{"guid": "10be6cb6-6a9f-4beb-9ca0-530ea0ec60ee:dd586a14-8b5c-4966-b7dd-cffae02ae09d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:9014010108.1", "spisova_znacka": "6S/211/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/211/2014 z 24. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. mája 2016, sp. zn. 6S/211/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:9014010108.1", "identifikacne_cislo": "9014010108", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Gabriel Slobodník", "sudca_id": 1279, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriel-slobodnik-1279", "datum_vydania": "2016-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/382", "nazov": "zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/382-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd586a14-8b5c-4966-b7dd-cffae02ae09d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:9014010108.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:9014010108.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:9014010108.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/211/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010108
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:9014010108.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: Z.. D. J., nar.:
XX.XX.XXXX, Y. XXX, XXX XX Y., zastúpená: JUDr. Dušan Kmec, advokát, M. R. Štefánika 2465, 093
01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám.
13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 24 063/2014/15/RK zo dňa 14.07.2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  m e n í  napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 24 063/2014/15/RK zo dňa
14.07.2014 v časti uloženej peňažnej pokuty tak, že žalobkyni Z.. D. J. P..Č..  XXXXXX, Q. XX.XX.XXXX,
U. XXX XX Y. XXX sa za porušenie povinností opísaných vo výroku rozhodnutia odboru znaleckej,
tlmočníckej a prekladateľskej činnosti žalovaného č. 24 063/2014/15 zo dňa 27.02.2014 ukladá peňažná
pokuta vo výške 200,- Eur. Vo zvyšnej časti zostáva výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného
nezmenený.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 24063/2014/15RK zo dňa 14.07.2014, ktorým zmenil rozhodnutie Odboru
znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti žalovaného (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán”)
č. 24 063/2014/15 zo dňa 27.02.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie”) vo výroku o uložení sankcie
tak, že za porušenie povinností opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia za spáchaný delikt
uložil pokutu vo výške 800 Eur. Žiadala napadnuté rozhodnutie, vrátane prvostupňového rozhodnutia,
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa v žalobe poukázala na vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým jej bola uložená peňažná
pokuta vo výške 100 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala rozklad, ktorým sa domáhala zrušenia
prvostupňového rozhodnutia a zastavenia správneho konania z dôvodu, že správny delikt sa nestal. V
tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na dôvody uvedené v podanom rozklade proti prvostupňovému
rozhodnutiu. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené
tak, že za spáchaný delikt jej bola uložená peňažná pokuta vo výške 800 Eur, bola teda zvýšená. K
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalobkyňa uviedla, že vo svojom znaleckom posudku presne
vysvetlila a zdôvodnila svoje závery a tieto závery už len opakovane uvádzala vo svojich vyjadreniach
v rámci správneho konania. Poukazovala na záver vyjadrený v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorým sa
žalovaný vôbec nevysporiadal a v zmysle ktorého prílohy nemusia byť súčasťou znaleckého posudku
ak sú súčasťou rozsiahleho trestného spisu. Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobkyne a nedoplnil dôkazy
- nepožiadal znalecký ústav o navrhované nové vyjadrenie znaleckého ústavu na vysvetlenie, v čom



je znalecký posudok nepreskúmateľný. Taktiež namietala, že žalovaný nevyužil ust. § 21 správneho
poriadku a nariadil ústne pojednávanie za účasti žalobkyne a znaleckého ústavu. Z tohto postupu podľa
žalobkyne vyplýva, že správne orgány nemali záujem o presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.
V ďalšom žalobkyňa poukazovala na vyjadrenie vyšetrovateľa (objednávateľa predmetného znaleckého
posudku), podľa ktorého je predmetný znalecký posudok preskúmateľný, keďže zodpovedal všetky
položené otázky v potrebnom rozsahu, bez potreby ďalšieho doplnenia alebo vysvetlenia zo strany
znalca. V tejto súvislosti namietala argumentáciu v napadnutom rozhodnutí o tom, že adresát znaleckého
posudku nemusí rozpoznať nejasnosť prípadne nezrozumiteľnosť znaleckého posudku. Zdôraznila,
že vyšetrovateľ disponoval celým spisovým materiálom a závery žalobkyne mal možnosť porovnať s
ekonomickou agendou, na ktorej časti žalobkyňa vo svojom znaleckom posudku poukazovala a svoj
znalecký úkon zdôvodňovala. Taktiež sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobkyne v podanom
rozklade o možnom blízkom vzťahu pracovníka žalovaného, ktorý vypracoval prvostupňové rozhodnutie,
k sťažovateľovi. Záverom žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
týkajúce sa výšky uloženej sankcie. Odvolací správny orgán má v zmysle § 59 správneho poriadku
povinnosť zmeniť nezákonné rozhodnutie prvostupňového orgánu. Ak je sankcia uložená v rozmedzí
určenom zákonom, podľa žalobkyne sa nemôže jednať o nezákonné rozhodnutie. Zmena sankcie by
podľa žalobkyne prichádzala do úvahy vtedy, ak by prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí
uložil takú sankciu, ktorá by nebola zákonom určená.

Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť a vo svojom vyjadrení k žalobe
doručenom súdu dňa 10.11.2014 poukázal na postup pred vydaním prvostupňového rozhodnutia.
Pri rozhodovaní vychádzal z podania p. L. F., vyjadrenia žalobkyne k tomuto podaniu a stanoviska
Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Žalovaný poukázal na odborné stanovisko
Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 03.10.2013, v závere ktorého bolo
skonštatované, že znalecký posudok č. 20/2012 vypracovaný žalobkyňou je čiastočne nepreskúmateľný
predovšetkým z dôvodu, že neobsahuje relevantné prílohy, ktoré by podporili závery znalkyne. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch (ďalej len „zákon o znalcoch”) a tiež na vlastné šetrenie prvostupňového orgánu. S
poukazom na znenie § 17 ods. 6 zákona o znalcoch žalovaný spochybňoval obranu žalobkyne o tom,
že v danom prípade malo ísť o rozsiahly spisový materiál (trestný spis rozsahovo zodpovedajúci cca
900 stranám), priloženie ktorého by nezodpovedalo zásade efektívnosti a hospodárnosti. Mal za to, že
žalobkyňa si nesplnila riadne svoju zákonnú povinnosť, keď v posudzovanom úkone neodkázala na
jednoznačne a nezameniteľne vymedzený zdroj, z ktorého pri vykonávaní znaleckej činnosti vychádzala.
Na tomto mieste žalovaný zdôraznil, že aj pri vymenovaní podkladov, z ktorých vychádzala pri
vypracovaní posudzovaného úkonu, použila neurčité slovné spojenie - „ostatné materiály zo spisu”.
Tiež žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobkyne k začatiu správneho konania, v ktorom túto zákonnú
povinnosť splnila (uviedla odkaz  na jednoznačne a nezameniteľne vymedzený zdroj, z ktorého pri
vykonávaní znaleckej činnosti vychádzala). Táto skutočnosť podľa žalovaného však nie je spôsobilá
zhojiť nepreskúmateľnosť písomného vyhotovenia posudzovaného úkonu. Poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 11/2008 zo dňa 28.01.2010. Ďalej žalovaný s použitím §
16 ods. 2 písm. b/ a § 17 ods. 6 zákona o znalcoch dôvodil, že ani stotožnenie sa objednávateľa
znaleckého posudku s jeho závermi nezbavuje znalkyňu povinnosti tieto riadne odôvodniť. Tiež žalovaný
spochybňoval obranu žalobkyne v tom, že obsah znaleckého posudku je preskúmateľný po vyžiadaní
vyšetrovacieho spisu. S ohľadom na obsah predmetného vyšetrovacieho spisu, ktorý pozostáva z 885
listov podľa žalovaného nemožno spravodlivo žiadať od orgánov, pre potreby ktorých bol posudzovaný
úkon vypracovaný, aby „uhádli”, z ktorej spomedzi 885 listín vychádzala znalkyňa pri tom-ktorom
skutkovom zistení. Pritom je podľa žalovaného dôležité, aby ten, komu je znalecký úkon určený, mu
rozumel, inak tento dôkazný prostriedok stráca zmysel. K námietke žalobkyne o nedoplnení dokazovania
o ďalšie vyjadrenie znaleckého ústavu a o nenariadenie ústneho pojednávania v konaní o rozklade
žalovaný uviedol, že zákon žalovanému neurčuje povinnosť doplniť dokazovanie pokiaľ prejednávaný
skutok bol náležite ozrejmený pred správnym orgánom prvého stupňa a dostatočne zrozumiteľne
vymedzený a právne kvalifikovaný. Taktiež nariadenie pojednávania by bolo podľa žalovaného v danej
veci nehospodárne. K zaujatosti zamestnanca prvostupňového správneho orgánu žalovaný uviedol,
že v danej veci v prvom stupni rozhodoval riaditeľ príslušného odboru a nie údajne zaujatý pracovník
správneho orgánu, ktorý len pripravil podklady pre rozhodnutie. V tejto súvislosti žalovaný tiež poukázal
na to, že žalobkyňa dôvodnosť svojho procesného úkonu nijako nepodložila (nerozviedla v čom
má spočívať blízky vzťah pracovníka správneho orgánu a podávateľa podnetu) a vzniesla námietku
zaujatosti až po doručení prvostupňového rozhodnutia, pričom už ku dňu začatia správneho konania



žalobkyňa mala vedomosť o vykonávaní procesných úkonov príslušným zamestnancom správneho
orgánu. Žalovaný navyše zdôraznil, že zaujatosť toho, kto v prejednávanej veci rozhoduje, sa skúma len
vo vzťahu k účastníkom konania, nie  k podávateľovi podnetu, nakoľko rozhodnutie o uložení sankcie
nemá žiadny vplyv na právne postavenie podávateľa podnetu. K samotnej výške uloženej sankcie, resp.
k jej zmene žalovaný uviedol, že zmena sa týkala iba časti výroku prvostupňového rozhodnutia o výške
sankcie, nie o vine za spáchaný iný správny delikt. Vzhľadom na závažnosť porušených povinností
mal žalovaný za to, že prvostupňovým rozhodnutím uložená pokuta nezodpovedala závažnosti, resp.
intenzite porušenia zákona o znalcoch, a teda nekorešpondovala s niekoľkonásobným protiprávnym
konaním v rámci jedného posudzovaného znaleckého úkonu. Z tohto dôvodu žalovaný pristúpil k
navýšeniu pôvodne uloženej peňažnej pokuty, pričom uvedené konanie považoval za súladné s § 27
ods. 3 zákona o znalcoch. Na základe uvedeného žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd príslušný na konanie, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v
rozsahu námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Predmetom súdneho prieskumu, podľa zaužívanej súdnej praxe,
môžu byť len tie námietky, ktoré sú konkretizované v podanej žalobe.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup
správneho orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 245 ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i
zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo
preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 27.02.2014 vydal žalovaný prvostupňové
rozhodnutie, ktorým uznal žalobkyňu za vinnú v tom, že v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu zo
dňa 06.12.2012 č. 20/2012 neodôvodnila závery vo veci účtovných operácií vzťahujúcich sa k pohybu
hnuteľného a nehnuteľného majetku, analýzy nákladov a spôsobenej škody. Neodôvodnila závery
ohľadom úhrad za predané náklady. Neodôvodnila tvrdenie ohľadom toho, že obchodné a platobné
podmienky medzi obchodnou spoločnosťou AGROMIX výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s r.o. a
obchodnou spoločnosťou Boonex, s.r.o. sú porovnateľné s inými odberateľmi. Náležite neodôvodnila
tvrdenie ohľadom efektívnosti hospodárenia obchodnej spoločnosti AGROMIX výrobno-obchodná
spoločnosť, spol. s r.o. Tým porušila povinnosť uloženú § 16 ods. 2 písm. b/ zákona o znalcoch v spojení
s § 17 ods. 6 zákona o znalcoch, čím spáchala iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona
o znalcoch a podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zákona o znalcoch sa jej uložila peňažná pokuta vo výške
100 Eur. V odôvodnení tohto rozhodnutia bola podrobne popísaná skutková podstata predmetného
iného správneho deliktu, ktorý pozostáva zo subjektu, subjektívnej stránky, objektu a objektívnej stránky.
Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, ktorý odôvodnila s poukazom na jednotlivé zdroje,
z ktorých pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku vychádzala. V ďalšej časti odôvodnenia
podaného rozkladu žalobkyňa argumentovala podobne ako v podanej žalobe. O tomto rozklade rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým prvostupňové rozhodnutie vo výroku o uložení sankcie
zmenil tak, že žalobkyni sa za porušenie povinností opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia
podľa § 27 ods. 3 zákona o znalcoch za spáchaný iný správny delikt ukladá peňažná pokuta vo výške 800
Eur. Vo zvyšnej časti (t.j. v skutkovej vete výroku a výroku o porušení povinnosti) žalovaný napadnutým
rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobkyne zamietol. V odôvodnení tohto
rozhodnutia boli argumentačným základom dôvody uvedené vo vyjadrení žalovaného k žalobe.



Podľa § 16 ods. 2 písm. b/ zákona o znalcoch znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne a
v určenej lehote.

Podľa § 17 ods. 3 písm. e/ zákona o znalcoch písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy
potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku.

Podľa § 17 ods. 6 zákona o znalcoch titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje
znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku
predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý
sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania
a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe
sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V
časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba
znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy
znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade
musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou
pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia
prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah
časti „posudok“.

Podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o znalcoch znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu,
ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zákona o znalcoch za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto
sankcie peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe.

Podľa § 27 ods. 8 zákona o znalcoch pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona
ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho
konania alebo opomenutia.

Podľa § 27 ods. 10 zákona o znalcoch iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo
a ukladá za ne sankcie.

Podľa § 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci,
najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom
pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu,
ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Podľa § 20j ods. 5 OSP, vo veciach uvedených v §250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade
škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol
správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je
rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku
rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli
v konaní pred správnym orgánom.

Po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu súd dospel k záveru, že skutkové zistenia žalovaného
ohľadom pochybenia žalobkyne pri výkone svojej činnosti znalca sú správne.  Súd sa stotožnil s



názorom žalovaného, že žalobkyňa  pochybila v prvej časti vypracovávania posudzovaného úkonu.
Neodôvodnila riadne jednotlivé skutkové okolnosti v texte posudzovaného úkonu, neuviedla ako prišla
k jednotlivým zisteniam. Spravidla si znalec plní uvedenú povinnosť (zabezpečiť preskúmateľnosť
znaleckého posudku) tým, že k znaleckému posudku priloží listiny. Súd prisvedčil argumentu žalobkyne,
že uvedené neplatí ak ide o rozsiahly listinný materiál, v tomto prípade trestný spis. V takomto prípade
je však potrebné v texte znaleckého posudku odkázať na jednoznačne a nezameniteľne vymedzený
zdroj. Povinnosťou žalobkyne bolo teda pri konkrétnom tvrdení uviesť čísla trestného spisu a číslo listiny,
o ktorej obsah toto zistenie opiera. Bez uvedeného je možné spochybniť vierohodnosť jednotlivých
zistení a vierohodnosť (logickosť, zrozumiteľnosť)   posudzovaného úkonu ako celku. Použitie neurčitých
slovných spojení ako napríklad \" ostatné materiály zo spisu...\" je pre účely znaleckého posudku
nedostatočné. Je výlučne na znalcovi, aby s ohľadom na svoje odborné znalosti, skúseností a zistené
doplňujúce informácie v znaleckom posudku použil, vždy však s odkazom na pramene takto získaných
informácií či podkladových materiálov. Súd sa stotožnil s názorom správneho orgánu, že pokiaľ ide o
rozsiahly listinný materiál, z ktorého znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, je potrebné
hodnovernosť zistení  (a tým preskúmateľnosť celého znaleckého posudku) zabezpečiť odkazom na
jednoznačne z nezameniteľne vymedzený zdroj. Súd zistil z administratívneho spisu (preštudovaním
znaleckého posudku), že žalobkyňa uvedeným spôsobom nepostupovala. Z uvedeného dôvodu, preto
správny orgán správne konštatoval, že posudzovaný úkon nebol vykonaný riadne.  V prejednávanej
veci je preskúmavaný úkon - znalecký posudok,  ako dôkaz pre rozhodnutie v trestnej veci,  určený
vyšetrovateľovi, prokurátorovi, sudcovi to je osobám ktoré nemajú potrebné vedomosti v ekonómii.
Nemožno preto od týchto osôb spravodlivo žiadať, aby uhádli, v ktorej spomedzi takmer 800 listín
tvoriacich trestný spis vyšiel účastník konania pri konkrétnom skutkovom zistení. Žalobkyňa sa bránila
tým, že policajný orgán ako aj prokurátor a nadriadený prokurátor považovali posudzovaný znalecký
úkon za zrozumiteľný, keďže títo nepožiadali znalca o jeho doplnenie alebo vysvetlenie prípadných
nejasností. Žalovaný správne uviedol, že ten komu je znalecký úkon určený nejasnosť prípadne
nezrozumiteľnosť znaleckého úkonu nemusí vôbec rozpoznať a identifikovať, ak nemá možnosť pre
absenciu dôvodov, podrobiť myšlienkový proces, ktorým znalec dospel k svojim záverom vlastnému
hodnoteniu a posúdeniu. K uvedenej problematike bol vypracovaný aj znalecký posudok, ktorého závery
potvrdzujú nepreskúmateľnosť posudzovaného úkonu.

K námietke žalobkyne ohľadom zaujatosti zamestnanca žalovaného, ktorý rozhodoval v jej veci, súd
prisvedčil argumentácii žalovaného, že v danej veci v prvom stupni rozhodoval riaditeľ príslušného
odboru a nie údajne zaujatý pracovník správneho orgánu, ktorý len pripravil podklady pre rozhodnutie.
V tejto súvislosti žalovaný tiež správne poukázal na to, že žalobkyňa dôvodnosť svojho procesného
úkonu nijako nepodložila (nerozviedla v čom má spočívať blízky vzťah pracovníka správneho orgánu a
podávateľa podnetu) a vzniesla námietku zaujatosti až po doručení prvostupňového rozhodnutia, pričom
už ku dňu začatia správneho konania žalobkyňa mala vedomosť o vykonávaní procesných úkonov
príslušným zamestnancom správneho orgánu.

Správne súdnictvo je v zásade koncipované na kasačnom princípe, t.j. súd preskúmava rozhodnutia
správnych orgánov čo do ich zákonnosti a zákonnosti postupu predchádzajúceho  vydaniu napadnutého
rozhodnutia a nenahrádza správnu úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania
rozhodnutí o uložení sankcie však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená
správnym orgánom je síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná,
najmä vzhľadom na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné
oprávnenie zakotvené v § 250j ods. 5 O.s.p. a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby
bola primeraná okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t.j. aby bolo učinené zadosť
jeho represívnej aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii.

Súd, aj v záujme zbytočného nepredlžovania konania, využil svoju právomoc danú mu § 250j ods. 5
O.s.p., pretože pokutu, ktorej uloženie ako druhu sankcie je inak v súlade so zákonom, z hľadiska výšky
aká bola žalobkyni uložená, súd považuje za neprimeranú.

Sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a
bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére dotknutej osoby na to, aby ju vnímala ako trest za už
spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom.
Pre určovanie jej výšky je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom
bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či



následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad na
doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

Uložená sankcia nie je najnižším možným trestom, ktorým je písomné pokarhanie.  Súd je toho názoru,
že okolnosti prípadu, ktoré sú opísané vyššie v texte odôvodnenia tohto rozsudku, spočívajúce v tom,
že v deliktuálnom konaní boli preukázané celkovo štyri pochybenia, kedy žalobkyňa nedostatočným
zdôvodnením svojich znaleckých záverom nedala možnosť posúdiť tieto závery dotknutým osobám,
ktoré sa právom mohli cítiť týmto dotknuté na svojich právach (oznamovateľ), neodôvodňujú uloženej
najmiernejšej sankcie, ale je potrebné uložiť pokutu - zasiahnuť do majetkovej sféry žalobkyne.

Pri posúdení výšky pokuty po oboznámení sa s administratívnym, písomnými podaniami účastníkov
konania a výpoveďou žalobkyne sa súd priklonil k odôvodneniu pokuty prvostupňovým správnym
orgánom, ktoré považoval za presvedčivejšie ako odôvodnenie uvedené v rozhodnutí žalovaného. Súd
pritom vychádzal aj zo skutočnosti, že správny orgán 1. stupňa zohľadnil aj argumenty svedčiace v
prospech žalobkyne. Z uvedeného dôvodu súd výšku pokuty  zmenil tak, že sa žalobkyni ukladá pokuta
v spodnej časti zákonnej sadzby. Súd poukazuje na to, že v danom prípade išlo o prvý „prehrešok“
žalobkyne, ktorý dovtedy počas jej dlhoročnej praxe nebola deliktuálne trestaná. Zároveň vytýkané
nedostatky, ako vyplýva z administratívneho spisu a najmä z vyjadrenia objednávateľa znaleckého
posudku, v podstate nespôsobili vážnejšie ohrozenie a možno konštatovať, že opomenutia žalobkyne
boli len jej administratívnou nedôslednosťou a k žiadnym vážnejším nežiaducim následkom z dôvodu
(úmyselného) zanedbania povinností žalobkyňou nedošlo. Toto síce nič nemení na protiprávnosti skutku,
ktorého sa žalobkyňa dopustila, avšak ide o skutočnosť, ktorá mala byť zohľadnená pri určení výšky
pokuty, keďže sa od nej odvíja závažnosť porušenia zákona a jeho následky. Súd využil preto v tomto
prípade právo plnej jurisdikcie a moderačné oprávnenie pri preskúmavaní rozhodnutia o uložení sankcie
a v zmysle § 250i ods. 2 a § 250j ods. 5 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a nahradil ich v časti týkajúcej sa pokuty tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože takúto uloženú sankciu považoval za spĺňajúcu represívnu
funkciu voči žalobkyni ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie.

Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom
alebo sčasti neprizná, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol na skutočnosť, že žalovaný a prvostupňový správny
orgán  správne vec posúdili  a zmena rozhodnutia sa týkala iba výšky uloženej pokuty. Z tohto dôvodu
súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}