{"guid": "10c2ba5b-a744-44fd-b6fb-c0989cfa22b8:4f0a93a8-f930-48a2-82bc-e4829750e10f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3613202176.2", "spisova_znacka": "8Cob/13/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/13/2016 z 30. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. mája 2017, sp. zn. 8Cob/13/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3613202176.2", "identifikacne_cislo": "3613202176", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Spätvzatie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "nazov": "§ 370 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "nazov": "§ 370 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-370"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f0a93a8-f930-48a2-82bc-e4829750e10f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3613202176.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3613202176.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3613202176.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/13/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202176
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3613202176.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o. so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ 264 29 705, proti
žalovanému: J. J., naposledy bytom J., R. XXX/XX, v spore o zaplatenie 1.038,87 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 3Cb/54/2013-48 zo dňa 27. augusta
2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Partizánske
č. k. 3Cb/54/2013-94 zo dňa 19. novembra.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd  p r i p ú š ť a  čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku  vo výške  0,19
% denne zo zmenkovej sumy,   v tejto časti  rozsudok  súdu   prvej inštancie   z r u š u j e   a konanie
v tejto časti  z a s t a v u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti výroku, ktorým žalobu
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.308,87  Eur od 09.11.2010 do
zaplatenia zamietol  a v časti výroku o náhrade trov konania   z r u š u j e
a  vec   v r a c i a   tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.038,87 Eur so 6 %-ným ročným úrokom zo
zmenkovej sumy 1.038,87 Eur od 27.12.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej
sumy, teda 3,46 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh  žalobcu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na  ich náhradu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou
podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu (ďalej len
Nariadenie) domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.038,87 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1.038,87 Eur od 09.11.2010 do zaplatenia, zákonného 6 % ročného úroku zo zmenkovej
sumy 1.038,87 Eur od 27.12.2010  do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
teda 3,46 Eur a náhrady trov konania.     Vzhľadom k tomu, že v súlade s čl. 5 ods. 1 veta prvá nariadenia
Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), je konanie v zásade písomné, súd prvého stupňa
vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd prvej inštancie vykonal  dokazovanie
oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s návrhom, zmenkou, plnomocenstvom, tlačivom B,
doplnením návrhu, zmluvou o úvere a tlačivom C. Súd prvej inštancie  po vykonaní dokazovania
a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je len čiastočne dôvodný. Zmenka bola
vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou J. s.r.o. žalovanému ako
spotrebiteľovi a bola indosovaná spoločnosťou J. s.r.o. na žalobcu. Zmenku predloženú žalobcom



považoval súd prvej inštancie  za formálne platnú, pretože obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky
splatnej na videnie. Zo zmenky vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť sumu 1.038,87 Eur pri predložení,
na rad spoločnosti J. s.r.o.. Jej predložením  žalobca preukázal základ svojho nároku. Za daného
skutkového stavu súd priznal žalobcovi zmenkovú sumu 1.038,87 Eur a  zákonné príslušenstvo podľa
čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, a to
6 %-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy. V zmenke
bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25% denne  zo sumy  vyplnenej do
zmenky, čo považoval súd prvej inštancie za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce
z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky,
ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka
so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý
bol v čase začatia úročenia zmenky vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac
ako 10-násobne. Takýto úrok je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti,
je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Povinnosť prihliadať na absolútnu neplatnosť
dojednaného zmenkového úroku podľa názoru súdu prvého stupňa prevyšuje zásadu, že nemožno
namietať právne vzťahy, ktoré tu boli v čase vystavenia zmenky, voči poslednému majiteľovi zmenky.
Považoval za potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho
stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ,
majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v
súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka -
spotrebiteľa. Indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti J. s.r.o. na žalobcu
nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, vykonáva ju systematicky. Táto skutočnosť
vyvoláva pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky. Dôjde ňou totiž k významnej ujme na
právach spotrebiteľa, ktorý nemôže vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu
so spoločnosťou J. s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky. Pritom dojednanie zmenkového úroku vo výške
takmer 100% ročne je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi - dodávateľovi
namietať. Takýmto spôsobom by mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch obísť zákonné
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti neprijateľným
(nekalým) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi vymieni zabezpečenie
plnenia zo zmlúv zmenkou, čo súd prvej inštancie  považoval za neprípustné. Výkon takého právneho
úkonu, hoci v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného právneho predpisu) úkonom
protiprávnym, nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho  zákonníka). Nie je možné
akceptovať výlučne formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom odôvodňovala zrejmá
nespravodlivosť. Zmenkové právo pre svoju formálnosť neumožňuje poskytnúť účastníkovi právneho
vzťahu takú ochranu, ktorá by mu patrila podľa iných právnych predpisov (na ochranu spotrebiteľa). Táto
formálnosť je potom ľahko zneužiteľná na dosiahnutie nedôvodného zisku podnikateľského subjektu,
ktorý sa stane majiteľom zabezpečovacej zmenky vystavenej spotrebiteľom. Na základe ustanovení
o ochrane spotrebiteľa by mu takýto zisk nepatril (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), na základe
zmenkového práva by však nebolo možné ani len posúdiť, či mu taký zisk patrí alebo nie a súd by mu
ho musel priznať. Podľa názoru súdu prvej inštancie  je preto potrebné
v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na
jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon
takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska
legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých
je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, Zákon
o spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v
súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve
o fungovaní Európskej únie (čl. 169).  Zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne je podľa názoru
súdu prvej inštancie  dojednaný  neplatne (pre rozpor s dobrými mravmi i pre rozpor s § 53 ods. 4 písm.
k) Obč. zákonníka. Keďže ide o neplatnosť absolútnu,  súd prvej inštancie na ňu prihliadol ex offo. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá na
náhradu trov konania právo, pretože boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní.

2. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým  vo zvyšku súd návrh zamietol
(týkajúci sa už len  zmenkového  úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy) a proti výroku o nepriznaní
náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov že: konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní



došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa  postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vo veci vykonal
dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou. Žalobca ani žalovaný takého
dokazovanie  nenavrhli. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených  účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorá spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky
ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada
podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči
zmenke za žalovaného. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a
rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako
spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedovolával, pohľadávku žalobcu nerozporoval, svojim konaním
ju prakticky uznal, súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností
v tom smere, aby získal pre žalovaného dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie
súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,
ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než
tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene
upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu, predovšetkým ust. §
17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom
konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť
v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Zmenku vystavil žalovaný, túto
dobrovoľne podpísal. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke, táto bola žalovanému známa
v čase jej vystavenia a s výškou 0,25 % denne zmenkového úroku žalovaný súhlasil. Žalobca v súvislosti
s uplatnenými zmenkovými nárokmi poukázal na rozsudok najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
22.08.2002, sp.zn. 25Cdo/1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014, sp.zn.
13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, sp.zn. 3C/8153/2013, rozsudok
Okresného súdu Martin zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 8C/198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
dňa 03.02.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Odvolanie čo do trov konania žalobca nezdôvodnil.

3. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
4. Od 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom



prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť,  a to v rozsahu zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške  0,25% denne  a žiadal
priznať len 0,06% denný zmenkový úrok.

8. Odvolací súd doručil uvedené čiastočné späťvzatie  návrhu žalovanému  spolu s výzvou,  aby sa
v lehote 10 dní vyjadril, či s týmto čiastočným späťvzatím súhlasí. Žalovaný na výzvu súdu zo dňa
06.10.2016 nereagoval.

9. Podľa § 370  ods. 1 zákona č. 160/2015  Z.z. CSP   v platnom znení  (ďalej len CSP),  ak je žaloba  vzatá
späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako  rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací
súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd späťvzatie nepripustí, ak s tým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak je žaloba vzatá späť  sčasti,
použijú sa  ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

10. Nakoľko žalovaný  s čiastočným  späťvzatím  žaloby žalobcom nevyjadril nesúhlas,  odvolací súd
na  základe procesného úkonu žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť,  konštatoval bez nariadenia
pojednávania postupom podľa 385 ods. CSP, že boli splnené  podmienky  pre aplikáciu ustanovenia §
370 ods. 1, 2 a 3 CSP,  a preto pripustil   čiastočné späťvzatie žaloby tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti  zrušil a konanie zastavil.

11. V ďalšom odvolací súd posúdením obsahu odvolania žalobcu podľa § 124 ods. 1 CSP ustálil, že
odvolanie žalobcu nesmeruje proti časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej bola žalovanému
uložená  povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.038,87 Eur so 6 %-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy
1.038,87 Eur od 27.12.2010 do zaplatenia a  zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
3,46 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní sa nenachádzajú žiadne odvolacie tvrdenia
žalobcu, ktorým by túto časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním napádal a uvádzal dôvody
týkajúce sa vecnej nesprávnosti tejto časti výroku rozsudku a postupu súdu prvej inštancie.  V tejto časti
nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením  Okresného súdu Partizánske  č. k.
3Cb/54/2013-94 zo dňa 19.11.2015 právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie odvolania.

12. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu podľa § 359 CSP, včas v zákonnej
lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380        ods. 1, 2
CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie vo zvyšku,  ktorý  je predmetom
konania a týka sa zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy,  v časti ktorej súd
prvej inštancie žalobu zamietol, je potrebné zrušiť
z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b / CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

14. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389
ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej
inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva strany sporu  na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú  v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.



15. Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa  § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., platných a účinných do 30.06.2016, t.j. v čase,
kedy  bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním napadnuté
(doručené súdu prvého stupňa 22.10.2014), a to či sa účastníkovi konania postupom súdu neodňala
možnosť konať pred súdom.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4
ods. 1 Nariadenia, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.038,87 Eur s
príslušenstvom, zmenkovej odmeny vo výške  1/3 % zmenkovej sumy  a trov konania.

17. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu.
Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci,
príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup
súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa
tento postup riadil  O.s.p., účinným do 30.06.2016.

18. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
Nariadenia sú  zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných
sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti.  Pri plnení týchto
cieľov majú súdy úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo
veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj  primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne
procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd
rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní  o
potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch  a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.

19. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa  posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým sa súdu ukladá aj
povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií
o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 Nariadenia vyplýva, že súd musí v záujme
zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

20. Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od
vnútroštátnych postupov plniť rôznym spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas
súdneho konania alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo
telekonferencia, prípadne inými spôsobmi, ktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.

21. Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvej inštancie  došlo k vadám v postupe súdu podľa čl.
7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

22. Súd prvej inštancie v zmysle čl.4 ods. 4 Nariadenia na tlačive B vyzval žalobcu na doplnenie  a/
alebo  opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky ( č.l. 29). Žalobca vo svojej odpovedi uviedol,
že disponuje len indosovanou zmenkou a nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol
zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

23. Následne si  súd prvej inštancie  pripojil do spisu úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX  a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru  k nej patriace, ktorú identifikoval z údajov uvedených na zmenke, pričom
postupoval podľa čl. 9 Nariadenia. O pripojení tejto listiny/týchto listín účastníkov konania neinformoval.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie  tým vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania,
z ktorého dospel k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej
povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej.  Urobil tak bez toho, aby účastníkom konania  umožnil
zúčastniť sa vykonania tohto/týchto dôkazu/dôkazov,  alebo poskytol priestor na  vyjadrenie  sa k nemu/
nim, čím došlo k odňatiu ich procesného  práva podľa § 123 O.s.p.
(účinného  do 30.06.2016). Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je  totiž práve možnosť
ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Poskytnutie tohto  priestoru
si  v súlade s cieľom a účelom Nariadenia nevyhnutne nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania,
vyžaduje si však najmä písomné stanovisko účastníkov konania (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia).
Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces



zaručeného v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktoré  zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie.

24. Po pripojení týchto listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal súd prvej inštancie skutkové
zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania a podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia v spojení s § 156 ods. 1 O.s.p.   vo
veci verejne vyhlásil rozsudok.

25. V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12  ods. 2  a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť
účastníkov o ich procesných právach. Pretože samotné Nariadenie nerieši procesný  postup pri verejnom
vyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne
v  § 115a a § 120 ods. 4  O.s.p. (účinných do 30.06.2016) ukladalo povinnosť súdu prvej inštancie
pred rozhodnutím bez nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť, alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a
skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. (účinného do 30.06.2016).

26. Súd prvej inštancie  nedodržal  v konaní procesný postup v čase, kedy o veci konal a rozhodoval,
ktorý vyplýva tak z Nariadenia, ako aj z ustanovení O.s.p. v tom čase  platnom a účinnom,   pričom
nepostupoval v  súlade s § 120 O.s.p. (účinnom do 30.06.2016),  keď nepoučil účastníkov konania v
zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto poučovaciu povinnosť mal  súd
bez ohľadu na to, či bol účastník konania právne zastúpený.  Najmä v nadväznosti na to, že súd prvej
inštancie  z vlastnej iniciatívy vykonal  aj iné,  než účastníkmi predložené dôkazy, sa toto poučenie
javilo ako potrebné. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci
samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní,
pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné
prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvej inštancie  musí splniť túto poučovaciu
povinnosť s osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo
označiť dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na
úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej.  Pri absencii takéhoto poučenia  účastníkov konania a za
situácie kedy súd prvej inštancie  vykonal dokazovanie, o ktorom účastníci konania nemali vedomosť,
nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,  aby  predpokladal, že súd prvej inštancie poskytne
žalovanému ochranu  v zmysle zásad spotrebiteľského práva a uplatnený nárok zo zmenky v časti
zmluvne dohodnutého 0,25%  denného úroku z omeškania posúdi ako dojednaný absolútne  neplatne
pre  rozpor s dobrými mravmi ako aj pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák..  Žalobcovi
preto nebola  umožnená realizácia   jeho procesných  práv a rozsudok súdu prvej inštancie  tak  vykazuje
nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno ustáliť, že postup  súdu prvej inštancie pri prejednávaní a
rozhodovaní danej veci bol v rozpore s procesným poriadkom, platným a účinným v čase rozhodovania,
t.j.  do 30.06.2016.  Ako už bolo uvedené, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie
v konaní nedodržal procesný postup v zmysle Nariadenia a  O.s.p. v tom čase platnom a účinnom,
keď si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., nad rámec účastníkmi navrhnutého
dokazovania pripojil listiny bez toho, aby účastníkov oboznámil, že takéto dokazovanie mieni  vykonať.
Týmto postupom zaťažil konanie vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p. (platným a účinným do 30.6.2016), pre ktoré bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP.

28. Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní nezaoberal.

29. Odvolací súd  zároveň zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný
k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o
veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
bude súd prvej inštancie vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní (zásada
úspechu), ktorej kritériom je miera úspechu vo veci zisťovaná u žalobcu aj u žalovaného. Miera úspechu
závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Povinnosť nahradiť trovy
konania sa týka trov spĺňajúcich podmienky v rozsahu § 251 CSP.



30. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 CSP,   vec  prejedná
a  opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvej inštancie, tak ako
ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie  v konaní  a
v novom rozhodnutí vo veci samej.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule    (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku  odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cb/54/2013", "guid": "86170ccc-cd10-4bbf-b819-7b6c8eab54e8:e217f324-81cc-401a-bbc9-f75c8125b134", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "dd89c69f-f5c3-4f9b-aded-3008970aa8a6:4a0483df-1cdd-4130-8207-6f27d6492b08", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cb/54/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Cb/54/2013 z 8. 10. 2013", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2013-10-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dd89c69f-f5c3-4f9b-aded-3008970aa8a6:4a0483df-1cdd-4130-8207-6f27d6492b08"}], "citovane_v": []}