{"guid": "10c21713-19cd-44fa-b726-9dba22df43be:f9d1c016-2dc3-41f7-8c3d-d52b5cb68435", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3013200668.3", "spisova_znacka": "13S/133/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/133/2013 z 19. 5. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. mája 2015, sp. zn. 13S/133/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3013200668.3", "identifikacne_cislo": "3013200668", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2015-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5Sžo/4/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "b892b4f3-65b3-4bee-8152-2bac3e9f5b59:fc3487a0-25a8-44c0-b503-0c445f432f05", "datum": "2019-05-29", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-3d.odsek-2", "nazov": "§ 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-3d.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-3d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/135#paragraf-3d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9d1c016-2dc3-41f7-8c3d-d52b5cb68435", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3013200668.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3013200668.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3013200668.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/133/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200668 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200668.3  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcov 1/ P. X., XXX XX X. XXX, 2/ X. W., XXX XX X. XXX, 3/ Y. W., XXX XX X. XXX, 4/ N.. T. L., XXX XX X. XX, 5/ Z. V., XXX XX X. XXX, 6/ G. V., XXX XX X. XXX, 7/ T.. T. C., XXX XX X. XX, 8/ T. C., XXX XX X. XX, 9/ Y. W., XXX XX X. XX, XX/ T. O., XXX XX X. XXX, XX/ O. O., XXX XX X. XXX, XX/ Q. R., XXX XX X. XXX, XX/ T. X., XXX XX X. 4, XX/ T. X., XXX XX X. 4, XX/ Y. W., XXX XX X. XX, XX/ H. W., XXX XX X. XX, XX/ N.. T. W., XXX XX X. XX, XX/ V. X., XXX XX X. XX, XX/ T. T., 01X XX X. XXX, XX/ H. X., XXX XX X. XX, XX/ Y. P., XXX XX X. XX, XX/ T. P., XXX XX X. XX, XX/ O. P., XXX XX X. XX, XX/ Y. X., XXX XX X. XX, XX/ W. X., XXX XX X. XX, XX/ W. X., XXX XX X. XX, XX/ O. P., XXX XX X. 2, XX/ O. V., XXX XX X. 2, XX/ Y. Y., XXX XX X. 2, XX/ H. X., XXX XX X. XX, XX/ O. W., XXX XX X. 9, 32/ Z. W., XXX XX X. 9, XX/ I. W., XXX XX X. 9, XX/ X. X., XXX XX X. XXX, XX/ Y. X., XXX XX X. XXX, XX/ X., XXX XX X. XXX, XX/ Y. P., XXX XX X. XX, XX/ T. P., XXX XX X. XX, XX/ T. P., XXX XX X. XX, XX/ T. S., XXX XX X. XX, XX/ T. X., XXX XX X. XX, XX/ T. X., XXX XX X. XX, XX/ N. L., XXX XX X. 1, XX/ P. L., XXX XX X. 1, XX/ Y. L., XXX XX X. 1, XX/ T. W., XXX XX X. XX XX/ T. J., XXX XX X. XXX, XX/ V. O., XXX XX X. XX, XX/ Y. L., XXX XX X. XX, XX/ T. L., XXX XX X. XX, XX/ Y. L., XXX XX X. XX, XX/ K. P., XXX XX X. XXX, XX/ W. T., XXX XX X. XXX, XX/ Y. T., XXX XX X. XXX, XX/ Q. L., XXX XX X. XXX, XX/ N. Z., XXX XX X. XX, XX/ Y. Z., XXX XX X. XX, XX/ Y. Z., XXX XX X. XX, XX/ P. X., XXX XX X. XXX, XX/ T. X., XXX XX X. XXX, XX/ Z. X., XXX XX X. XXX, XX/ T. X., XXX XX X. XXX, XX/ Z. W., XXX XX X. 9, XX/ O. W., XXX XX X. 9, XX/ J. B., XXX XX X. 8, XX/ H. B., XXX XX X. 8, XX/ J. G., XXX XX X. 6, XX/ U. G., XXX XX X. 6, XX/ T. X., 01X XX X. 7, XX/ Y. X., XXX XX X. 4, XX/ T. X., XXX XX X. 3, XX/ T. X., XXX XX X. 3, XX/ O. V., U. XX/X, XXX XX B. J., XX/ H. V., U. XX/X, XXX XX B. J., XX/ N.. T. L., XXX XX X. XX, XX/ T. X., XXX XX X. XX, XX/ T. V., XXX XX X. XX, XX/ T. X., XXX XX X. XX, právne zastúpených Mgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom Trenčín, Šafárikova 12, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 (predtým Obvodný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3), za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5 a účastníkov 1/ Spoločnosť Stredné Považie a.s., so sídlom Trenčín, Opatovská 1735, IČO: 34 119 647, právne zastúpená Mgr. Marekom Gutikom, advokátom so sídlom Trenčín, Armádna 1655/5, 2/ Lesy SR, š.p., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková č. 36, IČO: 17 335 345, 4/ Urbársku obec Piechov, so sídlom Bolešov, IČO: 42 285 411, 5/ Obec Bolešov, so sídlom Bolešov 78, IČO: 00 317 080, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa zo dňa 10. mája 2013, jednomyseľne takto  r o z h o d o l :  Krajský súd   zrušuje   rozhodnutie žalovaného č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa zo dňa 10. mája 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p..  Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcom náhradu trov konania pozostávajúcu z iných trov konania vo výške 70,- eur (za zaplatený súdny poplatok) a trov právneho zastúpenia vo výške 502,47 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám ich advokáta.    o d ô v o d n e n i e :  Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie a potvrdil územné rozhodnutie, ktoré vydala obec Bolešov ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) pod č.j. 135/2012-TS1-A/10 dňa 26. septembra 2012 o umiestení líniovej stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“, na pozemkoch podľa vyznačenia na výkrese č. 3 „Situácia                na podklade KN“ dokumentácie pre územné rozhodnutie, v katastrálnom území X.,             pre navrhovateľa, ktorým je Spoločnosť Stredné Považie, a.s., Opatovská 1735, 911 01 Trenčín.  Žalovaný pri svojom rozhodovaní zopakoval skutkový stav zistený správnym orgánom I. stupňa, podľa ktorého podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón, pričom obec Bolešov má v zmysle ust. § 141 ods. 10 stavebného zákona platnú územnoplánovaciu dokumentáciu „Územný plán obce Bolešov“ (ÚPD obce), schválenú Obecným zastupiteľstvom Bolešov uznesením č. 14/2008 zo dňa 12.09.2008 so záväznou časťou vyhlásenou všeobecne záväzným nariadením obce Bolešov č. 2/2008 zo dňa 21.12.2007. Žalovaný konštatoval, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s platnou ÚPD obce, pričom navrhovaná komunikácia je umiestnená v priestore určenom na umiestnenie cestnej komunikácie (spojnica medzi cestou II/507 a cestným mostom vybudovaným ponad rieku Váh). Pri posúdení námietok účastníkov konania, v ktorých poukazujú na nesúlad umiestňovanej stavby s platnou ÚPD obce, dospel žalovaný k názoru, že správny orgán                  I. stupňa pri posúdení umiestnenia stavby postupoval v súlade s ust. § 37 ods. 1 stavebného zákona. Platná ÚPD obce, schválená obecným zastupiteľstvom dňa 12.09.2008 rieši v predmetnom území umiestnenie cestnej komunikácie spájajúcej most cez rieku Váh a cestu II/507. Napriek tomu, že líniová stavba je navrhovaná právnickou osobou, ktorou nie je obec je podľa podkladov dokumentácie pre územné rozhodnutie a podmienky výroku územného rozhodnutia cestnou komunikáciou spĺňajúcou parametre cesty III. triedy, ktorá bude slúžiť  aj verejnosti s obmedzením nákladnej dopravy mimo vozidiel investora (navrhovateľa). Komunikácia je navrhnutá v súlade s podmienkami vyplývajúcimi z ÚPD obce ako cesta III. triedy. K jej umiestneniu, ako aj k podkladom územného rozhodnutia sa súhlasne vyjadrili dotknuté orgány, ktorým podľa osobitných predpisov prislúcha ochrana dôležitých záujmov, ktoré sú zákonom zverené do ich pôsobnosti. Požiadavky vyplývajúce zo stanovísk týchto orgánov boli premietnuté do výrokovej časti územného rozhodnutia a ich dodržanie bude predmetom posudzovania v stavebnom konaní. K námietkam z hľadiska posudzovania nárastu dopravnej záťaže na ceste II/507 v časti obce Bolešov, ako aj z vplyvu stavby na životné prostredie, žalovaný v tomto smere uviedol, že sú uložené podmienky vo výroku odvolaním napadnutého územného rozhodnutia, najmä v časti II. bod 7. a 8. Navrhovateľovi sú rozhodnutím uložené povinnosti vypracovať Dopravnú štúdiu, ktorá objektívne zhodnotí vplyv stavby na okolité prostredie, ako aj navrhnúť prípadné opatrenia na obmedzenie nežiaducich vplyvov. Ich vyhodnotenie bude predmetom posúdenia v stavebnom konaní. Žalovaný zároveň poukázal na ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona, z ktorého vyplýva, že ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť alebo ohroziť práva účastníkov konania vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.  Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia správnu žalobu s odôvodnením,                       že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako i z nesprávnych záverov, ktoré vyplynuli z konania vo veci a vykonaného dokazovania. Žalobcovia konkrétne vytýkali žalovanému, že:  1) predložená dokumentácia, na základe ktorej bolo vypracované územné rozhodnutie neuvádza o koľko sa zvýši záťaž životného prostredia nárastom intenzity dopravy, hluku, emisií a ostatných záťaží, pričom účelovú komunikáciu nemožno považovať za verejnoprospešnú, keďže bude vybudovaná za účelom napĺňania podnikateľských zámerov investora,  2) účelová komunikácia je vo vlastníctve právnickej osoby, nie obce, a ako taká nemôže byť považovaná za verejnoprospešnú stavbu v zmysle zákona a schváleného územného plánu obce, ktorý v dotknutom území plánuje výstavbu III. triedy. Vzhľadom na uvedené je rozhodnutie o umiestnení stavby v rozpore    s ÚP obce Bolešov, nakoľko stavba je umiestnená na pozemkoch, ktoré nie sú riešené a určené pre výstavbu líniovej stavby a ktoré zasahujú do pozemkov, ku ktorým Krajský pozemkový úrad v Trenčíne neudelil súhlas na použitie poľnohospodárskej pôdy                na nepoľnohospodárskej účely,  3) v napadnutom rozhodnutí je uvedené, že účelová komunikácia obchádza zastavané územie, čo však nie je pravda, nakoľko táto je vedená zastavaným územím, čo je v rozpore s požiadavkami uvedenými pre cieľový zvoz odpadu na skládku, ktorý musí byť vedený mimo zastavaného územia. Umiestnenie účelovej komunikácie navrhnutej na zvoz odpadu vo vlastníctve súkromnej spoločnosti pritom nemôže plniť úlohu základnej dopravnej siete obce a je v rozpore s ÚP. Účelová komunikácia                            je umiestnená mimo schválených lokalít, cesta v ÚP je navrhnutá spôsobom, aby sprístupnila lokalitu č. 6 a 7, pričom lokalita č. 6 nebola odsúhlasená Krajským pozemkovým úradom v Trenčíne a tak cesta v ÚP sprístupňuje lokalitu č. 7 pre IBV a tvorí základnú komunikačnú kostru obce,  4) správny orgán I. stupňa pri vydávaní územného rozhodnutia nerešpektoval § 38 stavebného zákona, nakoľko investor (navrhovateľ) nemá k pozemku registra Q. parc. č. XX  v kat. území X. vlastnícke alebo iné právo, pričom predložený súhlas urbárskej obce Piechov je nedostatočný, nakoľko uvedené spoločenstvo nemá právnu subjektivitu a preto bol investor za účelom užívania predmetného pozemku povinný zabezpečiť súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov,  5) konajúce orgány vo veci nevyriešili problematiku mostu ponad rieku Váh, na ktorý je účelová komunikácia napojená, vrátane vlastníctva tohto mostu a jeho povolenej záťaže s prihliadnutím na plánovaný prejazd množstva nákladných vozidiel,  6) návrh dopravného pripojenia skládky je riešený cez obec Bolešov, pričom predložený návrh neposkytuje dostatočné podklady pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby v území, a to najmä vplyv na životné prostredie občanov žijúcich v tesnej blízkosti stavby, ich zdravotný stav a prípadný vplyv na statiku rodinných domov,  7) napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, nerieši obmedzenie vjazdu a výjazdu z rodinných domov, bezpečnosť cestnej premávky, nevyhovujúce technické parametre cesty II. triedy 507, pričom nebol vypracovaný posudok, či je technické riešenie plánovanej križovatky správne z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky; rozhodnutia správnych orgánov, ani predložený návrh navrhovateľa, taktiež neriešia to, že pri realizovaní predloženého návrhu pripájajúceho pruhu z účelovej komunikácie k ceste II. triedy 507 sú plánované z dôvodu spomalenia rýchlosti obmedzujúce ostrovčeky, čím sú občania rodinných domov č. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 12 obmedzení pri vjazde zo smeru od Nemšovej a pri výjazde                   do smeru do obce Bolešov,  8) v predloženom návrhu navrhovateľa nie je dostatočne vyriešené ani odvodnenie komunikácie, pričom nie je vyriešené ani odhlučnenie, keďže medzi chodníkom a oplotením rodinných domov nie je dostatok miesta na vysadenie zelene,  9) žalovaný v danej veci nesprávne právne posúdil vec, keďže porušil ustanovenia súvisiacich právnych predpisov, rozhodol v rozpore s obsahom spisov, ako i v rozpore so skutočnosťou, pričom žalovaný a správny orgán I. stupňa nezabezpečili dostatočné množstvo podkladov na posúdenie veci, vydali rozhodnutia, ktoré sú nepreskúmateľné z dôvodov, že sa správne orgány nevysporiadali so všetkými námietkami účastníkov konania a že v predmetnom konaní bol porušený § 119 ods. 3 stavebného zákona, nakoľko v prvostupňovom konaní nemala byť na konanie príslušná obec, ktorá sa stane vlastníkom predmetnej stavby.  Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal. K tvrdeniu žalobcov, že územným rozhodnutím umiestnená líniová stavba je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce uviedol, že obec Bolešov má vypracovanú a schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu Územný plán obce Bolešov (ďalej len „ÚPN“) a jej záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením obce Bolešov č. 2/2008 dňa 12.09.2008. Zo zásad upravených v ÚPN vyplýva,             že umiestnenie stavby v územnom pláne obce nie je riešené na konkrétne pozemky, ale                   na plošné zobrazenie v priestore. Obec Bolešov nemá vypracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu na stupni zóny a preto tvrdenie o tom, že umiestnená líniová stavba    prístupovej komunikácie je posunutá (odchýlená) v jej trase oproti ÚPN je nedôvodné, pričom nie je relevantné ani tvrdenie, že komunikácia je umiestnená na iných pozemkoch než tých,                   na ktorých mala byť umiestnená podľa ÚPN. ÚPN totiž neurčuje pozemky, na ktorých má byť umiestnená stavba, ale určuje iba koridor pre líniovú stavbu a funkčné a priestorové využitie územia. K rozporu povolenej účelovej komunikácie a miestnej komunikácie schválenej v ÚPN uviedol, že územným rozhodnutím umiestnená líniová stavba prístupovej komunikácie je v súlade s ÚPN z hľadiska smerového vedenia - spojnica medzi cestou II/507 a mostným objektom vybudovaným ponad rieku Váh. Komunikácia nie je vedená do areálu skládky odpadov, ale iba po most cez Váh. Cesta po jej vybudovaní má byť zaradená            do pasportu miestnych komunikácií obce Bolešov a následne odovzdaná do vlastníctva a správy obci Bolešov. Vzhľadom k tomu, že územným rozhodnutím umiestnená komunikácia je navrhnutá a rozhodnutím určená ako komunikácia v parametroch cesty III. triedy a v dohľadnej dobe prepojenie medzi mostom cez Váh a mestom Dubnica nad Váhom, teda cestou I/61, nie je v blízkej dobe reálne, bude predmetná komunikácia zatiaľ slúžiť ako miestna komunikácia až do vybudovania celého prepojenia medzi cestou I/61 a II/507. K poukázaniu na údajný nesúhlas k záberu poľnohospodárskej pôdy pod výstavbou komunikácie konštatoval, že aj keď na lokalitu č. 6 ÚPN nebol udelený súhlas na použitie poľnohospodárskej pôdy na iné nepoľnohospodárske účely, na predmetnú pozemnú komunikáciu bol súhlas udelený Krajským pozemkovým úradom Trenčín dňa 22.07.2008.  Čo sa týka poukázania na to, že navrhovateľ - stavebník nemá k pozemkom určeným územným rozhodnutím pod stavbu vlastnícke právo, uviedol, že s poukazom na ust. § 3 ods. 1 písm. e) vyhl. č. 453/2000 Z.z. pre vydanie územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby postačuje súhlas vlastníka pozemku. Na pozemky, ku ktorým nemal navrhovateľ vlastnícke alebo iné právo, bol doložený súhlas vlastníka, pričom povinnosť preukázania vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom je uložená stavebníkovi až v rámci podania žiadosti o stavebné povolenie. Žalovaný zdôraznil, že územným rozhodnutím tak, ako to vyplýva z ust. § 39 a § 39a stavebného zákona sa stavba ešte nepovoľuje, iba sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom a určujú sa podmienky pre  jej umiestnenie. Ich dodržanie je predmetom skúmania a posudzovania v stavebnom konaní. Územné rozhodnutie - rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje a nenarušuje práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do vlastníctva pozemkov, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže ale aj nemusí v budúcnosti dôjsť. Z uvedeného dôvodu sa pre vydanie územného rozhodnutia nevyžadovalo predloženie dokladu o tom, že navrhovateľ má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom, na ktorých navrhoval umiestniť stavbu. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetná stavba je navrhovaná ako verejne prístupná pozemná komunikácia s parametrami zodpovedajúcimi ceste III. triedy a preto je potrebné ju považovať za miestnu komunikáciu.  Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08.01.2015, č.k. 13S/133/2013-205 boli do konania v zmysle ust. § 250 ods. 1 O.s.p. pribratí 1/ Spoločnosť Stredné Považie a.s., 2/ Lesy SR, š.p., 3/ Slovenský pozemkový fond, 4/ Urbárska obec Piechov, 5/ Obec Bolešov.  Účastník 1/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného. V nadväznosti na námietku žalobcov ohľadne zhoršenia kvality životného prostredia uviedol, že pre objektívne stanovenie záťaže je súčasťou dokumentácie pre vydanie stavebného povolenia aj Dopravná štúdia a Stanovenie hlukovej záťaže, z ktorých vyplýva, že prevádzkou predmetnej komunikácie nedôjde k nadmernému zaťaženiu životného prostredia. Poukázal na to, že pri realizácii špeciálneho asfaltového povrchu samostatne hodnotená automobilová doprava po navrhovanej prístupovej komunikácii nespôsobí prekročenie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku pre denný referenčný čas                           na hraniciach pozemkov najbližších rodinných domov na existujúcej komunikácii v dĺžke                  cca 230 m na začiatku obce Bolešov. K námietkam žalobcov týkajúcich sa nesúladu navrhovanej komunikácie s územným plánom obce uviedol, že v predmetnej veci je cesta navrhnutá v dimenziách cesty III. triedy, čo pre potreby zvozu odpadu na skládku nie je vôbec potrebné. Zároveň deklaroval, že cesta bude verejne prístupná pre osobnú dopravu                       bez obmedzení a na krajnici cesty je rezervovaný koridor na výstavbu chodníka, čomu je prispôsobené aj technické riešenie cestného telesa. Na základe zmluvného vzťahu s obcou Bolešov po skončení prevádzky skládky prejde cesta vrátane pozemku do vlastníctva obce.             K námietke žalobcov týkajúcej sa problematiky mostu ponad rieku Váh  uviedol, že táto je bezpredmetná, nakoľko problematika tohto mostu nebola predmetom územného konania.             Čo sa týka námietok žalobcov ohľadom intenzity nákladnej automobilovej dopravy a súvisiacimi námietkami konštatoval, že problematika intenzity nákladnej automobilovej dopravy je podrobne riešená v dopravnej štúdii a je stanovená ako prejazd 40 nákladných automobilov denne. K námietke žalobcov týkajúcej sa    narušenia statiky domov uviedol, že technické riešenie stavby je navrhnuté tak, aby vplyvom užívania komunikácie k takýmto javom nedošlo a uvažuje aj so zmenou sklonových pomerov vozovky a tým aj s jej odvodnením. K námietke žalobcov ohľadom výsadby zelene konštatoval, že vysadenie zelene v predmetnej lokalite nie je predmetom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, pričom z dôvodu eliminácie nadmernej hlukovej záťaže bolo navrhnuté zriadenie špeciálneho asfaltového povrchu.  Účastníci 2/, 3/ sa k žalobe písomne nevyjadrili.  Účastník 4/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe členskej schôdze  zo dňa 25.02.2012 a  predchádzajúcich jednaní potvrdil rozhodnutie o vydaní súhlasu                 na výstavbu prístupovej komunikácie.  Účastník 5/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že platná územnoplánovacia dokumentácia obce schválená obecným zastupiteľstvom dňa 12.09.2008 rieši v predmetnom území umiestnenie cestnej komunikácie spájajúcej most cez rieku Váh a cestu II/507. Umiestnenie komunikácie „Prístupová komunikácia ku Skládke odpadov Luštek, Dubnica nad Váhom“ je navrhnuté v súlade s podmienkami vyplývajúcimi z územnoplánovacej dokumentácie obce - jedná sa o spojnicu medzi cestou II/507 a mostným objektom vybudovaným ponad rieku Váh. Umiestnenie pozemkov v územnom pláne obce nie je riešené na konkrétne parcely KN, pretože územný plán obce Bolešov je uvedený na mapovom podklade v mierke 1:5000 bez uvedenia parcelných čísel. Zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch (parcelách) rieši tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 2 písm. b) stavebného zákona až územnoplánovacia dokumentácia zóny. Obec Bolešov však nemá vypracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu zóny, a z tohto dôvodu je tvrdenie žalobcov irelevantné.  Krajská prokuratúra Trenčín, ktorá v predmetnej veci vstúpila do konania, v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nakoľko v danom prípade bol vytvorený a schválený územný plán obce, bolo potrebné, aby prebehlo územné konanie o umiestnení stavby, pretože samotný vytvorený územný plán nebol dostatočne podrobný bez presnej špecifikácie parcelných čísel, kadiaľ sa predpokladá realizácia navrhnutej komunikácie.               Zo strany staviteľa bolo preto potrebné podať návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, pričom v predmetnom návrhu boli presne špecifikované parcely, cez ktoré mala prístupová cesta prechádzať. Až na základe územného rozhodnutia o umiestnení stavby bolo možné určiť presné zameranie prístupovej cesty, identifikáciu parciel a vlastníkov pozemkov. Nakoľko v danej veci bol vytvorený len územný plán obce, ktorý neobsahoval presnú identifikáciu parciel, cez ktoré mala vybudovaná prístupová komunikácia smerovať, nie je ani možné presne určiť, či líniová stavba je skutočne odchýlená. Predmetný územný plán v roku 2008 iba určoval koridor pre líniovú stavbu, a najmä v tomto prípade bola snaha územného plánu o určenie funkčného a priestorového využitia daného územia pre budúcnosť. V územnom pláne v bode 1.4 pri riešení dopravy a dopravného vybavenia obce je navrhnuté dopravné prepojenie cesty II/507 z Dubnice nad Váhom od mosta cez rieku Váh, s vyústením medzi obce Borčice a Bolešov. Rovnako je toto riešenie uvedené aj v bode 2.12 v návrhu cestnej komunikačnej siete v danom území. S poukazom na uvedené skutočnosti konštatovala, že predmetná líniová stavba je v súlade              so schváleným územným plánom obce a je možné ju považovať za miestnu komunikáciu. K námietke žalobcov, že správny orgán I. stupňa pri vydávaní územného rozhodnutia nerešpektoval § 38 stavebného zákona uviedla, že pri vydávaní územného rozhodnutia o umiestnení stavby postačovalo preukázanie súhlasu vlastníka pozemku, pričom tento súhlas bol žalovanému v konaní o územné rozhodnutie predložený. V konaní o stavebnom povolení príslušnému stavebnému úradu  bolo predložené už aj iné právo staviteľa k pozemku -                 a to nájomná zmluva v trvaní 10 rokov s možnosťou predĺženia. Vzhľadom na uvedené mala za to, že žalovaný vykonal všetky potrebné dôkazy a na zistený skutkový stav aplikoval relevantný právny predpis, pričom v čase vydávania napadnutého rozhodnutia neboli zistené žiadne vady konania, ktoré by spôsobovali  jeho nezákonnosť.  Na vyjadrenie žalovaného, ako aj účastníkov 1/, 4/, 5/ reagovali žalobcovia listom                zo dňa 20.04.2015, v ktorom vyslovili nesúhlas s vyjadrenia žalovaného a účastníkov, a to z dôvodov uvedených v samotnej žalobe.  Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie      (§ 246 ods. 1    O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie                 a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených                  v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.),           v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednomyseľne k záveru, že nakoľko žalobná námietka je dôvodná,               je potrebné priznať správnej žalobe úspech, a preto rozsudkom vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného č. OVBP 2013-259/1217-6/Pa zo dňa 10. mája 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. a) O.s.p..  Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OVBP 2013-259/1217-6/ Pa zo dňa 10. mája 2013, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie a potvrdil územné rozhodnutie vydané správnym orgánom                  I. stupňa pod č.j. 135/2012-TS1- A/10 dňa 26. septembra 2012 o umiestení líniovej stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“, na pozemkoch podľa vyznačenia na výkrese č. 3 „Situácia na podklade KN“ dokumentácie pre územné rozhodnutie, v katastrálnom území X., pre navrhovateľa, ktorým je Spoločnosť Stredné Považie, a.s., Opatovská 1735, 911 01 Trenčín.  Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že v súdenej veci správny orgán I. stupňa                       na základe návrhu spoločnosti Stredné Považie, a.s., so sídlom Trenčín, Opatovská 1735, IČO: 34 119 647 oznámil dňa 12.04.2012 verejnou vyhláškou začatie konania o umiestnení líniovej stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom.“ Následne rozhodnutím č. 135/2012-TS1-A/10 zo dňa 26.09.2012 rozhodol o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“                         na pozemkoch par. č. W. (pôvodné kat. územie L.), XX/X (pôvodné kat. územie L.), 90XX/X, XX (pôvodné kat. územie L.), XXXX/X, (W. XXX, pôvodné                      kat. územie L.), XXX/ XXX (pôvodné kat. územie L.), KN-C XXX/X kat. územie X., podľa výkresu č. X „Situácia na podklade KN“ z dokumentácie pre územné rozhodnutie vypracovanej N.. N. P.. Správny orgán I. stupňa posúdil predmetnú stavbu s poukazom na § 43a písm. a) stavebného zákona ako účelovú komunikáciu a v časti III. svojho rozhodnutia sa vysporiadal aj s námietkami vznesenými v zákonnej lehote účastníkmi konania Z. W., O. W., J. B., H. B., J. G., U. G., T. X., T. P., Y. X., T. X., T. X., O. V., H. V., N.. T. L., T. X., T. V. a T. X.. Voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podali odvolanie účastníci konania, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol                  a územné rozhodnutie vydané správnym orgánom I. stupňa pod č.j. 135/2012-TS1-A/10 dňa 26.09.2012 o umiestení líniovej stavby „Prístupová komunikácia ku skládke odpadov Luštek Dubnica nad Váhom“ potvrdil.  Podľa § 3d ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, cesty                 II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prejazdné úseky ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.  Vyššie citované ust. zákona explicitne vyjadruje požiadavku vlastníctva ciest II. a III. triedy (vrátane ich prejazdných úsekov cez obce) tak, že tieto musia byť vo vlastníctve samosprávneho kraja, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.  Krajský súd v Trenčíne, vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady vlastníctva ciest II. a III. triedy (že tieto musia byť vo vlastníctve samosprávneho kraja), po vykonanom súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel jednoznačne k názoru,             že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na tomto mieste Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že vo veci nebolo sporné, že záväzná časť územného plánu obce Bolešov stanovuje, že od  mosta Váh po cestu II/507 bude realizovaná cesta III. triedy; spornou bola otázka právneho posúdenia, a to, či umiestňovaná stavba spĺňa atribúty cesty III. triedy a teda, či napádané rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa je vydané v súlade s územným plánom obce Bolešov. V predmetnej veci správny orgán I. stupňa podľa § 39a stavebného zákona vydal navrhovateľovi (Spoločnosti Stredné Považie, a.s.) rozhodnutie o umiestnení stavby s tým, že stavba je podľa § 43a písm. a) stavebného zákona účelovou komunikáciou. Námietku žalobcov uvedenú pod bodom 2 tohto    rozsudku vyhodnotil ako nedôvodnú a vyslovil, že predmetná stavba nie je v rozpore so schváleným územným plánom obce Bolešov, s ktorým právnym názorom sa stotožnil i žalovaný, keď potvrdil územné rozhodnutie vydané správnym orgánom I. stupňa. Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že uvedený záver žalovaného nie je správny. Krajský súd v Trenčíne po podrobnom oboznámení sa s vecou dospel jednoznačne k tomu právnemu záveru, že pokiaľ v záväznej časti územného plánu obce Bolešov je uvedené, že sa bude realizovať cesta III. triedy od mosta cez Váh po cestu II/507, nemôže byť potom I. stupňové rozhodnutie a následne rozhodnutie žalovaného vydané v tom zmysle, že umiestňovaná stavba je účelovou komunikáciou. Na to, aby sa mohlo konštatovať, že vydané rozhodnutie je v súlade s územným plánom obce Bolešov nepostačuje, že umiestňovaná stavba - cestná komunikácia spĺňa atribúty cesty III. triedy z hľadiska technického, je potrebné, aby uvedená cestná komunikácia, pokiaľ je zadefinovaná ako cesta III. triedy, spĺňala taktiež atribúty cesty III. triedy i z právneho hľadiska, čo v danom prípade splnené nie je, keďže táto cestná komunikácia je vo vlastníctve Spoločnosti Stredné Považie, a.s., čo je v rozpore s ustanovením § 3d ods. 2 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách,  v zmysle ktorého cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Osobitný predpis nestanovuje, žeby v súdenej veci existovala výnimka zo zásady, že cesta III. triedy musí byť vo vlastníctve samosprávneho kraja, preto pokiaľ umiestňovaná stavba (cesta III. triedy) je vo vlastníctve Spoločnosti Stredné Považie, a.s., ide o rozpor so záväznou časťou územného plánu obce Bolešov, na ktorú vadu bol povinný žalovaný prihliadnuť, a pokiaľ tak neučinil, zaťažil rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu nezostávalo Krajskému súdu v Trenčíne iné, len napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. (pre nesprávne právne posúdenie veci).  Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že žalobná námietka uvedená v tomto rozsudku pod bodom 2 je dôvodná, čo znamená, že rozhodnutie žalovaného nie je vydané v súlade so zákonom a ako nezákonné muselo byť zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Napriek uvedenému sa súd aspoň stručne vyjadruje aj k ďalším žalobným námietkam.  Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla                  s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. V citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrená tzv. koncentračná zásada, ktorá platí aj v územnom konaní a ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa                    na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. Účelom zásady koncentrácie konania je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. V tejto súvislosti Krajský súd v Trenčíne poznamenáva, že koncentračná zásada vyjadrená v § 36 ods. 1 stavebného zákona, ktorá sa uplatňujem aj v územnom konaní má vplyv aj na samotnú správnu žalobu v tom zmysle, že žalobnými dôvodmi nemôžu byť iné skutočnosti a námietky, ako tie, ktoré boli             zo strany účastníkov vytknuté v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 stavebného zákona.  Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že žalobné námietky uvedené v tomto rozsudku pod bodmi 3, 4, 5 a 9, vzhľadom na vyššie vysvetlenú koncentračnú zásadu a jej právne dôsledky na správnu žalobu, nepodrobil Krajský súd v Trenčíne súdnemu prieskumu (napriek tomu, že správny orgán I. stupňa, ako i žalovaný sa k nim vo svojich rozhodnutiach vyjadrili), nakoľko tieto nemôžu byť žalobnými dôvodmi, keďže neboli vznesené v zákonnej lehote  pred správnym orgánom I. stupňa, a to konkrétne do dátumu 14.05.2012, ktorý správny orgán I. stupňa stanovil ako posledný deň na vznesenie námietok. K námietkam uvedeným                      pod bodmi 1, 6, 7 a 8 sa správny orgán I. stupňa, ako i žalovaný vo svojich rozhodnutiach vyjadrili, a to po vecnej i právnej stránke správne a vyčerpávajúco, tieto vyjadrenia a závery sú podrobne popísané v úvodnej časti tohto rozsudku a Krajský súd v Trenčíne na tomto mieste na ne v celom rozsahu odkazuje. Pre úplnosť Krajský súd v Trenčíne opakuje,                       že    žalobnú námietku uvedenú pod bodom 2 vyhodnotil ako dôvodnú a práve táto (ako jediná) bola dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.  Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo               z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia                      a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, ako vyplýva z vyššie uvedeného, je založené na nesprávnom právnom posúdení veci (správny orgán I. stupňa, ako aj žalovaný zaujali v otázke posúdenia, či posudzovaná stavba je v súlade so schváleným územným plánom obce Bolešov, nesprávny právny názor), čo je vadou spôsobujúcou nezákonnosť rozhodnutia. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa                 § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil                     na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude - rešpektujúc príslušné procesnoprávne                         i hmotnoprávne predpisy - vyššie vytknutú vadu vo svojom ďalšom konaní odstrániť, znova vo veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu vrátane riadneho odôvodnenia.  V zmysle § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.  Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle                 ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16 euro a v roku 2015 suma 139,83 euro                (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobcovia boli v konaní úspešní, preto im súd podľa cit. ustanovenia                   § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu za zaplatený súdny poplatok 70,- euro (iné trovy konania) a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 130,16 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 139,83 € - účasť na pojednávaní dňa 22.04.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 69,92 € - účasť na pojednávaní dňa 20.05.2015, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia (§ 13a ods. 1 písm. d/ v spojení s § 13a ods. 4 veta prvá vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 7,81 € a 2 x 8,39 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcom náhradu trov konania v celkovej výške 572,47 €, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcov.  Pokiaľ si advokát žalobcov vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 18.129,89 €, takéto vyčíslenie nemá oporu v zákone z viacerých dôvodov. Predovšetkým je potrebné vychádzať zo zásady, že úspešnému účastníkovi sa priznávajú len účelne vynaložené náklady. Uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia vo výške 18.129,89 € dosiahol advokát žalobcov tak, že ako žalobcov v konaní označil 79 osôb (z ktorých navyše jedna osoba v rade 70/ Mária Štadlerová bola už v čase podania správnej žaloby mŕtvou). Označenie 79 osôb v predmetnej správnej žalobe nebolo skutočne účelné, nakoľko Krajský súd v Trenčíne, vychádzajúc z koncentračnej zásady mohol podrobiť súdnemu prieskumu len žalobné námietky, ktoré boli vznesené pred správnym orgánom I. stupňa v lehote do 14.05.2012 (pozri podrobnejšie zdôvodnenie vyššie), a tieto námietky boli vznesené v tejto lehote len zo strany 17 osôb (Z. a O. W., H. a J. B., U. a J. G., T. X., T. P., Y. X., T. a T. X., H. a O. V., N.. T. L., T. X., T. V., T. X.). Vychádzajúc z ust. § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p., bolo úplne postačujúce, aby v súdenej veci ako žalobca bola označená, čo i len jedna osoba z osôb, ktoré v lehote do 14.05.2012 podali námietky; ostatných účastníkov by súd do konania pribral v zmysle vyššie cit. ust. § 250              ods. 1 veta druhá O.s.p.. Navyše v prejednávanej veci bola dôvodnou len námietka uvedená v rozsudku pod bodom 2 (nesprávne právne posúdenie veci), ostatné z ďalších ôsmich námietok buď neboli spôsobilé na súdny prieskum, alebo boli nedôvodné. Preto súd, s prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy a závery priznal žalobcom len čiastočnú náhradu trov právneho zastúpenia.    Poučenie:  Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie  do 15  dní                od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu                     na Najvyšší súd Slovenskej republiky.  Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.                     Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {"stav": {"sz": "5Sžo/4/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "b892b4f3-65b3-4bee-8152-2bac3e9f5b59:fc3487a0-25a8-44c0-b503-0c445f432f05", "datum": "2019-05-29", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}