účastníci uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 15.04.2013, na základe ktorej odporca poskytol
navrhovateľke úver vo výške 240,- eur. Odporkyňa sa zaviazala, že túto sumu vráti spolu s úrokom
za poskytnutie úveru vo výške 22,38% ročne. Zaviazala sa zaplatiť aj poplatok za garantovanú službu
špecifikovanú v bode 4 zmluvy, a to vo výške 48,24 eur. Celkovo sa zaviazala podľa tejto zmluvy zaplatiť
odporcovi sumu 322,80 eur a to v 60 týždenných splátkach vo výške 5,38 eur. Súčasťou spornej zmluvy o
úvere bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa odporca zaviazal poskytnúť navrhovateľke
službu, obsahom ktorej je preberanie peňazí hotovosti určenej na úhradu splátok úveru na základe
úverovej zmluvy č. 569083993 zo dňa 15.04.2013. Navrhovateľka sa zaviazala zaplatiť odporcovi za
túto službu sumu 123,60 eur.
Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená zároveň so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere dňa 15.04.2013, je vzájomne závislá od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zánik jednej z týchto
zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie, spôsobuje zánik druhej
závislej zmluvy podľa Smernice ES č. 87/102 EHS, ako aj Smernice ES č. 93/13 EHS tak, aby ohľadne
vzájomných záväzkov nevznikli žiadne nedorozumenia. Podľa citovanej smernice Rady nezrozumiteľné
zmluvné podmienky sa majú vykladať v prospech spotrebiteľa (článok 5).
Podľa článku 4 ods. 2 smernice ak hlavný predmet zmluvy, cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo
služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené zrozumiteľne, je potrebné, aby sa preskúmalo,
či tieto podmienky nie sú nekalé.
Podľa citovaného ustanovenia má byť teda cena spotrebiteľského úveru ako finančnej služby vyjadrená
jasne a zrozumiteľne a vnútroštátny súd je povinný preskúmať, či sa nejedná o nekalú povahu dohody
o cene úveru.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch okrem všeobecných náležitostí
zmlúv podľa Občianskeho zákonníka upravuje aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 9 ods. 10 citovaného zákona veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského
úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za
ponúkaných podmienok.
Cena poskytnutej finančnej služby, a to úrok za poskytnutie úveru je síce v spornej spotrebiteľskej zmluve
vyjadrená, avšak len formálne. Z ďalších ustanovení vyplýva, že cenou za poskytnutú finančnú službu je
nielen úrok za poskytnutie úveru, ale aj poplatok za garantovanú službu špecifikovanú v bode 4 článku
zmluvy (služba, ktorá reálne vykonaná nebola) vo výške 48,24 eur, ako aj ďalší poplatok vo výške 123,60
eur za službu preberania peňažnej hotovosti na úhradu dlhu z úveru.
Ustanovenie spornej zmluvy o cene úveru obchádza kogentné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva musí obsahovať (reálnu, nie predstieranú)
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Jedná sa o základný údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ
rozhoduje, či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie. Cena poskytnutej služby vyjadrená
úrokom za poskytnutie úveru je vyjadrená nejasne a nezrozumiteľne. Obsah zmluvy sa snaží klamlivo
spotrebiteľa navodiť, že cena finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru 22,38 % je veľmi
výhodná. Zložitým matematickým výpočtom mohla navrhovateľka ako spotrebiteľka zistiť skutočnú cenu
poskytnutej služby.
Za poskytnutý úver vo výške 240,- eur bola povinná navrhovateľka zaplatiť sumu 446,40 eur, avšak nie
za obdobie jedného roka, t. j. 365 dní, ale za obdobie 420 dní (60 týždňov). Z uvedenej sumy 446,40 eur
teda bola povinná zaplatiť za obdobie jedného roka sumu 387,94 eur. Zo záväzku vrátiť úver vo výške
240,- eur bola navrhovateľka povinná zaplatiť za obdobie jedného roka sumu 208,57 eur (240,- eur x 365
dní : 420 dní = 208,57 eur). Celkovo sa navrhovateľka zaviazala za obdobie jedného kalendárneho roka
zaplatiť sumu 387,94 eur, teda o 179,37 eur viac (387,94 eur - 208,57 eur). Za obdobie kalendárneho
roka bola teda navrhovateľka povinná zaplatiť odporcovi v skutočnosti úrok za poskytnutie úveru vo
výške 86 % ročne (179,37 x 100 : 208,57 = 86 % ročne).
Od bežného spotrebiteľa nie je možné oprávnene očakávať, aby za účelom zistenia ceny služby robil
takéto zložité matematické výpočty. Táto skutočnosť je poskytovateľovi služby dobre známa, avšak keby
ponúkal finančnú službu za úrok 86 % ročne, bol by jeho finančný produkt ťažko predajný. Z tohto dôvodu
na oklamanie spotrebiteľa bezohľadným spôsobom skutočnú cenu spotrebiteľského úveru znejasnil a
výška ceny služby sa pre spotrebiteľa stala fakticky neprístupnou a neznámou. Takéto klamlivé konanie



poskytovateľa služby je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Niet
žiadnych pochybností o tom, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby
je v rozpore s dobrými mravmi. Cena poskytnutej finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie
úveru je základnou náležitosťou zmluvy o poskytnutí úveru. Zmluvu ako celok je možné považovať
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Je nepochybné, že tento
dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je s vlastnou zmluvou
o spotrebiteľskom úvere prepojená a vytvára jeden celok.
Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v čase poskytovania sporného úveru, teda dňa
15.04.2013, poskytovali banky spotrebiteľom obdobné spotrebiteľské úvery za úrok vo výške 15,02 %
ročne. Odporcom fakticky požadovaný úrok za poskytnutie úveru vo výške 86 % ročne podstatným,
nekalým a nemravným spôsobom prevyšuje obvyklý úrok (vyše päťnásobne). Obchádzanie zákonnej a
logickej požiadavky na uvedenie ceny poskytovanej služby rôznymi dohodami o poplatkoch, je zakázané
(§ 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch) a je aj v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Pretože sporná úverová zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru a reálnu výšku úrokovej
sadzby (§ 9 ods. 2 písm. f) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch), považuje sa tento spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 citovaného zákona). Účtovanie dohodnutého poplatku za
garantovanú službu vo výške 48,24 eur, ako aj poplatku za preberanie peňažných hotovostí za splnenie
dlhu vo výške 123,60 eur, je okrem toho zakázané aj ustanovením § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vo vzťahu k licencovaným bankovým subjektom je uplatňovanie takýchto poplatkov, náhrad
nákladov alebo inej odplaty za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu zakázané ustanovením
§ 37 ods. 17 zákona č. 483/2001 o bankách.
Bez ohľadu na skutočnosť, či uplatňovanie poplatkov a rôznych nákladov je protiprávne, súd takéto
nároky priznať v danom prípade nemohol (poplatok za garantovanú službu podľa článku 4 zmluvy),
pretože v článku 4 špecifikované služby reálne odporca navrhovateľke neposkytol. Vzhľadom na
konštatovanú neplatnosť úverovej zmluvy a na určenie, že úverová zmluva sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov, súd vzťah medzi účastníkmi posudzoval na základe ustanovení § 451 Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 240,- eur.
Navrhovateľka mu zaplatila na dlh z úveru sumu 284,70 eur, teda viac ako bola povinná. Z tohto dôvodu
súd priznal navrhovateľke právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 44,70 eur (284,70 eur
- 240,-eur).
Čo sa týka návrhu navrhovateľky na určenie, že dohoda účastníkov uvedená v článku 4 spornej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere o povinnosti navrhovateľky zaplatiť poplatok za garančnú službu, súd
návrh navrhovateľky, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, zamietol. Dohoda o poskytovaní
garantovaných služieb uvedená v článku 4 je prijateľná, avšak ak odporca tieto služby navrhovateľke
neposkytuje, nárok na zaplatenie poplatku si uplatňovať nemôže. Naliehavý právny záujem na takomto
čiastkovom rozhodnutí o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v článku 4 zmluvy nebol daný aj
preto, že súd vyslovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvy o zabezpečení splátok úveru
je ako celok neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a považuje sa podľa § 11 zákona o spotrebiteľských
úveroch za bezúročnú a bez poplatkov (§ 80 písm. c) O.s.p.).
Inými slovami, súd už o neplatnosti zmluvnej podmienky podľa čl. 4 zmluvy rozhodol tým, že určil, že
celá sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.04.2013 je neplatná, pretože jej ustanovenia sú
nejasné, neurčité, najmä čo sa týka podstatnej časti tejto zmluvy, a to dohody o úroku za poskytnutie
úveru (§ 37 ods. 1 O.s.p.). Súd určil, že sporná úverová zmluva vrátane súvisiacej zmluvy o zabezpečení
splátok úveru je ako celok neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Z týchto dôvodov
súd vyporiadal majetkové vzťahy medzi účastníkmi na základe ustanovení § 451 OZ o bezdôvodnom
obohatení.
Vzhľadom na to, že súd rozhodol, že úverová zmluva je pre rozpor s dobrými mravmi ako celok neplatná
a vzhľadom na rozhodnutie, že sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, nepovažoval súd za potrebné
vykonať dokazovanie dotazom na OTP banku a Poštovú banku, za aký vysoký úrok aktuálne poskytuje
nezabezpečené úvery. Odporca žiadal vykonanie tohto dôkazu, aby súd porovnal úrok za poskytnutie
sporného úveru vo výške 22,38 % s úrokom, za ktorý citované banky poskytujú nezabezpečené
spotrebiteľské úvery. Matematickým prepočtom bolo zistené, že fakticky navrhovateľka bola povinná
zaplatiť poskytovateľovi úveru úrok za poskytnutie úveru vo výške 86 % ročne a nie formálne deklarovaný



úrok vo výške 22,38 %. Z tohto hľadiska súd považoval za nepotrebné vyžadovať aj stanovisko od VÚB
banky, čo sa týka výšky poplatkov za platenie dlhu z úverových vzťahov priamo na pobočkách banky.
Pre rozhodnutie sporu nebolo potrebné vykonať dokazovanie ani zákazníckou kartou, ktorou odporca
chcel preukázať, že navrhovateľka bola v súvislosti s úverom riadne poučená. Z obsahu výpovedí
účastníkov vyplýva, že zo zákazníckej karty nie je možné zistiť skutočnú cenu poskytovaného úveru. Z
toho hľadiska súd považuje tento dôkaz za nadbytočný. Navrhovateľka vypovedala, že všetky tlačivá,
ktoré predložil odporca, podpísala, ale fakticky ju nikto o obsahu spornej zmluvy nepoučil. Uviedla, že
žiadne štandardné európske informácie nepozná a nebola s nimi riadne oboznámená. Podstatná a
rozhodujúca v tomto prípade bola snaha poskytovateľa úveru navrhovateľku ako spotrebiteľa o skutočnej
cene úveru dezinformovať tak, aby ponúkaný finančný produkt bol ľahšie predajný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 141 v spojení s § 151 O.s.p. a navrhovateľke náhradu trov
nepriznal, pretože navrhovateľka si náhradu trov neuplatnila.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým uložil súd
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 44,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku podal
odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom odvolaní poukazoval na to,
že okresný súd zaťažil svoje konanie zásadnými vadami konania, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Neumožnil žalovanému vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, nevykonal dokazovanie
zákonným spôsobom na pojednávaní, vydal nepredvídateľné rozhodnutie a nedostatočne a svojvoľne
zdôvodnil napadnutý rozsudok. Okresný súd porušil § 123 O.s.p., keď neumožnil žalovanému vyjadriť
sa k jednotlivým dôkazom už v rámci dokazovania, a to bezprostredne po vykonaní každého dôkazu.
Nevykonal dokazovanie predpísaným spôsobom podľa § 122 ods. 1 O.s.p. V napadnutom rozsudku
vychádzal zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska, ktorý dôkaz neuskutočnil na pojednávaní.
Okresný súd nedodržal postup podľa     § 118 ods. 2 O.s.p., preto znemožnil žalovanému akokoľvek
si urobiť, čo i len základnú predstavu o tom, ktoré právne významné skutkové tvrdenie účastníkov
je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré
z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná. Rozsudok okresného súdu
považoval za nepreskúmateľný, pretože v rozsudku nie je uvedené, prečo predmetnú zmluvu o úvere
neposudzoval okresný súd podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, ale na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. V
rozsudku okresného súdu absentuje prehľad vykonaných dôkazov, vyporiadanie sa s argumentáciou
žalovaného, zdôvodnenie vo vzťahu k iným rozsudkom v rovnakých veciach. Okrem toho uvádzal, že
okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil. Z rozhodnutia súdu
prvého stupňa nie je zrejmé, prečo okresný súd otázky platnosti zmluvy o úvere posudzoval z hľadiska
právnej úpravy platnej a účinnej od 01. júna 2014. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobu zamietne. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania,
resp. rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie žalobkyňa.  Vo
svojom vyjadrení uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je svojim charakterom zmluva rámcová a
postavenie zmluvných strán je nerovné. Z toho dôvodu zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje
neprijateľné podmienky je v týchto častiach absolútne neplatná a určujúcimi výrokmi rozsudku sa iba
deklaruje existujúci právny vzťah. Žalovaný dobrovoľne podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských
úverov neohraničenému okruhu fyzických osôb a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch
zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Neprijateľnú podmienku v zmluve je
súd povinný preveriť z úradnej moci, neprijateľná podmienka je absolútne neplatná. V tejto súvislosti
poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má základ v
neplatnosti administratívneho poplatku a poplatku v zmluve o zabezpečení splátok úveru. Svoje tvrdenia
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky- administratívneho poplatku odôvodnila poukazom na rozsudky
Súdneho dvora Európskej únie. Administratívny poplatok nie je podmienkou individuálne dojednanou,
pretože z formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nesporné, že spotrebiteľ nemôže ovplyvniť jej obsah,
aj keď má možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy. Nedostatkom tohto administratívneho
poplatku je jeho neurčitosť ako v cene tak aj v predmete plnenia. Výška administratívneho poplatku je
priamo odvodená od hodnoty poskytnutej istiny a podrobnosti mechanizmu, ktorý mení jej výšku pre
každého spotrebiteľa zvlášť, v zmluve o spotrebiteľskom úvere vysvetlené nie je. Žalovaný nerozlišuje
pojmy cena plnenia a primeranosť ceny, čo má zásadný význam, pretože iba zmluvné podmienky,
pri ktorých sa napáda primeranosť ceny môžu byť vylúčené z ex offo súdneho prieskumu. Hrubá
nerovnováha v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom,



že si odporca nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú jeho zákazníkom vopred známe. Zmluva o
zabezpečení splátok úveru je zmluvou, ktorá zakladá povinnosť obchodného zástupcu osobne vyberať
týždenné splátky za poskytnutý úver, primárne v domácnosti dlžníka alebo na inom dohodnutom mieste.
Táto služba je poskytovaná za odplatu v každom jednom prípade vo výške 51,50 % z poskytnutej
istiny úveru. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
spočíva v tom, že uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienkou uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov považovala žalobu za dôvodnú.

4. Žalovaný doručil okresnému súdu dňa 31.08.2015 vzájomný návrh podľa § 98 O.s.p. V zmysle ust.
§ 216 ods. 1 O.s.p., nie je odvolací súd oprávnený o vzájomnom návrhu rozhodnúť. Vzájomný návrh
odporcu bol doručený okresnému súdu po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania rozhodol v predmetnej veci rozsudkom
zo dňa 27. októbra 2015, sp.zn. 5Co/381/2015.

6. Proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 27. októbra 2016, sp.zn. 5Co/381/2015 podal dovolanie
žalovaný.

7. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 201/2016 zo dňa 25. októbra 2017 bol rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 27.10.2015, sp.zn. 5Co/381/2015 zrušený a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie
konanie.

8. V dôvodoch svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatoval, že potvrdzujúce rozhodnutie
odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) spĺňalo kritéria pre odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. z hľadiska formálnej štruktúry a obsahovalo aj zdôvodnenie
všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, pričom odvolací súd sa náležitým
spôsobom zaoberal aj odvolacou argumentáciou žalovaného. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu
zodpovedá ustanoveniu § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Tvrdenia žalovaného, že sa odvolací súd nezaoberal jeho
odvolacou argumentáciou, neboli dôvodné, žalovaný nimi len vyjadril svoju nespokojnosť s výsledkom
sporu v jeho neprospech, ktorá ale nepostačuje na založenie vady konania v zmysle § 237 ods. 1
písm. f) O.s.p. Zdôraznil, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadné nesprávne
právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá.
Žalovaný prípustnosť dovolania vyvodil tiež z toho, že upovedomenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku mu nebolo doručené na emailovú adresu. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že nerešpektovaním § 214 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého platilo, že ak odvolací súd
rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, upovedomí elektronickými prostriedkami účastníka
konania alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami
(§ 45 ods. 4 O.s.p.) o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., došlo v
konaní k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. Vada tejto povahy bola podľa vtedy platnej
právnej úpravy dôvodom, ktorý zakladal nielen prípustnosť dovolania, ale zároveň aj jeho dôvodnosť.
Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že ak v konaní došlo k
procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1 O.s.p., dovolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť
bez toho, aby sa dovolací súd zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva zrušované
rozhodnutie súdu.
Najvyšší súd v súlade s ust. § 449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

9. V dôsledku zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR tak, ako bolo vyššie uvedené, bol spis
opätovne predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Žiline.

10. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1965 Zb. v znení znenia doplnkov). Tento stratil účinnosť
ku dňu 30.06.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to
zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zákona č. 161/2015 Z.z. -
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom
postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky
procesných úkonov súdu prvej inštancie zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).



11. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

12. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP) opätovne preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 44,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov konania, potvrdil v súlade s
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku
nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

13. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

14. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

17. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu konania pred okresným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

18. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v rámci konania nezaťažil svoj postup vadami konania
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktoré poukazoval
vo svojom odvolaní žalovaný. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na nedostatočne zistený
skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci, tak odvolací súd sa s konštatovaním žalovaného,
uvádzaného v podanom odvolaní, nestotožnil. Okresný súd riadne zistil skutkový stav veci a vec správne
právne posúdil.



19. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v
časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny.

20. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania aplikoval
ust. § 396 ods. 1 CSP, ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 453
ods. 3 CSP. Žalobkyňa ako úspešná strana sporu v odvolacom a dovolacom konaní má nárok na
náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho
a dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

:   Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/251/2014", "guid": "0138c828-9d6d-472d-9d70-49664e68be2c:66540f2e-8660-4d3d-b647-00f906ce4f3c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ec50189f-9562-4f65-8d2e-d3c8ae5e93f8:58fea151-dd88-47d4-b54d-e30cf71faf5c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112225575.3", "spisova_znacka": "5Co/381/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/381/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112225575.3"}], "citovane_v": []}