Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/490/2012 z 26. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2013, sp. zn. 1CoE/490/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6711214840.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/490/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6711214840.1 | 2013-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55861e11-05d9-45bd-949f-79102602cc92 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6711214840.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/490/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214840
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711214840.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, so
sídlom Kubániho 16, Bratislava proti povinnému: U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: N. I. XXX/XX,
XXX XX O., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom Exekútorského úradu
Nám. M.R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, pod sp. zn. EX 997/11, na vymoženie pohľadávky oprávneného
v sume 4893,92-Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č. k. 20Er/712/2011-13 zo dňa 18.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd konajúci ako súd exekučný napadnutým uznesením podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, sp.zn
RK-71/11-MK zo dňa 11.06.2011. Po preskúmaní zmluvy úvere uzatvorenej dňa 09.08.2007 medzi
oprávneným a povinným okresný súd zistil, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1460,53-
Eur s tým, že za poskytnutie uvedenej sumy sa zaviazal zaplatiť oprávnenému zmluvnú odmenu vo
výške 2487,69-Eur. V zmluvných dojednaniach (čl.14-Sankcie) je upravená povinnosť dlžníka v prípade
omeškania so splácaním úveru uhradiť aj zmluvné pokuty z výšky splátky, a to 0,2% denne za každý
deň omeškania, 5% z výšky splátky, ak mešká viac ako 15 dní, 10% z výšky splátky, ak mešká viac
ako 30 dní, 50% z nominálnej výšky pôžičky, ak mešká viac ako 15 dní. Rozhodca v rozhodcovskom
rozsudku priznal oprávnenému nárok na dlžnú sumu vo výške 4893,92-Eur, ktorá pozostávala z dlžnej
istiny vo výške 3207,-Eur a zmluvných pokút vo výške 1686,92-Eur. Z daného je zrejmé, že rozhodca
nemal problém priznať oprávnenému oproti sume poskytnutej povinnému vo výške 1460,53-Eur ako
spotrebiteľovi po odpočítaní zmluvnej odmeny až sumu trojnásobnú, a to 4893,92-Eur. Priznané plnenie
odplaty za poskytnutie úveru vo výške 170,33% a zároveň aj zmluvné pokuty priznané rozhodcom vo
výške 34,47% z priznanej dlžnej istiny súd považuje za plnenie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45
ods.2 v spojení s § 45 ods.1 písm. b),c), zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako
„ZoRK“), na základe čoho by okresný súd musel exekučné konanie zastaviť. Na základe uvedeného
okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Júlie Kubjatkovej o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený v celom jeho rozsahu pre dôvody podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) Občianskeho súdneho



poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“) , § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. Oprávnený namietal, že
exekučný súd nemá preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní
plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie
konanie. V zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 45 ZoRK vyplýva, že exekučný súd sa
môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať
svojmu preskúmavaniu. Exekučný súd teda nie je oprávnený o takejto otázke konať a rozhodovať,
nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o ZoRK by bol postup v rámci
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ochrana spotrebiteľa ktorú sa súd bez správne zisteného
skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť napadnutým
uznesením nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho
poriadku. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere obmedzenie výšky RPMN nebolo, pričom ak právna
úprava pripúšťala maximálnu výšku RPMN vo výške 70,72% pre spotrebiteľské zmluvy ako je zmluva o
revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX (v danom prípade je RPMN podľa zmluvy obdobná, t.j. 79,64%),
potom nemožno hovoriť, že výška odplaty (zahrnutá a vyjadrená v RPMN) je plnením v rozpore s dobrými
mravmi. Oprávnený poukázal na skutkový stav podstatný pre posudzovanie zmluvných pokút. Súd tieto
skutočnosti neskúmal a oprávnenému ani neposkytol možnosť ich uviesť. Výlučným dôvodom pre vznik
a uplatňovanie nároku na zmluvnú pokutu je omeškanie dlžníka so splácaním. Oprávnený na základe
uvedených skutočností žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec na ďalšie konanie. Oprávnený
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 223,50-Eur.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
O.s.p.).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený dňa 29.09.2011 podal súdnemu exekútorovi-
JUDr. Júlii Kubjatkovej návrh na vykonanie exekúcie Dňa 17.10.2011 bola Okresnému súdu Zvolen
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku rozhodcu
JUDr. Michala Krnáča, so sídlom Žilina, sp.zn. RK-71/11-MK zo dňa 11.06.2011. Oprávnený a povinný
uzatvorili dňa 09.08.2007 zmluvu o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX. V bode 18 zmluvných
dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere je upravené riešenie sporov- rozhodcovská doložka. Podľa
bodu 18.1 zmluvných dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením ukončením či
neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cesto príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 tejto Zmluvy o RÚ. Výber
jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.



Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy (ods.1).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.2).

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.3).

Podľa § 53 ods.1 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods.4 OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu
exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový
súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie.
Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj
bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie
Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19).

Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci
rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva
neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju
právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp. na zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu
trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať. Odvolací súd preto
konštatuje, že exekučný súd sa mal v danej veci prednostne zaoberať platnosťou rozhodcovskej
doložky, pretože priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom by nemuselo byť v zásade rozporné s
platným právom, resp. odporujúce dobrým mravom. Napriek tomuto odvolací súd považuje vydané
rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie za vecne správne, aj keď čiastočne z iných dôvodov, pretože je preukázateľné, že
zmluva o (revolvingovom) úvere, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným



a bolo priznané plnenie rozhodcovským rozsudkom je zmluvou spotrebiteľskou. Z tohto dôvodu
sa na ňu vzťahuje právna úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa upravená vnútroštátnou právnou
úpravou ako aj európskou judikatúrou. Rozhodcovská doložka upravená v bode 18 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere), na základe ktorej v danej
veci vznikol exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z
hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214). Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už
len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť
dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 OZ (§ 53 ods.5 v platnom
znení) neplatná.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými OZ, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v
štádiu už prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, ukladá exekučnému
súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať
prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je totiž
rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní,
ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je materiálne vykonateľným
exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie exekúcie, resp.
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto
exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ak bola pred 01.01.2008 uzatvorená zmluva o úvere (kde bol dlžník
spotrebiteľom), nie je to žiadnou prekážkou na aplikáciu § 52 až § 54 OZ o spotrebiteľských zmluvách
na právne vzťahy vzniknuté z tejto zmluvy, nakoľko ustanovenie § 261 ods.3 písm. d) Obchodného
zákonníka (ďalej len ako „OBZ“) zaraďuje medzi obchodné záväzkové vzťahy aj vzťahy zo zmluvy
o úvere (§ 497), ktoré vzťahy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov OBZ (tzv. absolútny
obchod). Skutočnosť, že sa jedná v danom prípade o zmluvu uzavretú podľa OBZ a ako zmluvný typ
je zaradená medzi tzv. absolútny obchod nevylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení OZ vrátane §
52 až § 54 dotýkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu
spotrebiteľskej zmluvy sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých OBZ rozlišuje záväzkové
vzťahy na obchodné záväzkové vzťahy (absolútny obchod, relatívny obchod, resp. fakultatívny obchod).
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre
ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí
obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky. Právna úprava spotrebiteľských
zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva.
Označenie zmluvy o úvere (absolútny obchod) nie je prekážkou na aplikáciu ustanovení § 52 až § 54
OZ o spotrebiteľských zmluvách, a to vychádzajúc zo subsidiarity OZ.

Odvolací súd konštatuje, že novelizácia OZ zákonom č.568/2007 Z.z., účinným od 01.01.2008 zaviedla
do § 53 ods.4 písm. r) za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve aj takú, ktorá
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. V ustanovení § 53 ods.3 OZ (účinnom v čase uzatvorenia predmetnej



zmluvy o úvere), ktoré obsahuje demonštratívny, neúplný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách; znamenajúci, že možno prihliadať aj na iné neprijateľné
podmienky ako tam uvedené, sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka zavedená do OZ zákonom
č.568/2007 Z.z. nenachádza. Len zo samotnej skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
sa vyššie uvedená neprijateľná podmienka nenachádzala v § 53 ods.3 OZ nemožno vyvodiť záver o
tom, že samotné vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve a taktiež, že by takúto neprijateľnú podmienku nebolo možné podradiť pod § 53 ods.3 OZ.

Odvolací súd ďalej považuje za potrebné ozrejmiť znenie dôvodovej správy k § 53 ods.4 písm. r) OZ.
V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a
súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Cdo
32/2012 zo dňa 23.05.2012 sa § 45 ods.1, ods.2 ZoRK vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné
konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Postup exekučného súdu, ktorý pristúpil k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bez vyhodnotenia platnosti rozhodcovskej doložky nespôsobuje v danom
prípade nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko exekučný súd v konečnom dôsledku vo výroku
rozhodol správne. Odvolací súd preto rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne podľa § 219
ods.1 O.s.p. potvrdil.

Náhrada trov odvolacieho konania nebola oprávnenému priznaná, lebo v odvolacom konaní nemal
úspech.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.