{"guid": "10c006b8-bffb-4090-8bdb-c8f2ae4dea4c:1f1bc87d-d177-4c28-9eef-9508b2edce11", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7513212904.3", "spisova_znacka": "12CoE/502/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 12CoE/502/2014 z 26. 11. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 26. novembra 2014, sp. zn. 12CoE/502/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7513212904.3", "identifikacne_cislo": "7513212904", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2014-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f1bc87d-d177-4c28-9eef-9508b2edce11", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7513212904.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7513212904.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7513212904.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/502/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513212904
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7513212904.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869
464, proti povinnej P. X., U. XXX, o vykonanie exekúcie pre 960,56 € s prísl., o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu 12Er/3579/2013-12 z 10.12.2013 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením žiadosť súdnej exekútorky (ďalej len exekútorka) P.. U.
X., Exekútorský úrad Bratislava, W., Y. X/A, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex
1766/13  zamietol.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnená sa návrhom podaným 25.7.2013 domáhala u exekútorky
vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej, na základe exekučného titulu
(ďalej len titul) - právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku ISA12100017 z 27.12012
(ďalej len Rozsudok) Stáleho rozhodcovského súdu, Bratislava, Trnavská cesta 7, IČO: XX XXX XXX
(ďalej len rozhodcovský súd), vydaného rozhodcami U.. U. M., U.. P. W. Y. P.. W. D. 5.8.2011 a, že
8.8.2013 mu doručila exekútorka žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc
z § 41 ods.2 písm. d) a 44 ods.2 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
EP), ktorých znenie citoval, po oboznámení sa s obsahom spisu, dokladov v ňom založených, no najmä
obsahom Rozsudku a obsahom zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo 6.9.2006 (ďalej len Zmluva), so
všetkými jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi právnym predchodcom oprávnenej a povinnou
bola uzavretá uvedená Zmluva, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 60 000 Sk/1
991,64 €, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 60, pričom ročná
percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 20,73 % ročne a, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky proti povinnej spolu s prísl. a všetkými právami
z postupcu (Poštová banka a.s.) na  postupníka (oprávnená). Ďalej, citujúc znenie § 52,§ 53 ods.1,4
a § 54 O. z. (v znení platnom do 31.12.2007),§ 2 písm. a),b) a § 3 ods.1,2 zák.č.258/01 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (teda zák. platného v čase uzavretia
predmetnej Zmluvy),čl.2 písm. a),čl.3 ods.1,3,čl.6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica) a § 45 ods.1,2 zák.č.244/02 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa
vymáha plnenie zo Zmluvy, že uvedená zmluva je podľa cit. ust. zák. o spotrebiteľských úveroch zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávnenou) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský
úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a
spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so



spotrebiteľským úverom a takisto zo Zmluvy nevyplýva, že ide o prípady podľa § 1 ods.2 a 3 zák. o
spotrebiteľských úveroch, teda o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto
zák. Zdôraznil, že jediným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu
účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, že ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa §
45 ods.1 písm. b) alebo c), že však pre vyvodenie takýchto záverov musí mať k dispozícii predovšetkým
zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie
sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom
konaní, teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti titulu je i rozhodcovská doložka (ďalej len doložka),
najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v Rozsudku
a že súd rozhodujúci o návrhu na exekúciu právoplatného rozhodcovského rozsudku, vydaného bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď potom ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu doložky, uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom. Z predloženej Zmluvy spolu s obchodnými podmienkami pre uver (verzia
1/2006) Poštovej banky, a.s. (ďalej len OP a banka) zistil, čo je ustanovené v čl.9 bod 9.2 - Prechodné
a záverečné ustanovenia - doložka a uzavrel, že podľa takto formulovanej doložky sa spotrebiteľ
musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo pre povinnú to v tomto prípade znamená podrobiť sa
konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 450 km), pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnená
už predformulovala v Zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, ktorá má z takejto
aktivity oprávnenej majetkový prospech. Na základe uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo VOP, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá od neho vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť titulom na udelenie poverenia pre exekútora, že o takúto zmluvnú podmienku ide
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale
ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, že súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú doložku, skúma všetky
dôležité skutočnosti, vyvolávajúce hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v jeho neprospech, že za také okolnosti možno považovať, napr. neprijateľné miesto
rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv (rozhodcovia so
sídlom v Bratislave) alebo pravidlá rozhodcovského konania, ukladajúce povinnosti, ktoré predpisy
upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Dospel k záveru,
že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán a preto je podľa § 53 ods.4 O. z. neplatná. Poukázal na to, že k ust. právneho poriadku upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo smernice. Uzavrel, že v konkrétnej
exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zák.č.150/04 Z. z., účinným od 1.4.2004,
možno považovať za nekalú podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi
práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, že doložka je neprijateľná, lebo
nebola                                                                   spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, že takáto doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinnosti odporuje dobrým mravom a, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe doložky,
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených
dôvodov, podľa  § 44 ods.2 EP v spojení s § 45 zák. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť
exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.
I. Oprávnená podala voči uzneseniu včas odvolanie v celom rozsahu. Podávané odvolanie proti
uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, dôvodila: podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p., podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p.
tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 205
ods.2 písm. f) O. s. p. tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
podľa § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nebola
riadne poučená podľa § 120 ods.4 O. s. p., ich bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu, podľa § 221 ods.1 písm. d) O. s. p. tým, že v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, podľa § 221 ods.1 písm. f) O. s. p. tým, že



účastníkovi konania - jej sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa § 221 ods.1
písm. h) O. s. p. tým, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. II. Podala „dňa“ na exekútorský úrad uvedenej exekútorky
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky v uvedenej výške priznanej
právoplatným a vykonateľným rozhodcovským Rozsudkom rozhodcovského súdu. K návrhu priložila ako
prílohu originál uvedeného rozhodcovského rozhodnutia a fotokópiu Zmluvy spolu s jej neoddeliteľnými
súčasťami. Podaním z 23.7.2013 exekútorka požiadala exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre uvedenú sumu. III. 1. Prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie
poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zák. § 44 ods.2 EP, súd: vychádzal
pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nebola
riadne poučená podľa § 120 ods.4, ich bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu odňal účastníkovi konania - jej možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Citovala znenie § 44
ods.2 prvá a druhá veta EP. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere, ktorá obsahuje doložku. Má za to, že rozhodnutia nie je dostatočne zdôvodnené, ako
súd dospel k týmto záverom. Citovala čl.2 ods.2 Ústavy SR. Je toho názoru, že zakladať oprávnenia
štátnemu orgánu nie je možné, ani zák. prípustné, len na základe judikatúry Najvyššieho súdu (ďalej len
NS), či dokonca na základe súdnej praxe, ktorá je navyše nejednotná. V takom prípade by stratil význam
zákonodarný orgán, ktorého právomoc si uzurpovali súdne orgány. Má za to, že súdy svojim výkladom
fakticky novelizujú právne normy. Postup súdu, ktorý je mimo hraníc zák., zasahuje aj do princípu právnej
istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko účastník konania nemôže jednoznačne predpokladať, ktoré
normy súd v jeho veci bude aplikovať, ktoré dôkazy vykonávať. Základným interpretačným východiskom
pre posúdenie rozsahu preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu, príslušného konať vo veci
exekúcie právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, je fakt, že aj v prípade, ak titulom
je rozhodcovský rozsudok, súd, ktorý koná vo veci jeho exekúcie, je príslušný konať ako exekučný súd
(§ 45 ods.3 EP), resp. je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu (§ 45 zák. o rozhodcovskom
konaní). Inak povedané, ak titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo
súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Pokiaľ ide, po druhé, o
prieskum rozhodcovských rozsudkov, zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu
postupujúceho podľa § 37 zák. o rozhodcovskom konaní (preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným
rozhodcom) a redukovanú kontrolnú jurisdikciu pre súd, konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku
na základe žaloby. Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe v zmysle § 37 zák. o rozhodcovskom konaní
môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu, súd v konaní o neplatnosť rozhodcovského
rozsudku tento preskúmava z dôvodov podľa § 40 zák. o rozhodcovskom konaní, t.j. či Zákonodarca teda
vybavil všeobecne súdy právomocou, aby v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúmavali,
či nie je naplnený niektorý z dôvodov podľa § 40 zák. o rozhodcovskom konaní. Je v rozpore s
elementárnou logikou zákonnej úpravy, aby súd konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku smel
tento preskúmať z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv
spotrebiteľa, ale exekučný súd smel preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska jeho súladu
so všetkými všeobecne záväznými predpismi. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému
súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie
nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického
výkladu. Uvedené potvrdzuje aj NS Slovenskej republiky (ďalej len SR) v jednom svojom rozhodnutí
(uznesenie 4Cdo159/2009 zo 16.6.2009; z jeho odôvodnenia citovala). 2. Prekročením zákonných
limitov pre skúmanie titulu § 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to
skúmaním doložky, súd: dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
nebola riadne poučená podľa § 120 ods.4, ich bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania - jej možnosť konať pred súdom, nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Zákonodarca pamätal na procesnú situáciu, v ktorej bude titulom rozhodcovský rozsudok a
expressis verbis určil rozsah oprávnenia exekučného súdu § 45 ods.1 zák. o rozhodcovskom konaní.



Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako
titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s § 45 ods.1,2 zák. o rozhodcovskom konaní,
a tým „§ čl.2“ ods.2 Ústavy SR. Má za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako titul len v zák. určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zák. o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 O. s. p. Súd nemôže vec prejednávať
znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez
účasti oprávneného. O platnosti doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka, ako jej právny predchodca, v súlade so zák.
o rozhodcovskom konaní uzatvorila platnú doložku. Podľa čl.2 ods.3 Ústavy SR každý môže konať,
čo nie je zák. zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zák. neukladá. Z ust. O. s. p.,
zák. o rozhodcovskom konaní a EP vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre
opätovné prejednanie veci, disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu, a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t. j. spôsobilý byť podkladom pre
exekúciu. Vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zákonodarca „sa viaže“ na splnenie rovnakých
podmienok ako vykonateľnosť rozsudku všeobecného súdu: týmito podmienkami sú právoplatnosť
a uplynutie lehoty určenej na plnenie. Exekučný súd svoj záver opiera aj o § 45 ods.1,2 zák. o
rozhodcovskom konaní a odvoláva sa na právne závery exekučného súdu. Exekučný súd viaže rozpor s
dobrými mravmi na doložku, nie na plnenie priznané rozhodcovským súdom. Má teda zato, že exekučný
súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok,
ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zák. o rozhodcovskom konaní), podľa § 159 O. s. p. doručený
rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný; výrok právoplatného rozsudku je
záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova. Teda je tu prekážka res iudicata. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu
čl.2 ods.2 zák.č.460/92 Z. z., Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zák. Súd svojím konaním išiel nad rámec zák.
Nakoľko súd nerešpektujúc § 35 zák.č.244/02 Z. z. a § 40 a n. zák.č.244/02 Z. z., teda právne predpisy
ako aj práva tak povinnej, ako aj jej, rozhodoval o správnosti vydaného rozhodcovského rozsudku.
Podľa súčasného vymedzenia a praktického fungovania existuje deľba úloh medzi 2 rôznymi štádiami
konania. V 1. fáze konania sa rozhoduje o veci samej - nachádzacie konanie, realizuje sa ústavné
právo na súdnu ochranu a je v čo najširšej miere dodržiavaný príkaz dodržiavať všetky procesné
zásady umožňujúce spravodlivé vypočutie strán a rozhodnutie vo veci, ktoré po vyčerpaní opravných
prostriedkov nadobúda právoplatnosť. V 2. fáze dochádza k nútenému výkonu rozhodnutia. Účelom
civilného exekučného konania je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia vykonaná zásahom
do majetkových práv povinného. V rámci exekučného konania už preto nedochádza k opätovnému
preskúmaniu nachádzacieho konania a exekučné konanie tak nenahrádza opravné konanie. Zák. o
rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku rovnako ako upravuje
rozsudky všeobecných súdov O. s. p. Exekučný súd preto nemôže v rámci exekučného konania zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného titulu - rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť
len na také dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. [v tejto súvislosti
poukázala na Nález Ústavného súdu (ďalej len ÚS) SR ÚS2/2000]. V celom rozsahu sa stotožnila s
odôvodnením nálezu ÚS II.ÚS499/2012, ktorý rieši obdobnú skutkovú a právnu situáciu (citovala z jeho
odôvodnenia). Citovala z odôvodnenia Nálezu ÚS SR PL.ÚS21/08 z 23.9.2009 a ďalej z publikácie
PROCHÁZKA, R.: Stanovisko k vybraným aspektom exekúcie rozhodcovských rozsudkov a CSACH,
K: Stanovisko k možnosti exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci v
rámci exekučného konania. 3. Vylúčením možnosti riešiť spory podľa zák. o rozhodcovskom konaní, a to
nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd: dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej, nebola riadne poučená podľa § 120 ods.4, ich bez svojej viny nemohla označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania - jej možnosť konať pred súdom,
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bola povinná postupovať v súlade s ust.



rozhodcovského zák. Zdôraznila a dala do pozornosti, že v zmysle ust. II. časti bodu 10 VOP Poštová
banka, a.s. postupovala v súlade s § 93b) zák. o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi
návrh doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zák. stanovenú
ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie
z dôvodu, že titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že je zo zák.
povinná (oprávnená) klientovi ponúknuť návrh doložky. Pokiaľ by tak nerobila, došlo by k porušeniu
zák. o bankách, avšak aj napriek splneniu si zák. „stanovej“ povinnosti, súd práve týmto splnením
zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. V zmysle § 3 ods.2 zák. o rozhodcovskom konaní
rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia. Vzhľadom na to, že to vylúčené nebolo, nemala inú možnosť ako podať žalobu
na rozhodcovskom súde v zmysle dohodnutej doložky Poštovou bankou, a.s. v zmysle § 93b ods.1
zák.č.483/01 Z. z. o bankách. Citovala znenie § 4 ods.2 zák. o rozhodcovskom konaní. A teda doložka
dohodnutá vo VOP a v OP pre úver, bola dohodnutá riadne v súlade so zák., bola dohodnutá riadne. Má
za to, že exekučný súd nesprávne aplikuje ust. O. z. Plne sa stotožnila s odôvodnením cit. nálezu ÚS
II.ÚS499/2012, ktorý rieši obdobnú skutkovú a právnu situáciu a reprodukovala časť tohto odôvodnenia.
Citovala z rozhodnutí ÚS SR a to z: Uznesenia I.ÚS17/01 z 19.4.2001, Nálezu II.ÚS244/09 z 29.9.2009,
Nálezu I.ÚS390/08 z 23.4.2009, Uznesenia IV.ÚS110/09 z 2.4.2009, Nálezu I.ÚS335/06 z 30.10.2007 a
Uznesenia III.ÚS264/05 z 29.9.2005. 4. Nesprávnou aplikáciou § 53 ods.4 O. z. a porušením § 153 ods.1
O. s. p., absencia akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre rozhodnutie vo
veci, súd: - dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, - zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods.4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu, - rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, - odňal účastníkovi konania - jej možnosť konať pred súdom, - nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť doložky a porušením čl.2 ods.3 Ústavy SR konštatovať per
se neplatnosť doložky z dôvodu, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode
spotrebiteľa, bez uvedenia v čom má údajná nerovnováha spočívať. Exekučný súd nijako neskúmal
vôľu povinnej, že „nebolo“ preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní doložky, rovno, bez akýchkoľvek
skutkových či právnych dôvodov, ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Oporu
takéhoto postupu nemožno nájsť ani v slovenskom právnom poriadku, ani v európskej judikatúre, ktorá
výslovne vylučuje, aby boli všetky doložky per se označené za neplatné, bez dôkladného skúmania
skutkového stavu. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý
majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný
postup. V prípade, ak by zmluva neobsahovala doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch
strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia
strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležité naplánovať.
Akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, zasiahol do práv
povinnej. Má za to, že nepochybil, nezasiahol, že postupoval v súlade so zák., čo sa žiaľ nedá povedať o
súde, ktorý vydal napadnuté „uzneseniu“. Naopak zasiahol do práv účastníkov (právo domáhať sa súdnej
ochrany, právo na prejav slobodnej vôle, právo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
právo na uspokojenie pohľadávky,...), poprel ich vôľu (prejavenú podpisom zmluvy), svojím konaním
porušil viaceré zákonné ust. Povinná  nemala možnosť ovplyvniť ani iné dojednania v zmluve, avšak to
súd nenamieta. V tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., ktorý nadobudol platnosť
a účinnosť 30.5.2005 (ďalej len Rokovací poriadok; poznámka oprávnenej). Citovala znenie § 10
(Obsadenie rozhodcovského súdu) Rokovacieho poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že v rozhodcovskom
konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy 3 členný senát, pričom 1 člena senátu
si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu
(rozhodcu). Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z
geograficky rôznych oblastí SR, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových
strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením nálezu
ÚS II.ÚS499/2012, ktorý rieši obdobnú skutkovú a právnu situáciu (citovala z jeho odôvodnenia) a tiež
citovala z odôvodnenia  Nálezu ÚS SR I.ÚS 242/07 z 3.7.2008. Judikatúra NS Českej republiky (ďalej
len ČR) zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako aj odmietnutie poskytnutia právnej



ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. (rozsudok NS ČR z 29.6.2010, sp. zn. N23 Cdo1201/2009,
uznesenie NS z 28. „dubna“ 2010, sp. zn. 23Cdo4895/2009). 5. Konštruovaním nového skutkového
stavu bez jej účasti a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd:
- zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, ich účastník
konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu, - odňal účastníkovi
konania - jej možnosť konať pred súdom, - nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust.
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie
poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k
odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Nemala možnosť vyjadriť
sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd jej uprel
právo byť účastnou na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jej práva podľa čl.48 ods.2
Ústavy SR. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako titulu. Takýto výklad
je neprípustný, o. i., aj z 2 nasledujúcich dôvodov: (i) jednak nevyhnutne predpokladá a vyžaduje inú
úpravu procesných práv a povinností účastníkov exekučného konania, než akú obsahuje EP, a (ii) jednak
odporuje systematike zákonnej úpravy pokiaľ ide o prieskum rozhodcovských rozsudkov všeobecnými
súdmi SR. Pokiaľ ide, po prvé, o proces, je za hranicou rozumnej pochybnosti, že prieskum meritórneho
súladu obsahu rozhodcovského rozsudku s hmotnoprávnou úpravou vyžaduje nielen to, aby za účelom
zachovania základných podmienok pre riadny spor o skutkové tvrdenia a výklad hmotného práva boli
obom stranám v plnom rozsahu priznané procesné práva a povinnosti, tak ako tieto vymedzuje O. s.
p., ale aj to, aby výsledkom takéhoto prieskumu bolo rozhodnutie vo veci samej, či už v podobe zmeny
predmetného rozsudku alebo jeho zrušenia. V ani jednom z týchto prvkov neposkytuje ani O. s. p., ani
EP, ani zák. o rozhodcovskom konaní absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda, napr., vykonať
vo veci samej dokazovanie alebo, napr. rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Poukázala na Nález
ÚS II.ÚS499/2012, ktorý rieši obdobnú skutkovú a právnu situáciu (citovala, čo ÚS v jeho odôvodnení
uvádza). 6. Aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie (ďalej len EÚ) v horizontálnych vzťahoch a
judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD), súd: - vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods.4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu,
- odňal účastníkovi konania - jej možnosť konať pred súdom, - nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Smernica je záväzná pre
každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem
a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Citovala znenie čl.288 konsolidovaného znenia
Zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní EÚ, zverejnené pod č.2012/C 326/01 (pôvodný čl.249 ZES). Pokiaľ by
aj súd zvažoval doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti doložky
oprieť o Smernicu EHS č.93/13/EHS (ďalej len Smernica v príslušnom gramatickom tvare; poznámka
oprávnenej), nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom
výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zák. je výlučne
indikatívny, a v žiadnom prípade „interpretační“. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti doložky
nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa doložky všeobecne
alebo doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto
konania - bezprostredne záväzná. Samotná judikatúra ESD možnosť riešenia spotrebiteľských sporov v
rozhodcovskom konaní pripúšťa, ale zaväzuje súdy, aj pri žalobách o zrušení rozhodcovského rozsudku,
nie k plošnému rušeniu rozhodcovských rozsudkov z dôvodov nearbitrability spotrebiteľských sporov,
ale k dôkladnému a podrobnému skúmaniu konkrétnych okolností konkrétnej doložky, ako aj i vôle
priemerného spotrebiteľa a jeho mentálnych schopností; dokonca judikatúra NS ČR zdôrazňuje hranice
absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako aj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. (rozsudok NS ČR z 29.6.2010, sp. zn. N23 Cdo 1201/2009, uznesenie NS z
28. „dubna“ 2010, sp. zn. 23Cdo4895/2009). Zdôraznila, že teóriu o tzv. euro konformnom výklade
právaných noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach „vnútroštatného“ právneho
poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a spôsobom, ktorý je zlučiteľný s
ústavnými požiadavkami právneho poriadku; ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny
takýto „interpretační“ priestor nedáva. Citovala čl.7 ods.3 (správne ods.2; poznámka odvolacieho súdu)
Ústavy SR. Avšak, trvajúc na uvedenom, judikatúra ESD považuje doložku v spotrebiteľských zmluvách



za všeobecne prípustnú. Opakovane citovala znenie čl.288 ods.4 konsolidovaného znenia Zmluvy o EÚ
a Zmluvy o fungovaní EÚ, zverejnené pod č.2012/C 326/01, (pôvodný čl.249 ZES). Pri posudzovaní
tohto oprávnenia nie je možné vyvodiť túto právomoc súdov zo smernice Rady a z rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ. Nakoľko je toho názoru, že ani akýmkoľvek extenzívnym eurokonformným výkladom čl.288
konsolidovaného znenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní EÚ, zverejnené pod č.2012/C 326/01,
(pôvodný čl.249 ZES) nie je možné dospieť k záveru o všeobecnej právnej záväznosti rozhodnutí
Súdneho dvora EÚ. A teda, ak súdy v rozpore s uvedeným ust. vyvodzujú svoju právomoc z rozhodnutí
Súdneho dvora EÚ, nakoľko tie sú záväzné len pre účastníkov daného sporu, a zároveň nepatria
medzi primárne pramene práva, postupujú arbitrárne v rozpore so zásadou zákonnosti, pretože takýto
postup nemá oporu v zák. Tieto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú mnohokrát cit. bez znalosti celého
kontextu rozhodnutia, skutkových okolností veci a predovšetkým bez znalosti právnych reálií štátu
a vnútroštátnych noriem, ktoré sa na dané vzťahy a účastníkov tohto konania vzťahujú. Následne
dochádza k vytrhnutiu časti odôvodnenia a petitu z celkového kontextu. Zároveň je vylúčené a v rozpore
s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo „Smernica“ Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny prameň práva a
je záväzný pre každý členský štát, nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi
súkromného práva, obzvlášť ak už bola do právneho poriadku už implementovaná. Zdôraznila, že podľa
čl.1 ods.1 Ústavy SR, SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani
náboženstvo. 7. Porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči v skutkovo
a právne obdobných veciach v 3 veciach poverenie vydajú aj zamietajú, súd: - vychádzal pri rozhodovaní
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods.4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu, - odňal účastníkovi konania - jej možnosť konať pred súdom, - nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V
obdobnej exekučnej veci KS v Bratislave uznesením 18CoE/633/2011-25 z 26.6.2012 zrušil uznesenie
Okresného súdu (ďalej len OS) Malacky 23Er/2074/2011-13, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie
poverenia v zmysle § 44 ods.2 EP a vec vrátil súdu prvého stupňa ďalšie konanie (reprodukovala časť
dôvodov uvedených v uznesení 18CoE 633/2011-25 z 26.6.2012). Poukázala na uznesenie ÚS SR
III.ÚS/23/2013-8 a citovala, čo v ňom konštatuje. Ďalej uznesením 2CoE/292/2012-59 KS v Banskej
Bystrici zrušil uznesenie OS Lučenec 5Er/273/2011-43, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie
poverenia (reprodukovala časť dôvodov uvedených v uznesení 2CoE/292/2012-59). Obdobne bolo
rozhodnuté aj v exekučnej veci 3Er/2176/20113 na OS Brezno, kedy KS v Banskej Bystrici uznesením
2CoE/112/2012-59 zrušil uznesenie OS Brezno 3Er/2176/2011-43 z 22.12.2011. Taktiež uznesením
18CoE/635/2011-36 z 30.11.2012 KS v Bratislave zrušil uznesenie OS Malacky 23Er/574/2010-26,
ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (reprodukovala časť dôvodov uvedených v uznesení 18CoE/635/2011-36 z 30.11.2012).
Obdobne bolo rozhodnuté aj v exekučnej veci 23Er/2680/2011 vedenej na OS Malacky, kedy KS v
Bratislave uznesením 18CoE/632/2011-23 zrušil uznesenie OS Malacky 23Er/2680/2011-12 z 8.8.2011.
8. Neprimeraným zvýhodňovaním povinnej pred exekučným súdom na základe jej postavenia, súd -
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, - zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený
podľa § 120 ods.4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu, - rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, - odňal účastníkovi konania - jej možnosť konať pred súdom, - nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Je toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov
konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len
na základe jej postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinnej, svojím „konaní“ a svojou vôľou,
bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k
pasivite. Má za to, že práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zák. a povinností, a nie jednostranne
zvýhodňovať dlžníkov, ktorý sa vlastným konaním ocitol na prahu exekúcie. Poukázala na uznesenie
ÚS SR III.ÚS23/2013-8 (opakovane citovala, čo v ňom ÚS konštatuje). Citovala i z Nálezov ÚS SR
III.ÚS153/07 z 18.10.2007 a III.ÚS171/06 z 5.4.2007. 9. Exekučný súd svojim postupom „znemožnili“
uplatniť svoje právo priznané titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného



rozsudku. IV. Na základe uvedeného navrhla, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zmenil tak, že žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne,
aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania [§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním
stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno uviesť nasledovné skutočnosti:
Právne predpisy explicitne nekonfrontujú navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, avšak na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu
a zák. sledovaného cieľa (ratio legis), netreba použiť ani zložité výkladové metódy, lebo ako dobré
mravy sa dajú definovať pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, a ak tomuto kritériu zmluvná podmienka
nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom, pričom nie každá zmluvná podmienka, vyvolávajúca nepomer
v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná, pokiaľ je však zmluvná podmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom a zároveň tým vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd zamietne žiadosť
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky, pretože ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd je oprávnený
zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu, ak je
titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval
z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39 a § 53 ods.5 O. z. a § 45 ods.1 písm. c),ods.2 zák. o
rozhodcovskom konaní), lebo iba tak môže naplniť cieľ čl.6 ods.1 smernice postarať sa o to, aby
spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a pokiaľ pri
preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zistí uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne. Cieľom rozhodcovskej zmluvy
je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého
zmluvné strany delegovali takúto právomoc, čo znamená, že v porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je význam doložky osobitný, lebo v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy a keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená, pretože
v prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon verejnej moci, so zreteľom na to, že rozhodcovsky
súd nie je orgánom verejnej moci a teda ani jeho rozhodcovské rozsudky nemôžu byť rozhodnutím
orgánu verejnej moci, jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza z vlastnej
súkromnej moci strán, určovať si svoj osud. Vzhľadom na uvedené, je opodstatnený názor, že ak
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Je
potrebné poukázať aj na to, že doložka v prejednávanej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre titul v tomto
konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ (v
tomto prípade oprávnená) ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, že doložku
si spotrebiteľ (povinný) osobitne nevyjednal a nemal na výber, že vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým VOP,
resp. OP a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnená) ako prvý, pričom
to je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať titul a rozhodcovský
súd je pritom paušálnym spôsobom uvedený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V tejto
súvislosti treba podotknúť, že v súčasnosti účinný § 53 ods.4 písm. r) O. z. už výslovne ustanovuje, že je
neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne
v rozhodcovskom konaní. So zreteľom na uvedené bol urobený záver, že doložka je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom (povinnou) osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu, takáto neprijateľná doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv



a povinností z takejto doložky im odporuje, preto boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým
exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak pohľadávka vznikla zo spotrebiteľského
vzťahu, na tejto jej povahe sa nič nemení ani v prípade, že sa postúpila subjektu, ktorý nebol účastníkom
pôvodného spotrebiteľského vzťahu a spotrebiteľovi zostávajú všetky práva, ktoré mal vo vzťahu k
pôvodnému veriteľovi.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/3579/2013", "guid": "b7c0e1aa-2eb9-40c4-a5b3-66ec15ec1935:d6201f7a-86fd-4dd5-8ace-4836ddf0706e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2057, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27"}, {"guid": "ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 1017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9"}, {"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 959, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6"}, {"guid": "ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 1005, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 171/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 656, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ce748df4-c0a6-4255-b1d2-1e1a400ad356:50bbbd33-4a9c-4f1d-bf19-1d4e3de7bb65", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8504112656.1", "spisova_znacka": "2CoE/112/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoE/112/2012 z 30. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8504112656.1"}, {"guid": "a0fbda81-9272-43ca-87dd-5151a43359b2:86732085-4fd5-42a3-8173-13e64ffc3bf6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1", "spisova_znacka": "2CoE/292/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/292/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1"}, {"guid": "e658c635-9f9c-4393-abff-04a0e46b1a82:b081e05b-747f-49ab-8c55-f44f26c7ba97", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Er/2680/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/2680/2011 z 22. 12. 2021", "sud": "Okresný súd Malacky", "datum_vydania": "2021-12-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e658c635-9f9c-4393-abff-04a0e46b1a82:b081e05b-747f-49ab-8c55-f44f26c7ba97"}, {"guid": "60af3f4e-3780-4802-9853-922fa38e1fa8:43e747bb-6292-4d05-9732-f12fc585292a", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Er/2074/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/2074/2011 z 20. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Malacky", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/60af3f4e-3780-4802-9853-922fa38e1fa8:43e747bb-6292-4d05-9732-f12fc585292a"}], "citovane_v": []}