Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/490/2014 z 25. 2. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. februára 2015, sp. zn. 43CoE/490/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6314204380.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/490/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6314204380.1 | 2015-02-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f6d0998-9db6-4c94-a5de-ea3f8fee05e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6314204380.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/490/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314204380
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6314204380.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému L. F., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Y. Z. X. XXXX/X, XXX XX L., štátny občan Slovenskej republiky, zast. opatrovníčkou
S. H., tajomníčkou Informačného centra Okresného súdu Zvolen, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn.
EX 17745/14 o vymoženie pohľadávky vo výške 613,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/1415/2014-11 zo dňa 3. júna 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/1415/2014-11 zo dňa 3. júna 2014 z r u š u j e a vec
v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 03160/12 zo dňa 11.11.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku
bola zmenka, ktorej vyplnenie vyplývalo z dohody medzi účastníkmi, ktorá je súčasťou Zmluvných
dojednaní k Zmluve o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 14.12.2010.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok
je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah
aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Poukázal tiež na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Okresný súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré odporuje
dobrým mravom, a teda je nedovolené. Rozhodcovský súd sa pri svojom rozhodovaní neopieral o
spotrebiteľské právo a oprávnenému priznal zmenkové úroky vo výške 91,25% ročne na základe
blankozmenky vyplnenej podľa čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Okresný súd takto
priznané plnenie považoval za plnenie zákonom nedovolené a tiež za plnenie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd dospel k záveru, že exekučným titulom bolo
priznané plnenie v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi ako právom nedovolené, preto



žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. Exekučného
poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.. V odvolaní tvrdil, že súd prvého
stupňa prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho
nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem §
44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený
nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis
napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje
exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie
zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a
to hlavne právo na prejdnanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, nakoľko v prejednávanej
veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá Rozhodcovská
zmluva, ktorá v článku II odsek 2, veta druhá upravila možnosť ktorejkoľvek zmluvnej strany podať žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecný súd. Z uvedeného je zrejmé, že povinnému nebola
odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok na všeobecný súd. K právnemu
názoru okresného súdu ohľadne znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu pred
štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka oprávnený poukázal
na dôvodovú správu, v zmysle ktorej je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. V danej veci podľa názoru oprávneného okresný súd konal nad rámec zverenej
právomoci.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30.03.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola okresnému súdu dňa 23.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
03160/12 zo dňa 11.11.2013. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 613,23 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy



613,23 Eur od 07.12.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 613,23
Eur od 02.01.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 207,67 Eur, to
všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na
účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere č. 600400490, ktorú oprávnený a povinný
uzavreli dňa 14.12.2010 a blankozmenka vystavená dňa 14.12.2010, ktorou si účastníci zabezpečili
svoj záväzkovoprávny vzťah. Nakoľko si povinný riadne neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, dlh
sa stal splatný v celku dňa 07.12.2011. Oprávnený v zmysle dohody o vyplnení zmenky vyplnil dňa
26.12.2011 zmenku povinného a na základe takto vyplnenej zmenky si uplatnil nárok v rozhodcovskom
konaní. Okresný súd následne v napadnutom uznesení zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, z dôvodu, že v rozhodcovskom rozsudku priznané plnenie na základe
zmenky ako aj plnenie úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a
to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená“.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 14.12.2010 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.



Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 14.12.2010
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným)
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s
právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú
podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Okresný súd ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil dohodu o vyplnení zmeniek
upravenú v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru z dôvodu, že umožňuje oprávnenému
jednostranne určiť výšku pohľadávky a vytvára zjavne nerovné postavenie účastníkov. Okresný súd
považoval exekučným titulom priznané úroky z omeškania vo výške 91,25% ročne za neprimerane
vysoké a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 2 a § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z..

Odvolací súd k záveru okresného súdu, že plnenie priznané v exekučnom titule oprávnenému na základe
dohody o vyplnení zmeniek je v rozpore s jeho zákonnými nárokmi uvádza, že na rozdiel od iných
exekučných titulov, ktoré sú uvedené v § 41 ods.2 Exekučného poriadku, ako aj v ust. § 45 ods.1
a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní má exekučný súd právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok
aj z hľadiska hmotného práva, a teda preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku.
Pri preskúmaní správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom v spotrebiteľských zmluvách
postupom podľa ustanovenia 45 ods. l písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. musí súd vychádzať zo znenia
tohto zákonného ustanovenia a posudzovať nedovolenosť plnenia a jeho rozpor s dobrými mravmi len
vo vzťahu k plneniu, na ktoré rozhodcovský rozsudok povinného zaväzuje.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že extenzívna interpretácia ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona
o rozhodcovskom konaní by nemala byť zneužívaná ako ďalšia inštancia prieskumu rozhodcovského
rozhodnutia. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 3728/2011, zo
dňa 9. mája 2012, publikovanom v zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č. 100/2012,
v ktorom najvyšší súd uviedol, že za "nedovolené" možno považovať plnenie, ktoré nie je aprobované
vnútroštátnym právom. Pôjde o plnenie, ktoré je vyhradené len niektorým subjektom, najmä štátu
alebo podliehajúce štátnemu dozoru alebo štátnemu povoleniu (napr. strelné zbrane, drogy, nerastné
bohatstvo, časti ľudského tela a pod.), pri ktorých je možnosť dispozície s nimi obmedzená alebo
vylúčená. Uvedené znamená, že "nedovolené plnenie" je spojená s predmetom záväzku (s plnením



žalovanej strany) a nie s okolnosťami, pre ktoré by mal byť výkon práva na požadované plnenie pre
rozpor s dobrými mravmi nepovolený.

Dovolenosť, resp. nedovolenosť plnenia pri aplikácii ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona o
rozhodcovskom konaní súd posudzuje z hľadiska súladu plnenia s platným právom, pričom peňažné
plnenie je dovolené a neodporuje dobrým mravom. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi, resp. nedovolenosť
takto priznaného plnenia.

Z vyššie uvedených dôvodov je odvolací súd toho právneho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a podľa § 221
ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.