Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/133/2013 z 19. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. mája 2015, sp. zn. 13S/133/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3013200668.3 Krajský súd Trenčín | 13S/133/2013 | ECLI:SK:KSTN:2015:3013200668.3 | 2015-05-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., § 250j ods. 2 písm. a) OSP, zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9d1c016-2dc3-41f7-8c3d-d52b5cb68435 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3013200668.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/133/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200668
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200668.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja
Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcov 1/ P. X., XXX XX X. XXX, 2/ X. W., XXX XX
X. XXX, 3/ Y. W., XXX XX X. XXX, 4/ N.. T. L., XXX XX X. XX, 5/ Z. V., XXX XX X. XXX, 6/ G. V., XXX XX
X. XXX, 7/ T.. T. C., XXX XX X. XX, 8/ T. C., XXX XX X. XX, 9/ Y. W., XXX XX X. XX, XX/ T. O., XXX XX
X. XXX, XX/ O. O., XXX XX X. XXX, XX/ Q. R., XXX XX X. XXX, XX/ T. X., XXX XX X. 4, XX/ T. X., XXX
XX X. 4, XX/ Y. W., XXX XX X. XX, XX/ H. W., XXX XX X. XX, XX/ N.. T. W., XXX XX X. XX, XX/ V. X.,
XXX XX X. XX, XX/ T. T., 01X XX X. XXX, XX/ H. X., XXX XX X. XX, XX/ Y. P., XXX XX X. XX, XX/ T. P.,
XXX XX X. XX, XX/ O. P., XXX XX X. XX, XX/ Y. X., XXX XX X. XX, XX/ W. X., XXX XX X. XX, XX/ W. X.,
XXX XX X. XX, XX/ O. P., XXX XX X. 2, XX/ O. V., XXX XX X. 2, XX/ Y. Y., XXX XX X. 2, XX/ H. X., XXX
XX X. XX, XX/ O. W., XXX XX X. 9, 32/ Z. W., XXX XX X. 9, XX/ I. W., XXX XX X. 9, XX/ X. X., XXX XX
X. XXX, XX/ Y. X., XXX XX X. XXX, XX/ X., XXX XX X. XXX, XX/ Y. P., XXX XX X. XX, XX/ T. P., XXX XX
X. XX, XX/ T. P., XXX XX X. XX, XX/ T. S., XXX XX X. XX, XX/ T. X., XXX XX X. XX, XX/ T. X., XXX XX
X. XX, XX/ N. L., XXX XX X. 1, XX/ P. L., XXX XX X. 1, XX/ Y. L., XXX XX X. 1, XX/ T. W., XXX XX X. XX
XX/ T. J., XXX XX X. XXX, XX/ V. O., XXX XX X. XX, XX/ Y. L., XXX XX X. XX, XX/ T. L., XXX XX X. XX,
XX/ Y. L., XXX XX X. XX, XX/ K. P., XXX XX X. XXX, XX/ W. T., XXX XX X. XXX, XX/ Y. T., XXX XX X.
XXX, XX/ Q. L., XXX XX X. XXX, XX/ N. Z., XXX XX X. XX, XX/ Y. Z., XXX XX X. XX, XX/ Y. Z., XXX XX
X. XX, XX/ P. X., XXX XX X. XXX, XX/ T. X., XXX XX X. XXX, XX/ Z. X., XXX XX X. XXX, XX/ T. X., XXX
XX X. XXX, XX/ Z. W., XXX XX X. 9, XX/ O. W., XXX XX X. 9, XX/ J. B., XXX XX X. 8, XX/ H. B., XXX
XX X. 8, XX/ J. G., XXX XX X. 6, XX/ U. G., XXX XX X. 6, XX/ T. X., 01X XX X. 7, XX/ Y. X., XXX XX X.
4, XX/ T. X., XXX XX X. 3, XX/ T. X., XXX XX X. 3, XX/ O. V., U. XX/X, XXX XX B. J., XX/ H. V., U. XX/X,
XXX XX B. J., XX/ N.. T. L., XXX XX X. XX, XX/ T. X., XXX XX X. XX, XX/ T. V., XXX XX X. XX, XX/ T. X.,
XXX XX X. XX, právne zastúpených Mgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom Trenčín, Šafárikova
12, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín,
Hviezdoslavova 3 (predtým Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín,
Hviezdoslavova 3), za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5 a
účastníkov 1/ Spoločnosť Stredné Považie a.s., so sídlom Trenčín, Opatovská 1735, IČO: 34 119 647,
právne zastúpená Mgr. Marekom Gutikom, advokátom so sídlom Trenčín, Armádna 1655/5, 2/ Lesy
SR, š.p., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava,
Búdková č. 36, IČO: 17 335 345, 4/ Urbársku obec Piechov, so sídlom Bolešov, IČO: 42 285 411, 5/
Obec Bolešov, so sídlom Bolešov 78, IČO: 00 317 080, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa zo dňa 10. mája 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa zo dňa 10. mája 2013 a
vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov konania pozostávajúcu z iných trov konania
vo výške 70,- eur (za zaplatený súdny poplatok) a trov právneho zastúpenia vo výške 502,47 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám ich advokáta.



o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie
a potvrdil územné rozhodnutie, ktoré vydala obec Bolešov ako príslušný stavebný úrad (ďalej len
„správny orgán I. stupňa“) pod č.j. 135/2012-TS1-A/10 dňa 26. septembra 2012 o umiestení líniovej
stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“, na pozemkoch podľa
vyznačenia na výkrese č. 3 „Situácia na podklade KN“ dokumentácie pre územné rozhodnutie, v
katastrálnom území X., pre navrhovateľa, ktorým je Spoločnosť Stredné Považie, a.s., Opatovská
1735, 911 01 Trenčín.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní zopakoval skutkový stav zistený správnym orgánom I. stupňa, podľa
ktorého podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón, pričom obec
Bolešov má v zmysle ust. § 141 ods. 10 stavebného zákona platnú územnoplánovaciu dokumentáciu
„Územný plán obce Bolešov“ (ÚPD obce), schválenú Obecným zastupiteľstvom Bolešov uznesením č.
14/2008 zo dňa 12.09.2008 so záväznou časťou vyhlásenou všeobecne záväzným nariadením obce
Bolešov č. 2/2008 zo dňa 21.12.2007. Žalovaný konštatoval, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s
platnou ÚPD obce, pričom navrhovaná komunikácia je umiestnená v priestore určenom na umiestnenie
cestnej komunikácie (spojnica medzi cestou II/507 a cestným mostom vybudovaným ponad rieku Váh).
Pri posúdení námietok účastníkov konania, v ktorých poukazujú na nesúlad umiestňovanej stavby s
platnou ÚPD obce, dospel žalovaný k názoru, že správny orgán I. stupňa pri posúdení
umiestnenia stavby postupoval v súlade s ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona. Platná ÚPD obce,
schválená obecným zastupiteľstvom dňa 12.09.2008 rieši v predmetnom území umiestnenie cestnej
komunikácie spájajúcej most cez rieku Váh a cestu II/507. Napriek tomu, že líniová stavba je navrhovaná
právnickou osobou, ktorou nie je obec je podľa podkladov dokumentácie pre územné rozhodnutie a
podmienky výroku územného rozhodnutia cestnou komunikáciou spĺňajúcou parametre cesty III. triedy,
ktorá bude slúžiť aj verejnosti s obmedzením nákladnej dopravy mimo vozidiel investora (navrhovateľa).
Komunikácia je navrhnutá v súlade s podmienkami vyplývajúcimi z ÚPD obce ako cesta III. triedy.
K jej umiestneniu, ako aj k podkladom územného rozhodnutia sa súhlasne vyjadrili dotknuté orgány,
ktorým podľa osobitných predpisov prislúcha ochrana dôležitých záujmov, ktoré sú zákonom zverené
do ich pôsobnosti. Požiadavky vyplývajúce zo stanovísk týchto orgánov boli premietnuté do výrokovej
časti územného rozhodnutia a ich dodržanie bude predmetom posudzovania v stavebnom konaní. K
námietkam z hľadiska posudzovania nárastu dopravnej záťaže na ceste II/507 v časti obce Bolešov,
ako aj z vplyvu stavby na životné prostredie, žalovaný v tomto smere uviedol, že sú uložené podmienky
vo výroku odvolaním napadnutého územného rozhodnutia, najmä v časti II. bod 7. a 8. Navrhovateľovi
sú rozhodnutím uložené povinnosti vypracovať Dopravnú štúdiu, ktorá objektívne zhodnotí vplyv stavby
na okolité prostredie, ako aj navrhnúť prípadné opatrenia na obmedzenie nežiaducich vplyvov. Ich
vyhodnotenie bude predmetom posúdenia v stavebnom konaní. Žalovaný zároveň poukázal na ust. §
62 ods. 4 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby
mohli ohroziť verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane
obmedziť alebo ohroziť práva účastníkov konania vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom
rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia správnu žalobu s odôvodnením, že
rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ako i z nesprávnych záverov, ktoré vyplynuli z konania vo veci a vykonaného
dokazovania. Žalobcovia konkrétne vytýkali žalovanému, že:

1) predložená dokumentácia, na základe ktorej bolo vypracované územné rozhodnutie neuvádza o koľko
sa zvýši záťaž životného prostredia nárastom intenzity dopravy, hluku, emisií a ostatných záťaží, pričom
účelovú komunikáciu nemožno považovať za verejnoprospešnú, keďže bude vybudovaná za účelom
napĺňania podnikateľských zámerov investora,

2) účelová komunikácia je vo vlastníctve právnickej osoby, nie obce, a ako taká nemôže byť považovaná
za verejnoprospešnú stavbu v zmysle zákona a schváleného územného plánu obce, ktorý v dotknutom
území plánuje výstavbu III. triedy. Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie o umiestnení stavby v rozpore



s ÚP obce Bolešov, nakoľko stavba je umiestnená na pozemkoch, ktoré nie sú riešené a určené pre
výstavbu líniovej stavby a ktoré zasahujú do pozemkov, ku ktorým Krajský pozemkový úrad v Trenčíne
neudelil súhlas na použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárskej účely,

3) v napadnutom rozhodnutí je uvedené, že účelová komunikácia obchádza zastavané územie, čo však
nie je pravda, nakoľko táto je vedená zastavaným územím, čo je v rozpore s požiadavkami uvedenými
pre cieľový zvoz odpadu na skládku, ktorý musí byť vedený mimo zastavaného územia. Umiestnenie
účelovej komunikácie navrhnutej na zvoz odpadu vo vlastníctve súkromnej spoločnosti pritom nemôže
plniť úlohu základnej dopravnej siete obce a je v rozpore s ÚP. Účelová komunikácia je
umiestnená mimo schválených lokalít, cesta v ÚP je navrhnutá spôsobom, aby sprístupnila lokalitu č. 6
a 7, pričom lokalita č. 6 nebola odsúhlasená Krajským pozemkovým úradom v Trenčíne a tak cesta v
ÚP sprístupňuje lokalitu č. 7 pre IBV a tvorí základnú komunikačnú kostru obce,

4) správny orgán I. stupňa pri vydávaní územného rozhodnutia nerešpektoval § 38 stavebného zákona,
nakoľko investor (navrhovateľ) nemá k pozemku registra Q. parc. č. XX v kat. území X. vlastnícke
alebo iné právo, pričom predložený súhlas urbárskej obce Piechov je nedostatočný, nakoľko uvedené
spoločenstvo nemá právnu subjektivitu a preto bol investor za účelom užívania predmetného pozemku
povinný zabezpečiť súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov,

5) konajúce orgány vo veci nevyriešili problematiku mostu ponad rieku Váh, na ktorý je účelová
komunikácia napojená, vrátane vlastníctva tohto mostu a jeho povolenej záťaže s prihliadnutím na
plánovaný prejazd množstva nákladných vozidiel,

6) návrh dopravného pripojenia skládky je riešený cez obec Bolešov, pričom predložený návrh
neposkytuje dostatočné podklady pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby v území, a to najmä
vplyv na životné prostredie občanov žijúcich v tesnej blízkosti stavby, ich zdravotný stav a prípadný vplyv
na statiku rodinných domov,

7) napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, nerieši obmedzenie vjazdu
a výjazdu z rodinných domov, bezpečnosť cestnej premávky, nevyhovujúce technické parametre cesty
II. triedy 507, pričom nebol vypracovaný posudok, či je technické riešenie plánovanej križovatky
správne z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky; rozhodnutia správnych orgánov, ani predložený návrh
navrhovateľa, taktiež neriešia to, že pri realizovaní predloženého návrhu pripájajúceho pruhu z účelovej
komunikácie k ceste II. triedy 507 sú plánované z dôvodu spomalenia rýchlosti obmedzujúce ostrovčeky,
čím sú občania rodinných domov č. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 12 obmedzení pri vjazde zo smeru od Nemšovej
a pri výjazde do smeru do obce Bolešov,

8) v predloženom návrhu navrhovateľa nie je dostatočne vyriešené ani odvodnenie komunikácie, pričom
nie je vyriešené ani odhlučnenie, keďže medzi chodníkom a oplotením rodinných domov nie je dostatok
miesta na vysadenie zelene,

9) žalovaný v danej veci nesprávne právne posúdil vec, keďže porušil ustanovenia súvisiacich právnych
predpisov, rozhodol v rozpore s obsahom spisov, ako i v rozpore so skutočnosťou, pričom žalovaný
a správny orgán I. stupňa nezabezpečili dostatočné množstvo podkladov na posúdenie veci, vydali
rozhodnutia, ktoré sú nepreskúmateľné z dôvodov, že sa správne orgány nevysporiadali so všetkými
námietkami účastníkov konania a že v predmetnom konaní bol porušený § 119 ods. 3 stavebného
zákona, nakoľko v prvostupňovom konaní nemala byť na konanie príslušná obec, ktorá sa stane
vlastníkom predmetnej stavby.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v
celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal.
K tvrdeniu žalobcov, že územným rozhodnutím umiestnená líniová stavba je v rozpore s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou obce uviedol, že obec Bolešov má vypracovanú a schválenú
územnoplánovaciu dokumentáciu Územný plán obce Bolešov (ďalej len „ÚPN“) a jej záväzná časť
bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením obce Bolešov č. 2/2008 dňa 12.09.2008. Zo zásad
upravených v ÚPN vyplýva, že umiestnenie stavby v územnom pláne obce nie je riešené na
konkrétne pozemky, ale na plošné zobrazenie v priestore. Obec Bolešov nemá vypracovanú
územnoplánovaciu dokumentáciu na stupni zóny a preto tvrdenie o tom, že umiestnená líniová stavba



prístupovej komunikácie je posunutá (odchýlená) v jej trase oproti ÚPN je nedôvodné, pričom nie je
relevantné ani tvrdenie, že komunikácia je umiestnená na iných pozemkoch než tých, na ktorých
mala byť umiestnená podľa ÚPN. ÚPN totiž neurčuje pozemky, na ktorých má byť umiestnená stavba,
ale určuje iba koridor pre líniovú stavbu a funkčné a priestorové využitie územia. K rozporu povolenej
účelovej komunikácie a miestnej komunikácie schválenej v ÚPN uviedol, že územným rozhodnutím
umiestnená líniová stavba prístupovej komunikácie je v súlade s ÚPN z hľadiska smerového vedenia
- spojnica medzi cestou II/507 a mostným objektom vybudovaným ponad rieku Váh. Komunikácia
nie je vedená do areálu skládky odpadov, ale iba po most cez Váh. Cesta po jej vybudovaní má
byť zaradená do pasportu miestnych komunikácií obce Bolešov a následne odovzdaná do
vlastníctva a správy obci Bolešov. Vzhľadom k tomu, že územným rozhodnutím umiestnená komunikácia
je navrhnutá a rozhodnutím určená ako komunikácia v parametroch cesty III. triedy a v dohľadnej
dobe prepojenie medzi mostom cez Váh a mestom Dubnica nad Váhom, teda cestou I/61, nie je
v blízkej dobe reálne, bude predmetná komunikácia zatiaľ slúžiť ako miestna komunikácia až do
vybudovania celého prepojenia medzi cestou I/61 a II/507. K poukázaniu na údajný nesúhlas k záberu
poľnohospodárskej pôdy pod výstavbou komunikácie konštatoval, že aj keď na lokalitu č. 6 ÚPN nebol
udelený súhlas na použitie poľnohospodárskej pôdy na iné nepoľnohospodárske účely, na predmetnú
pozemnú komunikáciu bol súhlas udelený Krajským pozemkovým úradom Trenčín dňa 22.07.2008. Čo
sa týka poukázania na to, že navrhovateľ - stavebník nemá k pozemkom určeným územným rozhodnutím
pod stavbu vlastnícke právo, uviedol, že s poukazom na ust. § 3 ods. 1 písm. e) vyhl. č. 453/2000 Z.z. pre
vydanie územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby postačuje súhlas vlastníka pozemku.
Na pozemky, ku ktorým nemal navrhovateľ vlastnícke alebo iné právo, bol doložený súhlas vlastníka,
pričom povinnosť preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom je uložená stavebníkovi až
v rámci podania žiadosti o stavebné povolenie. Žalovaný zdôraznil, že územným rozhodnutím tak, ako
to vyplýva z ust. § 39 a § 39a stavebného zákona sa stavba ešte nepovoľuje, iba sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom a určujú sa podmienky pre jej umiestnenie. Ich dodržanie
je predmetom skúmania a posudzovania v stavebnom konaní. Územné rozhodnutie - rozhodnutie o
umiestnení stavby reálne nezasahuje a nenarušuje práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do
vlastníctva pozemkov, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej
môže ale aj nemusí v budúcnosti dôjsť. Z uvedeného dôvodu sa pre vydanie územného rozhodnutia
nevyžadovalo predloženie dokladu o tom, že navrhovateľ má vlastnícke právo alebo iné právo k
pozemkom, na ktorých navrhoval umiestniť stavbu. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetná
stavba je navrhovaná ako verejne prístupná pozemná komunikácia s parametrami zodpovedajúcimi
ceste III. triedy a preto je potrebné ju považovať za miestnu komunikáciu.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08.01.2015, č.k. 13S/133/2013-205 boli do konania v zmysle ust. §
250 ods. 1 O.s.p. pribratí 1/ Spoločnosť Stredné Považie a.s., 2/ Lesy SR, š.p., 3/ Slovenský pozemkový
fond, 4/ Urbárska obec Piechov, 5/ Obec Bolešov.

Účastník 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením
žalovaného. V nadväznosti na námietku žalobcov ohľadne zhoršenia kvality životného prostredia
uviedol, že pre objektívne stanovenie záťaže je súčasťou dokumentácie pre vydanie stavebného
povolenia aj Dopravná štúdia a Stanovenie hlukovej záťaže, z ktorých vyplýva, že prevádzkou
predmetnej komunikácie nedôjde k nadmernému zaťaženiu životného prostredia. Poukázal na to,
že pri realizácii špeciálneho asfaltového povrchu samostatne hodnotená automobilová doprava po
navrhovanej prístupovej komunikácii nespôsobí prekročenie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku
pre denný referenčný čas na hraniciach pozemkov najbližších rodinných
domov na existujúcej komunikácii v dĺžke cca 230 m na začiatku obce Bolešov.
K námietkam žalobcov týkajúcich sa nesúladu navrhovanej komunikácie s územným plánom obce
uviedol, že v predmetnej veci je cesta navrhnutá v dimenziách cesty III. triedy, čo pre potreby zvozu
odpadu na skládku nie je vôbec potrebné. Zároveň deklaroval, že cesta bude verejne prístupná pre
osobnú dopravu bez obmedzení a na krajnici cesty je rezervovaný koridor na
výstavbu chodníka, čomu je prispôsobené aj technické riešenie cestného telesa. Na základe zmluvného
vzťahu s obcou Bolešov po skončení prevádzky skládky prejde cesta vrátane pozemku do vlastníctva
obce. K námietke žalobcov týkajúcej sa problematiky mostu ponad rieku Váh uviedol, že táto je
bezpredmetná, nakoľko problematika tohto mostu nebola predmetom územného konania. Čo sa
týka námietok žalobcov ohľadom intenzity nákladnej automobilovej dopravy a súvisiacimi námietkami
konštatoval, že problematika intenzity nákladnej automobilovej dopravy je podrobne riešená v dopravnej
štúdii a je stanovená ako prejazd 40 nákladných automobilov denne. K námietke žalobcov týkajúcej sa



narušenia statiky domov uviedol, že technické riešenie stavby je navrhnuté tak, aby vplyvom užívania
komunikácie k takýmto javom nedošlo a uvažuje aj so zmenou sklonových pomerov vozovky a tým
aj s jej odvodnením. K námietke žalobcov ohľadom výsadby zelene konštatoval, že vysadenie zelene
v predmetnej lokalite nie je predmetom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, pričom
z dôvodu eliminácie nadmernej hlukovej záťaže bolo navrhnuté zriadenie špeciálneho asfaltového
povrchu.

Účastníci 2/, 3/ sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Účastník 4/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe členskej schôdze zo dňa 25.02.2012
a predchádzajúcich jednaní potvrdil rozhodnutie o vydaní súhlasu na výstavbu prístupovej
komunikácie.

Účastník 5/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že platná územnoplánovacia dokumentácia obce
schválená obecným zastupiteľstvom dňa 12.09.2008 rieši v predmetnom území umiestnenie cestnej
komunikácie spájajúcej most cez rieku Váh a cestu II/507. Umiestnenie komunikácie „Prístupová
komunikácia ku Skládke odpadov Luštek, Dubnica nad Váhom“ je navrhnuté v súlade s podmienkami
vyplývajúcimi z územnoplánovacej dokumentácie obce - jedná sa o spojnicu medzi cestou II/507 a
mostným objektom vybudovaným ponad rieku Váh. Umiestnenie pozemkov v územnom pláne obce
nie je riešené na konkrétne parcely KN, pretože územný plán obce Bolešov je uvedený na mapovom
podklade v mierke 1:5000 bez uvedenia parcelných čísel. Zásady a regulatívy umiestnenia stavieb
na jednotlivých pozemkoch (parcelách) rieši tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 2 písm. b)
stavebného zákona až územnoplánovacia dokumentácia zóny. Obec Bolešov však nemá vypracovanú
územnoplánovaciu dokumentáciu zóny, a z tohto dôvodu je tvrdenie žalobcov irelevantné.

Krajská prokuratúra Trenčín, ktorá v predmetnej veci vstúpila do konania, v písomnom vyjadrení k
žalobe uviedla, že nakoľko v danom prípade bol vytvorený a schválený územný plán obce, bolo
potrebné, aby prebehlo územné konanie o umiestnení stavby, pretože samotný vytvorený územný
plán nebol dostatočne podrobný bez presnej špecifikácie parcelných čísel, kadiaľ sa predpokladá
realizácia navrhnutej komunikácie. Zo strany staviteľa bolo preto potrebné podať návrh
na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, pričom v predmetnom návrhu boli
presne špecifikované parcely, cez ktoré mala prístupová cesta prechádzať. Až na základe územného
rozhodnutia o umiestnení stavby bolo možné určiť presné zameranie prístupovej cesty, identifikáciu
parciel a vlastníkov pozemkov. Nakoľko v danej veci bol vytvorený len územný plán obce, ktorý
neobsahoval presnú identifikáciu parciel, cez ktoré mala vybudovaná prístupová komunikácia smerovať,
nie je ani možné presne určiť, či líniová stavba je skutočne odchýlená. Predmetný územný plán v roku
2008 iba určoval koridor pre líniovú stavbu, a najmä v tomto prípade bola snaha územného plánu o
určenie funkčného a priestorového využitia daného územia pre budúcnosť. V územnom pláne v bode
1.4 pri riešení dopravy a dopravného vybavenia obce je navrhnuté dopravné prepojenie cesty II/507 z
Dubnice nad Váhom od mosta cez rieku Váh, s vyústením medzi obce Borčice a Bolešov. Rovnako je
toto riešenie uvedené aj v bode 2.12 v návrhu cestnej komunikačnej siete v danom území. S poukazom
na uvedené skutočnosti konštatovala, že predmetná líniová stavba je v súlade so schváleným
územným plánom obce a je možné ju považovať za miestnu komunikáciu. K námietke žalobcov, že
správny orgán I. stupňa pri vydávaní územného rozhodnutia nerešpektoval § 38 stavebného zákona
uviedla, že pri vydávaní územného rozhodnutia o umiestnení stavby postačovalo preukázanie súhlasu
vlastníka pozemku, pričom tento súhlas bol žalovanému v konaní o územné rozhodnutie predložený. V
konaní o stavebnom povolení príslušnému stavebnému úradu bolo predložené už aj iné právo staviteľa
k pozemku - a to nájomná zmluva v trvaní 10 rokov s možnosťou predĺženia. Vzhľadom na
uvedené mala za to, že žalovaný vykonal všetky potrebné dôkazy a na zistený skutkový stav aplikoval
relevantný právny predpis, pričom v čase vydávania napadnutého rozhodnutia neboli zistené žiadne
vady konania, ktoré by spôsobovali jeho nezákonnosť.

Na vyjadrenie žalovaného, ako aj účastníkov 1/, 4/, 5/ reagovali žalobcovia listom zo dňa
20.04.2015, v ktorom vyslovili nesúhlas s vyjadrenia žalovaného a účastníkov, a to z dôvodov uvedených
v samotnej žalobe.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1



O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu
podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom
rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum
a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou
advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže
byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.),
Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd
v Trenčíne jednomyseľne k záveru, že nakoľko žalobná námietka je dôvodná, je potrebné
priznať správnej žalobe úspech, a preto rozsudkom vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného č. OVBP
2013-259/1217-6/Pa zo dňa 10. mája 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j
ods. 2, písm. a) O.s.p..

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OVBP 2013-259/1217-6/
Pa zo dňa 10. mája 2013, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie
a potvrdil územné rozhodnutie vydané správnym orgánom I. stupňa pod č.j. 135/2012-TS1-
A/10 dňa 26. septembra 2012 o umiestení líniovej stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov
Luštek Dubnica nad Váhom“, na pozemkoch podľa vyznačenia na výkrese č. 3 „Situácia na podklade
KN“ dokumentácie pre územné rozhodnutie, v katastrálnom území X., pre navrhovateľa, ktorým je
Spoločnosť Stredné Považie, a.s., Opatovská 1735, 911 01 Trenčín.

Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že v súdenej veci správny orgán I. stupňa na základe návrhu
spoločnosti Stredné Považie, a.s., so sídlom Trenčín, Opatovská 1735, IČO: 34 119 647 oznámil dňa
12.04.2012 verejnou vyhláškou začatie konania o umiestnení líniovej stavby „Prístupová komunikácia
ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom.“ Následne rozhodnutím č. 135/2012-TS1-A/10 zo dňa
26.09.2012 rozhodol o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica
nad Váhom“ na pozemkoch par. č. W. (pôvodné kat. územie L.), XX/X (pôvodné kat. územie
L.), 90XX/X, XX (pôvodné kat. územie L.), XXXX/X, (W. XXX, pôvodné kat. územie L.), XXX/
XXX (pôvodné kat. územie L.), KN-C XXX/X kat. územie X., podľa výkresu č. X „Situácia na podklade
KN“ z dokumentácie pre územné rozhodnutie vypracovanej N.. N. P.. Správny orgán I. stupňa posúdil
predmetnú stavbu s poukazom na § 43a písm. a) stavebného zákona ako účelovú komunikáciu a v časti
III. svojho rozhodnutia sa vysporiadal aj s námietkami vznesenými v zákonnej lehote účastníkmi konania
Z. W., O. W., J. B., H. B., J. G., U. G., T. X., T. P., Y. X., T. X., T. X., O. V., H. V., N.. T. L., T. X., T. V. a T.
X.. Voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podali odvolanie účastníci konania, o ktorom rozhodol
žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a územné rozhodnutie
vydané správnym orgánom I. stupňa pod č.j. 135/2012-TS1-A/10 dňa 26.09.2012 o umiestení líniovej
stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“ potvrdil.

Podľa § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cesty II. triedy a III. triedy
vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.

Vyššie citované ust. zákona explicitne vyjadruje požiadavku vlastníctva ciest II. a III. triedy (vrátane
ich prejazdných úsekov cez obce) tak, že tieto musia byť vo vlastníctve samosprávneho kraja, pokiaľ
osobitný predpis neustanovuje inak.

Krajský súd v Trenčíne, vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady vlastníctva ciest II. a III. triedy (že
tieto musia byť vo vlastníctve samosprávneho kraja), po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel jednoznačne k názoru, že rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na tomto mieste Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje,
že vo veci nebolo sporné, že záväzná časť územného plánu obce Bolešov stanovuje, že od mosta
Váh po cestu II/507 bude realizovaná cesta III. triedy; spornou bola otázka právneho posúdenia, a
to, či umiestňovaná stavba spĺňa atribúty cesty III. triedy a teda, či napádané rozhodnutie žalovaného
ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa je vydané v súlade s územným plánom obce Bolešov.
V predmetnej veci správny orgán I. stupňa podľa § 39a stavebného zákona vydal navrhovateľovi
(Spoločnosti Stredné Považie, a.s.) rozhodnutie o umiestnení stavby s tým, že stavba je podľa § 43a
písm. a) stavebného zákona účelovou komunikáciou. Námietku žalobcov uvedenú pod bodom 2 tohto



rozsudku vyhodnotil ako nedôvodnú a vyslovil, že predmetná stavba nie je v rozpore so schváleným
územným plánom obce Bolešov, s ktorým právnym názorom sa stotožnil i žalovaný, keď potvrdil územné
rozhodnutie vydané správnym orgánom I. stupňa. Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že uvedený záver
žalovaného nie je správny. Krajský súd v Trenčíne po podrobnom oboznámení sa s vecou dospel
jednoznačne k tomu právnemu záveru, že pokiaľ v záväznej časti územného plánu obce Bolešov je
uvedené, že sa bude realizovať cesta III. triedy od mosta cez Váh po cestu II/507, nemôže byť potom
I. stupňové rozhodnutie a následne rozhodnutie žalovaného vydané v tom zmysle, že umiestňovaná
stavba je účelovou komunikáciou. Na to, aby sa mohlo konštatovať, že vydané rozhodnutie je v súlade
s územným plánom obce Bolešov nepostačuje, že umiestňovaná stavba - cestná komunikácia spĺňa
atribúty cesty III. triedy z hľadiska technického, je potrebné, aby uvedená cestná komunikácia, pokiaľ
je zadefinovaná ako cesta III. triedy, spĺňala taktiež atribúty cesty III. triedy i z právneho hľadiska,
čo v danom prípade splnené nie je, keďže táto cestná komunikácia je vo vlastníctve Spoločnosti
Stredné Považie, a.s., čo je v rozpore s ustanovením § 3d ods. 2 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách, v zmysle ktorého cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných
úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Osobitný predpis nestanovuje, žeby v súdenej veci existovala výnimka zo zásady, že cesta III. triedy
musí byť vo vlastníctve samosprávneho kraja, preto pokiaľ umiestňovaná stavba (cesta III. triedy) je vo
vlastníctve Spoločnosti Stredné Považie, a.s., ide o rozpor so záväznou časťou územného plánu obce
Bolešov, na ktorú vadu bol povinný žalovaný prihliadnuť, a pokiaľ tak neučinil, zaťažil rozhodnutie vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu nezostávalo Krajskému súdu v Trenčíne iné,
len napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. (pre nesprávne
právne posúdenie veci).

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že žalobná námietka
uvedená v tomto rozsudku pod bodom 2 je dôvodná, čo znamená, že rozhodnutie žalovaného nie je
vydané v súlade so zákonom a ako nezákonné muselo byť zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie
konanie. Napriek uvedenému sa súd aspoň stručne vyjadruje aj k ďalším žalobným námietkam.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len
„stavebný zákon“), stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým
známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním.
Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní
odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
V citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrená tzv. koncentračná zásada, ktorá platí aj v územnom
konaní a ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na
pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa
nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť
písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Účelom
zásady koncentrácie konania je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť
neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej
činnosti. V tejto súvislosti Krajský súd v Trenčíne poznamenáva, že koncentračná zásada vyjadrená v
§ 36 ods. 1 stavebného zákona, ktorá sa uplatňujem aj v územnom konaní má vplyv aj na samotnú
správnu žalobu v tom zmysle, že žalobnými dôvodmi nemôžu byť iné skutočnosti a námietky, ako tie,
ktoré boli zo strany účastníkov vytknuté v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1
stavebného zákona.

Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že žalobné námietky uvedené v tomto rozsudku pod bodmi 3, 4, 5
a 9, vzhľadom na vyššie vysvetlenú koncentračnú zásadu a jej právne dôsledky na správnu žalobu,
nepodrobil Krajský súd v Trenčíne súdnemu prieskumu (napriek tomu, že správny orgán I. stupňa, ako
i žalovaný sa k nim vo svojich rozhodnutiach vyjadrili), nakoľko tieto nemôžu byť žalobnými dôvodmi,
keďže neboli vznesené v zákonnej lehote pred správnym orgánom I. stupňa, a to konkrétne do
dátumu 14.05.2012, ktorý správny orgán I. stupňa stanovil ako posledný deň na vznesenie námietok. K
námietkam uvedeným pod bodmi 1, 6, 7 a 8 sa správny orgán I. stupňa, ako i žalovaný vo
svojich rozhodnutiach vyjadrili, a to po vecnej i právnej stránke správne a vyčerpávajúco, tieto vyjadrenia
a závery sú podrobne popísané v úvodnej časti tohto rozsudku a Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste
na ne v celom rozsahu odkazuje. Pre úplnosť Krajský súd v Trenčíne opakuje, že



žalobnú námietku uvedenú pod bodom 2 vyhodnotil ako dôvodnú a práve táto (ako jediná) bola dôvodom
zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného
postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, ako vyplýva z vyššie
uvedeného, je založené na nesprávnom právnom posúdení veci (správny orgán I. stupňa, ako aj
žalovaný zaujali v otázke posúdenia, či posudzovaná stavba je v súlade so schváleným územným
plánom obce Bolešov, nesprávny právny názor), čo je vadou spôsobujúcou nezákonnosť rozhodnutia.
S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil napadnuté
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude -
rešpektujúc príslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy - vyššie vytknutú vadu
vo svojom ďalšom konaní odstrániť, znova vo veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo
zákonu vrátane riadneho odôvodnenia.

V zmysle § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma
130,16 euro a v roku 2015 suma 139,83 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust.
§ 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto
im súd podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu za zaplatený
súdny poplatok 70,- euro (iné trovy konania) a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
služby po 130,16 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004
Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po
139,83 € - účasť na pojednávaní dňa 22.04.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon
právnej služby po 69,92 € - účasť na pojednávaní dňa 20.05.2015, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu
rozhodnutia (§ 13a ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13a ods. 4 veta prvá vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 7,81 € a
2 x 8,39 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcom náhradu
trov konania v celkovej výške 572,47 €, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcov.

Pokiaľ si advokát žalobcov vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 18.129,89 €, takéto vyčíslenie
nemá oporu v zákone z viacerých dôvodov. Predovšetkým je potrebné vychádzať zo zásady, že
úspešnému účastníkovi sa priznávajú len účelne vynaložené náklady. Uplatnené a vyčíslené trovy
právneho zastúpenia vo výške 18.129,89 € dosiahol advokát žalobcov tak, že ako žalobcov v konaní
označil 79 osôb (z ktorých navyše jedna osoba v rade 70/ Mária Štadlerová bola už v čase podania
správnej žaloby mŕtvou). Označenie 79 osôb v predmetnej správnej žalobe nebolo skutočne účelné,
nakoľko Krajský súd v Trenčíne, vychádzajúc z koncentračnej zásady mohol podrobiť súdnemu
prieskumu len žalobné námietky, ktoré boli vznesené pred správnym orgánom I. stupňa v lehote do
14.05.2012 (pozri podrobnejšie zdôvodnenie vyššie), a tieto námietky boli vznesené v tejto lehote len zo
strany 17 osôb (Z. a O. W., H. a J. B., U. a J. G., T. X., T. P., Y. X., T. a T. X., H. a O. V., N.. T. L., T. X., T.
V., T. X.). Vychádzajúc z ust. § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., bolo úplne postačujúce, aby v súdenej veci
ako žalobca bola označená, čo i len jedna osoba z osôb, ktoré v lehote do 14.05.2012 podali námietky;
ostatných účastníkov by súd do konania pribral v zmysle vyššie cit. ust. § 250 ods. 1 veta druhá
O.s.p.. Navyše v prejednávanej veci bola dôvodnou len námietka uvedená v rozsudku pod bodom 2
(nesprávne právne posúdenie veci), ostatné z ďalších ôsmich námietok buď neboli spôsobilé na súdny
prieskum, alebo boli nedôvodné. Preto súd, s prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy a závery priznal
žalobcom len čiastočnú náhradu trov právneho zastúpenia.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.