Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/469/2016 z 21. 2. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. februára 2017, sp. zn. 1Co/469/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7813203912.2
Krajský súd Košice | 1Co/469/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7813203912.2 | 2017-02-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/439bfbe0-c534-4e47-8e88-d84d3a4ae64b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7813203912.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/469/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203912
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203912.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., IČO: 26429705, so
sídlom v Prahe, Politických vězňů č. 1272/21, Nové Město, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanému C. Q.,
W.. XX.X.XXXX, F. U. C.Ž., L. Z. Č.. XXXX/X, o zaplatenie 676 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/430/2013-98 zo dňa 18.9.2015 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a  čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne zmenkového úroku nad 0,06 % denne, v tejto
zamietavej časti rozsudok   z r u š u j e   a konanie    z a s t a v u j e.

V prevyšujúcom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok   potvrdzuje.

Stranám sporu   n e p r i z n á v a  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 676 eur spolu so 6 % ročným úrokom od 4.9.2015 do zaplatenia a
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,25 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna strana sporu nemá právo na
náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje  európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia  zmenkovej sumy vo výške
676 eur,  zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 676 eura od 12.10.2009 do zaplatenia,
6 % ročného úroku zo sumy 676 eur od 16.2.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3%
zmenkovej sumy, teda 2,25 eura.

3. Zo zmenky predloženej žalobcom zistil, že miestom vystavenia zmenky je Rožňava, zmenka bola
vystavená dňa XX.X.XXXX na zmenkovú sumu 676 eur a zmenkový úrok bol dojednaný vo výške
0,25 % denne od 12.10.2009. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla zmenku
indosamentom (rubopisom) na žalobcu, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam.
Tým sa stal majiteľom zmenky žalobca. Zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti
vyplývajúce z ust. § 75 zákona č. 191/1950 Zb..

4. Poukazom na čl. 2 ods. 1, čl. 4 bod 1, čl. 5 ods. 1, 2 a 3, čl. 7 ods. 3 Nariadenia uviedol, že v súlade s
čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručil žalovanému vzorové tlačivo „C“ na odpoveď, ktorý sa k veci nevyjadril a



po právnom posúdení sporu podľa, § 5 ods. 1 až 3, § 10 ods. 1 a 2, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 a 2, § 14 ods.
1 a 2, § 16 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až 3, § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona
zmenkového a šekového, § 2 ods 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ako i podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 39 Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobcom predložená zmenka
je zmenkou na videnie a táto je splatná pri predložení, pričom za predloženie zmenky na platenie sa
všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. vystaviteľ
zmenky ustanovil zúrokovanie zmenkovej sumy a úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25
% denne, t.j. 91,25 % ročne. Konštatoval, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery neupravuje a jej
určenie ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje
inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej
doložke na zmenke je preto potrebné vychádzať z § 39 Občianskeho zákonníka a skúmať, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový úrok plní
funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.
Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok,
ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby
uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne,
ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne  viacnásobne prevyšuje, z ktorého
dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke súd prihliadal
ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a
žalovaného zaviazal iba na zaplatenie 6 % ročného úroku odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade
odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanému, z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy
pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou. Priznal preto žalobcovi 6 % ročný úrok od 4.9.2015, a
nie od 16.2.2010, ako si to žalobca uplatnil v žalobe a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch
strán sporu žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, t.j. proti výroku,
ktorým súd zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a ktorým súd zamietol 6 %
ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému, ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady
trov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b),
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a z dôvodu podľa ust. § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p., teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so
záverom súdu prvej inštancie, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal
na to, že zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda
mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje    0,25 % denne a s takouto sadzbou
zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. Poukázal ďalej na nespornosť záväzku žalovaného za zmenku
zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného sa pritom nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý
na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je teda platný
a má byť priznaný v súdnom konaní, a to o to viac, že žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke
neformuloval. K nepriznaniu 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy do X.X.XXXX uviedol, že opísal
okolnosti predloženia zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode
8.1 v treťom odseku, pričom zároveň vysvetlil, že zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
a preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Poukázal na to, že žiadny
účastník (strana sporu) túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú skutočnosť. Vzhľadom
na tieto skutočnosti a s poukazom na rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa
22.8.2002 a na rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré priznali žalobcovi nárok v plnom rozsahu,
navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Žalobca v odvolacom konaní zobral žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.



9. V súlade s účinným dispozitívnym úkonom žalobcu Krajský súd v Košiciach podľa § 370 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby ohľadne
zmenkového úroku nad 0,06 % denne a v tejto zamietavej časti rozsudok zrušil a konanie zastavil.

10. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok súdu prvej inštancie v celej prevyšujúcej časti,
ktorým bola žaloba zamietnutá (ďalej len zamietavý výrok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1.7.2016) prejednal odvolanie
žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1,
2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust.
§ 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Žalobca v odvolaní napáda zamietavý výrok, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento
zamietavý výrok (okrem časti, v ktorej došlo k zastaveniu konania) a súvisiaci výrok o trovách konania
účastníkov (strán sporu).

13. V ostatnej časti, t.j. pokiaľ bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 676
eur spolu so 6 % ročným úrokom od dňa 4.9.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy, teda 2,25 eura, rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho
prieskumu.

14. Rozsudok je v napadnutom výroku o zamietnutí zmenkového úroku a vo výroku o zamietnutí 6 %
ročného úroku zo zmenkovej sumy do 3.9.2015 ako aj vo výroku o trovách konania vecne správny, preto
ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.2.2017 o 13,30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 212/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP zverejnené dňa 15.2.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v
Košiciach.

16. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O.s.p., teda, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa Civilného sporového poriadku ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), d), h), t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Odvolací súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov
a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania zmenkového
úroku z dôvodov, ako ich výstižne uviedol súd prvej inštancie a na ktoré odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje.

20. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu o nepreukázaní doby, kedy bola zmenka
predložená na platenie (kedy sa stala zročnou), z ktorého dôvodu za predloženie zmenky žalovanej na
platenie možno považovať až jej uplatnenie na súde.



21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

22. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd
skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok je primeraný a ak túto
podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť.

24. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

25. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z
povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že
túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

26. Zmenkový úrok rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo úveru predstavuje
odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu.

27. Zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný predpis
nestanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je tak predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by sa na túto
dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane
vysoké úroky vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s
dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z
26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo 26/2011).



28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25 % ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe
peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, t.j. v januári 2009, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako
15 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z
ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná podľa §
39 Občianskeho zákonníka ako celok.

29. Dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má
na mysli ust. § 41 Občianskeho zákonníka, a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom
na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový
úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom
späťvzatí návrhu vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy.

30. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový úrok v dohodnutej výške
0,25 % denne, teda 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške (0,06 % denne) tak, ako o
tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

31. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky podľa § 48 ods.
1 zákona č. 191/1950 Zb., žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanému predložená zmenka
na platenie, a kedy sa teda stala zročnou. Pokiaľ odkazuje v odvolaní na bod 8.1 tretí odsek návrhu
na uplatnenie pohľadávky, kde opísal okolnosti predloženia zmenky, odvolací súd uvádza, že v tomto
bode (a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy bola zmenka predložená žalovanému k
zaplateniu a uvedené je len všeobecne: “Indosant predložil zmenku k zaplateniu...“, bez konkretizácie,
kedy a za akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas konania, a ani v odvolacom konaní,
nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka sa stala zročnou XX.X.XXXX, pričom
dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobcovi. Správne preto súd prvej inštancie ustálil moment
predloženia zmenky na platenie žalovanému ako deň, kedy mu bol doručený súdom návrh na uplatnenie
pohľadávky (X.X.XXXX) a následne zročnosť zmenky nasledujúci deň, t.j. X.X.XXXX, od ktorého priznal
žalobcovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do zročnosti zmenky tento zákonný úrok
nepatrí, preto správne súd prvej inštancie návrh na zaplatenie zákonného úroku do X.X.XXXX (vrátane)
zamietol.

32. Pokiaľ žalobca namieta, že zročnosť zmenky nebola spornou skutočnosťou a žalovaná ju
nespochybňovala, odvolací súd uvádza, že predmetom prieskumu súdu nepochybne je doba (dĺžka
doby), za ktorú patrí zákonný úrok podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., preto dôvodnosť nároku
z tohto hľadiska posudzuje súd ex offo, teda bez ohľadu na námietky žalovaného.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu rozsudku v napadnutej časti, z ktorých dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietavom výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 256 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho
konania nevznikli, pričom zastavenie konania v označenej časti príslušenstva peňažnej pohľadávky na
rozhodnutie o trovách konania účastníkov nemalo vplyv.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie  (§ 422
ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).