Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/151/2012 z 20. 3. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. marca 2013, sp. zn. 26Cob/151/2012, ECLI:SK:KSNR:2013:4111218522.1 Krajský súd Nitra | 26Cob/151/2012 | ECLI:SK:KSNR:2013:4111218522.1 | 2013-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: OZ, § 34 OZ, § 39 OZ, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, § 17 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z., § 41 ods. 1 písm. a) zákona č. 131/2002 Z. z., § 41 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z., § 10 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z., zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z., § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 176/2004 Z. z., § 12 ods. 3 zákona č. 176/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be2b3de0-51ba-4877-80ef-715080b4977b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4111218522.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/151/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111218522
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111218522.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov JUDr. Romana
Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre,
so sídlom Trieda Andreja Hlinku 2, Nitra, IČO: 00 397 482, zastúpený: CONSULTA v.o.s., advokátska
kancelária so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava, IČO: 31 318 495, proti žalovanému: INPEK,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 81, Nitra, IČO: 34 105 620, zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA
& STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, o neplatnosť odstúpenia od zmluvy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/87/2011-446 zo dňa 21.09.2012,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra 23Cb/87/2011-446 zo dňa 21.09.2012 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd voči tomuto rozsudku d o v o l a n i e p r i p ú š ť a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 23Cb/87/2011-466 zo dňa 21.09.2012 zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že odstúpenie od Zmluvy o spolupráci na
zabezpečenie ubytovacieho zariadenia, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.08.2008, ktoré
učinil žalovaný listom zo dňa 06.06.2011 je neplatné.

Rozhodol tak na skutkovom základe ustálenom vykonaným dokazovaním, podľa ktorého zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 27.08.2008 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho
zariadenia. Prílohou č. 1 k zmluve bola sprievodná správa a výkresová časť vypracovaná D.. T. P. O., C..
Zmluvné strany sa zaviazali na základe projektovej dokumentácie a realizačného projektu dodatkom k
zmluve spresniť vecný rozsah, technické a kvalitatívne parametre stavby. Žalovaný sa v zmluve zaviazal
postaviť pre žalobcu na jeho nehnuteľnostiach ubytovacie zariadenie a žalovaný sa zaviazal poskytnúť
mu vecné protiplnenie, prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedených v zmluve. V čl. VIII.
ods. 5 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade, ak všeobecná hodnota stavby a súvisiaceho plnenia
(napr. parkoviská, spevnené plochy, sadové úpravy, vyšší počet ubytovacích priestorov atď.) z dôvodu
požiadavky SPU nad rámec podmienok dohodnutých v zmluve a v odsúhlasenom realizačnom projekte
stavby presiahne 90.000.000,- Sk (2.987.452,60 eura), zaväzuje sa univerzita so zhotoviteľom uzatvoriť
dodatok k zmluve, na základe ktorého dôjde k rozšíreniu rozsahu nehnuteľností, ktoré budú predmetom
prevodu podľa čl. VII. zmluvy tak, aby protihodnota poskytnutého vecného plnenia za realizáciu stavby
bola primeraná výške poskytnutého plnenia žalovaným. Pred uzatvorením zmluvy, listom zo dňa



31.03.2008, požiadal vtedajší rektor žalobcu, prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. akademický senát SPU o
schválenie investičného zámeru na výstavbu nového ubytovacieho zariadenia za vecné plnenie podľa §
9 ods. 1 písm. i) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o vysokých školách“). Rektor požiadal senát o vyslovenie predchádzajúceho súhlasu
s investičným zámerom na výstavbu nového ubytovacieho zariadenia zámenou za ŠD Pribina. Rektor
v žiadosti ďalej uviedol, že výstavbu by realizovala na vlastné náklady a na základe priameho zadania
firma INPEK, s.r.o. Zo zápisnice zo zasadnutia akademického senátu SPU zo dňa 09.04.2008 súd
zistil, že akademický senát väčšinou hlasov schválil investičný zámer na výstavbu nového ubytovacieho
zariadenia za vecné plnenie. Správna rada SPU dňa 30.04.2008 na svojom zasadnutí dala písomný
súhlas s investičným zámerom na výstavbu nového ubytovacieho zariadenia za vecné plnenie. Návrh
textu zmluvy bol žalobcovi zaslaný e-mailom žalovaným dňa 20.06.2008 a dňa 03.08.2008 bol žalobcom
vrátený i s pripomienkami a doplnením. Žalobca si zabezpečil pred uzatvorením zmluvy stanovisko
prezidenta Slovenskej asociácie verejného obstarávania zo dňa 01.02.2008, podľa ktorého zmluva v
prípade, že ide o zhotovenie stavby za vecné plnenie a nie peňažné plnenie, nepodlieha režimu zákona
o verejnom obstarávaní. Zmluvu účastníci konania uzatvorili dňa 27.08.2008. Podľa čl. II. zmluvy, po
uzatvorení zmluvy mala byť spracovaná architektonická štúdia, návrh projektovej dokumentácie pre
stavebné konanie, realizačný projekt stavby. Tieto dokumenty mal v zmluvne dohodnutých lehotách
spracovať žalovaný a predložiť ich žalobcovi na pripomienkovanie. Žalovaný si túto povinnosť podľa
zmluvy nesplnil, žalobca sa plnenia týchto povinností žalovaným nedomáhal a nevyvodil z toho
ani žiadne právne dôsledky. Napriek tomu, že účastníci zmluvného vzťahu nedodržiavali zmluvné
dojednania, žalovaný pokračoval v realizácii stavby v súlade s písomnými požiadavkami dotknutých
orgánov štátnej správy a Mesta Nitra. Žalobca v priebehu realizácie diela žiadnym spôsobom nenamietal
rozsah vykonaných prác žalovaným. Podľa prílohy č. 1 k zmluve mal žalovaný zhotoviť šesť stavebných
objektov a žiadne prevádzkové súbory, v čase zhotovenia diela pozostávala stavba z jedenástich
stavebných objektov a dvoch prevádzkových súborov. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná, potvrdili
ju i predložené znalecké posudky. V konaní nebolo preukázané, že žalobca v priebehu realizácie stavby
písomne žiadal nad rámec zmluvy a odsúhlasenie realizačného projektu (k jeho odsúhlaseniu vôbec
nedošlo) plnenie, z dôvodu ktorého by došlo k navýšeniu ceny nad 90.000.000,- Sk. V konaní však
bolo preukázané, že skutočné zhotovenie stavby nezodpovedalo dokumentu, prílohe č. 1 k zmluve,
teda došlo k rozšíreniu predmetu plnenia. Žalovaný plnil a realizoval dielo na základe požiadaviek a
stanovísk dotknutých tretích osôb s vedomím žalobcu, ktorý k plneniu nemal žiadne pripomienky a
výhrady. Dokazovaním nebolo vylúčené, že niektoré naviac práce boli realizované i na základe ústnych
dohôd s vtedajším rektorom žalobcu, prof. Ing. Mikulášom Látečkom, PhD. a žalovaným s tým, že
dodatočne dôjde k uzatvoreniu dodatku k zmluve. Listom zo dňa 18.05.2011 vyzval žalovaný žalobcu na
uzatvorenie dodatku k zmluve z dôvodu rozšírenia poskytnutého plnenia žalovaným, ktorého predmetom
malo byť rozšírenie rozsahu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu vlastníckeho práva. Po
výzve žalovaného prebiehali mimosúdne rokovania, k uzatvoreniu dohody nedošlo a žalovaný listom zo
dňa 06.06.2011 odstúpil od zmluvy podľa čl. X. ods. 1 zmluvy a § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Žalobca neuviedol dátum, kedy mu bolo odstúpenie od zmluvy doručené. Stavba bola ukončená, bola
skolaudovaná a odovzdaná žalobcovi. Obaja účastníci konania si dali vypracovať znalecký posudok
Žilinskou univerzitou v Žiline, ústav súdneho inžinierstva. Žalovaný predložil súdu v priebehu súdneho
konania znalecký posudok č. 114/2011. Podľa záverov znaleckého posudku je technická hodnota stavby
Študentský domov SPU v Nitre bez DPH 3.683.000 eur a technická hodnota s DPH je 4.419.000
eur. Žalobca predložil súdu v priebehu súdneho konania znalecký posudok č. 17/2012. Podľa záverov
znaleckého posudku všeobecná hodnota stavby Študentský domov SPU v Nitre s DPH je 3.470.000
eur. Znalecký ústav vysvetlil rozdiely v cenách stavby určených v znaleckých posudkoch písomne
29.07.2012, vyjadrenie bolo zaslané žalovanému.

Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby (§ 80 písm. c) OSP) sa súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozsudku najprv zaoberá otázkou, či je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem na
žalovanom určení. Dospieva pritom k pozitívnemu záveru o jeho existencii, pretože ako konštatuje „bez
rozhodnutia súdu (pozn. odvolacieho súdu: o otázke platnosti odstúpenia žalovaného od predmetnej
zmluvy) by bolo postavenie účastníkov neisté, pretože nie je jasné, či je zmluva účinná, (či) účastníci
majú podľa nej postupovať alebo sa majú svojich práv domáhať iným spôsobom. I v prípade, že by
sa mohol žalobca domáhať priamo plnenia, určovacia žaloba dáva právny základ pre právny vzťah
účastníkov konania a je možné ňou predísť žalobe na plnenie.“



Po takomto ustálení existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalovanom určení sa súd
prvého stupňa zaoberal otázkou platnosti samotnej zmluvy účastníkov, ktorej neplatnosť v priebehu
prvostupňového konania namietal naopak žalovaný.

Za týmto účelom súd prvého stupňa cituje ustanovenia nasledujúcich právnych predpisov:

Podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona o vysokých školách, akademický senát verejnej vysokej školy schvaľuje
návrhy rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 pred ich predložením na schválenie správnej rade verejnej
vysokej školy.

Podľa § 41 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách, správna rada verejnej vysokej školy dáva
predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola
nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci
podľa osobitného predpisu považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jeho prevod.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Súd prvého stupňa ďalej s poukazom na znenie § 34 Občianskeho zákonníka dospieva k záveru, že nie
každý úkon možno považovať za úkon, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností,
ale len taký, s ktorým právne predpisy aj skutočne spájajú uvedené následky.

S poukazom na § 41 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách súd zdôraznil, že správna rada vysokej
školy dáva predchádzajúci prítomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony.

Správna rada žalobcu však dňa 30.04.2008 dala svoj písomný súhlas s investičným zámerom na
výstavbu nového ubytovacieho zariadenia zámenou za vecné plnenie, pričom investičný zámer nie je
možné považovať za prejav vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností.
Za relevantné by súd prvého stupňa považoval, ak by správna rada žalobcu dávala súhlas s návrhom
zmluvy so žalovaným.

Dňa 30.04.2008 správna rada vysokej školy nedala súhlas s návrhom rektora na uzatvorenie zmluvy, ale
súhlas s investičným zámerom. Keďže text zmluvy bol žalobcom pripomienkovaný až dňa 03.07.2008 je
zrejmé, že správna rada nemohla dať svoj predchádzajúci písomný súhlas s právnym úkonom rektora
na zasadnutí dňa 30.04.2008. Bez predchádzajúceho súhlasu správnej rady nebol rektor univerzity
oprávnený uzatvárať zmluvu o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia dňa 27.08.2008,
i keď je štatutárnym zástupcom univerzity. Jeho oprávnenie konať menom univerzity je v niektorých
prípadoch obmedzené predchádzajúcim súhlasom správnej rady a akademického senátu vysokej školy
priamo zo zákona.

Súd prvého stupňa na základe uvedeného dospel k záveru, že Zmluva o spolupráci zo dňa 27.08.2008
bola uzatvorená v rozpore so zákonom pre absenciu predchádzajúceho písomného súhlasu správnej
rady školy (§ 41 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách), a preto je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná.

Súd prvého stupňa uzatvára, že od neplatnej zmluvy je nemožné platne odstúpiť, a preto nebolo možné
posudzovať otázku platnosti či neplatnosti takéhoto odstúpenia.

Napriek hore uvedenému súd poznamenáva, že žalovaný zhotovil stav nad rámec dohodnutý v zmluve,
minimálne so súhlasom a vedomím žalobcu. Znaleckými posudkami bolo preukázané, že stavba má
vyššiu cenu ako bola dohodnutá v zmluve (90.000.000,- Sk), a preto bol žalobca podľa čl. VIII. ods. 5



zmluvy povinný uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorým by došlo k rozšíreniu vecného plnenia univerzitou
žalovanému.

Ak by súd dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili zmluvu platne, posudzoval by postup žalobcu
podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka za podstatné porušenie zmluvy a teda odstúpenie od zmluvy
žalovaným za platné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1, 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie, a to z dôvodov, že

1. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

2. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ťažisko rozsiahlej argumentácie žalobcu v odvolaní spočíva v nasledujúcom:

Názor prvostupňového súdu o údajnej absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu porušenia zákona o
vysokých školách neobstojí, nakoľko nemá nijaký právny základ. Zákon o vysokých školách požaduje,
aby pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy bol udelený súhlas akademického senátu a
správnej rady. Z dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že tak akademický senát SPU, ako i
správna rada SPU boli riadne informované o zámere SPU vybudovať nové ubytovacie zariadenie za
vecné protiplnenie, ktorým bude budova starého internátu Pribina. Obidva akademické senáty SPU
boli tiež oboznámené, že budovu nového internátu bude stavať INPEK, s.r.o., a to priamym zadaním.
Akademický senát SPU, ale i správna rada SPU s takýmto zámerom, ako i s naložením s nehnuteľným
majetkom vyslovili písomný súhlas.

Faktom pritom je, že správna rada, ale ani iné akademické orgány (a platí to nielen pre SPU, ale
aj pre ostatné vysoké školy) nikdy neodsúhlasujú samotný text zmluvy, ale len spôsob naloženia s
majetkom verejnej vysokej školy. Potvrdzuje to aj ustanovenie § 17 ods. 1 posledná veta zákona o
vysokých školách, ktoré znie: „Okrem súhlasu akademického senátu je pri nakladaní s majetkom verejnej
vysokej školy podľa osobitného predpisu potrebný aj súhlas správnej rady verejnej vysokej školy (§ 41).“
Podstatným teda nie je text zmluvy, ale spôsob naloženia s majetkom verejnej vysokej školy, čo bolo v
danom prípade jednoznačne splnené. Ak teda prvostupňový súd vyhodnotil, že s uzatvorením zmluvy bol
porušený zákon o vysokých školách, uvažoval nesprávne a v rozpore so zákonom o vysokých školách.

Bez ohľadu na všetky vyššie uvedené skutočnosti i prípadným neudelením súhlasu správnej rady SPU
s nakladaním majetku SPU (voči čomu sa žalobca ostro ohradzuje), zmluva nemôže byť absolútne
neplatná s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva totiž, a to i bez udelenia
súhlasu správnej rady, svojím obsahom ani účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a ani
sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, toto bolo
vykonané účelovo a bez akéhokoľvek právneho základu. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy malo byť
údajne neposkytnutie súčinnosti žalobcu pri uzatváraní dodatku k zmluve, na základe ktorého žalovaný
požadoval navýšenie vecného protiplnenia o cca 45 miliónov pôvodných korún slovenských.

V súvislosti s práve uvedeným žalobca rekapituluje sled nasledujúcich udalostí:

Dňa 18.05.2001 žalovaný vyzval žalobcu k uzatvoreniu dodatku k zmluve, pričom na uzatvorenie
dodatku určil lehotu 13 dní. Následne žalobca inicioval stretnutie, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.05.2011.
Žalobca na tomto stretnutí predložil návrh, že stavbu postavenú žalovaným si nechá ohodnotiť
kontrolným znaleckým posudkom s tým, že pokiaľ cena takto ohodnotenej stavby bude vyššia ako



90.000.000,- Sk, je žalobca ochotný pristúpiť na dohodu o finančnom vysporiadaní. Napriek uvedenému
korektnému návrhu žalobcu, žalovaný od zmluvy odstúpil.

Ako sa pritom v priebehu konania tvrdilo, na základe ďalšieho (kontrolného) znaleckého posudku
požiadavka žalobcu na ohodnotenie stavby bola plne opodstatnená, nakoľko všeobecná hodnota stavby
podľa kontrolného znaleckého posudku bola približne o 30.000.000,- Sk nižšia ako podľa znaleckého
posudku, ktorý si nechal vypracovať žalovaný. Žalovaný by preto mohol požadovať navýšenie len o
cca 15.000.000,- Sk, ale aj to len za predpokladu, že by existovala schválená realizačná dokumentácia
stavby a požiadavka SPU na práce naviac.

Pokiaľ ide o neexistenciu realizačnej dokumentácie je zrejmé, že skutočnosť, že INPEK, s.r.o. začal
stavbu zhotovovať bez realizačnej dokumentácie, nemožno pripisovať na ťarchu SPU. Práve naopak,
predloženie realizačnej dokumentácie na schválenie bolo povinnosťou INPEK-u. Určuje tak i zmluva (čl.
II. bod 9). Faktom pritom zostáva, že pokiaľ by INPEK, s.r.o. realizačný projekt predložil a SPU by z neho
zistila, že cena, ktorú bude INPEK, s.r.o. požadovať, bude o cca 45.000.000,- Sk vyššia, takáto cena
by bola pre SPU neprijateľná a SPU by vyhlásila nové výberové konanie na dodávateľa stavby pri cene
do 90.000.000,- Sk. Pokiaľ ide o naviac práce, SPU žiadne požiadavky na práce naviac nevznášala.

Žalobca v odvolaní opätovne zdôraznil, v čom vidí existenciu naliehavého právneho záujmu na
žalovanom určení. Zmluva, okrem iných práv a povinností, obsahuje aj záväzok prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam z SPU (ako prevádzajúceho) na INPEK, s.r.o. (ako nadobúdateľa). Návrh
na vklad vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam mal byť podaný po nadobudnutí
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia k stavbe (čl. VII. bod 6 zmluvy). Nakoľko žalovaný od zmluvy
odstúpil, podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva nie je možné učiniť. Táto skutočnosť sama o sebe
dostatočne osvedčuje naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby.

Z uvedených dôvodov sa žalobca odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. Voči jeho odôvodneniu namietal nasledovné:

Pokiaľ žalobca hovorí o „kontrolnom“ znaleckom posudku č. 17/2012 a o hodnote stavby určenej týmto
posudkom v sume 105.000.000,- Sk, je potrebné uviesť, že oba znalecké posudky, ktoré boli účastníkmi
v konaní predložené, nie sú znaleckými posudkami v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, keďže
neboli vypracované súdom pribratým znalcom, ale vznikli na objednávku účastníkov. Pre účely tohto
súdneho konania je však možné uvedenú sumu 3.470.000 eur (105.000.000,- Sk) akceptovať v zmysle §
153 ods. 1 OSP ako minimálnu nespornú hodnotu stavby a znalecký posudok č. 17/2012 ako podklad pre
určenie rozsahu plnenia žalovaného, čím bolo súdu preukázané, že (a) hodnota plnenia poskytnutého
žalovaným presiahla sumu 90.000.000,- Sk a (b) plnenie žalovaného bolo poskytnuté nad rámec zmluvy.
Pokiaľ žalobca hovorí o „zmene ceny“, žiadna cena stavby dohodnutá nebola. Zmluva hovorí len o
minimálnej hodnote stavby a súvisiaceho plnenia. Mimochodom žalovaný doposiaľ ani neuplatnil voči
žalobcovi nárok v rozsahu súvisiaceho plnenia, napr. architektonická štúdia, projekt, autorský dozor a aj
bez takéhoto súvisiaceho plnenia len hodnota samotnej stavby značne presahuje sumu 90.000.000,- Sk.
Keď žalobca hovorí o „cene tzv. objektov naviac“, ktoré sú podľa neho „len“ v hodnote cca 2.000.000,-
Sk, zámerne však neuvádza ako objekt naviac napr. spevnené plochy v hodnote najmenej 113.000 eur,
nakoľko podľa jeho názoru „Štúdia počíta s 92 parkovacími miestami“ (hoci štúdia ako súčasť zmluvy
uvádza, že parkovacie miesta sú „na teréne“ a táto skutočnosť bola v konaní aj preukázaná).

Tvrdenie žalobcu o tom, že požiadavka zákona o vysokých školách na predchádzajúci súhlas
akademického senátu a správnej rady vysokej školy bola splnená, je v príkrom rozpore so skutkovým
stavom tak, ako bol preukázaný pred prvostupňovým súdom.



Pokiaľ ide o kritérium platnosti právneho úkonu - zmluvy - z pohľadu hmotného práva je túto potrebné
posudzovať z pohľadu požiadaviek zákona o vysokých školách, vrátane predchádzajúceho písomného
súhlasu správnej rady na právne úkony v zmysle § 41 ods. 1 písm. a) citovaného zákona.

Správna rada SPU (a logicky ani akademický senát SPU) nemali a ani nemohli mať v čase, keď
sa uskutočnili ich zasadnutia (v prípade správnej rady SPU dňa 30.04.2008) najmenej dve zásadné
informácie, ktoré sa stali podstatnými náležitosťami zmluvy ako nepomenovaného právneho úkonu
až neskôr, a to (a) definovanie minimálnej hodnoty stavby a (b) úprava zvýšenia rozsahu vecného
protiplnenia v prípade, ktorý definuje zmluva v jej čl. VIII. ods. 5.

Ani jednu z uvedených informácií správna rada SPU nemala a ani nemohla mať, nakoľko:

a) suma minimálnej hodnoty stavby (bod 9 preambule zmluvy) bola predmetom neskorších rokovaní o
zmluve (viac ako mesiac po zasadnutí správnej rady), pričom prvý návrh zmluvy vytvoril žalovaný dňa
05.06.2008 a dokonca ani v protinávrhu žalovaného zo dňa 03.07.2008 sa vôbec suma 90.000.000,- Sk
ako minimálna hodnota stavby ešte nespomína, keď protinávrh žalobcu hovorí v súvislosti s minimálnou
hodnotou stavby o sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote nehnuteľností (suma cca 60.000.000,-
Sk, t. j. cca 2.000.000 eur),

b) čl. VIII. bod 5 zmluvy v zmienenom protinávrhu SPU zo dňa 03.07.2008 uvádzal až sumu
100.000.000,- Sk ako predpokladanú hranicu, po prekročení ktorej by malo byť doplnené protiplnenie vo
forme nehnuteľností. Pôvodný návrh žalovaného zo dňa 05.06.2008 neuvádzal žiadnu sumu (táto bola
„vybodkovaná“) a až neskôr, na základe výsledku rokovaní účastníkov o obsahu zmluvy sa do zmluvy
dostala ako výsledok konsenzu suma 90.000.000,- Sk do preambule zmluvy, ako aj do jej čl. VIII.

Keďže účastníci konania uzatvorili zmluvu ako nepomenovaný právny úkon, predpokladom jeho platnosti
je jeho odsúhlasenie zo strany správnej rady SPU pri znalosti aspoň jeho základných náležitostí, medzi
ktoré nepochybne patrí aj minimálne hodnota stavby a podmienka, kedy je možné vecné protiplnenie
(nehnuteľnosti) navýšiť. Keďže ide o nepomenovaný právny úkon v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka a nie o typ zmluvy upravený zákonom, nie je možné odvolávať sa ani na znalosť základných
náležitostí právneho úkonu podľa zákona, pretože nepomenovaný právny úkon takéto náležitosti nemá.

Žalobca podľa žalovaného zrejme nepochopil argumentáciu prvostupňového súdu. Tento konštatoval,
že „investičný zámer“ tak, ako ho schválila správna rada, nespĺňa kritériá prejavu vôle v zmysle §
34 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd nikde v odôvodnení rozsudku nehovorí o požiadavke
schvaľovať právny úkon vo forme jeho písomného návrhu - textu zmluvy. Právny úkon v zmysle
prejavu vôle však musí spĺňať zákonné náležitosti z pohľadu jeho určitosti a je potrebné v tomto smere
zásadne rozlišovať „zámer“ od „právneho úkonu“. Nie z pohľadu ich pomenovania, ale z pohľadu ich
obsahu. Aj súhlas s právnym úkonom musí byť udelený pri znalosti minimálne základných obsahových
náležitostí právneho úkonu v zmysle prejavu vôle, nehovoriac už o označení účastníkov právneho
úkonu. Unesenie správnej rady SPU zo dňa 30.04.2008 v tomto smere nespĺňa takéto náležitosti,
neidentifikuje ani účastníkov právneho úkonu, ani nehovorí o základných náležitostiach právneho úkonu,
o parametroch nového ubytovacieho zariadenia (napr. z pohľadu jeho minimálnej hodnoty) a už vôbec
nie o podmienkach, za ktorých bude vecné protiplnenie rozšírené o ďalšie nehnuteľnosti.

V ďalšom sa žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení venuje odôvodňovaniu, preto je jeho odstúpenie
od zmluvy potrebné považovať za platný právny úkon, pre ktorý v danom prípade existoval zákonný
dôvod v zmysle § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

K písomnému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu ešte súdu zaslal svoje písomné stanovisko,
ktoré s postojom žalovaného polemizuje argumentačne spôsobom známym už z jeho dosiaľ



prezentovaných podaní. Naviac poukazuje na konkrétne prípady rozhodcovskej praxe na iných
verejných vysokých školách (Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Katolíckej univerzity v
Ružomberku, Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave a ďalších), ktoré majú potvrdzovať tvrdenie žalobcu,
že akademické orgány neudeľujú súhlas ku konkrétnemu úkonu (napr. textu zmluvy), ale súhlas s
nakladaním majetku.

Záverom ešte žalobca žiadal, aby odvolací súd žiadal, aby odvolací súd proti svojmu rozhodnutiu pripustil
dovolanie v prípade, ak by tiež dospel k záveru o neplatnosti zmluvy a napadnutý rozsudok by potvrdil.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu v medziach podaného odvolania (§
212 ods. 1 OSP) na pojednávaní nariadenom v súlade s § 214 OSP.

Zástupcovia účastníkov na pojednávaní pred odvolacím súdom neuviedli nič, čo by už netvorilo obsah
ich písomných úkonov adresovaných súdu počas odvolacieho konania.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo
výroku vecne správny, a to z nasledujúcich dôvodov:

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového sudu o neplatnosti Zmluvy o spolupráci na
zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo dňa 27.08.2008. Nad rámec už uvedeného v pasáži citujúcej
závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku sa žiada naviac poukázať na nasledovné
právne aspekty uzatvárania spornej zmluvy.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o vysokých školách, nakladanie s majetkom verejnej vysokej školy upravuje
osobitný predpis (pozn. ide o zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií).
Úlohu samosprávneho orgánu pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy plní akademický senát
verejnej vysokej školy (§ 9). Okrem súhlasu akademického senátu je pri nakladaní s majetkom verejnej
vysokej školy podľa osobitné predpisu potrebný aj súhlas správnej rady verejnej vysokej školy (§ 41).

Podľa § 9 ods. 1 písm. i) veta pred bodkočiarkou zákona o vysokých školách, akademický senát verejnej
vysokej školy schvaľuje návrhy rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 pred ich predložením na schválenie
správnej rade verejnej vysokej školy.

Podľa § 41 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách, správna rada verejnej vysokej školy dáva
predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola
nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci
podľa osobitného predpisu (pozn. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) považujú za hmotný majetok
alebo urobiť jeho prevod. Za túto cenu sa pokladá suma, za ktorú sa v určitom čase a v určitom mieste
zvyčajne predáva taký alebo porovnateľný nehnuteľný majetok.

Podľa § 41 ods. 6 zákona o vysokých školách, na schválenie právneho úkonu uvedeného v odseku 1
písm. a) až e) je potrebný súhlas najmenej dvoch tretín členov správnej rady.

Podľa § 10 ods. 1 veta prvá zákona o vysokých školách, rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej
školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok.

Podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií sa
tento úkon vzťahuje na nakladanie s majetkom verejnoprávnej inštitúcie, ktorou na účely tohto zákona je
i právnická osoba zriadená na základe osobitného zákona (pozn. ide o odkaz na § 5 zákona o vysokých
školách upravujúci práve verejné vysoké školy).



Podľa § 12 ods. 3 veta druhá zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií je neplatný aj
právny úkon, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitným zákonom.

Ako už bolo viackrát uvedené, Zmluvu o spolupráci na zabezpečenie ubytovacieho zariadenia zo
dňa 27.08.2008 mal žalobca, ktorý má postavenie verejnej vysokej školy nadobudnúť nehnuteľnosť -
ubytovacie zariadenie jej vybudovaním zo strany žalovaného na žalobcovom pozemku s tým, že ako
protiplnenie mal žalobca podľa zmluvy na žalovaného previesť vlastnícke právo k zmluve uvedeným
iným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu.

Je nesporné, že vzhľadom na cenu nehnuteľností, ktoré mali byť predmetnou zmluvou žalobcom
nadobudnuté a tiež ním prevedené, sa na predmetné nakladanie s majetkom žalobcu vzťahuje zákonná
požiadavka jeho predbežného schválenia tak zo strany jeho akademického senátu (ako jedného z
orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy v zmysle § 7 písm. a) zákona o vysokých
školách), ako aj zo strany jeho správnej rady (ako orgánu uplatňujúceho a presadzujúceho verejný
záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných
prostriedkov poskytnutých jej štátom v zmysle § 40 ods. 1 zákona o vysokých školách).

Zákonná potreba tohto schvaľovacieho procesu, ako aj jeho podmienky jasne vyplývajú z § 17 ods. 1,
§ 9 ods. 1 písm. i) a § 41 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách.

Z ustanovení § 9 ods. 1 písm. i) a § 41 ods. 1 písm. a) citovaného zákona jednoznačne vyplýva,
že schválenie akademickým senátom, ako aj správnou radou musí byť predbežné, čiže sa musí
procedurálne i obsahovo perfektným spôsobom uskutočniť skôr než rektor ako štatutárny orgán verejnej
vysokej školy príslušný právny úkon v jej mene uzavrie.

Sporným by sa mohlo javiť iba to, či predmetom schválenia uvedenými orgánmi má byť návrh právneho
úkonu (zmluvy) s už jasne stanovenými podmienkami (ako tvrdil žalovaný) alebo či postačuje schválenie
len určitého spôsobu naloženia s majetkom verejnej vysokej školy (ako naopak tvrdil žalobca).

Odvolací súd považuje za správne v tomto smere závery súdu prvého stupňa, ktorý rovnako ako odvolací
súd dospel k záveru, že z hľadiska uvedenej zákonnej úpravy je potrebné, aby sa predmetom schválenia
stal návrh na uzatvorenie zmluvy so žalovaným s jasne koncipovanými právami a povinnosťami, ktoré
majú pre zmluvné strany z uzavretej zmluvy vyplývať. Tento zmluvný návrh musí byť podľa názoru
odvolacieho súdu koncipovaný už v štádiu uvedeného predbežného schvaľovania tak konkrétne, že v
prípade jeho schválenia bude jeho následným prijatím kontraktačný proces už ukončený.

Uvedenému záveru nepochybne nasvedčuje okrem iného i dikcia § 41 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých
školách, podľa ktorého dáva správna rada verejnej vysokej školy predchádzajúci písomný súhlas s
návrhom rektora na právne úkony, ktorými má dôjsť k nakladaniu s majetkom verejnej vysokej školy.
Za návrh právneho úkonu v tomto prípade možno považovať návrh dvojstranného právneho úkonu -
zmluvy, ktorá mala byť účastníkmi uzavretá to už s presne vymedzenými zmluvnými podmienkami.

Bez znalosti konkrétnych práv a povinností vyplývajúcich zo zamýšľanej zmluvy by napokon akademický
senát ani správna rada žalobcu nemohli adekvátne posúdiť účelnosť a výhodnosť úkonu pre verejnú
vysokú školu. Získanie ich súhlasu iba pre všeobecne a stroho koncipovaný investičný zámer (ako tomu
bolo i v tomto prípade) by preto robilo zo schvaľovacieho procesu akt viacmenej formálny.

Pri takto formálne poňatom schvaľovacom procese by správna rada verejnej vysokej školy naviac
nemohla adekvátne uplatniť svoje primárne zákonné poslanie vyplývajúce z § 40 ods. 1 zákona o
vysokých školách, ktorým má byť obhajoba verejného záujmu v súvislosti s využívaním jej majetku a
rovnako ani akademický senát svoju úlohu samosprávneho orgánu pri nakladaní s majetkom verejnej
vysokej školy vyplývajúcu z § 17 ods. 1 tohto zákona.



Ako už bolo súdom prvého stupňa dostatočne ozrejmené, v prejednávanom prípade došlo k
vypracovaniu návrhu na uzavretie zmluvy až následne po schválení „investičného zámeru“ zo strany
príslušných orgánov verejnej vysokej školy a tento zmluvný návrh napriek vyššie uvedenému už nebol
predmetom schválenia zo strany akademického senátu a správnej rady žalobcu.

Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu je potrebné tiež uviesť, že dôvod neplatnosti zmluvy v danom
prípade explicitne vyplýva z § 12 ods. 3 vety druhej zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom
verejnoprávnych inštitúcií. Tento predpis totiž označuje za neplatné všetky právne úkony, ktoré sú
uzavreté nielen v rozpore s ním, ale aj v rozpore s osobitným predpisom, za ktorý je v zmysle § 1 ods.
1 písm. b) tohto zákona potrebné považovať i zákon o vysokých školách.

Ako to vyplýva z už uvedeného, súdy rozpor so zákonom o vysokých školách vidia v tom, že vtedajší
rektor žalobcu pred uzavretím predmetnej zmluvy potrebný predbežný súhlas s návrhom právneho
úkonu od akademického senátu a správnej rady nezískal, hoci to bolo potrebné v zmysle § 17 ods. 1, §
9 ods. 1 písm. i) a § 41 ods. 1 písm. a) zákona o vysokých školách.

Dôsledky neplatnosti predmetnej zmluvy na prejednávanú vec však už súd prvého stupňa neposúdil
správne, keď ju nezohľadnil pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalovanom
určení.

Žalobca už v žalobe správne s poukazom na ustálenú judikatúru podotýka, že naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva neexistuje tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Opodstatnená by
žaloba podľa § 80 písm. c) OSP nemohla byť tam, kde by bolo možné žalovať priamo na plnenie a
kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Žalobca
sa domnieva, že ani o jeden z uvedených prípadov spomenutých v ostatnej vete v jeho prípade nejde.
Žaloba zdôrazňuje, že ak určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je
existencia naliehavého právneho záujmu prítomná.

Odvolací súd však vzhľadom na posúdenie predbežnej otázky platnosti zmluvy podotýka, že určovacia
žaloba, ktorou sa žalobca v danom prípade domáha určenia neplatnosti odstúpenia žalovaného od
zmluvy, nemôže ani v prípade, ak by jej bolo vyhovené, vytvoriť pevný právny základ pre vzťah
účastníkov.

Pre žalobcu by mal úspech v tomto spore (určenie, že odstúpenie žalovaného od zmluvy je neplatné)
význam iba v tom prípade, ak by zmluva samotná bola zmluvou platnou. Želaním žalobcu totiž je,
aby sa vyslovením neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy nastolil stav, v ktorom sú účastníci
naďalej viazaný svojimi zmluvnými záväzkami a môžu uplatňovať i svoje zmluvné práva. Vzhľadom
na vyššie uvedené závery o neplatnosti zmluvy samotnej však táto určovacia žaloba nemôže vytvoriť
žalobcom želaný pevný základ pre právny vzťah účastníkov, pretože z neplatnej zmluvy účastníkom v
nej dohodnuté práva a povinnosti nevznikli a zmluva ich nezaväzuje.

Z uvedeného dôvodu je zistenie otázky platnosti odstúpenia žalovaného od neplatnej zmluvy z
praktického hľadiska úplne nepodstatné a žaloba mala byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na žalovanom určení.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny vo
výroku potvrdil i keď čiastočne z iných právnych dôvodov než aké súd prvého stupňa viedli k zamietnutiu
žaloby.

Odvolací súd však podľa § 238 ods. 3 OSP proti svojmu prvostupňové rozhodnutie potvrdzujúcemu
rozhodnutiu vo výroku svojho rozsudku pripustil dovolanie, pretože sa domnieva, že ide o rozhodnutie po



právnej stránke zásadného významu. Urobil tak vzhľadom na možnosť i odlišného výkladu ustanovení
zákona o vysokých školách upravujúcich obsah schvaľovania návrhov rektora na právne úkony, než
ktorý použil odvolací súd v danom prípade a tiež vzhľadom na absenciu známej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorá by riešila predmetný právny problém.

O trovách odvolacieho konania v danom prípade podľa § 224 ods. 4 OSP rozhodne súd prvého stupňa,
keďže tento o trovách prvostupňového konania nerozhodol z dôvodu svojho postupu podľa § 151 ods.
3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.