{"guid": "10c5c9af-df13-4e24-8d27-2ba12c1d8e81:1e4355df-aca1-4b14-b529-a9b8b12dcf17", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8315206395.1", "spisova_znacka": "20Co/81/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/81/2016 z 29. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. marca 2017, sp. zn. 20Co/81/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8315206395.1", "identifikacne_cislo": "8315206395", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e4355df-aca1-4b14-b529-a9b8b12dcf17", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8315206395.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8315206395.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8315206395.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/81/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315206395
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315206395.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: Z.. Z. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
v D., S. XX, právne zastúpený: JUDr. Petrom Rakom - advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova
13, proti žalovanému: NBP, s.r.o. so sídlom v Humennom, Námestie slobody 2, IČO: 46 218 343,
právne zastúpený: JUDr. Viliamom Hajdukom - advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody
2, v konaní o zaplatenie sumy 1501,58 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 21C/302/2015 - 175 zo dňa 19.01.2016 takto

r o z h o d o l :

I.   P o t v r d z u j e  sa rozsudok.

II.  Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 95,94 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1501,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z
tejto sumy od 18.5.2015 až do zaplatenia, ako aj zaplatiť mu trovy súdneho konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 591,56 eur a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.  Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo
výške 90 eur.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca si žalobou uplatnil náklady spojené s pohrebom a s vystrojením
pohrebu vrátane nákladov na hrobku - pomník v celkovej sume 1501,58 eur. Návrh odôvodnil tým,
že 18.10.2013 v budove Polikliniky v Humennom potom, čo s manželkou a s maloletým synom
Šimonom vystupovali na 6. poschodí z výťahovej kabíny, ich maloletý syn Šimon vypadol z kočíka
do výťahovej šachty a to z dôvodu, že počas vystupovania z výťahu došlo k samovoľnému pohybu
výťahovej kabíny smerom hore na vyššie poschodie. Žalobca spolu s maloletým synom Šimonom
z výťahu vypadli a maloletý syn sa prepadol pod podlahu výťahovej kabíny a spadol do výťahovej
šachty až na prízemie, kde následkom mnohopočetných zranení zomrel. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že vlastníkom nehnuteľnosti, Polikliniky v Humennom, je žalovaný. Z kúpnej
zmluvy o prevode vlastníctva k hnuteľnej veci zo dňa 01.01.2013 vyplýva, že žalovaný ako predávajúci
odpredal kupujúcemu NBP Servis, s.r.o., IČO: 46 896 368: hnuteľné veci - výťahy v počte 5 kusov s
uvedenými výrobnými číslami (čl. 144) vrátane výťahu, kde došlo k škodovej udalosti. Obe spoločnosti
boli zastúpené tým istým konateľom JUDr. Petrom Nízkym. Túto zmluvu vyhodnotil súd ako absolútne
neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že výťah je súčasťou veci, preto
nemôže byť samostatným predmetom predaja.  Zo znaleckého posudku, z protokolu Inšpektorátu práce
Prešov a aj z odbornej správy Technickej inšpekcie, a.s. vyplynulo, že uvedený výťah bol v zlom



technickom stave. Zodpovednosť žalovaného vyhodnotil ako objektívnu zodpovednosť podľa ust. §
427 Občianskeho zákonníka. Spoluzavinenie poškodeného nezistil. Žalobca si žalobou uplatnil sumu
663,80-eur za pomník a hrobku a zvyšok 837,78-eur za ostatné náklady spojené s pohrebom, teda
spolu sumu 1501,58-eur. Náklady na zriadenie dosky alebo pomníka sú limitované (§ 2 nar.vl.87/1995
Zb) maximálne v sume 663,88 eur. V tomto prípade žalobca preukázal, že vyplatil za tzv. dvojhrobku
1300,- eur, avšak v konaní si z tejto sumy uplatnil len sumu 663,88 eur. Súdu je známe z činnosti a
z iných rozhodnutí, že náklady aj na jednohrobku s pomníkom stále predstavujú vyššiu sumu podľa
terajších trhových cien, ako je maximálne suma 663,88 eur. Na základe uvedených skutočností súd
žalobe vyhovel.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní najmä
namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že v čase nehody nebol vlastníkom ani iným
prevádzateľom výťahov. Poukázal na spoluzavinenie poškodeného, keď dieťa nebolo pripútané a  výťah
nebol určený pre verejnosť. Nesúhlasil ani s výškou škody a uviedol, že podľa jeho informácií sú hrobové
miesta prázdne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil  a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
ohľadne pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Uviedol, že výťahom sa celé roky prevážala verejnosť
po stovkách denne a odporca proti tomu nikdy nič nespravil. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a
uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 95,94 eur.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z  ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania
a  dospel k  záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti
dopĺňa.

7. Podľa  § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,  fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

8. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

9. Podľa § 120 ods. 1Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

10. Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného, ako aj hlavnou námietkou v konaní pred súdom
prvej inštancie bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaný predložil  kúpnu zmluvu zo dňa
01.01.2013 (č.l. 144 súdneho spisu), ktorou mal previesť vlastnícke právo k piatim kusom výťahov, medzi
nimi aj k výťahu, v súvislosti s prevádzkou ktorého došlo ku škodovej udalosti

11. S týmto argumentom sa podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal,
keď predmetnú zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatnú.  Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že výťahy ako súčasť veci v zmysle ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie sú
samostatným predmetom právnych vzťahov, ale sledujú právny osud hlavnej veci.

12.  V zmysle komentárov k ustanoveniu § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasť veci môže byť
samostatnou vecou, pokiaľ nie je spojená s hlavnou vecou, alebo len súčasťou, ktorá bez hlavnej veci
nemá žiadne účelové a funkčné určenie, a teda sama osebe nemá úžitkovú hodnotu, čo je aj tento
prípad. Výťah je síce možné technicky oddeliť od hlavnej veci, ale v takom prípade nemá žiadne funkčné
ani účelové využitie.



13. Ak má ísť o súčasť veci, potom znaky funkčnej a fyzickej spojitosti s hlavnou vecou musia byť splnené
kumulatívne (Ro NS ČR z 19. 7. 2004, sp. zn. 28 Cdo 288/2004).

14. Funkčná spojitosť (to, čo k veci podľa jej povahy patrí) je daná tým, že stavba, v ktorej došlo k nehode,
je využívaná ako zdravotnícke zariadenie - poliklinika. Z tohto účelu využitia stavby možno logicky
usudzovať, že sa tu denne pohybujú desiatky úplne alebo čiastočne imobilných ľudí, ktorí pre presun
po poliklinike, najmä medzi jednotlivými podlažiami, nevyhnutne potrebujú výťahy, ktoré im zabezpečia
bezbariérový prístup na miesta, kam sa potrebujú dostať. Z tohto pohľadu výťahy napomáhajú prevádzke
a plneniu účelu polikliniky, nakoľko bez nich by sa časť pacientov nemohla po poliklinike pohybovať.

15. Fyzická spojitosť vyplýva z toho, že výťahy sú nainštalované vo vnútri budovy, sú s ňou technicky
spojené, napojené na elektrické rozvody v budove a pod.

16. Pripustiť výťah za spôsobilý samostatný predmet právneho vzťahu možno len vtedy, ak je technicky
oddelený od hlavnej veci (napr. novo vyrobený výťah) a kupujúci kupuje výťah s úmyslom nainštalovať
ho do budovy, kde by plnil účel, na ktorý bol vyrobený (preprava osôb).

17. Teda len pri definitívnom oddelení od hlavnej veci by sa jej súčasť mohla stať samostatnou vecou,
ktorá by zároveň mohla byť samostatným predmetom právneho vzťahu, k čomu v tomto prípade nedošlo.
V čase predaja, ako aj po ňom, boli výťahy nainštalované v budove polikliniky a boli využívané pri jej
prevádzke.

18. Súčasť veci,  na rozdiel od príslušenstva veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle. Zatiaľ čo
hlavná vec a jej príslušenstvo tvoria dve rôzne veci, vec a jej súčasť tvoria jedinú vec v právnom zmysle

19. Aby bolo možné považovať určitý objekt za vec v právnom zmysle, musí ísť o ovládateľný
hmotný predmet (res corporalis). Nesmie tu však chýbať ani ďalší významný element, ktorým je
objektívna užitočnosť takéhoto predmetu a jeho schopnosť určitým spôsobom uspokojovať ľudské
potreby. (Rozsudok NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 537/2010)

20. V zmysle uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky je potrebné konštatovať, že
výťah je síce ovládateľný hmotný predmet, chýba tu však ďalšia požiadavka, a to je jeho objektívna
užitočnosť, keďže výťah sám osebe, bez jeho spojenia s hlavnou vecou, neplní žiadnu funkciu a
neuspokojuje žiadne ľudské potreby.

21. Ak predmetom kúpnej zmluvy bol predmet, ktorý v zmysle Občianskeho zákonníka nie je spôsobilým
predmetom právnych vzťahov, je kúpna zmluva pre rozpor zo zákonom (ust. § 588 OZ v spojení s ust.
§118 ods. 1 OZ a § 120 ods. 1 OZ) absolútne neplatná (ust. § 39 OZ), na čo je súd povinný prihliadať
ex offo.

22. Ak je kúpna zmluva absolútne neplatná, vlastníkom výťahov aj naďalej zostal žalovaný. Preto je v
zmysle ust. § 427 OZ daná jeho zodpovednosť ako vlastníka a prevádzateľa výťahov.

23. Žalovaný tiež vytkol súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní č.k.
5C/30/2014 medzi tými istými účastníkmi, kde sa riešila otázka nemajetkovej ujmy z tejto skutkovej
udalosti, žalovaný nenamietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, a to napriek tomu, že žalovaný
pasívnu legitimáciu namietal.

24. Spomínaný spis Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/30/2014 je pripojený k spisu 21C/302/2015,
preto sa odvolací súd oboznámil so spisom sp. zn. 5C/30/2014 a zistil, že žalovaný síce namietal
nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, konkrétne v podaní zo dňa 25.09.2014 (č.l. 165 súdneho
spisu sp. zn. 5C/30/2014), neuviedol však žiadne dôvody, a to ani dodatočne, až napokon svoju
zodpovednosť uznal. Je otázne, prečo žalovaný v konaní 5C/30/2014 ani raz neuviedol, že v čase
nehody už nebol vlastníkom výťahov, ak disponoval kúpnou zmluvou.

25. K otázke spoluzavinenia odvolací súd dodáva, že žalovaný je vlastníkom budovy, ako aj výťahov v
nej sa nachádzajúcich. Zo spisového materiálu vyplýva, že výťah bežne používala verejnosť ako osobný



výťah, čo žalovaný strpel a proti takémuto spôsobu používania výťahu nepodnikol žiadne opatrenia. Ak
žalovaný vedel, že výťah je používaný verejnosťou ako osobný výťah a používanie výťahu verejnosťou
pripustil, bol povinný zabezpečiť bezchybný technický stav výťahu tak, aby jeho používaním nebol nikto
ohrozený. Skutočnosť, že výťah s vedomím žalovaného dlhodobo používala  verejnosť je dôvodom toho,
že verejnosť mohla oprávnene očakávať, že výťah je vo vyhovujúcom technickom stave.

26. Pokiaľ ide o skutočnosť, že syn žalobcu nebol v súlade s bezpečnostnými pokynmi výrobcu detského
kočíka pripútaný, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že takéto pokyny majú
len odporúčací charakter, nie sú právne záväzné, preto ich dodržiavanie nemožno vynucovať ani
akýmkoľvek spôsobom sankcionovať ich nedodržanie. Navyše, podľa názoru odvolacieho súdu majú
bezpečnostné pokyny výrobcu ako aj odporúčanie pripútavať dieťa opodstatnenie najmä v exteriéri, kde
osoba tlačiaca kočík aj dieťa sú účastníkmi cestnej premávky. V tomto prípade došlo ku škodovej udalosti
v interiéri, kde je podľa názoru odvolacieho súdu menšia miera rizika vzniku nehody.

27. Žalovaný namietal aj výšku škody. Uviedol, že žalobca si dal zhotoviť dvojhrobku, pričom podľa
informácií žalovaného sú tieto hrobové miesta v súčasnosti prázdne. Odkiaľ má žalovaný takéto
informácie, neuviedol. Navrhol ako svedkov vypočuť p. U. K. (č.l.99 súdneho spisu), ktorý vyúčtoval
žalobcovi dvojhrobku a pomník (č.l. 86 súdneho spisu) a p. E. k okolnostiam zhotovenia pomníka
(č.l.139 súdneho spisu). Odvolací súd zastáva názor, že výsluch týchto svedkov by náležite neobjasnil, či
dvojhrobka je alebo nie je prázdna, nakoľko títo len zhotovovali dvojhrobku a pomník. Zo spisu nevyplýva,
že by tieto osoby nejako manipulovali s telom nebohého, ani že by mohli mať vedomosť o tom, že
dvojhrobka, ktorú zhotovili, je prázdna. Ich výpoveď by bola rovnako irelevantná aj vo vzťahu uplatnenej
výške náhrady za pomník a dvojhrobku v sume 663,88 eur, nakoľko žalobca pomník a dvojhrobku uhradil
spolu 1 300,00 eur a v súlade s právnymi predpismi si uplatnil len 663,88 Eur.

28. Na pojednávaní konanom dňa 19.01.2016 navrhoval žalovaný vypočuť ako svedka aj p. K. (zrejme
p. P. K., č.l. 83 súdneho spisu) ohľadom nákladov spojených s vystrojením pohrebu (č.l. 143 súdneho
spisu).  P. K. si okrem iného vyúčtoval odmenu za úkony: úprava a manipulácia zo zosnulým,
manipulácia s rakvou, prevoz do Domu smútku v Humennom a chladenie zosnulého. Vychádzajúc z
týchto vyfakturovaných úkonov odvolaciemu súdu nie je zrejmé,  odkiaľ by mal mať p. P. K. vedomosť o
tom, či dvojhrobka je alebo nie je prázdna. Naopak, všetky tieto úkony logicky smerujú k tomu, že nebohý
bol riadne pochovaný v pripravenej dvojhrobke. Aj by bola dvojhrobka prázdna, ako to tvrdí žalovaný,
otvára sa otázka, kde by rodičia pochovali svojho nebohého syna.

29. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď odmietol vykonať dôkazy
výsluchom uvedených svedkov navrhované žalovaným, nakoľko ich výpoveď ohľadne výšky náhrady za
pomník a dvojhrobku je bezpredmetná a pokiaľ ide o otázku, či hrobové miesto je alebo nie je prázdne,
odvolací súd nevidí dôvod, prečo a odkiaľ by mali mať tieto osoby takéto informácie.

30. Za správny považuje odvolací súd aj výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
súdny poplatok z návrhu na začatie konania.

31.  Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

32. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a tomu zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho
konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania v ním uplatnenej a vyčíslenej výške 95,94 Eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
23.03.2016 vo výške 71,37 Eur, režijný paušál vo výške 8,58 Eur, vrátane 20% DPH, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/302/2015", "guid": "ada4b761-4a7d-4b34-ac05-980ff066b51a:6d963697-66c7-44e6-a604-622e565cbaa6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}